Roráty 2009

22. december - roráty

Svätý Ján Vianney sa pokúša utiecť z Arsu

Dvanásta rada – poslušnosť

 

Kňaz:

Advent sa pomaly končí . Zajtra budú posledné roráty. O svätom Jánovi Mária Vianneym už vieme veľa. Ale – myslím si -  stále nás prekvapuje a  udivuje  . Pamätáte si, čo som vám včera hovoril ako vyzeral obyčajný deň farára z Arsu?

 

Otázka deťom:

O ktorej  každý deň prichádzal svätý farár do kostola?

(O jednej po polnoci)

 

Kňaz:

Do kostola prichádzal okolo jednej po polnoci.  Zvonil na Anjel Pána a modlil sa pred svätostánkom.

 

Otázka deťom:

Ako vyzeral jeho program dňa?

(Najprv sa pomodlil v kostole pred svätostánkom,  potom spovedal ženy, ktoré naňho čakali, v zime o šiestej v lete o siedmej vyšiel zo spovedelnice a odslúžil sv. omšu, po sv. omši pred oltárom si kľakol a vykonal poďakovanie, v sakristii posvätil pripravené ružence a medailóniky, potom na 15 minút šiel na faru aj keď to bolo 10 krokov od kostola, pretože sa všetci s ním chceli porozprávať, vrátil sa do kostola a spovedal do desiatej, v kostole sa modlil, o jedenástej mal katechézu, napoludnie si šiel zajesť, potom navštívil chorých a tých tu nikdy nechýbalo, vrátil sa do kostola, modlil sa pred najsvätejšou Sviatosťou oltárnou a spovedal až do pol ôsmej, následne vyšiel na kazateľnicu a odrecitoval večerné modlitby, vrátil sa na faru a tam prijímal hostí – misionárov, rehoľných bratov a kňazov. Potom sa zatvoril v izbe, kde sa pomodlil modlitby na nasledujúci deň a  nakoniec vždy čítal ešte hoci  len pár strán z obľúbených „Životopisov svätých“, v noci často nespal, trápil ho diabol. „

 

Kňaz:

Už len pohľad na program dňa by zložil aj najsilnejšieho muža. Naskakuje mi husia koža pri myšlienke, že by som musel pracovať každý deň bez oddychu od jednej v noci do desiatej večer. A to celé roky. Sv. Ján Vianney to znášal s trpezlivosťou ale do jeho srdca sa zakrádalo pokušenie.

 

Otázka deťom:

Čo chcel urobiť svätý farár?

(Chcel utiecť z Arsu a zavrieť sa v samote niektorého kláštora).

 

Kňaz:

Ján Vianney chcel utiecť z Arsu a zavrieť sa v samote niektorého kláštora. Bolo to pokušenie  túžby po samote. Ako sám kedysi povedal od dieťa túžil žiť v samote. Namiesto samoty mal stále okolo seba tisícky ľudí. Každý deň prichádzali noví ľudia. Chceli sa s ním porozprávať, spovedať sa uňho, alebo sa ho aspoň dotknúť, či  odtrhnúť mu gombík z reverendy.

Sťažoval sa, že Pán Boh mu dáva skoro všetko o čo prosí, ale nie vtedy, keď prosí pre seba.  Ako odpoveď počul tieto slová:

- Lebo pán farár prosí Pána Boha, aby ho zobral z Arsu. Pán Boh to ale nechce.

 

Ó áno, sv. Vianney mnoho krát chcel utiecť z Arsu, aby sa ukryl niekde v malom kláštore, kvôli tomu aby mal čas na modlitbu a pokánie. Vždy keď prišiel biskup do Arsu pán farár ho zakaždým prosil, aby ho uvoľnil z povinnosti farára. Tak veľkou záťažou mu boli tieto povinnosti. V listoch biskupovi sa podpisoval slovami: nešťastný biedny kňaz.

Farníci z Arsu vedeli, že ich farár rozmýšľa o opustení Arsu ale  nechceli to dopustiť. Dávno sa presvedčili aké veľké srdce má ich  pán farár. Vedeli, že nikdy nemali a ani nebudú mať tak svätého farára. Veľmi ho mali radi a nechceli ho stratiť. Došlo dokonca k tomu, že v noci stavali pri fare stráže, ktoré  ho mali strážiť, ak by sa rozhodol utiecť. Takýto deň bohužiaľ aj nastal. V noci z 11. na 12 novembra 1843 Ján Vianney ušiel z Arsu. Krátko po jednej hodine v noci bolo počuť, že sa niekto zakráda cez živý plot v záhrade. Bol to farár z Arsu. Pod pazuchou držal breviár a v ruke malý batôžtek. Niekoľko osôb sa ho pokúšalo zadržať, ale všetko márne. Farár pridal do kroku, zišiel k bráničke pri rieke a zmizol  v tme. Farníci vyslali za ním miestneho učiteľa , ktorý ho mal strážiť.

- Pán farár prečo nás opúšťate – spýtal sa učiteľ,

- Napísal som biskupovi, prosím ho o uvoľnenie...  na jeho odpoveď budem čakať v rodnom dome – odpovedal sv. Vianney – ak biskup bude súhlasiť – splní sa moja túžba, ak bude chcieť, aby som sa vrátil – vrátim sa.

 

Od samého rána boli farníci šokovaní a smutní. Svojmu milovanému farárovi začali posielať  úpenlivo prosebné listy, aby sa vrátil. Dokonca krčmár, ktorého Vianney kritizoval, že z obyvateľov robí alkoholikov napísal farárovi prosbu o návrat. Rovnako ako farníci bol dezorientovaný aj sám Vianney. Nevedel, či urobil dobre, či zle. Veľa sa modlil o svetlo Ducha Svätého, aby sa správne rozhodol. Nakoniec po ôsmich dňoch  mimo farnosti  povedal kňazovi s ktorým bol  – vráťme sa do Arsu.

 

Príbeh XXI.

 

Zvesť o návrate pána farára sa vo farnosti rozniesla rýchlosťou blesku – pán farár sa vracia volali. – Bude tu za hodinu. Okamžite zvonili  zvony ako na veľký sviatok. Ľudia zanechávali svoju prácu a v pracovnom oblečení bežali do kostola.

Svätý farár prišiel na námestie opierajúc sa o paličku. Tu čakala naňho celá farnosť. – Všetko už bolo stratené – povedal, ale všetko sa vrátilo. Už vás neopustím, deti moje ... Už vás neopustím ...

Viac hovoriť už nemohol, lebo dojatie mu stislo hrdlo. Plakal ale boli to slzy radosti. Tak veľmi mal rád svojich farníkov... Podopieraný, niekoľkokrát obišiel námestie dookola aby požehnal svojich farníkov.

 

Kňaz:

Od začiatku rorát vás prosím o modlitbu za kňazov. Pred chvíľou ste sa mohli presvedčiť, že dokonca aj tak svätý kňaz ako sv. farár z Arsu podľahol pokušeniu a utiekol z farnosti. Vďaka Bohu po ôsmich dňoch sa vrátil. Vrátil sa z časti vďaka nahováraniu svojich milovaných farníkov, ale hlavne vďaka ich modlitbe.  Vidíte dokonca sv. Vianney potreboval veľa modlitieb, aby bol verný Bohu, aby bol poslušný Božej vôli, o čo viac ju potrebuje každý kňaz. Dúfam, že ste už pripravený na modlitbu za vybraného kňaza. Dnes na našom adventnom plagáte zavesíme poslednú radu: POSLUŚNOSŤ. Občas radi robíme veci podľa svojich predstáv, preto priznajme, že poslušnosť je ťažká.  Znova sa presviedčame, ako sme si navzájom veľmi potrební, aby sme si navzájom pomáhali modlitbami k  poslušnosti voči  Pánu Bohu, aby sme pomocou nej  vytrvalo šli  každý na svojej ceste do neba.

 

 

Deti, čo potrebujete?

 

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

 

 

Otázky:

 

1. Prečo chcel sv. Ján Vianney ujsť z Arsu? (V samote sa chcel modliť)

2. Koľko dní nebol v Arse? (Osem dní)

3. Aké sú prvé slová alelujového verša z 22. decembra?  (Kráľ národov)

 

Úlohy:

 

1. Pomodli sa večer za tých  kňazov, ktorí prežívajú nejaké ťažkosti.

2. Vyplnený modlitbový záväzok za vybraného kňaza prines do kostola.

3. Kompletný  plagát z tohtoročných rorátov si zaves v izbe, aby ti pripomínal sľub modlitby za vybraného kňaza.

 

Obrázok:

 

Svätý farár z Arsu pri kríži na rázcestí, keď chcel odísť z Arsu.