Čo si hovoríme každý deň ?

2. december - 5. deň

  • Vytlačiť

Prvý adventný týždeň

Piatok 2. decembra 2011

Splnený sen – Lolek hercom

Otcova smrť, rozhodnutie pre kňazstvo

KŇAZ:

Veľmi sa teším, že vás vidím na dnešných rorátoch. Tento rok nás Rorátmi sprevádza výnimočný Anjel Strážca – ten, ktorý ochraňoval Karola Wojtylu počas  celého dlhého života. Musím priznať, že nám doteraz porozprával veľa zaujímavých udalostí zo života blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Asi málokto z vás vedel, že Lolek mal problémy zavčasu ráno vstať. Pomohla mu modlitba k Duchu Svätému, ktorú mu ukázal otec a ktorú sa potom modlil celý život.

Včera nám pápežov Anjel Strážca prezradil, že Roráty v roku 1932 boli v živote Karola Wojtylu najsmutnejšie.

 

Otázka deťom:

- Prečo Advent v tom roku bol najsmutnejší?

(lebo 4. decembra zomrel Edmund, brat Karola Wojtylu)

- Koľko rokov mal Karol v roku 1932?

(mal 12 rokov)

- Akou chorobou sa nakazil Edmunt, Karolov brat?

(šarlach)

KŇAZ:

Po Edmundovej smrti bol Karol doma len s otcom. Ako sme hovorili včera, bol miništrantom, chodil do školy a sníval o herectve. Tento sen sa mu splnil.

Po maturite šiel študovať poľský jazyk do Krakova. Otec opustil Wadowice a presťahoval sa do Krakova, aby mohol pomáhať synovi. Postaral sa o bývanie v dome rodiny už nežijúcej manželky Emílie. Cez prázdniny opravil skromné bývanie v suteréne: dve izby, kuchyňu a kúpelňu. Lolek sa zapísal na Jagelonskú univerzitu a od októbra začal študovať poľský jazyk.

Mal to byť rok splnených snov. Zdalo sa, že to tak aj skutočne bude. Štúdium mu išlo vynikajúco, skúšky robil u najprísnejších profesorov a k tomu žal herecké úspechy. Očaril verejnosť skvelým výkonom v spievanej komédii „Mesačný  gavalier“, ktorá mala  premiéru v júni 1939, ale v srdci cítil stále nepokoj.

Raz keď pozeral program prednášok zamrmlal len tak pre seba „nie, to predsa nie je ono“.

Otázka deťom:

- Čo znepokojovalo Karola?

(myšlienka, že by sa mal stať kňazom)

KŇAZ:

Každodenná modlitba k Duchu Svätému musela hlodať srdce Karola. Tešil sa, že je hercom, ale myslel aj na to, čo mu povedal Zbyšek Silkowski, spolužiak z Wadowíc,  ktorý konštatoval, že mal by byť kňazom.

Bezstarostný študentský život sa skončil 1. septembra, keď vybuchla 2. svetová vojna. 18. februára 1941 šiel Karol priamo z lekárne do rodiny Kydrynskich. Matka jeho priateľa –  ktorý sa volal Julek – od určitého času pripravovala  pre nich stravu, pretože pán Wojtyla bol chorý.

„Všetko je hotové“ – povedala pani Kydrynská. „Mária pôjde s tebou a zohreje polievku na mieste.“

„Vonku je taký mráz, že určite cestou vychladne.“

„Veľmi pekne vám ďakujem.“

„Mária, len sa rýchlo vráť. Onedlho bude policajná hodina“ – poprosila dcéru pani Kydrynská.

Od okupácie Krakova Nemcami platilo stanné právo. Boli určené hodiny, v ktorých bez špeciálnej priepustky sa nesmelo vyjsť z domu. Spravidla tieto hodiny začínali večer a končili sa ráno. Cesta do domu Wojtylovcov netrvala dlho. Karol otvoril dvere.

„Otec už som tu!“ zavolal veselo. Odpovedalo mu ticho. Mária šla do kuchyne a on do spálne k otcovi. Po chvíli sa vrátil biely ako papier.

„Nežije ...“ povedal ticho.

Márii vypadla lyžička, ktorou miešala polievku. Karol sa vrátil k otcovi.

Mária sa rozhodla vrátiť domov a povedať o všetkom mame a bratovi. Julek hneď šiel za priateľom.

Zostanem s tebou povedal, keď mu Lolek otvoril dvere. „Ďakujem ti. V núdzi poznáš priateľa. On ... bol sám“ – sťažoval sa Karol. „Mama, keď umierala nebol som pri nej, ani pri bratovi a teraz ani pri otcovi.“

Deti pamätáte si? Pred niekoľkými dňami som vám rozprával o smrti Karolovej mamy. Lolek mal vtedy 9 rokov. O 3 roky neskôr mu zomrel jeho jediný brat. Teraz, keď mal 21 rokov zomrel mu ešte aj otec. Lolek zostal úplne sám.

Otázka deťom:

- Aké meno mal Karolov otec

(tiež Karol)

KŇAZ:

Po smrti otca Karol častejšie myslel na kňazstvo. Pred premiérou Pána Tadeuša povedal šéfovi Rapsodického divadla, že sa zriekne hereckej kariéry. “Budem kňazom“ – povedal jednoducho.

„Lolek rozmysli si, čo chceš urobiť“ – zalomil rukami Mieczyslav Kotlarczyk. Ale Karol si bol istý svojim rozhodnutím. „Dôkladne som si to premyslel“ – odpovedal. Riaditeľ divadla ho skúšal ešte prehovoriť: „Si našim najlepším hercom, si určite jedným z najlepších hercov v Poľsku.“

Pre Karola to už nemalo význam. „Moje rozhodnutie je už definitívne“ – povedal druhýkrát.

„Vôbec ťa nechápem. Predsa vieš, ako veľa môžeš urobiť pre Poľsko. Ako herec budeš mať prístup k celej kultúrnej elite. A kňaz ... strčia ťa do nejakého zapadákova a tam budeš učiť deti náboženstvo a počúvať spovede starých babičiek.“

„Viem, že ma budeš presviedčať, ale je to zbytočné. Už som sa rozhodol, budem kňazom.“

Pápežov Anjel Strážca, porozprávaj nám, ako to bolo.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:

V duši Karola nastal skutočne zlom. Ako sa to stalo? Ako jeho Anjel Strážca môžem len toľko povedať, že je to veľké tajomstvo. Nakoniec, vy ako kňaz to najlepšie viete ... Karol o tom takto hovoril:

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne)

Čoraz jasnejšie som si uvedomoval: Boh chce, aby som sa stal kňazom. Istého dňa som si to uvedomil veľmi jasne. Bol to druh akéhosi vnútorného osvietenia. Toto náhle poznanie malo v sebe radosť a istotu. Toto vedomie ma naplnilo veľkým vnútorným pokojom.

KŇAZ:

Teraz si prečítame, čo máme napísané v anjelovom denníku.

Kňaz poprosí dieťa o otvorenie anjelovho denníka a prečítanie textu pod fotografiou a textu na druhej strane.

Otázky:

1. Koľko rokov mal Karol, keď mu zomrel otec?


2. Akého sna sa musel Karol zrieknuť, aby sa stal kňazom?


3. Ako sa volal riaditeľ Rapsodického divadla, v ktorom vystupoval Karol?


Úlohy:

1. Ak si to ešte neurobil, zaves si nad písací stolík modlitbu k Duchu Svätému, ktorú sa od detstva každý deň modlil Karol.

2. Večer popros Ducha Svätého, aby si počul to, čo od teba chce Pán Boh.

Obrázok:

Karol sníval o hereckej kariére. Na fotografii v hre Stanislawa Wyspianskego  „Zigmund August“.

Kniha v kostole:

2. december -  piatok

Fotografia: Karol v diele Stanislawa Wyspianskego „Zigmund August“.

Text: Karol sníval o hereckej kariére. Na fotografii v hre Stanislawa Wyspianskego  „Zigmund August“.

Z denníka pápežovho Anjela Strážcu: Karol čoraz jasnejšie videl, že si Pán Boh praje, aby sa stal kňazom. Jedného dňa sa postavil pred riaditeľa divadla  a povedal: „Nebudem hercom. Budem kňazom.“