Aktuálne

Prečo mám výhrady k Hupsovmu šlabikáru

Ministerstvo školstva dalo „do obehu" nový šlabikár. Pre zjednodušenie ho možno nazvať Hupsov šlabikár podľa figúrky škriatka Hupsa, ktorý sprevádza deti celým šlabikárom. Šlabikár je nielen nový, farebne dobre spracovaný, ale chce byť i moderný a zachytiť zmeny vo vývoji spoločnosti. Ako príklad možno uviesť obrázok klávesnice v šlabikári. Veď dnes sa dieťa stretáva s výpočtovou technikou už v útlom veku. Potiaľ je to v poriadku.

Predsa mám k tomuto šlabikáru dve výhrady, ktoré pokladám za zásadne. Prv ako ich pomenujem, chcem poznamenať, že šlabikár je nielen o písmenách a učení sa čítať a písať, ale aj o poznávaní sveta. A tu sú dôležité informácie obsiahnuté v šlabikári, ktoré dieťa vníma podprahove.

Prvá výhrada sa týka rodiny ako základnej bunky ľudskej spoločnosti, modelu jestvovania ľudskej spoločnosti, na ktorom je po stáročia budovaná naša civilizácia. Nie je to o tom, že by rodiny nezlyhávali v súčasnosti alebo v minulosti. Možno v minulosti ešte viac ako teraz, len neexistujú hodnoverné údaje na porovnanie. Z Hupsovho šlabikára sa tento model rodiny ako ideál vytratil. Skôr naopak, aj rozpad rodiny je v poriadku. Rodiny sa rozpadajú a nikto nechce súdiť a znevažovať tých, kde došlo k zlyhaniu a rozpadu rodiny. O tom predošlý šlabikár nie je. Ale z Hupsovho šlabikára sa vytratila rodina ako ideál, o ktorý by sme sa mali aspoň usilovať.

Druhá moja výhrada je, že sa vzdávame našej kultúrnej tradície. Predchádzajúce šlabikáre boli pretkané ľudovou slovesnosťou, riekankami a ukážkami zo slovenských povestí, diel uznávaných slovenských básnikov a spisovateľov, ktorí sa venovali tvorbe pre deti. Spomeniem len pár mien: Rázusová-Martáková, Ďuríčková, Krista Bendová, Hevier. Hupsov šlabikár je postavený na hollywoodskom škriatkovi Hupsovi. Produkcia Hollywoodu útočí na nás pomaly zo všetkých médií, internetu, televízie, filmovej tvorby a vytláča pôvodnú slovenskú tvorbu. Je mi z toho smutno. Som si vedomý, že aj umelecká tvorba je o peniazoch a „umeleckom biznise". Ale nemyslím si, že by sme sa mali nekriticky odovzdať tomuto biznisu a nebrániť našu kultúru a tradíciu. Ak tomu podľahneme, stane sa z nás vykorenená spoločnosť závislá len na „ veľkých". Hovorí sa, že dnes možno všetko kúpiť. Ale tradíciu nie, tá sa buduje rokmi. A to platí aj pre kultúrnu tradíciu. Hupsov šlabikár našu kultúrnu tradíciu, našu slovesnosť vytláča z prvej detskej učebnice. Cítim potrebu postaviť sa proti tomu. Primerane si chrániť našu kultúru a tradíciu je nielen prirodzené a rozumné, ale aj povinnosť, ak si chceme zachovať vlastnú slovenskú identitu. To nie zápecníctvo ani malosť, to je o uvedomení si vlastných hodnôt a národnej hrdosti.

Preto pokladám Hupsov šlabikár za nešťastný krok.