Čo si hovoríme každý deň ?

7. december - 9. deň

Druhý adventný týždeň

Streda  7. december 2011

Vernosť

Karol Wojtyla krakovským biskupom

KŇAZ:

Srdečne vás vítam na rorátoch, aby sme sa tak spolu mohli pripraviť na Vianoce. Dnes sme pred evanjeliom spievali:

„Hľa, Pán príde a spasí svoj ľud; blahoslavení tí, čo sú pripravení uvítať ho.“ To sa hovorí o nás, čo chodíme každý deň na roráty, napriek tomu, že nás všeličo zdržiava, ale keď prekonáme problémy s ranným vstávaním, či iné ťažkosti, sme šťastní. Predstavte si, akí budeme šťastní na Vianoce, ak sa nám podarí nevynechať ani jeden deň našich krásnych Rorátov.

Prosme dnes hneď na začiatku o dar poznania, rady a sily z modlitby k Duchu Svätému, ktorú sa každý deň od detstva modlil Karol Wojtyla. Opakujte so mnou:

 

Duchu Svätý, prosím Ťa

o dar Múdrosti,

aby som Teba a Tvoju dokonalosť lepšie poznal,

o dar Rozumu,

aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery,

o dar Poznania,

aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery,

o dar Rady,

aby som vždy vo všetkom hľadal radu u Teba a vždy ju nachádzal,

o dar Sily,

aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od Teba neodvrátili,

o dar Nábožnosti,

aby som vždy slúžil Tvojmu majestátu so synovskou láskou,

o dar Bázne voči Bohu,

aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža.

Amen.

Otázka deťom:

- Kto a prečo poradil Karolovi modliť sa túto modlitbu?

(otec, keď mu bolo ťažko ráno vstať na roráty)

KŇAZ:

Karol Wojtyla, o ktorom písal vo svojom denníku jeho osobný Anjel Strážca, je už kňazom. Ako si pamätáte, rok pracoval v Niegowiciach. Odtiaľ bol preložený do Krakova, kde sa mládež naňho veľmi naviazala. Boli to ťažké časy a študentom hrozilo vyhodenie zo školy za to, že chodili do kostola, ešte skôr za stretnutie s kňazom cez prázdniny, či na túrach. Preto krakovskí študenti zvlášť počas spoločných výletov, aby boli nepoznaní, nazvali svojho kňaza „ujo“ Karol. V roku 1958, keď boli na Mazovských jazerách bol kňaz Karol zavolaný do Varšavy k prímasovi Poľska. Na záver včerajších Rorátov som povedal, že si domýšľam prečo. Podobne ako jeho priatelia a študenti.

„Ujo“ sa k nám už nevráti – povedal smutne jeden z nich. V Krakove sa povrávalo, že sa môže stať biskupom. Karol Wojtyla sa rozlúčil s priateľmi a vlakom z Olštyna cestoval do Varšavy. Ráno už bol na Miodovej ulici a stál pred kardinálom Wyszynským ( Višinský ), ktorý bol nielen najváženejšou osobnosťou poľskej Cirkvi, ale aj živou legendou. Komunisti ho na rôznych miestach tri roky väznili len preto, že mal odvahu povedať pravdu. Kardinál Wyszynský bol vysoký, štíhly, mal vážny výraz tváre. Hneď začal:

„Svätý Otec Vás menoval za pomocného krakovského biskupa.

Prijímate?“

„Eminencia, som príliš mladý, mám len 38 rokov“ – pokúšal sa brániť.

„Z toho sa rýchlo liečime. Prosím, neprotiviť sa vôli Svätého Otca.“

„Prijímam.“

„No, tak poďme na obed.“

„Eminencia,  po rozsudku môže mať odsúdený ešte právo posledného slova?“ –  opýtal sa kňaz Karol.

Prímas bol prekvapený, ale počúval.

„Pricestoval som z Mazovských jazier. So skupinou priateľov sme na kajakovom splave. Mohol by som sa k nim vrátiť? Sľúbil som im to.“

„Ale ste originálny. Dobre. Sú to mladí ľudia?“

„Áno, bol som ich duchovným otcom počas štúdií.“

„Dobre, môžete ísť.“

Karol Wojtyla sa nemohol tak jednoducho vrátiť. Najprv musel cestovať do Krakova, aby svojho predstaveného, arcibiskupa Eugénia Baziaka informoval o tom, že prijal menovanie za pomocného biskupa. Keď prišiel na arcibiskupský úrad na Františkánskej 3, arcibiskup sa veľmi potešil, ale nebol nadšený nápadom, aby sa Karol vrátil  na Mazovské jazerá.

„To sa už asi nepatrí ...“  - odpovedal arcibiskup. Čo na to Karol, to určite vie Anjel Strážca.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:

Máte pravdu, viem, čo cítil Karol, dokonca podrobne som si túto situáciu zapísal do svojho denníka. Počúvajte.

PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne)

Až mi bolo ľúto pozerať na Karola – taký bol utrápený. Chcel byť poslušný svojmu predstavenému, ale tiež chcel veľmi dodržať slovo, ktoré dal priateľom. Mohol kývnuť rukou: No, je to ťažké, chcel som cestovať, nepodarilo sa. Okrem toho z Krakova do Olštyna je to skutočne veľmi ďaleko. To by bola tretia noc vo vlaku – to nemá význam.

Možno niekto iný by tak rozmýšľal, ale nie Karol. Stál taký bezradný na ulici pred arcibiskupským úradom a nevedel čo robiť. Vnukol som mu, aby šiel do kostola naproti, ku františkánom. V bočnej kaplnke sa nachádzala a dodnes tam je krížová cesta  od známeho poľského umelca  Jozefa Mehoffera.

Vedel som, že sa Karol rád modlil krížovú cestu. Pripomínala mu Pána Ježiša, ktorý šiel  po ceste, ktorú si vôbec neprial, predsa riskoval pre priateľov - tak predsa nazval svojich učeníkov. Padol a vstával.

Možno aj on by mal riskovať? Skončil krížovú cestu a vrátil sa na arcibiskupský úrad. Ja som vtedy poprosil Anjela Strážcu  arcibiskupa Bazjaka, aby mu vnukol dobré rozhodnutie.

Arcibiskup Bazjak bol taký prekvapený, že mu ani na um neprišlo, aby sa biskup plavil s mládežou na kajakoch.

KŇAZ:

Nemôžeme sa diviť arcibiskupovi Bazjakovi, bol už starší a často videl, že ak niekoho povýšili, hneď sa cítil veľmi dôležitý, neprístupný a povýšenecký. A tu stretáva kňaza, ktorý sa stane biskupom a pritom sa chce vrátiť k priateľom na splav.

Kňaz Karol sa ešte raz osmelil poprosiť o dovolenie na vycestovanie. Tým viac, že prímas Wyszynský súhlasil. To mu dodalo odvahy. “Sľúbil som im to, čakajú ma“ – povedal Karol. „Sú to moji dobrí priatelia.“

Viete, ako zareagoval arcibiskup? „Vyhrali ste“ – povedal. Na jeho prísnej tvári  sa zjavil úsmev a nakoniec dokonca zažartoval. „Prosím nezmeškajte svoju konsekráciu.“

Otázka deťom:

- Čo to je biskupská konsekrácia?

(prijatie biskupskej vysviacky)

KŇAZ:

„Ujo“ Karol sa dostal do Olštyna strašne unavený. Tri noci predsa nespal. Najdôležitejšie bolo, že priatelia sa veľmi potešili, hoci si mysleli, že je to jednoducho taká rozlúčka a že „Ujo“ je pre nich stratený. Ale nestalo sa tak. Ako som vám hovoril, včera „Ujo“ bol pre nich „Ujo“ dokonca aj keď bol pápežom. Dnes na obrázku v našej knihe je fotografia kardinála Wojtylu s prímasom Wyszynským, s ktorým sa veľmi priatelil. Prosím, prečítajme čo napísal v denníku o tom pápežov Anjel Strážca.

Kňaz poprosí dieťa o otvorenie anjelovho denníka a prečítanie textu pod fotografiou a textu na druhej strane.

Otázky:

1. Kto povedal Karolovi Wojtylovi, že bol menovaný za biskupa?

2. Koľko rokov mal Karol Wojtyla, keď sa stal biskupom?

3. V ktorom krakovskom kostole sa novovymenovaný biskup Wojtyla pomodlil krížovú cestu pri zastaveniach namaľovaných poľským umelcom Mehofferom?

Úlohy:

1. Nezabúdaj na každodennú modlitbu o dary Ducha Svätého.

2. Opýtaj sa rodičov, ako sa volá biskup v tvojej diecéze a pomodli sa zaňho.

Obrázok:

Kardinál Karol Wojtyla  s kardinálom Štefanom Wyszynským.

Kniha v kostole:

7. decembra - streda

Fotografia: Kardinál Karol Wojtyla  s kardinálom Štefanom Wyszynským.

Z denníka pápežovho Anjela Strážcu:

Prežili spolu veľmi veľa, stali sa v ohni zocelenými priateľmi. Boli si oporou, keď komunisti útočili na Cirkev. Aby ľudia videli ich solidaritu, ukazovali sa spolu. Bolo to veľmi dôležité, lebo najľahšie sa dá poraziť tých, ktorí sa medzi sebou hádajú. Prímas si prial, aby bol Karol jeho nástupcom.