Aktuálne

Na rodine podľa Jána Figeľa záleží

  • Vytlačiť

Podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ hovorí v rozhovore (7. september 2013) o trendoch v oblasti ochrany ľudských práv a potrebe chrániť rodinu.

„Nič v rámci európskeho a medzinárodného práva dnes nezaväzuje Slovensko k prijímaniu nových práv na báze rodovej rovnosti. Je tu politický a ideologický tlak socialistov a liberálov a niektorých inštitúcií, mylné spájanie modernizácie spoločnosti s oslabovaním, odmietaním a redefinovaním tradičných hodnôt a inštitúcií. Zmluva o EÚ nás viaže k rovnosti mužov a žien. A to je obrovský rozdiel s rodovou ideológiou.“

Ján Figeľ

 

„Robert Fico však rozumie tlaku verejnej mienky. S podporou občanov, oponujúcich politikov, cirkvi a mimovládnych organizácií boli zastavené návrhy, ktoré by uškodili Slovensku.“

Ján Figeľ

V stredu rokovala ľudskoprávna rada vlády o Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv. Vláda o nej mala rokovať tento mesiac, ale napokon má byť predložená až v júni. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?

Ako nateraz čiastočné víťazstvo rozumu a ako nádej na takýto výsledok aj v júni. Smer odkladá ťažké konsolidačné opatrenia a svoje kontroverzné návrhy na neskoršie - po prezidentských voľbách.

A postoj ministra Miroslava Lajčáka?

Dal prednosť ďalšiemu odbornému dialógu a vyvažovaniu dokumentu, ktorý je dnes písaný z pozície rodovej ideológie. Ako predseda KDH som mu osobne vyjadril výhrady a stanovisko hnutia a podobne zmýšľajúcich ľudí, ktoré volá po zásadnom prepracovaní stratégie.

 

 

Mala význam činnosť mimovládnych organizácií, či list Konferencie biskupov Slovenska?

Zaiste, každý hlas a zodpovedný postoj má význam a prínos. Miera zodpovednosti každého je daná vplyvom, ktorý má. Nielen pri volebnej urne, ale dennodenne. Aj výzva, rozumný mail, konštruktívny list je postojom. Výsledkom je zmena prístupu predkladateľa k významu doterajšieho neprijateľného návrhu. Z celoštátnej stratégie pre schválenie vládou sa stal východiskový dokument a nakoniec len odborný podklad. A to je evidentná zmena, ktorá otvára priestor pre zásadné a potrebné zmeny a pre oveľa širšiu spoločenskú diskusiu.

 

Prijíma vláda konštruktívne návrhy opozície?

Zatiaľ od opozície neprijala nič, ani personálne ani legislatívne návrhy, s výnimkou splnomocnenca vlády pre rómsku agendu od OĽaNO. Alebo naše návrhy následne kopíruje, lebo vlastné lepšie riešenia nemá. Je to výraz ješitnosti a malosti. Robert Fico však rozumie tlaku verejnej mienky. S podporou občanov, oponujúcich politikov, cirkvi a mimovládnych organizácií boli zastavené návrhy, ktoré by uškodili Slovensku. Napríklad projekt Megakasína pri Bratislave, zavedenie potratovej tabletky, zmena originálnej cyrilometodskej euromince, presunutie sviatku Sedembolestnej, zmena zákona pre škandalózne financovanie PPC a podobne. Pritom nikto nehovorí o národnoštátnych záujmoch Slovenska a o istotách pre ľudí častejšie ako Robert Fico.

 

Prečo vláda potrebuje novú stratégiu ľudských práv?

Lebo sa tak rozhodla. A zrejme si to želajú Smeru blízke skupiny v zahraničí a doma.

 

Ale plánovala sa prijať už v minulom volebnom období.

Odvolávanie sa na predchádzajúce vládne obdobie neobstojí, pretože obsah, zameranie, základ stratégie je iný. My sme v Radičovej vláde opakovane odmietli vytvoriť osobitný výbor pre LGBT agendu a pre nadštandardné práva homosexuálov. Ficova vláda, naopak, tento výbor vytvorila okamžite a rodovú rovnosť prijala ako základné východisko k agende ľudských práv a národnostných menšín. To tu doteraz nebolo. A už zahájila aj zmeny v legislatíve a vo financovaní projektov v sociálnej oblasti. V Trestnom zákone je napríklad kategória činov na základe sexuálnej orientácie od leta tohto roku riešená nadštandardne.

 

Nie je to súčasť európskej integrácie a politiky EÚ?

Nič v rámci európskeho a medzinárodného práva dnes nezaväzuje Slovensko k prijímaniu nových práv na báze rodovej rovnosti. Je tu politický a ideologický tlak socialistov a liberálov a niektorých inštitúcií, mylné spájanie modernizácie spoločnosti s oslabovaním, odmietaním a redefinovaním tradičných hodnôt a inštitúcií. Zmluva o EÚ nás viaže k rovnosti mužov a žien. A to je obrovský rozdiel s rodovou ideológiou. Dokonca aj niektoré západné diplomacie a bohaté organizácie financujú v rámci rodovej ideológie nadprácu a projekty nielen v Afrike, ale aj na Slovensku. Robia tak spolu s vládou Smeru. Na etický relativizmus sa však dopláca, história je plná príkladov.

 


Nie je postoj KDH zastaralý, prekonaný vývojom?

Pravda nikdy nie je anachronická či nemoderná. Naopak, pravda o človeku, o spoločnosti, o svete nás oslobodzuje. Skutočná sloboda bez pravdy nie je možná. Osvedčené hodnoty, ktoré nás spájajú aj pre politický život, sú nadčasové. Sú platné, lebo sú prirodzené, nezávisia od názorov ľudí či hlasovania parlamentov. Nie sú vždy populárne, ale sú základom dôstojnosti človeka. KDH je tu vďaka vernosti skutočným hodnotám. A bude užitočné, ak ich bude presadzovať do života. Podporujeme modernizáciu ako obnovu a aktualizáciu osvedčeného a univerzálneho, nie ako ich odmietnutie. Napríklad úcta k životu človeka je nevyhnutná od počiatku, už pred narodením, či nie? Ak život nebude pre nás absolútnou hodnotou, potom je relatívne všetko.

 

Máte nejaké riešenia pre súčasné trendy?

Vždy sú nejaké trendy v spoločnosti. Buď ich len komentujeme alebo aj formujeme. Kresťanská demokracia sa opiera o etiku a presvedčenie, ktoré je základom demokracie a tolerantnej spoločnosti. O princípy zodpovednej slobody, spravodlivosti na báze pravdy a dôstojnosti každej osoby, rovnosti na báze bratstva a solidarity. Je to inšpirácia od čias Krista, ktoré meriame naším letopočtom. Cestou k perspektíve národa a spoločnosti je ochrana manželstva a podpora rodiny. Na rodine nám záleží. Preto sme presadzovali mnohé opatrenia ako sú odpočítateľné položky pri daniach, asignácia dane pre rodičov na dôchodku, podpora pre matky a otcov s deťmi. Navrhujeme osobitným zákonom zlepšiť podmienky pre rodinné podnikanie. Čo je totiž dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát. Teda pre každého z nás, aj tých, čo žijú inak, osamelí či mimo rodiny.

 

Postačuje to, stačí dnešný právny stav pre vitalitu rodiny?

Zákon všetko nevyrieši. Základom je morálne svedomie a zdravý rozum. A to je o výchove a vzdelávaní. Dôležité je, ako chceme napĺňať slobodu osobnú a spoločenskú. Rodina je kolískou pre život a domovom pre lásku. Tam z bytosti vyrastá občan a z osoby osobnosť. Tam sa maturuje z medzigeneračnej solidarity. Partnerstvá dvoch či viacerých osôb rovnakého pohlavia nemôžu nahradiť jedinečný zväzok muža a ženy. Túžba nezakladá právo.

 

Ale dnes pribúdajú na západe takéto zákony.

Za partnerstvom homosexuálov nasleduje právo na adopciu detí. Tam môžeme pozorovať nové, tzv. dynamické práva, škodlivý súdny aktivizmus, či vznik juvenilnej justície. Prvú inštitúciu v ľudských dejinách treba chrániť v záujme človeka a celej spoločnosti. Je to rozumné. A čo je rozumné, to sa aj vyplatí. Antickí Gréci vedeli, že výsledkom rozumu je dobro. Dnes sa mení a stráca pôvodný význam slov. Ukončenie tehotenstva sa nazýva prerušením. Pravdu nazývajú uhlom pohľadu. Stratégia stavia kvalitu a dôstojnosť života nad samotnú ochranu života. Ako chceme na Slovensku riešiť demografickú, finančnú, ekonomickú, ba morálnu krízu, ak nie cez rodinu? Kde sa naučí občan lepšie osobnej zodpovednosti, ak nie v rodine? Ak zdravé, nie choré bunky vo vlastnom tele sú každého záujmom, nemá to byť rovnako aj s organizmom celej spoločnosti? Lebo rodina je základ. Kto naruší základ, naruší všetko. Práve v čase oslabovania manželstva a rodiny chceme ponúkať konkrétne systémové riešenia na jeho ochranu a podporu. Určite by pomohlo ústavné ukotvenie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, aby mu iné zväzky nemohli byť dávané na roveň. Lebo na rodine nám záleží, tam je istota pre človeka. A verím, že takých je nás väčšina. V takomto prístupe sú bezpochyby aj národné a štátne záujmy Slovenska.

 

Minister Lajčák hovorí o právach 21. storočia. Čo to znamená?

To nech vysvetlí on. Lebo manželstvo je rovnako chápané cez celé dejiny. Základné práva sú univerzálne. Nepotrebujú redefiníciu, ale úctu a realizáciu. Treba vždy pamätať, že každé právo znamená aj povinnosť a zodpovednosť. Mentalita jednostranných práv neobstojí, je konzumne, žiadateľsky nastavená. Potrebujeme rovnováhu práv a povinností. Potrebujeme etiku zodpovednosti.

 

Majú ešte kresťania čo povedať v tomto období nárastu pozitívneho práva?

Určite. Prirodzené právo či objektívna pravda sa nedajú prehlasovať. Ľudskú podstatu neprerobili ani triedne či rasové ideológie minulého storočia. Čo je autenticky kresťanské je zároveň hlboko ľudské. O úcte k dôstojnosti každého človeka svedčí presvedčenie, že ľudský život má nesmiernu a nenahraditeľnú cenu, že duša je hodna viac ako celý svet. Robert Schuman, iniciátor európskej integrácie a Rímskeho dohovoru o ľudských právach, či Martin L. King, bojovník proti rasizmu v USA, boli hlboko veriaci ľudia. Pre lepšiu Európu či Ameriku nehlásali ideológie, ale spolupatričnosť. Nestavali gilotíny ani gulagy pre názorových odporcov, ale pozývali k spolupráci. Odmietali etický relativizmus, ktorý sa dnes tak rozmáha. Z ich dedičstva žije dnes naša sloboda a právo.

 

Čo sa teda bude spájať podľa vás s naším storočím, čo budú jeho nosné témy?

Charakter a vývoj 21. storočia určia záležitosti okolo svedomia a rodiny. Svedomie je základom osobnej slobody a dôstojnosti. Ak sa demokracia nemá stať totalitou väčšiny, musí rešpektovať právo na výhradu svedomia občana pri zásadných otázkach života a presvedčenia. Preto KDH vytrvalo obhajuje toto právo doma, v Európe a vo svete. Preto sa ozývame pri prenasledovaní a diskriminácii pre náboženské presvedčenie vo svete, ktoré má rôzne podoby v krajinách totalitných, rozvojových a demokratických. Preto som si politicky adoptoval väzňa svedomia Alfreda Battistu a jeho rodinu na Kube, keď bol Castrovým režimom odsúdený na 14 rokov žalára. Rodina je miestom, kde vzniká život a kde sa s láskou prijíma dieťa – nový človek a nová nádej. Dieťa má nárok na rodinu. Naopak to neplatí. Život a rodina sa dovolávajú jeden druhého. Súčasné storočie môže byť lepším, ako to predchádzajúce, ak v ňom bude viac ľudskosti a viac solidarity. A práve o tom sú témy svedomia a rodiny. Odpoveď a vývoj závisia od každého z nás, nielen od vlády či úradníkov.