Roráty každý deň

Sv. Augustín - 9. deň

  • Vytlačiť

Štvrtok po 2. adventnej nedeli

13. decembra 2012

ODVÁŽNE  IŠLI ZA SVETLOM

SV. AUGUSTÍN – HĽADAL A NAŠIEL

KŇAZ:

Srdečne vás všetkých vítam, zvlášť tých, čo prichádzajú  so svetlom. Vaše svetlo nám pripomína, že so svetlom ideme za Svetlom. Pred nami je stretnutie s Ježišom, ktorý rozjasní každú tmu a zvlášť tmu hriechu.

Dnes je desiaty deň našich stretnutí. Sme presne v polovici adventnej cesty. Ešte deväťkrát prídeme na tieto krásne ranné sv. omše. Minulý pondelok som hovoril, že tento rok sú jedny z najkratších Rorátov. Trvajú len tri týždne.

Každý deň našich Rorátov spoznávame ľudí, ktorí hneď ako spoznali Pána Ježiša a jeho lásku, odvážne šli za ním až do konca života. Pripomeňme si naše heslo:

 

KŇAZ:

Odvážne išli ...

DETI:

..... za Svetlom

Otázka deťom:

Čo Pán Ježiš sľúbil tým, ktorí pôjdu za ním, čiže za Svetlom?

(Že nebudú chodiť vo tme, ale že dostanú život večný)

KŇAZ:

Presne tak. Pán Ježiš z Cefalu, ktorého vidíme na našom adventnom plagáte drží  Evanjelium sv. Jána otvorené na mieste, kde Pán Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“

Tých, ktorí išli odvážne za Svetlom, bolo a stále sú tisíce. Mladé kresťanky, ktoré sme včera spoznali dali všetko, dali svoj život za vernosť Kristovi.

Otázky deťom:

Ako sa volali kresťanky, ktoré sme včera spoznali?

(Sv. Perpetua a Felicita)

Prečo Perpetua a Felicita zomreli mučeníckou smrťou?

(Dali svoj život za vieru, nezapreli Krista)

KŇAZ:

Boli to, ako si pamätáte prvé storočia po narodení Pána Ježiša. Perpetua a Felicita zomreli na začiatku 3. storočia. Kresťania boli vtedy veľmi prenasledovaní. Napriek tomu, že od smrti Pána Ježiša uplynulo 200 rokov, kresťanstvo bolo stále novým náboženstvom. Preto veriť v Pána Ježiša veľmi často znamenalo byť odsúdeným na smrť.

Otázky deťom:

Kde boli Perpetua a Felicita odsúdené na smrť?

(V Kartágu)

Kde sa nachádza Kartágo?

(V severnej Afrike, na území dnešného Tuniska)

KŇAZ:

200 km od Kartága na území dnešného Alžírska, čiže vedľa Tuniska, ležalo iné staroveké mesto Tagasta. Po viac ako 100 rokoch potom ako v Kartágu odsúdili na smrť Perpetuu a Felicitu, v Tagaste sa narodil chlapec. Dali mu meno Augustín. Jeho cesta za Svetlom, čiže za Ježišom, nebola taká jednoduchá ako u Perpetui a Felicity. Vypočujte si jeho životný príbeh. Hneď po  narodení mu mama dala znak kríža, ale rodičia ho nepokrstili, aj keď mama Monika bola kresťanka, otec bol pohan. Monika súhlasila, že s krstom syna môžu počkať až pokiaľ podrastie. V tom čase to bol dokonca dosť častý zvyk, že krstili staršie deti alebo mládež. Keď chlapec vyrástol, vycestoval na štúdiá, medzi inými aj do Kartága, ktoré bolo vtedy hlavným mestom Afriky.

Od začiatku bol Augustín najlepším študentom, mal výnimočnú pamäť. Okrem toho bol veľmi  zvedavý – na každú otázku hľadal odpoveď. Rodičia boli hrdí na svojho syna, z jeho pokrokov v učení, ale mali aj veľa obáv. Pretože Augustín nebol slušný a pokojný chlapec. Klamal rodičov a učiteľov, kradol ovocie, podvádzal spolužiakov. Stále boli s ním nejaké problémy.

PRÍBEH: (čítané pomaly a veľmi výrazne)

Mama sa o neho veľmi bála.  Nikdy sa za svojho syna neprestala modliť. Augustín, napriek tomu, že mal veľa chýb a hriechov, veľmi chcel poznať pravdu, preto veľa čítal. Nakoniec neveril už v nič. Rozhodol sa, že vycestuje do Európy, najprv do Ríma a potom do Milána. Ani vo sne mu nenapadlo, že Pán Boh mu tam pripravil prekvapenie.

V Miláne Augustín stretol biskupa sv. Ambróza. Keď sa započúval do jeho kázní, hneď sa nadchol. Konečne stretol niekoho kto vyžaroval niečo výnimočné, vyžaroval  svetlo Kristovo. Za tým Svetlom chcel ísť ale ... išiel pomaly. Nedokázal hneď všetko opustiť.

Stále bol vo svojom zábavnom svete. Pokušenia boli stále silnejšie ako on, ale treba priznať, že už nie také silné ako predtým.

KŇAZ:

Istého dňa si známi na návšteve na svoje prekvapenie všimli, že pri stolíku na hry v kocky ležia listy sv. Pavla „Čítam ich s veľkým nadšením“ –  priznal sa sv. Augustín.

V jeho srdci bol boj. Bol tak nepokojný, že si občas nemohol nájsť miesto. Raz sa posadil v záhrade a jednoducho sa rozplakal ako dieťa. „Mám už 32 rokov. Ďalej už nevládzem.“ Hovoril sám pre seba: „Kedy sa z toho dostanem?  Možno zajtra, pozajtra, možno vždy budem hovoriť zajtra a nikdy nezačnem dnes?

Prečo neskončiť s tým hneď, teraz a navždy?“ – plakal.

V tom okamihu, akoby zo susedného domu počul hlas dieťaťa. „Ber a čítaj“ –  počul jasný hlas.

„Ber a čítaj!“ „Možno sa tam hrajú nejakí chlapci, pomyslel si v prvej chvíli.

Ale neboli to chlapci. To Pán Boh použil hlas dieťaťa – Augustín to tak pochopil, skočil na rovné nohy  a bežal  za knihou -  listami sv. Pavla. Otvoril ju. Otvorila sa mu na Liste Rimanom. Počúvajte, čo prečítal:

„Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“

Otázka deťom:

Čo myslíte,  čo si pomyslel Augustín, keď to prečítal.

(Uvedomil si, že je to písané o ňom)

KŇAZ:

Áno, presne to si pomyslel! „To je o mne!“ Ľutoval, že premárnil toľko rokov života, že tak dlho žil bez Krista. Nechcel už dlhšie čakať. Cítil, že do srdca sa mu vracia pokoj. Bežal za mamou, aby jej porozprával čo sa stalo. Monika sa od radosti rozplakala. Toľko rokov na to čakala. Tak dlho sa modlila za obrátenie svojho syna.

Počas najbližšej Veľkej noci bol Augustín pokrstený a potom .... to by ste neuhádli. Potom sa Augustín stal ... kňazom. Keby mu to niekto pred niekoľkými rokmi povedal, určite by sa poklepal po čele. A to ešte nie je všetko. Čím ďalej bol kňaz Augustín známy veľkou nábožnosťou, ale aj tým, že dával dobré a múdre rady. Ľudia mu písali listy, prosili o stretnutie. O niekoľko rokov neskôr sa dokonca Augustín stal biskupom v Hippo. Cestu za Svetlom – Ježišom opísal v knihe pod názvom „Vyznania“. Napriek tomu, že odvtedy uplynulo 1600 rokov,  „Vyznania“ sv. Augustína ľudia dodnes čítajú a nachádzajú tam ... seba.

Nakoniec sa pokúsme pomodliť  slovami sv. Augustína. Nie je to ľahké, ale pokúsme sa. Ja sa budem pomaly modliť a vy opakujte za mnou.

O, Svetlo srdca môjho, nech počúvam Teba,

a nie našepkávanie z temností,

v ktorých som sa kedysi potápal tak, že čierna noc ma ovládala.

Avšak dokonca tam, na dne, predsa len som miloval Teba.

KŇAZ:

Sv. Augustín ....

DETI:

.... oroduj za nás!

Otázky:

1. Kde sa narodil sv. Augustín?

2. Ako sa volala mama sv. Augustína?

3. Ako sa volá známe a dodnes čítané dielo sv. Augustína?

Úlohy:

1. Prilep na rorátny plagát obrázok sv. Augustína.

2. Priveď zajtra na Roráty niekoho, kto tento rok na nich ešte nebol.

3. Pomodli sa za všetky mamy, ktoré plačú kvôli svojim deťom.

Obrázok:

Sv. Augustín