O čom rozprávame

Rodinný dom, kláštor - 5. deň

Piatok 1. adventného týždňa

5. december 2014

Rodinný dom – karmelitánsky kláštor

Svoju dušu som vystavovala nešťastiu

 Kňaz:

Počas našej adventnej prípravy sa stretávame už piatykrát. Dobrými predsavzatiami pripravujeme Ježišovi cestu do našich sŕdc. Jedným z predsavzatí je naša každodenná účasť na sv. omšiach. Niektorých z vás to stojí dosť síl. Chceme vytrvať a nedať sa znechutiť či odradiť. Podľa Ježišových slov je totiž odmena pripravená iba pre tých, ktorí vytrvajú do konca. Ako som povedal na prvej sv. omši. Naša príprava nie je pre pohodlných lenivcov, ale pre silných a odvážnych. Pomáha nám sv. Terézia, pre ktorú nejestvovali nemožné veci.

 

Kňaz:

Solo Dios…

Deti:

... basta!

Kňaz:

Presne tak. Týchto slov sa držme: „Sám Boh stačí!” Na našom plagáte, aj na tých u vás doma, odvčera pribudol tretí obrázok. Je na ňom socha Panny Márie.

Otázky deťom:

Kto sa modlil pred sochou Panny Márie?

(Sv. Terézia z Avily)

Kedy sa zvlášť vrúcne modlila sv. Terézia pred sochou Panny Márie pri kaplnke sv. Lazára?

(Keď chcela ujsť z domu a po smrti mamy)

O čo prosila sv. Terézia po maminej smrti?

(Prosila, aby Mária bola jej mamou)

Koľko mala vtedy Terézia rokov?

(Trinásť)

Kde sa teraz nachádza socha Panny Márie?

(V katedrále v Avile)

 

Kňaz:

Každé dieťa prežíva nesmierne ťažko smrť vlastnej mamičky. A je jedno, či ten syn alebo dcéra má desať rokov, štyridsať alebo viac. Keď zomiera mama, deti sú smutné a nešťastné. A čo naša Terezka? Mala trinásť rokov. Bola dospievajúca dievčina a potrebovala mamu, potrebovala jej lásku, srdečnosť, rady a pomoc.

Na našej výzdobe sa objaví ďalší obrázok, je to kostol a kláštor bosých karmelitánov v Avile nazývaný La Santa. Na tom mieste sa nachádzal rodinný dom sv. Terézie. O tom, čo sa dialo v ich rodinnom dome, budeme počuť dnes.

Prosím, aby niekto spomedzi vás prilepil obrázok na plagát.

Kňaz:

Po smrti mamy sa o domácnosť a mladších súrodencov starala sestra Mária, ktorá už bola dospelá. Druhá sestra Juana bola maličká, mala iba niekoľko mesiacov. Terezka sa bez mamy cítila tiež osamotená. Chýbali jej rozhovory s mamou.

Často sa pozerala na rytierske príbehy, ktoré jej čítala mama. Vedela, že otec bol s tým nespokojný, ale bolo to silnejšie ako ona. Počúvajte, ako na to spomína:

 

PRÍBEH (Čítať pomaly a výrazne)

„Začala som byť závislá od čítania. Musela som si dávať pozor, aby si to ocko nevšimol. Tento môj malý neduh spôsobil nedostatky aj v ostatných záležitostiach. Myslela som si, že na tom nie je nič zlého, keď som dlhé hodiny cez deň i v noci venovala takejto bezduchej činnosti a ešte som to i skrývala pred svojím otcom. Bola som do toho taká ponorená, že keď som nemala novú knižku, nebola som s ničím spokojná.“

Kňaz:

Terezka čítala knihy, ale otec s tým nebol spokojný. Koľko sa musia rodičia doprosovať svojim deťom, alebo priamo im to prikazovať, aby sa aspoň občas pozreli do nejakej knihy. Terezka čítala a otec i tak nebol spokojný.

Lenže aby sme tomu správne rozumeli. Terezkin ocko nebol nespokojný s tým, že jeho dcéra veľa číta. On bol nespokojný s tým, čo Terezka číta. Otec videl, že čítanie o udatných hrdinoch, rytieroch a o uväznených kráskach, ktoré oslobodzovali ich ctitelia, neprinášalo jeho dospievajúcej dcére žiadny úžitok.

Terezka inšpirovaná príbehmi, ktoré čítala, napísala príbeh, ktorý nazvala Rytier z Avily. Kniha bola vraj taká úchvatná, že putovala z ruky do ruky medzi príbuznými a známymi a spokojná spisovateľka dostávala pochvalu za pochvalou.

Onedlho sa stalo, čoho sa otec obával. Terezka dospievala a bola čoraz krajšia. Už jej nestačili iba knižné romány. Často k nim domov prichádzali bratranci. Terezka s nimi veľmi rada trávila čas, ale oni neboli pre ňu dobrým príkladom. Počúvajte, čo o tom napísala do Životopisu:

 

PRÍBEH (Čítať pomaly a výrazne)

„Začala som sa fintiť a obliekať si elegantné šaty, lebo som sa chcela páčiť. Veľmi som dbala o ruky a účes. Používala som rôzne parfumy a zaujímala som sa o každú módnu novinku. Nezdalo sa mi to zlé, ale teraz vidím, kam ma to mohlo doviesť. Mala som niekoľko bratrancov a viacerí boli v mojom veku. Všade sme chodili spolu. Boli sme na seba naviazaní a ja som sa snažila rozprávať o tom, čo mali oni radi. Pozorne som počúvala, keď hovorili o sebe, o svojom detstve, ktoré nebolo úplne dobré. Najhoršie bolo to, že moja duša sa vystavovala tomu, čo bolo pre ňu nebezpečné a mohlo ju priviesť do nešťastia.“

Kňaz:

Keď počúvame úryvky zo života sv. Terezky, musíme uznať, že za tých päťsto rokov sa zmenilo iba málo. Sv. Terezka mala túžby, sny, záujmy podobne ako veľa dnešných násťročných dievčat. Bola krásna a pôvobná ako kedysi jej mama Beatriz. Otec mal o ňu obavy, ako má každý zodpovedný rodič v každej dobe.

Všimnime si jej poznámku, ktorú podotkla k tomuto obdobiu: „Najhoršie bolo to, že moja duša sa vystavovala tomu, čo bolo pre ňu nebezpečné a mohlo ju priviesť do nešťastia.“

Terezka si uvedomila, že takýto spôsob života je nebezpečný. Môže viesť k nešťastiu. Nehovorila o chorobe ani o nešťastnej nehode. Čo mala na mysli sv. Terezka, keď hovorila o nešťastí?

Otázka deťom:

O akom nešťastí hovorila sv. Terézia?

(Sv. Terézia hovorila o nešťastí duše)

 

Kňaz:

Dnes sme čítali v evanjeliu o dvoch slepcoch, ktorí išli za Ježišom a hlasno volali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

Otázka deťom:

O čo prosili slepci?

(O uzdravenie zraku)

Čo sa ich pýtal Ježiš?

(Či veria, že ich môže uzdraviť)

Kňaz:

Áno, Pán Ježiš sa ich najprv pýtal na vieru. Keď potvrdili, že veria, že je v jeho moci, aby ich uzdravil, dotkol sa ich očí a oči sa im otvorili. Potom im prikázal, aby o tom nerozprávali a nikto sa to nedozvedel. Nedokázali si toto tajomstvo nechať iba pre seba a rýchlo o tom vedeli ľudia v širokom okolí.

Udalosť z dnešného evanjelia môžeme porovnať so životom sv. Terézie.

Otázka deťom:

O čom snívala sv. Terezka ako dieťa?

(Dostať sa čo najrýchlejšie do neba)

Kňaz:

Presne tak. Ale keď bola o čosi staršia, akoby oslepla. Videla iba to, čo mala na sebe, starala sa najmä o svoje oblečenie a o to, ako vyzerá, ako je učesaná. Vraj aj pol dňa sa dokázala venovať svojím nechtom.

Pán Boh jej našťastie otvoril oči. Túžila po tom aj ona sama. Porozprávam vám o tom v nasledujúcich dňoch.

Dnes večer popremýšľajte nad tým, čo vám zacláňa Pána Boha, čo vám prekáža v modlitbe, čo vás odrádza od rorátov a od sv. omší, najmä svätých omší v nedeľu. Možno to nie je čo, ale kto. Nejaký kamarát alebo kamarátka. Premýšľajte o tom.

Napokon si zaspievajme nám dobre známu pieseň.

Pieseň:

Solo Dios basta

 

Otázky:

1. Aké knihy najradšej čítala sv. Terezka?

2. O čo sa prehnane starala násťročná Terezka?

3. Ako sa nazýval kostol a kláštor bosých karmelitánov v Avile – rodný dom sv. Terezky?

 

Úlohy:

1. Zamysli sa, čo ti zacláňa Pána Boha a čo ti prekáža v modlitbe, čo ťa odrádza od sv. omše, poprípade kto? Kamarát, kamarátka...?

2. Na svoj plagát prilep obrázok.

 

Obrázok:

La Santa – kostol a kláštor bosých karmelitánov v Avile – rodný dom sv. Terézie z Avily