Čo si hovoríme každý deň ?

5. december - 7. deň

Druhý adventný týždeň

Pondelok  5. decembra 2011

Bozk

Prvá farnosť kňaza Karola Wojtylu

KŇAZ:

Na adventnom venci od včera horia dve sviečky, čo znamená, že dnes sme začali druhý týždeň našich rorátnych stretnutí.

Všetkých vás srdečne vítam, tých najvytrvalejších, ale aj tých, ktorí sa k nám ešte len pripojili. Zvlášť vítam všetky deti so svetielkami. Vaše sviečky nám pripomínajú, že svet pohrúžený v temnotách hriechu čaká na príchod Spasiteľa. Aj my každý chodíme na Roráty, bdieme, modlíme sa a čakáme na príchod Pána Ježiša - na Vianoce.

Pred nami sú skoro plné tri týždne. Naša rorátna výzdoba je kniha, v ktorej sme prevrátili už šesť strán.

 

Otázka deťom:

- Čo je na ľavej strane našej rorátnej knihy?

(fotografie Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II.)

- Čo je na pravej strane knihy?

(úryvok z denníka pápežovho anjela)

KŇAZ:

Všetko sedí. Naše tohtoročné Roráty majú názov: „Denník pápežovho anjela“. Úryvky zo svojho denníka čítal Anjel Atrážca, ktorý sa staral o Karola Wojtylu. Ako sme sa stihli presvedčiť, veľmi podrobne si zapisoval všetky udalosti zo života Karola Wojtylu.

V minulom týždni sme spoznali prvú etapu jeho života, od narodenia vo Wadowiciach až po deň, keď sa stal kňazom. Urobme si malé opakovanie toho, čo už vieme.

Otázky deťom:

- Ako sa volala mama Karola Wojtylu?

(Emília)

- Koľko rokov mal Karol keď mu zomrela mama?

(9 rokov)

- Akú modlitbu mu poradil otec, keď mal problémy s ranným vstávaním?

(modlitbu o dary Ducha Svätého)

- Kým chcel byť najprv Karol Wojtyla?

(hercom)

KŇAZ:

Krásne si všetko pamätáte. Určite tiež viete, že nakoniec Karol zmenil rozhodnutie a stal sa kňazom. Kým sa tak stalo, bol už na svete úplne sám. Nežil už ani jeho otec, ani mama, ani milovaný brat Mundek.

Kňazské svätenia udelil Karolovi Wojtylovi kardinál Sapieha veľmi netypicky: 1. novembra na sviatok Všetkých svätých. Krátko na to ho poslal do Ríma.

KŇAZ:

Karol tam mal ďalej študovať.

Tešil sa. Bola to jeho prvá ďaleká cesta. Okrem toho šiel do srdca kresťanstva, do jeho hlavného mesta. Rím ho trochu sklamal. „Jednoducho veľké hlučné mesto“ – rozprával, keď po dvoch rokoch prišiel z Ríma do Wadowíc na stretnutie so spolužiakmi z gymnázia pri príležitosti 10. výročia po maturite. Okrem toho v Poľsku sú ľudia horlivejší a sú viac zviazaní s Cirkvou. Spolužiaci boli zvedaví, čo bude robiť po návrate z Ríma.

„Si vzdelaný, určite rýchlo budeš povýšený“ – hovorili.

Karol ich prekvapil.

„Idem do Niegowíc“ – povedal.

„Kam?!“

„V živote som to nepočul.  To je asi nejaká diera!“

„To je dedinka medzi Krakovom a Bochňou“ – spokojne vysvetľoval spolužiakom.

„Vieš, ja tomu vôbec nerozumiem. Predsa si bol najlepší v triede, urobil si doktorát a teraz ťa posielajú do zapadákova neporovnateľného s našimi Wadowicami. Veď je to nezmysel!? Aká je to logika?“

Karol sa len usmial. Vtedy boli ťažké časy. Keď sa vrátil z Ríma, prišiel do Krakova. Ukázalo sa, že dvere do zahraničia má zavreté. Hneď musel odovzdať pas na polícii. Už neexistovala možnosť, aby sa mohol vrátiť do Talianska. To už bolo iné Poľsko ako to predvojnové, keď ešte žila jeho mama.

Otázka deťom:

- Do ktorej farnosti bol poslaný kňaz Karol?

(do Niegowíc)

KŇAZ:

Je to neveľká farnosť medzi Krakovom a Bochňou. Desať dní po stretnutí so spolužiakmi bol Karol už na ceste do miesta svojej služby. Vysadol na námestí v Gdowie.

Poobzeral sa a všimol si voz s furmanom. Pán kaplán Karol podišiel k nemu a opýtal sa kadiaľ sa ide do Niegowíc. Idem tým smerom, zveziem vás.

„Bývam v Maršowiciach, neďaleko odtiaľ“ –  odpovedal roľník.

Tam sa rozlúčili a pán kaplán Karol šiel ďalej pešo. Už zďaleka zbadal kostol.

Na dedinskej ceste, ktorá viedla do kostola, urobil niečo neobyčajné. Doteraz vedel o tom len jeho Anjel Strážca. Určite nám o tom porozpráva. Privítajme ho nahlas.

KŇAZ:

Nech celý kostol zvolá:

DETI:

Vítame pápežovho anjela.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne)

Môj zverenec rád cestoval a ja spolu s ním. Hovorí sa, že cesty vychovávajú a Karol sa ochotne učil nové veci. Keď chodil po Európe naučil sa niečo, čo urobil pri príchode do niegowickej farnosti.

V minulom roku na konci cesty po Francúzsku navštívil neveľkú dedinku Ars. Aj to bol  zapadákov, do ktorého v 19. storočí prišiel kňaz Ján Mária Vianney. Stal sa tam farárom. Pri príchode, keď prekročil hranice svojej farnosti kľakol a pobozkal zem, na ktorej mal pracovať. Neskôr sa preslávil ako veľký svätec. Obrátil nielen svojich farníkov, ale tisícky ľudí, ktorí prichádzali za ním z celej krajiny a neskôr dokonca spoza hraníc. Karol bol ním nadšený. Preto teraz na dedinskej ceste, ktorá viedla do jeho prvej farnosti urobil to isté. Neskôr som mnohokrát videl, keď to robil ako pápež.

Pobozkal zem na všetkých kontinentoch. Milióny ľudí to videlo, ale svedkom  prvého bozku som bol len ja.

Otázka deťom:

- Čo urobil pán kaplán Karol Wojtyla na ceste, ktorá viedla do jeho prvej farnosti? (kľakol si a pobozkal zem)

Vybrané dieťa otvára denník anjela na a číta text pod fotografiou a text na druhej strane.

KŇAZ:

To je úžasné. Anjel Strážca má pravdu. Málokto vie, že pán kaplán Wojtyla už pri príchode do svojej prvej farnosti pobozkal zem z úcty k tým, medzi ktorými mal pôsobiť. Vždy sme si mysleli, že to robil len ako pápež.

V Niegowiciach si ho ľudia od samého začiatku obľúbili. Ako kaplán sa staral o miništrantov – všimnite si fotografiu v našej knihe. Minulý týždeň sme videli podobnú fotografiu. Lenže tam bol Karol miništrantom a sedel vedľa svojho kňaza. Teraz je on kňazom, ktorý sa stará o miništrantov. Pán kaplán Wojtyla viedol v Niegowiciach stretnutia s mládežou, založil divadlo a dokonca sa pričinil o to, že sa začal stavať nový kostol. Najstarší obyvatelia dodnes spomínajú kaplána Wojtylu napriek tomu, že tam bol len jeden rok. Z Niegowíc ho pán kardinál Sapieha preložil do Krakowa do farnosti sv. Floriána. O tom vám porozprávam zajtra.

Otázky:

1.Ako sa volala prvá farnosť pána kaplána Wojtylu?

2. Čo urobil pán kaplán Karol na ceste, ktorá viedla do jeho prvej farnosti?

3. Od koho sa Karol Wojtyla naučil gesto pobozkať zem?

Úlohy:

1. Pomodli sa za kňaza, ktorý pracuje v tvojej farnosti.

2. Pomodli sa modlitbu, ktorú máš nad svojím stolíkom – pros o dary Ducha Svätého.

Obrázok:

Pán kaplán Karol Wojtyla medzi miništrantmi vo svojej prvej farnosti v Niegowiciach.

Kniha v kostole:

5. december 2011 – pondelok

Pán kaplán Karol Wojtyla medzi miništrantmi v Niegowiciach, vo svojej prvej farnosti v r. 1949.

Z denníka pápežovho Anjela Strážcu:

Karol bol fascinovaný farárom z Arsu J. M. Vianneym, ktorý pri príchode do Arsu, keď prekročil hranice svojej  farnosti si kľakol a pobozkal zem, na ktorej mal pracovať.

Karol urobil to isté na dedinskej ceste, ktorá viedla do jeho prvej farnosti v Niegowiciach. Neskôr ako pápež pobozkal zem na všetkých kontinentoch. Milióny ľudí to videlo, ale svedkom  prvého bozku som bol len ja.