Aktuálne

Biely týždeň - po Prvom sv. prijímaní

Piatok 30. mája

Svätá Katarína Laboure, ďalší krásny vzor vzťahu k Eucharistii a Panne Márii. Pochádzala z Francúzska. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe.

Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke.

O tri roky neskôr jej staršia sestra, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky (vincentky). Otec zveril vedenie domácnosti dvanásťročnej Zoe. Pomáhala jej pritom staršia slúžka a mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.

Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca.

Chcela sa stať rehoľníčkou. Otec ju najskôr mechcel pustiť, ale neskôr súhlasil. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. V tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac (čít. rú dü bak).

V tom istom roku Sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. V kaplnke pri Pánu Ježišovi čerpala silu. Okrem toho od septembra do decembra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom “Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!” Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily.

Sestra Katarína Labouré sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná.

Poslai ju do chudobinca na parížskom predmestí sv. Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra je dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Ona je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie.

Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.

Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom sv. Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra.

 Aký je môj vzťah k Panne Márii a k Pánu Ježišovi Eucharistii. Budem si tieto dva vzťahy zveľaďovať celý život. Žiadaj od ocka či mamy, nech Ti zaobstarajú Zázračnú medailu. Maj ju stále pri sebe. Napríklad v peračníku. 

 

Štvrtok 29. mája - Nanebovstúpenie Pána

Dominik Sávio. Býval v dedinke v blízkosti Turína. Keď Dominik zomrel, mal sotva 15 rokov. Hovorilo sa o ňom, že to bol malý obor. Žil krátko, ale ten čas maximálne využil a s istotou možno o ňom povedať, že odvážne išiel za Svetlom. Prv než vám o tom porozprávam, zaspievajme si pesničku.

Dominik mal 5 rokov, keď sa stal miništrantom. Vôbec nebýval pri kostole a nikto ho do kostola nevozil. Každý deň prešiel pešo niekoľko kilometrov. Chodil na rannú sv. omšu, lebo večerné sv. omše vtedy nebývali. Občas sa ho niekto pýtal, či sa nebojí, keď ide sám a Dominik prekvapený odpovedal: „A čoho sa mám báť? Predsa je so mnou Pán Ježiš, Panna Mária a Anjel strážca...“.

Už dva roky miništroval, keď ako sedemročný prijal prvýkrát Pána Ježiša. Bolo to niečo výnimočné, pretože v tom čase pristupovali deti k prvému sv. prijímaniu až keď mali viac ako desať rokov. Ale pán farár poznal veľmi dobre Dominika. Dominik bol taký šťastný, že si v ten deň napísal predsavzatia:

1. Budem sa často spovedať a pristupovať k sv. prijímaniu.

2. Budem svätiť sviatočný deň.

3. Mojimi priateľmi budú Pán Ježiš a Panna Mária.

4. Radšej smrť ako hriech.

Dominik mal vtedy len 7 rokov! To je niečo úžasné.

Dominik mal 12 rokov, keď stretol neobyčajného kňaza don Boska. Don Bosco ho pozval do oratória, ale nie preto, že bol zanedbaným chlapcom, mal predsa milujúcich rodičov. Don Bosco ho rýchlo spoznal a Dominik ako dvanásťročný sa stal jeho pomocníkom. Pomáhal chlapcom robiť si úlohy, učil ich katechizmus, organizoval súťaže a rôzne hry. Vždy bol pri tom radostný, ochotný sa porozprávať a ochotný pomôcť. Milovali ho. Chlapci z oratória videli aj to, ako sa dokáže v kostole modliť a neraz dlho adorovať Pána Ježiša.

Don Bosco hovoril v kázni o svätosti. Povedal, že každý z chlapcov v oratóriu sa môže stať svätým. Dominika tieto slová veľmi dojali. Od vtedy bol presvedčený, že sa musí ešte viac modliť, robiť pokánie, zrieknuť sa všetkých príjemností a byť len v samote. Ale... vystačilo niekoľko dní a ... Dominik stratil chuť do jedla, prestal jesť a stále sa mu chcelo spať. Netešil sa na vyučovanie v škole a nevedel sa hrať so spolužiakmi. Nič ho netešilo. Našťastie to v pravý čas zbadal don Bosco. „Myslel som si, že stať sa svätým je ľahké“ - vysvetľoval Dominik. „Prosím Vás don Bosko, ja musím byť svätým. Pomôžte mi v tom!“

Don Bosko ho pochválil, ale hneď ho usmernil na správnu cestu.

„Buď vždy veselý a dobre si plň svoje povinnosti, modli sa a pristupuj k sv. prijímaniu“ povedal a ešte dodal: „Nikdy nezabúdaj na zábavu s rovesníkmi.“

Jednoduchý recept na svätosť, však? „Buď vždy veselý, dobre si plň svoje povinnosti, často pristupuj k sv. prijímaniu a pomáhaj spolužiakom.“ Dobre je zapamätať si to.

Dominik sa veľmi chcel stať kňazom, ale Pán Boh mal iný plán. Neskoro na jeseň ochorel, mal vysokú horúčku. Lekár zistil, že je to tuberkulóza. V tom čase bolo veľa chorôb nevyliečiteľných a ešte neboli na ne vynájdené lieky. Keď sa Dominik vracal domov pri rozlúčke so spolužiakmi a don Boskom povedal: „Ja sa sem už nevrátim.“

A tak sa stalo. Pri umierajúcom Dominikovi bol otec. „Dovidenia otecko! Dovidenia v nebi! Ó, aké krásne veci vidím!“. To boli jeho posledné slová.

Aké si dám ja predsavzatie? Môžem si dať také ako Dominik....

 

 

 

Streda 28. mája

Syn prišiel za mamou a podal jej akýsi lístok:

Upratanie izby ------ 1,5 Eur

Nákup      0,5 Eur

Každodenné vynášanie smetí ............... 1 Euro

Pomoc sestre, jej sledovanie, keď bola mama preč   3 Eurá

Pomoc v záhrade  2 Eurá

Spolu 8 Eur

Mama zobrala lístok a na druhú stranu napísala:

Deväť mesiacov nosenia pod srdcom   0 Eur

Všetky prebdené noci, keď si bol chorý   0 Eur

Všetky osušené slzy   0 Eur

Raňajky, obedy, večere, desiaty, natreté chleby     0 Eur

Spolu 0 Eur

Chlapec sa zahanbil, keď mu mama dala lístok.

Hodil sa jej do náruče a objal ju.

Čo všetko máme od mamy a ocka?

Vieme im ďakovať?

Aj dnes budem robiť len dobro, aby sa mama a otec zo mňa tešili.

 

 

Utorok 27. mája

Sv.. Augustín z Canterbury bol v roku 596 opátom benediktínskeho kláštora v Ríme. Vtedy ho pápež Gregor Veľký poveril misijnou prácou a poslal ho hlásať evanjelium do Anglicka. Augustín spolu so skupinou štyridsiatich mníchov sa teda vydali na cestu. Na jar toho roku došli Galie (terajšie Francúzsko). Pod vplyvom zlých správ, ktoré dostali o mieste a obyvateľoch Británie, stratili odvahu a vrátili sa do Ríma. Povedali im totiž, že ľudia sú tam diví, neprístupní. Augustín pápežovi porozprával všetko, čo sa dozvedel, a prosil ho, aby upustil od svojho zámeru. No pápež Gregor ho povzbudil, aby nestrácal odvahu a predsa len odišiel do Anglicka. Augustín sa teda vrátil do Galie, tam si pribral niekoľko kňazov, tlmočníkov a preplavil sa do Anglicka. Vylodil sa na ostrove pri ústí rieky Temže. O svojom príchode upovedomil kráľa Ethelberta, ktorého manželka Berta, bola kresťanka.

Kráľ dal Augustínovi plnú slobodu hlásať evanjelium. Postaral sa mu aj o obživu a dočasne im poskytol aj kostol v Canterbury ako bohoslužobné miesto. Sám prijal krst 1. júna 597. Svojich poddaných však nenútil prijať kresťanstvo. Augustínova práca v Anglicku žala úspechy. Ešte roku 597 na Vianoce prijalo krst vyše desaťtisíc Sasov.

Pápež Gregor Veľký sa zaradoval, keď počul o jeho pôsobení. Vznikli dve arcibiskupstvá a v každom z nich bolo dvanásť ďalších biskupstiev. Augustín – už ako arcibiskup – si vybral za svoje sídlo Canterbury a ako druhé arcibiskupské sídlo určil mesto York.

Nestihol síce obrátiť celé Anglicko, podarilo sa mu však obrátiť celé kentské kráľovstvo na kresťanskú vieru. Dejiny mu pripísali titul „apoštol Anglicka“. Zomrel 26. mája 604 alebo 605.

A myšlienka pre nás:

Aké bolo dôležité, že Augustín poslúchol pápeža a šiel do Anglicka! Bol z neho veľký misionár.

A čo ja, aké je moje poslúchanie?

Aj ja budem dobrý misionár: nemusím mať na čele, že som kresťan, ale budem to dokazovať svojim životom.

 

 

Pondelok – 26. mája

Deti, dnes má sviatok sv. Filip Neri.

Žil v 16. storočí, bol Talian, narodil sa vo Florencii, väčšinu svojho života strávil v Ríme.

Začal študovať, stal sa advokátom. Ale keď prehral na súde, zistil, že to nie je pre neho.

V uliciach Ríma ho mali radi, lebo mal veľký zmysel pre humor. Vedel ich rozosmiať a tak si získaval ich srdcia. Rozhodol sa pre kňazstvo, až keď mal viac ako 30 rokov.

Pracoval v jednej farnosti v centre Ríma. Stretávali sa v špeciálnej kaplnke, ktorú nazývali oratórium.

Jeho príbehy sú zaujímavé: Istá rehoľná sestra povedala sv. Filipovi, že je taká hriešna, že asi bude zatratená. Sv. Filip nato: „Ale čožeby. Hneď ti dokážem, že si určená pre nebo. Za koho zomrel Kristus?“ „Za hriešnikov“ - odpovedala sestra. „No práve. A ty kým si?“ - „Hriešnikom“. „A teda nebo je pre teba, pretože ľutuješ svoje hriechy.“

Občas zo žartu hral divadlo. Preobliekal sa do divného oblečenia alebo si holil jednu stranu tváre a tak chodil po meste. Zveleboval žarty. Môžeme smelo povedať, že radosť a humor bola jeho metóda na hlásanie evanjelia.

Často opakoval: „Boh je plný radosti a diabol uteká pred opravdivou radosťou. Občas dal niekomu šťuchanec a pošepkal: „To nie je pre teba, ale pre Zlého, ktorého chcem z teba vyhnať“

Dodnes sa rozprávajú o sv. Filipovi Neri najrôznejšie anekdoty. Keď bol raz sv. Filip na prechádzke s istým dôstojným kňazom, nad hlavou kňaza preletel vták a na krásnej reverende kňaza zostal fľak.... Pobúrenému kňazovi sv. Filip odpovedal: „Tešte sa, že nelietajú kravy“. Istého dňa navštívil väzenie. Šiel od cely k cele a pýtal sa väzňov: „Za čo si odsúdený?“ Všetci rad radom hovorili, že sú nevinní. Len v poslednej cele väzeň odpovedal, že urobil veľa zlých činov a zaslúži si trest. Vtedy sa sv. Filip obrátil na strážnikov: „Tohto tu vypustite, lebo pokazí tých ostatných nevinných....“

Spolu s nimi žartoval, ale predovšetkým spolu s nimi sa modlil a rozprával o Pánu Bohu.

Zapamätajme si, že to bol svätec radostný a plný dobrej nálady. Aspoň jednu vetu si zapamätajme: „Radosť pomáha byť dobrým. Čím máme viac radosti, tým sme bližšie k svätosti.“

 

Nedeľa – 25. mája - deň Prvého sv. prijímania

Dnes je v kostole veľa symbolov, ktoré pripravili aj rodičia: Veľký kríž tu pri Panne Márii; veľký ruženec, ktorý rodičia urobili; srdce uprostred kríža a v ňom vaše fotografie. Krásny symbolický kríž ste dostali na svoju hruď. A práve v tom kríži je spása. Ja mám na ornáte krásny kalich a hostiu - symbol Pána Ježiša, ktorého prijímame pod spôsobom chleba a vína. Pán Ježiš prináša obetu, aby nás vykúpil, pred smrťou nám zanecháva seba v Oltárnej Sviatosti.

Odkiaľ brala silu k svojim hrdinským činom dnes už blahoslavená Matka Tereza?

Za 1000 libier by to nerobila.... Každé ráno prijala Pána Ježiša vo svätom prijímaní. To bola jej sila – Ježiš!

Mala svoje tajomstvo a bolo by dobre, aby sme si ho zapamätali: „Keď nevieš, čo máš urobiť, ako sa rozhodnúť, tak stráv noc pred Najsvätejšou Oltárnou Sviatosťou. Ráno ti bude všetko jasné.“

Práve včera, keď rodičia robili výzdobu kostola, mala sviatok Panna Mária – Pomocnica kresťanov. Oni si to asi ani neuvedomili, aký je sviatok a čo vám chcú ponúknuť.

Veľký ctiteľ Panny Márie Pomocnice kresťanov bol sv. Ján Bosko.

V máji 1869 doviedli do chrámu Panny Márie Pomocnice choré dievčatko so zaviazanými očami. Bola to Mária Starderová z Vinova. Už rok bola úplne slepá. Lekári konštatovali, že jej niet pomoci. Pomodlili sa pred oltárom Panny Márie. Potom poprosili o návštevu u don Bosca. Don Bosco sa jej spýtal:" Chcela by si zasa vidieť?" "Bože môj, prečo sa to len pýtate" - odpovedalo dievča. Dalo sa do takého plaču, že to vzbudilo u všetkých bolesť a súcit. "Dôveruj teda Panne Márii Pomocnici a ona ti pomôže. Neboj sa, uvidíš. Ku cti Božej a blahoslavenej Panny povedz mi, čo držím v ruke?" Dievča otvorilo slepé oči, zamierilo na Don Boscovu ruku a potom zrazu vykríklo: "Vidím. Medailu Panny Márie!"

Držme sa našej mamy. V čom všetkom nám pomôže!

Čo všetko urobí pre náš naša Nebeská MAMA Mária?

Veľmi pekne to hovorí aj táto pieseň:

Čakajú ťa nástrahy tohoto sveta, Mária ťa volá, poď, moje dieťa.

R: [: Mária ma ochraňuje, ja sa nebojím, vrhnem sa pod jej ochranný plášť.

   Ona podá ruku a ja smelo kráčam s ňou, Mária je Matkou najdrahšou. :]

2. Ona nám vždy vyprosí hojné milosti;

   na ňu sa spoľahni v každej ťažkosti.      

R: [: Mária ma ochraňuje, ja sa nebojím, vrhnem sa pod jej ochranný plášť.

     Ona podá ruku a ja smelo kráčam s ňou, Mária je Matkou najdrahšou. :]

3. Matka moja láskavá, ja ťa milujem,

   srdce svoje mladé tebe darujem.            

R: [: Mária ma ochraňuje, ja sa nebojím, vrhnem sa pod jej ochranný plášť.

     Ona podá ruku a ja smelo kráčam s ňou, Mária je Matkou najdrahšou. :]

Rodičia buďte sprievodcami na ceste viery pre svoje deti. Aby neboli chudobné na duchu. Nestačí im dať materiálne zabezpečenie, dajte im bohatstvo pre dušu. Všetky tie symboly, ktoré ste dali deťom do kostola, vštepte im aj do srdca.....