Aktuálne

Pán biskup Tomáš na Diecéznej púti rodín

  • Vytlačiť

Ponúkam Vám niekoľko myšlienok pána biskupa Mons. Tomáša Galisa, ktoré povedal na Diecéznej púti rodín 2013:

 

Drahí pútnici, drahí mariánski ctitelia, milí rodičia a milované rodiny, sestry a bratia v Kristovi!

Tohtoročná púť rodín má svoje zvláštnosti. Koná sa na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, v rámci nášho Slovenska je to v Roku svätých bratov Cyrila a Metoda, v rámci Katolíckej cirkvi je to v Roku viery a táto púť má náš pohľad upriamiť na Máriu - Matku pútnikov. Je toho skutočne dosť. Ale uvažujme spoločne a pokojne.

Pán Ježiš poslal apoštolov do celého sveta, aby hlásali evanjelium všetkému stvoreniu. Ísť, znamená vydať sa na cestu, putovať a hlásať, oznamovať druhým, podeliť sa s druhými, znamená to, že evanjelium preniká nielen do ľudských uší a ľudských sŕdc, ale do všetkého, čo nás obklopuje - t. j. preniká naše vzťahy, postoje, spôsob zachádzania s vecami, spôsob narábania s informáciami, náš denný program, životný štýl... vôbec všetko. Takto sa môže uzdraviť všetko choré, na čo vložíme ruky. Aby bolo hlásanie evanjelia autentické, treba vedieť spájať inteligenciu a lásku. Nestačí iba intelektualizmus ako nestačí iba vášnivá účasť. Tieto dve „veci" sa musia snúbiť. Počuli sme o tom v čítaniach dnešnej svätej omše. Tak putovali svätí Peter a Pavol. Putovali s poslaním.

Treba povedať, že putovanie nie je výsadou kresťanstva. Je vlastné dejinám ľudstva. Kde je človek, tam je putovanie, každodenne sa vydáva na cestu. Putovanie je predovšetkým znamením univerzálnej hodnoty, na ktorej má každý človek účasť, pretože je homo viator, človek, ktorý je stále na ceste.

Prichádza na tento svet, ale nemôže na ňom zostať. Je nasmerovaný na cieľ, ktorý často nepozná, hoci je konečným cieľom každej existencie. Putovanie dáva človeka do vzťahu s Bohom, alebo aspoň ho privádza na prah tajomstva, aby sa otvoril voči Absolútnu. Pôvodný význam termínu viator znamená, že každý človek ako pútnik je v pohybe, prechádza cez "polia" alebo cez "hranice". V jednom i druhom prípade sa naznačuje, že ide o cudzinca, ktorý je na ceste k cieľu. Týmto sa líši od blúdiaceho, pre ktorého nijaký cieľ nie je pevný, pretože sa potuluje bez toho, žeby vedel, čo hľadá a kam smeruje.

Putovanie bolo vždy významnou udalosťou v živote veriacich, lebo pripomínalo osobnú cestu veriaceho po stopách Vykupiteľa a jeho Matky Márie. Chápalo sa aj ako cvičenie sa v činnej askéze, v ľútosti nad ľudskými slabosťami, bolo spojené s vyznávaním hriechov vo sviatosti zmierenia a prijímaním Eucharistie, ako prejav trvalej bdelosti nad vlastnou krehkosťou a vo vnútornej príprave na obnovu srdca. Prostredníctvom bdenia, pôstu a modlitby pútnik napreduje na ceste kresťanskej dokonalosti a snaží sa s pomocou Božej milosti dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku" (Ef 4, 13). V Kristovi nachádza plný význam aj putovanie. Veď on zostupuje "od Boha", aby sa stal "telom" (porov. Jn 1, 2-14) a aby sa vydal na cestu človeka. Vo vtelení "je to Boh, ktorý prichádza osobne, aby rozprával človeku o sebe a aby mu ukázal cestu, po ktorej je možné ho dosiahnuť". Kristus je cesta, po ktorej kráča každý človek, a je brána, keď ňou prejde človek - naňho Boh myslel a miloval ho od večnosti - môže sa ocitnúť ako zmierený syn, ktorému bolo všetko odpustené, v náručí a srdci Otca. Putovanie chce každému z nás znovu pripomenúť, že sme na ceste. Zabudnúť na tento rozmer by znamenalo stratiť zmysel a mieru vlastného človečenstva a nakoniec sa uzavrieť v kruhu, v ktorom ilúzia nesmrteľnosti by ho predčasne priviedla do hrobu bez toho, žeby si to človek uvedomil. Všetci sme stále na ceste všade tam, kde sa nachádzame. Je to cesta, ktorá je pre niektorých hľadaním pravdy, pre druhých úzkostlivou túžbou po vnútornom pokoji, pre iných zasa stretnutím s Bohom. Je to teda znamenie hlbokej, takmer vrodenej rúžby a zároveň hnutím, ktoré umožňuje zachytiť hlbokú spiritualitu, ktorej sme nositeľmi.

Nakoľko každý z nás je homo viator, púť nám pripomína stav človeka, ktorého existencia sa uzatvára ako cesta: od narodenie až po smrť. Vydáva sa po stopách vyvoleného ľudu, ako to dosvedčuje Sväté písmo, ktoré predstavuje Izraelitu vydávajúceho sa na púť do mesta, kde bola uchovávaná archa zmluvy. Aj Ježiš - spolu s Máriou a s Jozefom - sa stal pútnikom do svätého mesta Jeruzalema. A Cirkev nový ľud Boží, bez prestania pokračuje v duchovnej skúsenosti putovania a obohacuje ju o nové a originálne významy: Svätá zem, Mesto sv. Petra a Pavla - Rím, alebo staré aj nové svätyne zasvätené Panne Márii a svätým, áno aj Višňové je takým miestom, kde ktovie už po koľký krát putujeme, to sú ciele mnohých veriacich, ktorí si takto udržujú a živia svoju vieru.

Každoročne už po koľký raz sa vydávate na cestu, putujete, aby ste si uctili Božiu Matku v tomto pútnickom chráme, prosili ju o pomoc a zverili jej seba i svoje rodiny pod jej ochranu.

Mnohí z vás by iste mohli povedať, že dnes putujete už po toľký raz, že od svojho detstva tu prichádzate, že by sa vám ani rok nerátal, keby ste do Višňového neputovali... Ste tu buď sami, alebo pospolu so svojimi rodinami, prichádzate so svojimi ťarchami, o ktorých chcete hovoriť Matke Božej. A ona - vždy pokorná služobnica Pána - nás učí vytrvalosti a vernosti. Odporúča nám tri posolstvá, mohli by sme ich tiež nazvať pilierami, lebo z fyziky si pamätáme, že teleso ukotvené na troch bodoch má stabilitu. Aby sme mali duchovnú stabilitu, tu sú spomínané odporúčania, ktoré sama počas pozemského života uskutočňovala:

•          Som s tebou.

•          Milujem ťa.

•          Dôveruj mi.

Nebojme sa. Je to spoľahlivý recept. Platí už dvetisíc rokov. Jeho uskutočňovaním je možné dôjsť do cieľa nášho putovania. Nuž, vydajme sa na cestu nášho života, držme sa na ceste, zažime spolu krásu prírody, buďme súčasťou spoločenstva Cirkvi, spoločne sa modlime a spievajme, majme veľa času na debaty, možno aj čas na bedákanie nad pľuzgiermi na nohách alebo sa tešme, že žiadne nemáme, zamerajme sa na cieľ a povzbudzujme sa navzájom, aby sme dorazili až do cieľa. Nezabúdajme, Mária, Matka pútnikov, kráča s nami, miluje nás a dôveruje nám. S ňou naše životné putovanie iste šťastne ukončíme, veď kráčame s Máriou ku Ježišovi a cez Ježiša k nebeskému Otcovi.