Panna Mária Čenstochovská

Jasná Hora (pol. Jasna Góra, lat. Clarus Mons) je paulínský kláštor v poľskom meste Čenstochová a najvýznamnejšie pútnické miesto Poľska. Význam Jasné Hory ďaleko presahuje poľské hanice, ročne ju navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Množstvo z nich podniká svoju púť peši, niektoré pútnické trasy sú niekoľko sto kilometrov dlhé.

 

Najväčším pokladom Jasnej Góry je zázračný obraz Panny Márie. Vďaka nemu Jasna Góra sa stala veľmi rýchlo najväčšou mariánskou svätyňou v krajine, ktorá v tom čase mala veľa slávnych pútnických miest. Tento fakt však nevysvetľuje ani legendy, ktoré prideľujú kredit ikone sv. Lukáša evanjelistu alebo sponzorstvu kráľovského páru Jadwigy a Wladyslawa Jagielowských. Jasnogorský obraz je od začiatku známy svojimi zázrakmi, ktoré sa dejú v Máriinom mene a prilákali davy pútnikov z celej krajiny i Európy.

 

 

Potvrdením o milostiach obdržaných veriacimi prostredníctvom Panny Márie sú početné obete, dynamický rozvoj bohoslužby a rastúci rozvoj pútnickej dopravy. Je potrebné poznamenať, že Jasna Góra nikdy nebola žiadnym miestom mariánskeho zjavenia, ako tomu bolo v prípade takmer všetkých hlavných svätýň na svete. Tajomstvom, srdcom, životom a hlavným magnetom Jasnej Góry je nádherný obraz. Bez neho by Jasna Góra bola iba súborom budov, pamiatok, umeleckých diel, síce krásna a bohatá, ale iba akoby mŕtve múzeum.

 

 

Opis obrazu

 

Obraz je namaľovaný temperovou technikou na drevenej lipovej doske, ktorá je zlepená z 3 plátov tohto dreva, s rozmermi 120,2 / 81,6 / 3,5 cm v ráme (tzv. kowczeg) s rozmermi 137 x 97,2 cm. Obraz Panny Márie z Jasnej Góry (Czestochowa) má vlastnosti ikony, aj keď v pravom slova zmysle nie je ikonou. Naša tvár Panny Márie je bronzovej farby (meď), čo súvisí so spôsobom maľby ikon. Jej tvár je tmavá aj preto, že má mnoho vrstiev laku, ktorý v priebehu času stmavol.

 

Obraz Panny Márie Čenstochovskej je jedným z ikon patriacich do skupiny, nazývanej Hodegetria, doslova „tá, ktorá ukazuje cestu“. Tento pojem znamená, že vedúca ikona zobrazuje Máriu – Matku Božiu s Ježiškom, ktorý je Syn Boží a jej syn. V tomto zmysle jasnogórská ikona zobrazuje biblickú udalosť, ktorá sprítomňuje, stimuluje reflexie a vedie k modlitbe. V závislosti na vzájomnom rozložení hláv Márie a Ježiša, polohy pravej Máriinej ruky a pozícií nôh dieťaťa, môžeme rozlíšiť niekoľko variantov ikonografií Panny Márie. Analogicky môžeme tento čenstochovský obraz považovať za podobný s byzantskou ikonou z konca 10. storočia, nachádzajúcu sa v rímskom kostola Santa Maria Maggiore, mozaikovou ikonou z 12. storočia zachovanú v srbskom kláštore Chilandar na hore Athos alebo s obrazom Matky Božej z kostola Santa Maria Nuova v Ríme.

 

Predstavuje Pannu Máriu v stojacej polohe s Ježiškom v náručí. Mária je čelne obrátená k veriacim, s dôrazom najmä na jej dominantnú tvár. Tvár dieťaťa osciluje v smere, kto sa pozerá, čiže sa neobmedzuje len na upriamený pohľad vpred. Tvár Márie je osvetlená svetlom dopadajúcim z hory, zľahka na pravú stranu, ktoré modeluje jej úzky predĺžený nos a malé, ale výrazné pery. Ľavá strana Máriinej tváre, v hlbokom tieni, je výrazne nesymetrická, čo ešte viac pridáva tvári nádych života. Sila maliarskeho citu je sústredená v Máriinych očiach. Dívajú sa priamo na pozorovateľa spod opustených, akoby trochu opuchnutých viečok. Okolo zreníc, po vnútornej strane, vidieť jasnejšie záblesky svetla. Mária sa pozerá s výrazom prijatia, jemného smútku a zamyslenia. Na pravej časti tvári vidno vyryté ryhy v obraze, v podobe jaziev. Dve najväčšie takmer rovnobežne prechádzajú od polovice nosa až takmer po začiatok šiat, tretí zárez je na linke nosa. Na krku je šesť kusov trhlín, z ktorých dve sú úplne zreteľne viditeľné, a štyri ďalšie - menej.

 

Máriina pravá ruka spočíva šikmo na prsiach. Na ľavej strane, spopod plášťa sa odhaľujú iba končeky prstov ľavej ruky, ktorými drží sediace Dieťatko. Máriine krásne modré šaty a sako rovnakej farby sú zdobené zlatými ľaliami. Na jej čele je zobrazená 6-cípa hviezda. Hlavný farba pozadia obrazu je modrá a zelená, ktorá prechádza v odtieňoch morských vĺn. Dominantou ikony je zlatá svätožiara okolo hlavy Panny Márie a Ježiša, ktoré splývajú do jediného celku a sú v kontraste s tmavou pleťou tvári. Ježiš spočíva na ľavom ramene Márie, oblečený v šatách karmínovej farby. Nepozerá sa na matku, ale rovno, priamo na pozorovateľa. Tvár Ježiša je okrúhla s detským výrazom (krátky nos, malé, ale plné pery, jemné kučery) – je tiež naplnená bolestným smútkom, koncentrujúcim sa vo výraze očí spod znížených viečok. Dieťa je oblečené v jasnokarmínovej tunike, ozdobenej troma pozlátenými rozetami z palmetiek a ľalií, so širokým záhybom na krku a úzkymi manžetami na rukávoch. Šaty bohato pokrývajú aj nohy, takže vidno iba prsty ľavej nohy. Relatívne neveľká hlava Dieťaťa kontrastuje s veľkými rukami a nohami. Dieťa v ľavej ruke drží knihu Evanjelia, ktorá je ozdobená piatimi diamantovými kovaniami a žltým orámovaním, pravá ruka stúpa nahor v charakteristickom geste učiteľa alebo žehnajúceho panovníka. Farebne je postava Ježiška pomerne sýta.

 

Súčasťou obrazu sú aj svätožiary, nachádzajúce sa okolo hlavy Panny Márie a Dieťatka. Ako býva v ikonografii všetko symbolické, tak aj tieto svätožiary sú symbolické:

 

   svätožiara Panny Márie – tvorí ju 56 lúčov, čo zodpovedá predpokladanej dĺžke pozemského života Panny Márie,

   svätožiara Dieťaťa – tvorí ju 33 lúčov, čo zodpovedá dĺžke pozemského života Ježiša Krista.

 

Výplň obrazu

 

Hornú časť obrazu v pozadí vypĺňajú štyri panely nepravidelného tvaru s vyrytými scénami Zvestovania, Poklony troch kráľov a dvoch scén umučenia – bičovanie a potupovanie Ježiša Krista. Tieto dosky boli vytvorené v Krakove v kráľovskom zlatníctve v 30. rokoch 15. storočia.

 

Myšlienka vykúpenia je hlavným motívom symbolických výjavov na dvoch pozlátených paneloch pokrývajúcich pozadie obrazu. V scéne Zvestovania, na jednej strane vidíme archanjela Gabriela pozdravujúc Máriu anjelským pozdravom zobrazenom na páske, ktorej druhý koniec drží v zobáku orol so široko rozprestretými krídlami. Orol – považovaný za kráľa vtákov, uctievaný v dávnych kultúrach ako stelesnenie božstva a slnka – v kresťanskej symbolike bol predovšetkým Kristom a Cirkvou. Bol znakom zmŕtvychvstania, nanebovstúpenia a takiež posledného súdu. Prestavoval silu, odvahu a Božiu milosť, predpovedal víťazstvo dobra a znovuzrodenie prostredníctvom krstu. Kráľovský vták prichádzajú k Márii v scéne Zvestovania označuje teda Krista prinášajúceho silu božieho majestátu, prostredníctvom tajomného vtelenia do Márie, aby vykúpil ľudstvo z prvotného hriechu. Potvrdením tejto alegórie je symbolická scéna v spodnej časti, zobrazujúca lov sokola na zajaca. Sokol označuje dobro prekonávajúce slabosť, vášeň a hriech, predstavené v stredovekom umení v zajacovi. Scéna poklony Dieťaťu obsahuje taktiež symbolický odkaz. Nižšie postavy kľačiacej Panny Márie, adorujúcej narodené Dieťatko, je zobrazená opäť scéna lovu na zajaca, tentokrát sokolom a psom. V tomto usporiadaní pes môže byť interpretovaný ako sybol vernej lásky a oddanosti, ktorá poháha dobru zvíťaziť nad zlom a hriechom. Zvlášť pozoruhodný je vták sediaci na streche betlehemskej maštaľky. Je to straka, ktorá mala vždy negatívny význam. Bola symbolom pokrytectva, klamstva, hriechu a satana. Niekedy sa čierno-biele perie označovalo ako smútok alebo smrť. V takej úlohe sa často vyskytuje v talianskom umení, spevádza scénu Božieho narodenia, ako predpoveď tragického utrpenia a smrti narodeného Spasiteľa. V tomto zmysle ako tragické pripomenutie udalosti sa nachádza aj na panely jasnogórskeho obrazu. Plne dramatický výraz a dynamiku obsahujú aj dve scény umučenia – bičovanie a potupovanie – ktoré sú začiatočnými fázami utrpenia Spasiteľa, predchádzajúce Jeho smrti na kríži.

 

Rám obrazu

 

Od roku 1966 bol prázdny rám zázračného obrazu vyzdobený. V duchu gotického umenia, ktoré sa pýši symbolickými detailami, bol vyrobený aj rám obrazu, pochádzajúci z tohto obdobia, ako aj vyryté scény na pozlátených doskách, obohatený o ornamenty a zašifrované obsahy.

 

Na ráme obrazu sa nachádza ornament, ktorý je vytvorený dookola omotanou suchou vetvičkou akantu a má – rovnako so stredovekým výkladom sveta – viac významov. Môže byť interpretovaný ako symbolický znak pozitívne, ako aj negatívne. Stopka akantu vyrastajúca z otvorených úst leva bola symbolom zobrazenia Stromu života. Strom života je úzko spojený okrem iného aj so Stromom kríža, ktorého ovocím bol Kristus prinášajúci ľudské vykúpenie. V súlade s touto symbolikou, uschnuté, olúpané Drevo kríža bez listov, pokrútené konáre, na prvý pohľad mŕtvy strom, znamená večný život, na rozdiel od živých stopiek akantu podliehajúcim zákonu smrti. Akant, ktorý sa na ráme obrazu Bohorodičky ovíja dookolo ako pokrútené konáre, patrí do pravidelného, „usporiadaného“ sveta flóry a môže byť interpretovaný ako pozitívny znak, pravzatý z mariánskej symboliky. Zmes suchých a bezlistých rastlín pripomína typologickú symboliku Starého a Nového Zákona, Synagógy a Cirkvi. Obsahuje tiež narážku na Izaiášovo proroctvo o prútiku – vetvičke, ktorá vyrastie z Jesseho pňa, často formulovaná v dievčine Panne panien. V tomto zmysle Panna Mária, pochádzajúca z Dávidovho rodu, je nová „vetvička“, z ktorej vyrastie Kristus. Je symbolom Cirkvi a Matky Cirkvi. Živá vetvička kráľovského izraelského rodu, omotaná okolo suchej ratolesti – dreva kríža – prinášajúca večný život. Symbolizuje to taktiež myšlienku spoluúčasti Márie v diele vykúpenia. Rytmicky sa opakujúci motív živej a suchej ratolesti vytvára tiahly, uzavretý ornament, ktorý môže byť nazvaný Hortus Conclusus – „Stredoveká záhrada“. Táto tematika bola nesmierne populárna v gotickom umení. „Stredoveká záhrada“, v ktorej kraľuje Panna Mária s Dieťaťom, často v spoločnosti anjelov a svätých, v bezprostrednom význame vyjadruje nebeský raj a odvoláva sa na mystický pôvod materstva Panny Márie – Kvetu v stráženej záhrade, ktorý porodil Spasiteľa. Hortus Conclusus - je zobrazením Panny Marie, matky Božej podľa kresťanskej symboliky. Kresťanská tradícia hovorí, že Ježiš Kristus bol zázračne počatý prostredníctvom Ducha Svätého, tretej osoby Najsvätejšej Trojice. Preto vzniklo pre zázračnú matku – pannu, matku Ježiša označenie Mária Panna. Symbol panenstva Ježišovej matky Márie v stredovekom a renesančnom umení bol opakovane a dlhodobo znázorňovaný princíp.

 

História obrazu

 

Pôvod ako aj presný dátum vzniku obrazu nie je známy. Podľa legendy patrí ikona medzi 70 ikon, ktoré namaľoval evanjelista Lukáš, a je namaľovaná na doske stola, na ktorom jedávala Svätá rodina. Legenda tvrdí, že obraz mal byť namaľovaný v Jeruzaleme, v miestnosti označovanej ako horná miestnosť (spojená s Poslednou večerou). V rokoch 66 – 67, počas invázie rímskej armády pod vedením cisára Vespaziána a Títa, museli kresťania utiecť do mesta Pella (terajšie Macedónsko). Spolu s ďalšími svätými vecami v jaskyni ukryli aj túto ikonu Matky Božej Čenstochovskej.

 

Info pozri tu: Klikni sem.