Aktuálne

„Človek je cestou Cirkvi.“ Toto heslo II. vatikánskeho koncilu charakterizuje nielen posolstvo prelomových rokov v Cirkvi, ale aj postoje nositeľov duchovnej obnovy, zmien a nádeje pokoncilového obdobia. Stredná a východná Európa ich prežívali v túžbe po slobode, po základoch demokracie, po perspektíve dôstojného života s občianskymi a náboženskými právami. Západ sa ponáral do krízy cez rôzne prejavy morálneho  relativizmu a odmietania tradičných inštitúcií. Táto kríza vo veľkej miere pokračuje naďalej.

Rudolf Baláž, horlivý  kňaz a angažovaný občan, je skvelým príkladom osobnosti, ktorá prijíma utrpenie, prekážky i ponižovanie, aby ich pretavila na zmysluplnú a víťaznú obetu. Nečaká, kým sa pohnú a pridajú iní, ale ide s odvahou ako prvý – či pri dielach duchovných, pastoračných a stavebných alebo spoločenských. Stal sa nielen prvým kňazom pochádzajúcim z obce Nevoľné, ale po zápase o slobodnú Cirkev v slobodnom štáte aj prvým biskupom Banskobystrickej diecézy, ktorý sa narodil na jej území.

Vzácna a prehľadná biografia jeho života od narodenia po biskupskú vysviacku si zaslúži ocenenie a vďaku. Prehľadne a chronologicky opisuje cestu významnej postavy slovenského duchovného a spoločenského života. V chudobe, bez otca rozvíja, často v neporozumení a protivenstvách Rudolf Baláž svoj dar viery ako základ pre činorodý život a službu.Bol obľúbený u ľudí, zvlášť mladých, a bol často v otvorenom konflikte s mocou, ktorej cieľom bolo ovládať človeka a spoločnosť.

Veľmi príznačným pre zmýšľanie a konanie Rudolfa Baláža bolo jeho ilegálne kaplánske stretnutie s krakowským arcibiskupom Karolom Wojtylom, neskoršie spomínané počas  jeho návštevy u spišského kňaza Františka Tondru v Hnilci. Zázraky a veľké veci sa diali a dejú aj dnes. Otázne je, či a ako ich vnímame. Spontánna myšlienka svedka tej doby o tom, že zmena sveta k lepšiemu by si vyžadovala, aby sa spomínaný Poliak stal pápežom a dvaja slovenskí kňazi biskupmi, sa naplnila realitou prekvapivého výsledku pápežskej voľby v roku 1978 a udalostí a rozhodnutí rokov 1989 a 1990. Annusmirabilis – zázračný rok pádu komunizmu bol časom duchovnej revolúcie a zmien, z ktorých čerpáme inšpiráciu a povzbudenie aj v súčasnosti.

Rudolf Baláž  bol od svojej mladosti veľmi čitateľným nositeľom wojtylovskej výzvy „Nebojte sa!“ a  presvedčenia o tom, že svet sa môže zmeniť k lepšiemu. Ako Ján Pavol II., aj otec Rudolf je aktívnym mariánskym ctiteľom a nositeľom posolstiev z Fatimy. Ochrana života a dôstojnosti každej ľudskej osoby sú pre neho východiskom i cieľom snaženia. Jeho štúdium, kaplánske pôsobenie, vzťahy s mládežou, práca aktuára Biskupského úradu v Banskej Bystrici potvrdzovali jeho zrelosť pre koncilové posolstvá a zámery. Neprekvapuje, že v roku 1968 patril k výrečným a veľmi aktívnym protagonistom Diela koncilovej obnovyvovtedajšom Československu. Normalizačnátotalitná moc na základe toho odstavila Rudolfa Baláža od pastoračnej služby odobratím štátneho súhlasu. Táto prekážka a poníženie ho však nezlomili. Zákaz ho priblížil k činnosti a vtiahol do štruktúr tzv. podzemnej Cirkvi. Ako robotník sa dostal bližšie k obyčajným ľuďom, k ich  postojom a komunikácii. Aj tam bola žatva a duchovné pole na prácu, aj tam bol v službe. Kňazské a občianske postoje u otca Rudolfa neboli v protiklade, ale v línii totožnej s jeho hierarchiou hodnôt, a realizované vo svetle svedomia. Balážov života otvorenosť potvrdzovali odkaz, ktorý často zdôrazňuje kardinál Jozef Tomko: „Čo je autenticky kresťanské, je hlboko ľudské.“

Nie aktivizmus pre Krista, ale horlivosť a angažovanosť s Kristom. Nie výhody, ale spoločné námahy, striedmosť a obetavosť. Nie reči, ale zodpovedné postoje a svedectvo skutkov. -  To sú len niektoré z dôležitých charakteristík Mons. Rudolfa Baláža, ktorý už nie je medzi nami. Jeho vernosť Kristovi a vytrvalosť v službe Bohu, Cirkvi a človeku však zostávajú s nami nielen ako príbeh a vklad. Sú zároveň inšpiráciou a pomôckou orientovať sa správne v zložitostiach doby a nasledovať stopy, ktoré sú po ňom tak viditeľné. Vernosť a vytrvalosť Rudolfa Baláža sú pozvaním naďalej zodpovedne a s odvahou rozvíjaťjeho dielo.

Ján Figeľ: Text je prológom k novovydanej knihe o živote a kňazskej službe Rudolfa Baláža od Marty Mažáriovej. Zachytáva Balážov životný príbeh až po biskupskú vysviacku. Na požiadanie som k nej napísal úvod.  Otec Rudolf, ktorého ako kaplána mládež nazývala aj bigbítovým kňazom, nám mnohým dnes na Slovensku a v Cirkvi chýba. Zanechal však po sebe veľmi aktuálne, živé dielo a odkaz plný inšpirujúcej sily, otvorenosti a obetavosti.