Aktuálne

Eucharistia - pomoc Pána Ježiša na najťažšie situácie

  • Vytlačiť

Deň pred smrťou nám zanecháva nesmierne dary. Nielen slová, ale aj skutky.

Ježiš ustanovuje Eucharistiu vo veľmi ťažkom momente svojho pozemského života. Situácia je dramatická. Blízko neho zradca Judáš, za niekoľko hodín ho všetci opustia, Peter ho zaprie, jeho samého čaká nesmierne utrpenie a smrť. Ustanovujúc v takejto chvíli Eucharistiu dáva nám cenný odkaz: prijatie Ježiša v Eucharistii nám dáva silu, aby sme zvládli ťažké chvíle svojho života. Ježiš ustanovil Eucharistiu v momente zrady, v momente opustenia najbližšími, vo chvíľach utrpenia a smrti. Sám prežil také chvíle a nezničili ho. Preto v posledných hodinách svojho pozemského života nám dáva seba samého v Eucharistii ako pomoc na ťažké chvíle nášho života.

Kto to premedituje, ten nikdy nezanedbá účasť na svätej omši. Vždy bude vedieť, akú pomoc nám zanechal náš Pán. To je moc, vďaka ktorej si môžeme poradiť so zradou, opustenosťou, utrpením a dokonca smrťou. Zostali sme Pánom Ježišom obdarovaní na najťažšie situácie života.

A tak, keď Ti bude najťažšie, nechoď k Ježišovi nadávať, čo všetko ťažké Ti poslal do života. Choď k Ježišovi eucharistickému, prijmi ho, On Ti pomôže zvládať ťažké situácie.

Ak máš pochybnosti, či je v Eucharistii živý Ježiš, prečítaj si aj toto:

Posledný eucharistický zázrak, ktorý Cirkev uznala bol ten z roku 1996. Udial sa v Buenos Aires. Najskôr ho skúmali vedci v Argentíne, potom aj v USA.

Keď poinformovali doktora, že materiál, z ktorého vzali skúmanú vzorku, bol najprv mesiac uchovávaný v nádobe s obyčajnou vodou, potom tri roky v nádobe s destilovanou vodou (až potom vzali vzorku na výskum), ten bol udivený, lebo materiál mal automaticky podľahnúť zničeniu. Skúste mäso nechať týždeň len tak....

Jedným z lekárov skúmajúcich fragment substancie bol Dr. Frederic Zugibe, známy newyorský kardiológ a patológ súdnej medicíny. On potvrdil, že ním skúmaná substancia je opravdivým ľudským telom a krvou, v ktorej je prítomná DNA. Tento vedec potvrdil: „Skúmaný materiál je fragmentom srdcového svalu nachádzajúceho sa v stene ľavej komory srdca. Srdcový sval je v zapálenom stave, nachádza sa v ňom mnoho bielych teliesok. Tvrdím, že srdce žilo vo chvíli odoberania vzorky, lebo biele telieska odumierajú mimo živého organizmu. Ba čo viac, tieto biele telieska vnikli do tkaniva, čo poukazuje na fakt, že to srdce trpelo, napríklad mohlo zakusovať silné údery v okolí hrudnej kosti“.

Odpovedal, že nenachádza vedecké vysvetlenie pre tento fakt. Až potom mu povedali, že prameňom skúmanej vzorky je konsekrovaná Hostia, čiže biely nekvasený chlieb. Udivený doktor Zugibe takto skomentoval svoj výskum: „Akým spôsobom a prečo konsekrovaná Hostia mohla zmeniť svoj charakter a stať sa ľudským živým telom i krvou, zostane pre vedu neriešiteľným tajomstvom, ktoré úplne prerastá jej kompentenciu“.