Aktuálne

Kardinál Jozef Tomko: Manželstvo a rodina - majú ešte zmysel?

  • Vytlačiť

Zakončujeme rok sviatkom Sv. Rodiny. Keď sa pozrieme na stav rodiny vo viacerých krajinách, tak sa právom pýtame, prečo nám Cirkev predkladá práve problém rodiny dnes? Čo je v príklade nazaretskej rodiny také dôležité, že môže slúžiť ako vzor aj dnešným rodinám? Prečo ten dôraz na rodinu?

Zvykli sme si na model rodiny založenej na manželstve, ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. V našej civilizácii manželstvo je spoločenstvo života a lásky medzi jedným mužom a jednou ženou. Manželstvo a rodina sa považujú za základné zriadenia ľudskej spoločnosti a jej útvarov v obci, národe, v štátnom i nadštátnom zriadení. Politická moc usporaduje ich práva a povinnosti svojimi zákonmi. Cez storočia takto ľudia chápu podstatu manželstva i rodiny.

 

V našej dobe však vzrástol počet ľudí s homosexuálnou náklonnosťou. Sú to páry mužov, ktorí si žiadajú žiť s mužským partnerom a lesbické páry žien, kde jedna žena žije s ženskou partnerkou. Homosexuáli vytvárajú veľký tlak na politikov a zákonodarcov, aby medzinárodná i štátna spoločnosť ich uznala za rovnocenných s normálnym manželstvom a rodinou. Pretláčajú tieto svoje nároky na takzvané „homosexuálne manželstvo“ v mene „práva na rovnosť a na spravodlivosť“ medzi ľuďmi. Pretože tieto páry sú toho istého pohlavia, nemôžu prirodzeným spôsobom splodiť deti. Predsa však si nárokujú aspoň na právo deti adoptovať. Teraz vyvíjajú na Západe svoj mocný vplyv a používajú bohaté prostriedky, aby presadili svoje názory, to značí, aby sa v názvoch a právach nelíšili od riadneho manželstva a rodiny.

Dnešné manželstvo a rodina majú ťažkosti pre rôzne príčiny, ale sú najviac ohrozené z tejto strany. Vo Francúzsku sa pri voľbách socialistická strana zasadila v prospech týchto opatrení a dnes už predseda vlády Hollande svoje sľuby uvádza do života zákonmi. 7.novembra 2012 francúzska ministerská rada schválila návrh zákona o takzvaných „homosexuálnych manželstvách“, ktorým uznáva ako „manželstvo“ spoločenstvo dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie a priznáva im aj právo adoptovať deti. Ale podobné pokusy sú aj vo Veľkej Británii, v Portugalsku a Španielsku. Táto ideológia nachádza pôdu aj v medzinárodných inštitúciách v New Yorku a v Bruseli. Je to azda najsilnejší útok na manželstvo a na rodinu v posledných storočiach.

Manželstvo a rodina sú všeľudské ustanovizne, ktoré sa týkajú samej prirodzenosti človeka a budúcnosti ľudskej spoločnosti. Ich rozkvet značí pokrok každej civilizácie, ich úpadok je príznakom úpadku civilizácií v histórii. Ľudská spoločnosť si musí dať veľký pozor na to, aby manželstvo a rodina boli zdravé ustanovizne. Preto si musí všímať aj dnešnej krízy a nepodľahnúť ani dnešným útokom proti ním, nech už prichádzajú z hocktorej strany. Rešpekt a úcta ku každému človeku a teda aj k osobám s homosexuálnymi sklonmi sa nemôže zaistiť tým, že sa im pripíšu práva, na ktoré nemajú od prírody predpoklady, lebo také páry nemôžu splodiť vlastné deti a na prípadné iné dohody sú iné zaistenia. Ako obyčajne, aj v tejto otázke verejnosť a politici radi zabúdajú práve na deti, ktorá je podstatná.

Je to otázka antropologická, všeľudská. Musí však zaujímať aj náboženstvá a cirkvi, ktoré berú ohľad na človeka a na jeho základné spoločenstvá. Na tom poli majú zhodné názory a stavajú sa spoločne na obranu manželstva a rodiny predovšetkým z ľudských dôvodov. Majú však aj náboženské dôvody.

Katolícka Cirkev vo Francúzsku sa postavila proti návrhu zákona predovšetkým rozumovým dôvodením a zdôraznila, že katolíci sú proti ako občania, a to na základe ľudských a právnych dôvodov. V dlhšom dokumente poukazujú na podstatný rozdiel homosexuálnych párov v tom, že nemôžu prirodzene plodiť deti a tak prispieť pre udržanie a vzrast ľudskej spoločnosti. Manželstvo má práve ten spoločenský, sociálny cieľ. Politická moc má brániť nielen individuálne práva a slobody jednotlivcov, ale predovšetkým a nadovšetko spoločné dobro a teda sociálnu funkciu manželstva. Dlhý dokument biskupskej konferencie našiel ohlas aj v ruskej pravoslávnej cirkvi, keď moskovský patriarchát poslal parížskemu arcibiskupovi kardinálovi Vingt-Trois „plný súhlas s dôvodmi, ktoré vyjadrujú bez kompromisu kresťanské stanovisko“. V samom Francúzsku sa odohrali v mnohých mestách manifestácie proti takým tak zvaným „manželstvám“, ktoré spomínaný kardinál nazval „klamstvom“, pričom sa vedome zabúda na otázku detí. K protestu katolíkov sa pridali aj francúzski mohamedáni a židia.

Aj vo Veľkej Británii sa katolíci a anglikáni postavili proti premiérovi Dávidovi Cameronovi, ktorý vyslovil úmysel zmeniť definíciu manželstva na „spoločenstvo dvoch osôb“, nie „muža a ženy“. Konferencia katolíckych biskupov Anglicka a Wellesu spolu s anglikánskou Church of England sa rázne vyslovili proti takým úmyslom, lebo podstata manželstva sa nemôže zmeniť zákonom. Arcibiskup z Yorku prehlásil, že nie je úlohou štátu určiť, čo je manželstvo. Ku kresťanským cirkvám sa pridali aj židia, mohamedáni, hinduisti a sikovia.

Nový Zéland tiež prežíva verejnú kontroverziu, lebo laburisti presadzujú v parlamente podobnú zmenu zákona v prospech „homosexuálneho manželstva“, aby sa vraj odstránila diskriminácia týchto osôb. Biskupská konferencia prehlásila dôrazne: „Manželstvo sa zakladá na spoločenstve jedného muža a jednej ženy. Nemôžeme si dovoliť zbaviť dieťa matky a otca, ktorí obaja ostávajú dôležitými a základnými osobami pre výchovu a vzrast dieťaťa“.

Tlak na manželstvo, aké ho ľudia poznajú už storočia, a na zavedenie „homosexuálneho manželstva“, je aj inde, dokonca v susednom Rakúsku. Možno sa ho obávať aj na Slovensku, lebo útočnosť, moc, peniaze a medzinárodné spojenia jeho šíriteľov sú veľké. Ich vplyv sa javí už aj v Európskej rade pre ľudské práva.

Uvedené prípady vzbudzujú zadivenie, že je vôbec možné žiadať také zmeny, ktoré sú podľa znalcov histórie jedným z hlavných znakov úpadku civilizácie. Benedikt XVI. v príhovore ku skupine biskupov zo Spojených štátov amerických sa jasne vyjadril týmito slovami: „Brániť ustanovizeň manželstva ako spoločenskú skutočnosť je v konečnej analýze otázkou spravodlivosti, pretože zahrňuje ochranu dobra celej ľudskej spoločnosti a spolu aj práv rodičov i deti“. A v posolstve o mieri z 8.decembra 2012 tvrdí: „Prirodzená štruktúra manželstva ako spoločenstva jedného muža a jednej ženy má byť uznaná a uplatnená proti radikálnym škodlivým pokusom“.

Sviatok sv. Rodiny je výzvou pre všetkých ľudí, aby si uvedomili pravý význam manželstva ako základu rodiny.