Aktuálne

Z kázne pána biskupa na Púti mužov

Milí otcovia a mužovia, bratia a sestry. Čítania dnešnej nedele sú tak aktuálne na dnešnú púť, že si to ani neuvedomujeme. Svätý Jakub nám pripomína, aby sme prijali zasiate Slovo, ktoré bolo do nás vložené ako semeno, lebo má moc spasiť naše duše. Starozákonné čítanie nám pripomína, že aj my patríme k vyvolenému národu, ktorý má spravodlivé prikázania, a vedomie blízkosti Boha. Lenže radšej pozeráme po tých ostatných okolo nás a hoci nám bolo povedané, že nemáme nič pridávať k jeho prikázaniam, stále dokladáme naše ľudské podania. Božie prikázanie nechceme rešpektovať, ale vymýšľame si nariadenia, ktoré nám predkladajú liberálni zákonodarcovia. Akoby sme boli bez kultúry, kresťanských tradícií a patriotistickej hrdosti. Nepozerajme po iných, ale ani neukazujme na nich, prečo to robia. V evanjeliu sú pranierovaní farizeji a zákonníci, ktorí sa upriamili na pedantné zachovávanie podrobných predpisov o rituálnej čistote miesto toho, aby venovali pozornosť omnoho dôležitejšej čistote, mravnej kvalite myšlienok, slov a skutkov. Tejto ich chybe však predchádza ešte jedna. Je síce menej nápadná, ale nemenej závažná a dokonca ešte viac rozšírená. Dalo by sa povedať, že práve táto chyba je koreňom mylného bazírovania na vonkajšom zachovávaní predpisov. Farizeji a niektorí zákonníci vyvinuli na prvý pohľad chvályhodnú iniciatívu a zišli sa k Ježišovi. Ježiš ich však v skutočnosti nezaujíma. Nevšímajú si jeho. Ich nepokojné oči sliedia po druhých. Špehujú Ježišových učeníkov. Zaujímajú ich oni: „Prečo sa tvoji učeníci správajú tak a tak? Prečo robia či nerobia to a tamto?“ Ježiš odmieta hrať ich podlú hru na schovávačku, v ktorej sa farizeji a zákonníci skrývajú za zdanlivo šľachetnú starostlivosť o to, čo robia či nerobia tí druhí („oni“), aby sa vyhli priamemu stretnutiu s Ježišom - stretnutiu ty a ja, ty a my.

 

 

 

Ježiš síce odpovedá na otázky farizejov a zákonníkov, ale oslovuje ich priamo: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš... Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov“. Na druhej strane stojí zástup, ktorý nie je tak „akčný" a „inteligentný" ako farizeji a zákonníci. Títo ľudia si nezakladajú na tom, že prišli k Ježišovi z vlastnej iniciatívy. Schádzajú sa okolo Ježiša na jeho zavolanie. A Ježiš im ukazuje cestu, ktorú farizeji a zákonníci úplne prehliadli: „Počúvajte ma všetci a pochopte!“ Jedinou spoľahlivou cestou je počúvať Ježiša a zameriavať pozornosť na neho. Vzťah k Ježišovi nemôže existovať, ak s ním komunikujeme iba na rovine „ty a oni“, ako to robili farizeji a zákonníci. O vzťahu k Ježišovi možno hovoriť iba vtedy, keď funguje na rovine „ty a ja, ty a my“. Človek, ktorý počúva Ježiša a upriamuje svoju pozornosť na neho, je potom imúnny nielen voči fiktívnym či reálnym možnostiam poškvrnenia, ktoré prichádzajú zvonka.

Počúvať Ježiša a riadiť sa jeho učením je totiž účinným liekom aj proti zárodkom zla, ktoré má tendenciu vychádzať znútra, z ľudského srdca, a naozaj poškvrňovať človeka. Zo srdca vychádza to, čo hovoríme, čo konáme a pre čo sa rozhodujeme. Srdce je koreňom obrátenia, základného rozhodnutia pre prijatie Božieho slova a pre jeho následné uskutočňovanie v živote. Ak v srdci prebýva Božie slovo, srdce sa uzdravuje a oslobodzuje od sebectva, rivality, nezáujmu o druhých, pretože všetky neresti človekovi bránia prežiť niečo väčšie a významnejšie, že Pán je blízko. Ježiš podotýka, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré a odpovedá zámerom Stvoriteľa (porov. Gn 1). Nie je preto samo osebe nečisté a nemôže pôsobiť znečistenie.

Čo skutočne znečisťuje človeka a zneschopňuje ho žiť vo vzťahu s Bohom, je hriech, zakorenený v ľudskom srdci. Preto od srdca človeka, ktoré je sídlom života a slobodného rozhodovania, závisí mravná kvalita našich skutkov, slov a rozhodnutí. Podľa Božej vôle nežije ten, kto formálne zachováva jeho prikázania a škrupulózne navyšuje zákon na zákon, ale ten, kto sa snaží očisťovať svoje srdce a osvecovať svoje svedomie, aby sa jeho konanie zhodovalo s prikázaniami Boha, ktorý je láska.

Problém je ďaleko komplikovanejší, lebo srdce mnohých je bez osobnej skúsenosti života s Bohom. Pre mnohých je Boh už mŕtvy. Veď celé minulé storočie sa v určitých oblastiach európskej kultúry pokúšali vymazať Boha a jeho obraz z obzoru človeka. Nesmieme zabúdať, že úcta k Bohu a úcta k človeku idú ruka v ruke, ale aj opačne, pohŕdanie Bohom nevyhnutne vedie k pohŕdaniu ľudskosťou a ľudským životom. Kardinál Daneels k tomu dodáva: „Ak zomrel Boh Otec, prestal existovať prameň lásky a života. Smrť Boha so sebou prináša aj smrť človeka. Keď sa vytratí Boh, ľudia hľadajú iné zdroje tepla. No kde ich hľadať? Otca už niet a všetci sme siroty. Keď sa vytratí otec, deti sa trasú od zimy.“ Bez Boha človek prestáva chápať seba a svoje povolanie na lásku a odovzdávanie života. Zvláštnym znakom je deštrukcia rodiny a spolu s ňou aj znehodnotenie otcovstva a materstva. Prítomnosť otca v rodine by mala byť aktívnou prítomnosťou. Mal by byť nositeľom tejto oblažujúcej a kreatívnej experiencie. Deficit tejto skutočnosti pred obdobím dospievania je priamoúmerný nasledujúcim kritickým obdobiam v živote dospievajúcich detí. Ak svojim deťom otec venuje dôstojný čas, ukazuje im, ako o nich zmýšľa Boh, ten najlepší otec. Je ťažké dospievajúcim deťom hovoriť, že Boh je ich otcom, pretože majú negatívny obraz o jeho „pozemskom prevedení“. Dnes narážame na absolútny nedostatok vzorov mužského správania. Otcovia by svojim synom mali byť priateľmi, radcami, no to sa tiež, bohužiaľ, nedeje. Rivalita obsadzovania popredných miest je viditeľná v politike, športe, biznise, v kultúre, v hospodárskej a finančnej činnosti i v masmédiách. Takýto kult vyvolal degradáciu slabého muža. V systéme reťazovej reakcie je ohrozenie porážkou pre mnohých chlapcov veľkým prameňom strachu. Úspechu sú nutne podriadené aj najdôležitejšie manželské, rodičovské a priateľské citové putá. Profesionálne súperenie je neraz sprevádzané pocitmi závisti. Neúspech v práci často pokračuje podráždenou náladou otca doma. Vyplýva z bezmocnosti a bezradnosti, ktorá je posplietaná so zastaranou hanbou a strnulosťou. Toto všetko pociťuje a citlivo vníma aj syn. Otcovia projektujú svoje životné porážky na profesionálnom poli na svoje deti, merajú svoje rodičovstvo školskými a mimoškolskými úspechmi svojich detí. Neuvedomujú si vlastné komplexy a na pozadí úspechu ponižujú svojich synov, dávajúc im za vzor silnejších, schopnejších, poslušnejších, či inteligentnejších chlapcov. Nasleduje komplex menejcennosti, ktorý sa usilujú liečiť presne podľa vzoru svojich otcov - životnými úspechmi. Vzniká bludný kruh. Chlapci majú dnes problémy hlavne preto, že ich rodičia, najmä otcovia, sú zaneprázdnení, prepracovaní, prenasledovaní, vyčerpaní, ľahostajní, závislí, rozvedení alebo jednoducho neschopní postarať sa o rodinu a o seba. Všetky ostatné problémy majú svoj pôvod v týchto skutočnostiach (alebo sa od nich odvíjajú). Matky chlapcami nikdy neboli, a preto majú o tom, ako postupovať pri ich výchove, dosť nejasné predstavy. Najvýznamnejším dôvodom trápenia sa chlapcov aj dievčat boli zlé vzťahy v rodine. Žijeme v dobe, kedy mnoho ľudí verí, že všetci muži sú hlúpi, necitliví a zahľadení do seba. Neexistuje cesta na vybudovanie dobrých modelov mužskosti, keď sa muži sami svojej mužnosti hanbia a neveria jej. Potrebujeme silu byť ozajstnými otcami a učiteľmi, ktorí niečo sprostredkujú ďalším generáciám Božích synov a dcér, rovnako ako mladí potrebujú svedectvo a požehnanie svojich otcov, ktorí sú im pravými otcami. Otcovia majú dnes často viac peňazí ako času. Peniaze, ktoré ako akýsi druh kompenzácie dieťaťu dávajú, však situáciu neriešia; naopak ešte ju zhoršujú. Dieťa, ktorému otec nevenuje dostatok času, často stráca záujem o vonkajší svet, uzatvára sa do seba a uniká do sveta detských snov. Nadmerné snívanie potom môže spôsobiť, že sa dieťa odcudzí svojim vrstovníkom a stane sa uzavretým a tajomným. Spoločne strávený čas otca a syna vytvára zároveň priestor na vybudovanie vzťahu a dôvery. V čase, ktorý so svojou rodinou otec skutočne trávi, zostáva na ňom úloha náboženskej a morálnej opory v rodine. Jeho úloha je nezastupiteľná a nikto ho v nej nemôže nahradiť. Oveľa intenzívnejšie ako kedysi platí zásada, že hodnoty nemožno odovzdávať vnútením, ale svedectvom.

Ďakujme za dnešné stretnutie s Kristom aj medzi sebou navzájom. Potrebujeme počúvať svedectvá jedných na posilnenie ducha druhých. Prichádzame k Pánovi aj k jeho Matke, prinášame svoje srdcia, zapratané mnohým pocitmi a komplexmi. Prosíme, aby si nás očistil svetlom svojho Slova. Nie sme pred tebou cudzinci, od krstu sme tvoji synovia a dcéry a patríme do tvojej Cirkvi. Daj nám pochopiť, že jedine láska nás môže dokonale očistiť, aby sme s obnovenou mysľou a radostným srdcom mohli pred svetom vyznávať, že ty si náš Boh a Pán.