Čo si hovoríme každý deň ?

8. december - Vzťah Jána Pavla k Panne Márii

  • Vytlačiť

Druhý adventný týždeň

Štvrtok 8. december 2011


Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie

Vzťah pápeža Jána Pavla II. k Panne Márii


Deti, vítam vás na dnešnej krásnej slávnosti. Všimli ste si, že dnes je začiatok úplne iný. Prečo, kto vie?  Aký je dnes sviatok ?

KŇAZ:

Kto nám hovorí počas tohtoročných rorátov o Karolovi Wojtylovi ?

DETI:

Pápežov Anjel Strážca.

KŇAZ:

Privítajme Anjela Strážcu Karola Wojtylu – Jána Pavla II.

DETI:

Vítame Anjela Strážcu!

Ja vám dnes chcem porozprávať o krásnom vzťahu Karola Wojtylu k Panne Márii.

Pápež Ján Pavol II. bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Na jej počesť do svojho pápežského erbu umiestnil písmeno M a za svoje heslo si zvolil slová Totus tuus (Celý tvoj). Tieto dve slová vyjadrujú úplnú odovzdanosť Ježišovi prostredníctvom Márie: "Tuus totus ego sum, et omnia mea tua sunt", čo vo voľnom preklade znamená: "Ja som celý tvoj, a všetko, čo mám, ti patrí, môj drahý Ježišu, prostredníctvom Márie, tvojej svätej Matky"

 

Zaujímavou informáciou je skutočnosť, že pokus o atentát na pápeža Jána Pavla II., ktorý spáchal Mehmet Ali Agca na námestí sv. Petra vo Vatikáne, sa uskutočnil 13. mája 1981, presne na výročie prvého zjavenia Panny Márie v portugalskej Fatime. Išlo vtedy o jeho kritické chvíle a pápež bojoval v nemocnici o život. Ján Pavol II. nepovažoval dátum spáchania atentátu za náhodu. Bol presvedčený, že pred smrťou ho ochránila Panna Mária. Doslova povedal: „(Jej) materinská ruka riadila dráhu guľky.” Ako symbol poďakovania dal umiestniť guľku, ktorá ho zasiahla, do koruny sošky fatimskej Panny Márie a po vyzdravení putoval do Fatimy z vďaky za záchranu života. Ján Pavol II. počas svojich častých zahraničných ciest mnohokrát navštívil aj ďalšie miesta mariánskych zjavení v Knock v Írsku, Guadalupe v Mexiku a Lurdy vo Francúzsku, ale aj mariánske svätyne na Slovensku v Šaštíne a Levoči.

Pápež Ján Pavol II. zverejnil v roku 2000 aj tzv. tretie fatimské tajomstvo – jedno z troch tajomstiev, ktoré údajne Panna Mária pri svojom zjavení vo Fatime v roku 1917 zverila trom deťom, ktorým sa zjavila. Toto tretie tajomstvo Vatikán až do tej chvíle utajoval a medzi ľuďmi kolovali dohady, že je to tak preto, lebo toto tajomstvo hovorí o akejsi svetovej katastrofe. Text tajomstva zverejnený v roku 2000 opisuje obraz muža oblečeného v bielom rúchu, ktorý stúpa rozboreným mestom plným ležiacich ľudských tiel na kopec ku krížu. Hneď po dosiahnutí kríža je zasiahnutý vojakmi a okamžite umiera. Pápež Ján Pavol II. veril, že toto tajomstvo predpovedalo atentát spáchaný na neho Ali Agcom.

Svoj vzťah k Panne Márii prejavil Ján Pavol II. aj tým, že v roku 2002 vyhlásil Rok svätého ruženca od októbra 2002 do októbra 2003 a uverejnil apoštolský list o tejto modlitbe Rosarium Virginis Mariae. Život Cirkvi a ľudstva v ňom vložil do rúk Panny Márie slovami: „Jej zverujem aj moju budúcnosť. Všetko vkladám do jej rúk, aby to v svojej materinskej láske prinášala pred svojho Syna.“ V apoštolskom liste o modlitbe svätého ruženca Ján Pavol II. okrem iného píše, že sa ho máme modliť nábožne a nie mechanicky, teda ako meditáciu tajomstiev života a pôsobenia Krista. K pätnástim tradičným tajomstvám ruženca o živote Ježiša Krista Svätý Otec pridal ďalších päť tajomstiev o verejnom pôsobení Krista, takzvaný „svetlom prežiarený ruženec“. Tieto tajomstvá obsahujú verejné pôsobenie Ježiša od jeho krstu v Jordáne po slávnostný vjazd do Jeruzalema – teda po začiatok jeho utrpenia.

O úcte Jána Pavla II. k Panne Márii svedčí aj fakt, že na jednoduchej rakve z cyprusového dreva, v ktorej je pochovaný, sú iba dve ozdoby – kríž a písmeno M.

KŇAZ:

My tento obrázok dostaneme na konci našich Rorátov.

Ale Anjel Strážca Karola Wojtylu mal svojho priateľa, iného anjela, ktorý bol poslaný k Panne Márii do Nazaretu.

KŇAZ:

Ako sa volal ten anjel, ktorý bol dokonca archanjel ?

Načo ho Nebeský Otec poslal do Nazaretu ?

Kto tam býval ?

Čo tam mal archanjel vybaviť ?


Otázky:

1. Aké heslo si zvolil Ján Pavol II. ?  Čo znamenajú slová v jeho hesle ?

2. Aké písmeno si umiestnil JPII do svojho pápežského erbu ?

3. Aký apoštolský list napísal JPII o ruženci ? Aké tajomstvá sv. ruženca sú v ňom uvedené ?

4. Čo povedal JPII o guľke, ktorú vypálil na neho atentátnik 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra ?

5. Aké dve ozdoby mal JPII na svojej jednoduchej truhle ?


Úlohy:

 

Pomodlím sa  „Zdravas Mária“ a „Pod Tvoju ochranu“

za našu pani učiteľku a celú našu triedu.


 

 

 


Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Táto dogma je tiež špecifická pre katolícku cirkev. Vyhlásil ju 8. decembra 1854 pápež Pius IX. v encyklike Ineffabilis Deus. Ukončil ňou dlhotrvajúce diskusie v katolíckej cirkvi, či Mária bola naplnená Božou milosťou už v okamihu jej počatia v matkinom lone a ako jediný človek sa narodila bez dedičného hriechu. Uvedená dogma tvrdí: „Učenie, že najblahoslavenejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia ojedinelou výsadou milosti všemohúceho Boha so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto mu všetci veriaci musia pevne a stále veriť.” Podľa katolíckej viery bola Mária uchránená i od následkov dedičného hriechu, ako je náklonnosť k hriechu a neviazaná žiadostivosť. Nebola však uchránená od vonkajších dôsledkov hriechu, ako je bolesť a utrpenie, ktoré niesla spolu so svojím Synom. V Lurdoch sa 11. februára 1858, zjavila chudobnej dvanásťročnej dievčine Bernadette Soubirous žena, ktorá sa predstavila slovami: „Ja som Nepoškvrnené počatie”. Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa slávi 8. decembra.

 


Blahoslavený Ján Pavol II. napísal v Posolstve ( uverejňujeme niektoré časti ) k XII. Svetovému dňu chorých, ktorý sa slávil  11. februára 2004 :

Svetový deň chorých, ktorý sa každý rok slávi na inom kontinente, nadobúda tentoraz osobitný význam. Bude sa totiž konať v Lurdoch vo Francúzsku, na mieste, kde sa 11. februára 1858 zjavila Panna Mária, a ktoré sa potom stalo cieľom mnohých pútí. Božia Matka chcela v tomto hornatom kraji ukázať svoju materinskú lásku najmä trpiacim a chorým. A odvtedy je tu prítomná s neustálou starostlivosťou.

Táto svätyňa bola vybratá preto, lebo na rok 2004 pripadá 150. výročie vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí. Bolo to presne 8. decembra 1854, keď môj predchodca blahoslavený Pius IX., blahej pamäti, dogmatickou bulou Ineffabilis Deus potvrdil, že „je od Boha zjavené učenie, že osobitnou milosťou a privilégiom všemohúceho Boha a vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, bola Preblahoslavená Panna Mária nedotknutá a uchránená od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu od prvej chvíle počatia“ (DS 2803). Mária v Lurdoch v miestnom dialekte hovorí: „Que soy era Immaculada Councepciou.“

Dogma o Nepoškvrnenom počatí nás uvádza priamo do srdca tajomstva stvorenia a vykúpenia (porov. Ef 1, 4–12; 3, 9–11). Boh chcel darovať ľudskému stvoreniu život v hojnosti (porov. Jn 10, 10), pričom podmienil túto svoju iniciatívu slobodnou a láskyplnou odpoveďou človeka. Človek však odmietol tento dar svojou neposlušnosťou vedúcou k hriechu a tak tragicky prerušil životodarný dialóg so Stvoriteľom. Proti „áno” Boha, ako zdroju plnosti života sa postavilo človekovo „nie“, spôsobené pyšnou sebestačnosťou, veštiacou smrť (porov. Rim 5, 19).

Celé ľudstvo bolo vážne poznačené týmto uzatvorením sa pred Bohom. Iba Mária z Nazareta bola pre budúce Ježišove zásluhy už od počatia uchránená od dedičného hriechu a úplne otvorená Božím úmyslom, preto v nej mohol nebeský Otec uskutočniť plán, ktorý mal pre ľudí pripravený.

Nepoškvrnené počatie predchádza harmonický súzvuk medzi Božím „áno“ a „áno“, ktoré s úplnou odovzdanosťou vyslovila Mária vo chvíli, keď jej anjel priniesol nebeské posolstvo (porov. Lk 1, 38). Toto jej „áno“ v mene ľudstva znovu otvára svetu brány raja vďaka tomu, že pôsobením Ducha Svätého sa v jej lone vtelilo Božie Slovo (porov. Lk 1, 35).

Pôvodný plán stvorenia tak bol v Kristovi obnovený a stal sa uskutočniteľný, pričom má v tomto pláne svoje miesto aj ona, panenská Matka.

Tu sa nachádza kľúč k dejinnému zvratu: Máriiným nepoškvrneným počatím sa začalo veľké dielo vykúpenia, ktoré sa naplnilo vyliatím drahocennej Kristovej krvi. V Kristovi je každý človek povolaný naplno sa realizovať až po dokonalosť svätosti (porov. Kol 1, 28).

Nepoškvrnené počatie je teda úsvitom sľubujúcim príchod žiarivého dňa Krista, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním znovu nastoľuje plnú harmóniu medzi Bohom a ľudstvom. Ako je Kristus zdrojom života, ktorý víťazí nad smrťou, tak je Mária starostlivou Matkou, ktorá vychádza v ústrety potrebám svojich detí a získava pre ne zdravie duše i tela. To je posolstvo, ktoré lurdská svätyňa neprestajne pripomína zbožným ľuďom a pútnikom. Taký je význam telesných a duchovných uzdravení, ktoré sa dejú v jaskyni Massabielle.

Odo dňa, keď sa Mária zjavila Bernadette Soubirousovej, pomáhala na tomto mieste prekonať už veľa bolestí a chorôb, prinavrátiac mnohých svojim deťom aj telesné zdravie. Tie najprekvapujúcejšie zázraky však vykonala v dušiach veriacich, keď ich otvorila stretnutiu so svojím Synom Ježišom, ktorý je tou pravou odpoveďou na najhlbšie túžby ľudského srdca. Duch Svätý, ktorý svojím tieňom zahalil okamih vtelenia Slova, premieňa ducha nespočetných chorých, ktorí sa k nej utiekajú. I keď nezískajú dar telesného uzdravenia, vždy môžu dostať iné, ešte väčšie dobro: obrátenie srdca, ktoré je zdrojom pokoja a vnútornej radosti. Tento dar mení ich život a stávajú sa apoštolmi Kristovho kríža, ktorý je symbolom nádeje i v tých najtvrdších, najťažších skúškach.

Pod krížom ticho trpí Mária, osobitným spôsobom účastná na bolestiach svojho Syna, ustanovená za Matku ľudstva, pripravená orodovať za to, aby každý človek mohol dosiahnuť spásu (porov. Salvifici doloris, 25).

V Lurdoch nie je ťažké pochopiť túto jedinečnú účasť Božej Matky na spásnom poslaní Krista. Zázrak nepoškvrneného počatia pripomína veriacim základnú pravdu: dosiahnuť spásu je možné len poslušnou účasťou na Otcovom pláne, v ktorom má byť svet vykúpený smrťou a zmŕtvychvstaním jeho jednorodeného Syna. Krstom je veriaci človek začlenený do tohto diela spásy a oslobodený od dedičného hriechu. Hoci choroba a smrť zostávajú naďalej prítomné v jeho pozemskom živote, predsa strácajú svoj negatívny význam. Vo svetle viery sa smrť tela, porazená Kristovou smrťou (porov. Rim 6, 4), stáva iba nevyhnutným prechodom do plnosti nesmrteľného života.

 


Ján Pavol II. celebroval slávnostnú svätú omšu v Lurdoch 15. 8. 2004:

Francúzsko:Dnešný program návštevy Jána Pavla II. začal presunom v papamobile z pútnického domu Notre-Dame na obrovské trávnaté priestranstvo vedľa baziliky, na ktorom predsedal slávnostnej svätej omši zo sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

Auto so Svätým Otcom prechádzalo pomedzi veriacich, ktorých prišlo do Lúrd na túto slávnosť viac ako 300 tisíc.

Po čítaniach a evanjeliu sa pútnikom prihovoril Ján Pavol II., ktorý vo svojej homílii povedal:

„Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Tieto slová, ktoré Panna Mária povedala Bernadete 25. marca 1858 znejú dnes s mimoriadnou intenzitou. Tohto roku si totiž pripomíname 150. výročie slávnostného vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie blahoslaveným pápežom Piom IX. apoštolskou konštitúciou Inefabilis Deus.

Veľmi som túžil uskutočniť túto púť do Lúrd, aby som pripomenul túto udalosť, ktorá oslavuje Najsvätejšiu a nerozdielnu Trojicu. Nepoškvrnené počatie Panny Márie je znamením nezištnej lásky Boha Otca, je dokonalým výrazom vykúpenia, ktoré uskutočnil Boh Syn a začiatok plného života pod vedením Ducha Svätého. Pod materským pohľadom Panny Márie vás srdečne pozdravujem, drahí bratia a sestry, zídení pri Massabiellskej jaskyni, kde budeme spievať na chválu tej, ktorú budú blahoslaviť všetky pokolenia. (por. Lk 1, 48)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu do hôr (Lk 1,39). Slová evanjeliového rozprávania nám umožnili pohľadom srdca opäť vidieť mladú devu s Nazaretu na ceste do judského mesta, kde bývala jej sesternica, aby jej prišla pomôcť. Pri Márii nás osobitne zaujme nežná pozornosť, voči jej staršej príbuznej. Jej láska jekonkrétna, a neobmedzuje sa iba na slová, ale konkrétne jej pomáha. Panna Mária svojej sesternici darúva samu seba, a nič za to nežiada. Dokonale pochopila, že dar prijatý od Pána je viac úlohou ako privilégiom a to ju zaväzuje všetkým slúžiť nezištne lebo toto je vlastná charakteristika lásky.

„Velebí moja duša Pána“ (Lk 1,46) Pocity, ktoré prežíva Panna Mária počas stretnutia s Alžbetou mocne vytrysknú v chválospeve Magifikat. Jasne hovorí o nádejnom očakávaní„Pánových chudobných“ spolu s vedomím si naplnenia prísľubov, že „Boh pamätá na svoje milosrdenstvo“ (por. Lk 1,54).

Radosť Panny Márie, ktorým je preniknutý celý Magnifikat pramení práve z tohto uvedomenia si Božích prísľubov. Je to radosť z toho, že Boh na ňu hľadí aj napriek tomu, že je iba „ponížená služobnica“ (por. Lk 1,48), je to radosť so „služby“, ktorú môže prejaviť vďaka veľkým veciam, ku ktorým ju povolal Všemohúci (por. Lk 1,49), je to radosť z toho, že môže zakúsiť eschatologickú blaženosť, ktorá je vyhradená „poníženým“ a „hladným“ (por. Lk 1,52-53).

Po Magnifikate nastáva ticho. O troch mesiacoch Máriinej prítomnosti pri sesternici Alžbete sa nič nehovorí. Alebo je tým povedané niečo oveľa dôležitejšie, totiž, že dobro nerobí okolo seba hluk a sila lásky sa prejavuje v diskrétnom tichu každodennej služby.

Panna Mária svojimi slovami i mlčaním stojí pred nami ako vzor na našej ceste. Nie je to ľahká cesta. Pre hriech prvých rodičov ľudstvo nesie so sebou ranu hriechu, ktorého dôsledky aj naďalej pociťujú aj vykúpení. Ale zlo a smrť nebudú mať posledné slovo! Panna Mária to potvrdzuje celým svojím bytím ako živý svedok víťazstva Krista, našej Paschy.

Veriaci to pochopili a preto prichádzajú v zástupoch k tejto jaskyni, aby tu počúvali materské napomenutia Panny Márie a uznávajú v nej „Ženu odetú slnkom“ (Zjv 12, 1), kráľovnú, ktorá žiari vedľa Božieho trónu (por. Resp. žalm) a prihovára sa za nich.

Cirkev dnes oslavuje slávne Máriino Nanebovzatie s telom a dušou. Dve dogmy, jedna o Nepoškvrnenom počatí a druhá o Nanebovzatí, spolu veľmi úzko súvisia. Obe ohlasujú slávu Krista Vykupiteľa a Máriinu svätosť, ktorých ľudský osud je už teraz dokonale a definitívne naplnený v Bohu.

„Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14,3). Mária je zárukou naplnenia Kristovho prísľubu. Jej nanebovzatie sa teda pre nás stáva „znamením bezpečnej nádeje a útechy“ (LG 68).

Drahí bratia a sestry! Z tejto Massabiellskej jaskyne hovorí Panna Mária aj k nám, kresťanom tretieho tisícročia. Počúvajme ju! Počúvajte ju predovšetkým vy, mladí, ktorí hľadáte odpoveď schopnú dať zmysel vášmu životu. Tu ju môžete nájsť. Je náročná, ale je to jediná odpoveď, ktorá je plne uspokojivá, lebo obsahuje tajomstvo pravdy, radosti a pokoja.

Z tejto jaskyne sa osobitne obraciam k ženám. Zjaviac sa na tomto mieste, Panna Mária zverila svoje posolstvo mladému dievčaťu, akoby tým chcela zdôrazniť zvláštne poslania žien v našich časoch, zvádzaných materializmom a sekularizmom: Poslanie byť v dnešnej spoločnosti svedkami tých základných hodnôt, ktoré sú viditeľné jedine očami srdca. Vám, ženám, pripadá úloha byť strážkyňami Neviditeľného! Naliehavo vyzývam všetkých vás, drahí bratia a sestry, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách, aby každý život bol rešpektovaný od počatia až po prirodzenú smrť. Život je posvätným darom a nik si nemôže namýšľať, že je jeho pánom.

Nakoniec, naša Lurdská Pani má posolstvo pre každého: Buďte slobodnými mužmi a ženami! Ale pamätajte: ľudská sloboda je sloboda ranená hriechom. Je to sloboda, ktorá sama potrebuje, aby bola oslobodená. Kristus je jej osloboditeľom; on je ten, ktorý „nám vydobyl slobodu“ (por. Gal 5,1). Bráňte svoju slobodu!

Drahí priatelia, vieme, že sa môžeme spoľahnúť na Pannu Máriu, ktorá nikdy nezhrešila a je jediným stvorením, ktoré je dokonale slobodné. Jej zverujem vás. Kráčajte spolu s ňou na svojej ceste, ktorou smerujete k úplnému naplneniu vašej ľudskosti.