Aktuálne

Homília kardinála Angela Sodana v omši „pro eligendo Pontifice“

  • Vytlačiť

Plné znenie homílie, ktorú predniesol dekan kardinálskeho kolégia Angelo Sodano v dnešne svätej omši "pro eligendo Summo Pontifice":

Drahí koncelebranti, vážené autority, bratia a sestry v Pánovi!

„Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky“ je spev, ktorý znova zaznieva nad hrobom apoštola Petra v tejto, pre Svätú Kristovu Cirkev, dôležitej historickej chvíli. Sú to slová 89. žalmu, ktoré vychádzajú z našich úst, aby sme adorovali, ďakovali a prosili Otca, ktorý je na nebesiach. Miseriocordias Domini in aeternum cantabo“: tento nádherný latinský text nás voviedol do kontemplácie Toho, ktorý vždy s láskou bdie nad svojou Cirkvou, podporujúc ju na jej putovaní počas storočí a oživujúc ju svojim Svätým Duchom.

Aj my sa dnes chceme s rovnakým vnútorným postojom obetovať spolu s Kristom Otcovi, ktorý je na nebesiach, aby sme mu ďakovali za jeho milujúcu pomoc, s akou sa stará o svoju Cirkev a osobitne za žiarivý pontifikát, ktorý nám daroval svojim životom a prácou 265. Petrov nástupca, milovaný a ctihodný pápež Benedikt XVI., ktorému v tejto chvíli nanovo prejavujeme našu vďačnosť.

 

Zároveň dnes prosíme Pána, aby prostredníctvom pastoračnej činnosti otcov kardinálov, čo najskôr daroval svojej Svätej Cirkvi iného Dobrého pastiera. Samozrejme, že nás v tejto chvíli udržiava viera v Kristovo prisľúbenie o nepremožiteľnosti Cirkvi. Ježiš povedal Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18).

Bratia moji, čítania Božieho slova, ktoré sme si vypočuli, nám môžu pomôcť lepšie pochopiť poslanie, ktoré Kristus zveril Petrovi a jeho nástupcom.

1. Posolstvo lásky

Prvé čítanie nám predstavilo slávne mesiášske proroctvo z druhej časti Izaiášovej knihy, tej časti, ktorá sa nazýva „Kniha potešenia“ (Iz 40-66). Je to proroctvo, ktoré sa vzťahuje na izraelský národ, predurčený na vyhnanstvo v Babylone. Kvôli tomu Boh ohlasuje poslanie Mesiáša plného milosrdenstva, Mesiáša, ktorý bude môcť povedať: „Duch Pána, Jahveho, je na mne... poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti...“ (Iz 61, 1-3).

Naplnenie tohto proroctva sa uskutočnilo v Ježišovi, ktorý prišiel na svet, aby daroval Otcovu lásku ľuďom. Je to láska, ktorá sa zvláštnym spôsobom dáva poznať pri kontakte s utrpením, nespravodlivosťou, chudobou, so všetkými ľudskými slabosťami či už fyzickými alebo morálnymi. V tomto zmysle je známa encyklika pápeža Jána Pavla II. „O Božom milosrdenstve“, v ktorej zdôraznil, že spôsob, akým sa prejavuje láska, je v biblickom jazyku označovaný slovom milosrdenstvo (porov. ibidem 3).

Toto poslanie milosrdenstva Kristus neskôr zveril pastierom Cirkvi. Je to poslanie, ktoré zahŕňa každého kňaza a biskupa, ale o to viac zaväzuje rímskeho biskupa, pastiera všeobecnej Cirkvi. Ježiš povedal Petrovi: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? ... Pas moje baránky“ (Jn 21,15). Je tiež známy komentár sv. Augustína na tieto Ježišove slová: „nech je to predovšetkým úloha lásky, pásť Pánove stádo“; „sit amoris officium pascere dominicum gregem“ (In Iohannis Evangelium, 123,5; PL 35, 1967).

V skutočnosti je to láska, čo pohýna pastierov Cirkvi, aby vykonávali svoje poslanie slúžiť ľuďom všetkých čias, počnúc charitatívnou službou až po tú najvyššiu službu, ponúknuť ľuďom svetlo evanjelia a silu milosti. Takto to naznačil Benedikt XVI. v tohtoročnom Posolstve na pôstne obdobie (porov. č. 3). V posolstve čítame: „V skutočnosti máme občas sklon redukovať pojem lásky k blížnemu len na solidaritu alebo na jednoduchú humanitárnu pomoc. Treba si uvedomiť, že najvyšším skutkom lásky k blížnemu je práve ohlasovanie evanjelia, teda „služba Slovu”. Neexistujú žiadne prospešnejšie a teda dobročinnejšie skutky voči blížnemu ako lámať spolu s ním chlieb Božieho slova, umožniť mu podieľať sa na radostnej zvesti evanjelia, uviesť ho do vzťahu s Bohom. Hlásanie evanjelia je tým najvyšším a najkomplexnejším povznesením človeka. Ako napísal Boží služobník, pápež Pavol VI. vo svojej encyklike Populorum progressio, ohlasovanie Krista je prvým a základným faktorom rozvoja (porov. n. 16)“.

2. Posolstvo jednoty

Druhé čítanie je z Listu Efezanom, ktorý sv. Pavol napísal práve v tomto meste Ríme počas svojho prvého väzenia (62-63 n.l.).

Je to veľmi distingvovaný list, v ktorom Pavol predstavuje tajomstvo Krista a Cirkvi. Zatiaľ čo je prvá časť skôr vieroučná (kap. 1-3), druhá, v ktorej sa nachádza text, ktorý sme práve počuli, má skôr pastoračný tón (kap. 4-6). V tejto časti Pavol učí praktickým dôsledkom predtým predstavenej náuky a začína s veľkou výzvou k cirkevnému spoločenstvu: „Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4,1-3).

Svätý Pavol ďalej vysvetľuje, že v jednote Cirkvi existuje rozdielnosť darov, podľa rozličnosti Kristovej milosti, ale táto rozdielnosť slúži na budovanie jedného Tela Kristovho: „On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela“ (Ef 4,11-12).

Kvôli jednote svojho mystického Tela Kristus zoslal svojho Svätého Ducha a zároveň ustanovil apoštolov, medzi ktorými je prvý Peter ako viditeľný základ jednoty Cirkvi.

V našom texte nás sv. Pavol učí, že aj my všetci máme spolupracovať na budovaní jednoty Cirkvi. Na jej realizáciu je potrebná spolupráca každého spojiva, „podľa činnosti primeranej každej časti” ( Ef 4,16). Všetci sme povolaní spolupracovať s Petrovým nástupcom, viditeľným základom tejto cirkevnej jednoty.

3. Poslanie pápeža

Bratia a sestry, dnešné evanjelium nás privádza k Poslednej večeri, keď Pán povedal svojim apoštolom: „Toto je moje prikázanie: aby ste sa milovali navzájom tak, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12). Tento text nadväzuje na prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša o konaní a postojoch Mesiáša, aby nám pripomenul, že východiskovým bodom Pastierov Cirkvi je láska. Ježiš nám hovorí: „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,12).

Základným postojom každého dobrého Pastiera je dať život za svoje ovce (porov. Jn 10,15). To platí najmä pre Petrovho nástupcu, Pastiera univerzálnej Cirkvi. Pretože čím vyšší a univerzálnejší je pastiersky úrad, tým väčšia musí byť Pastierova láska. Z tohto dôvodu v srdci každého Petrovho nástupcu vždy rezonovali slová, ktorými sa Božský Majster jedného dňa obrátil na pokorného galilejského rybára: „Diligis me plus his? Pasce agnos meos… pasce oves meas”; Miluješ ma viac ako títo? Pas moje baránky...pas moje ovce! (porov. Jn 21,15-17). Poslední pápeži, nasledujúc túto líniu služby lásky voči Cirkvi a ľudstvu, boli podnecovateľmi mnohých dobročinných iniciatív aj v prospech národov i celého medzinárodného spoločenstva, neprestajne podporujúc spravodlivosť a pokoj. Modlime sa, aby budúci pápež mohol nepretržite pokračovať v tomto diele na celosvetovej úrovni.

Služba lásky je okrem toho súčasťou vnútornej povahy Cirkvi. Pripomenul to pápež Benedikt XVI., keď povedal: „aj charita je jednou z konštitutívnych dimenzií poslania Cirkvi a je nepopierateľným prejavom jej podstaty“ (porov. Apoštolský list Motu proprio Intima Ecclesiae natura, 11. novembra 2012, predslov; porov. Encyklika Deus caritas est, 25). Poslanie lásky je Cirkvi vlastné, a osobitným spôsobom Cirkvi v Ríme, ktorá je, podľa vyjadrenia sv. Ignáca Antiochijského, Cirkvou predsedajúcou v láske; „praesidet caritati“ (porov. Ad Romanos, praef.; porov. Lumen gentium, 13).

Bratia moji, modlime sa, aby nám Pán dal pápeža, ktorý bude túto vznešenú službu vykonávať s veľkodušným srdcom. Prosme o to na príhovor Panny Márie, Kráľovnej Apoštolov, všetkých mučeníkov a svätých, ktorí počas storočí ovenčili slávou túto Rímsku cirkev. Nech sa tak stane!