Aktuálne

Synoda o rodine v Ríme

  • Vytlačiť

Príhovor pápeža Františka pri záverečnom zasadnutí Synody

Vatikán 19. októbra – Podobne ako na začiatku, tak aj závere prác III. mimoriadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody sa v pléne prihovoril Svätý Otec František. Uvádzame plné znenie príhovoru, ktorý predniesol v sobotu 18. októbra 2014 večer v rámci 15. generálnej kongregácie, ktorej náplňou bolo hlasovanie o texte záverečnej Relácie synody:

„Eminencie, Blaženosti, Excelencie, bratia a sestry,

so srdcom plným uznania a vďačnosti by som chcel spolu s vami poďakovať Pánovi, že nás sprevádzal a viedol v uplynulých dňoch svetlom Ducha Svätého!

Zo srdca ďakujem pánovi kardinálovi Lorenzovi Baldisserimu, generálnemu sekretárovi synody, Jeho Excelencii Mons. Fabiovi Fabenemu, podsekretárovi a spolu s nimi ďakujem relátorovi Péterovi Erdőovi, ktorý mnoho pracoval aj v dňoch rodinného smútku, a osobitnému sekretárovi, Mons. Brunovi Fortemu, trom predsedajúcim delegátom, zapisovateľom, konzultorom, tlmočníkom a nemenovaným, všetkým tým, ktorí pracovali v zákulisí s ozajstnou vernosťou a úplnou odovzdanosťou Cirkvi a bez prestávky: veľká vďaka!

Rovnako ďakujem všetkým vám, drahí synodálni otcovia, bratskí delegáti, audítori, audítorky a prísediaci, za vašu aktívnu a plodnú účasť. Nesiem vás v modlitbe, prosiac Pána, aby vám to odmenil hojnosťou svojich darov milosti. Môžem úprimne povedať, že – s duchom kolegiality a synodálnosti – sme naozaj zažili skúsenosť «synody», cestu spolupatričnosti, «spoločnú cestu». Keďže to bola «cesta» – a ako na každej ceste, boli na nej chvíle rýchleho behu, akoby sme chceli premôcť čas a čo najskôr dosiahnuť cieľ; ďalej, momenty únavy, keď sme takmer chceli povedať «stačí»; a zase iné chvíle nadšenia a zanietenia. Boli tu momenty hlbokej útechy, keď sme načúvali svedectvám pravých pastierov (porov. Jn 10 a CIC 375, 386, 387), ktorí múdro nosia v srdci radosti a slzy svojich veriacich. Chvíle útechy, milosti a posilnenia pri počúvaní svedectiev rodín, ktoré sa zúčastnili na synode a podelili sa s nami o nádheru a radosť ich manželského života.

Bola to cesta, na ktorej sa silnejší cítil povinným pomáhať tomu slabšiemu, na ktorej sa skúsenejší ponúkol slúžiť ostatným, aj prostredníctvom konfrontácií. A keďže je to cesta ľudí, spolu s útechami boli na nej i chvíle neútechy, napätia a pokušení, z ktorých môžeme spomenúť niektoré možnosti:

- Jednou je pokušenie nevraživej strnulosti, čo znamená chcieť sa uzavrieť do písma (litery) a nenechať sa prekvapiť Bohom, Bohom prekvapení (duch); do zákona, do istoty toho, čo už vieme a nie toho, čomu sa máme ešte naučiť a to dosiahnuť. Od Ježišových čias je to pokušenie horlivcov, úzkostlivých, ustarostených, a dnes takzvaných tradicionalistov a aj intelektualistov.

- Pokušenie «deštruktívneho dobráctva», ktoré v mene akéhosi klamlivého milosrdenstva obväzuje rany bez toho, aby ich najsamprv ošetrilo a liečilo; ktoré sa zaoberá príznakmi a nie príčinami a ich koreňmi. Je to pokušenie «dobrákov», bojazlivých a aj takzvaných «progresistov a liberalistov».

- Pokušenie premieňať kamene na chleby, aby sa prelomil dlhotrvajúci, ťažký a bolestný pôst (porov. Lk 4,1-4) a tiež meniť chlieb na kameň a hodiť ho do hriešnikov, slabých a chorých (porov. Jn 8,7), inými slovami, premeniť ho na «neúnosné bremená» (Lk 10,27).

- Pokušenie zostúpiť z kríža, kvôli uspokojeniu ľudí, a nezostať na ňom, aby sme tak plnili Otcovu vôľu; prispôsobovať sa svetskému duchu, namiesto toho, aby sme ho očisťovali a prispôsobovali Duchu Božiemu.

- Pokušenie ignorovať poklad viery (depositum fidei), považujúc sa nie za strážcov, ale za majiteľov a pánov, a z druhej strany, pokušenie obchádzať skutočnosť, používajúc prehnane puntičkársku reč a uhladený jazykový štýl, aby sme povedali veľa vecí a v skutočnosti nepovedali nič! Myslím, že tieto veci sa nazývali «byzantinizmami»...

Drahí bratia a sestry, pokušenia nás nemajú vyľakať, ani zneistiť a ani obrať o odvahu, pretože nijaký žiak nie je väčší ako jeho pán; ak bol teda Ježiš pokúšaný – a dokonca nazvaný Belzebulom (porov. Mt 12,24) – jeho učeníci nemôžu očakávať lepšie zaobchádzanie.

Osobne by som bol veľmi ustarostený a zarmútený, ak by neboli tieto pokušenia a tieto živé diskusie; tento «pohyb duchov», ako ho nazýval sv. Ignác (Duchovné cvičenia, 6), pokiaľ by všetci súhlasili alebo boli mlčanliví vo falošnom a neúprimnom pokoji. Naopak, videl som a počul – s radosťou a uznaním – príhovory a vystúpenia plné viery, pastoračnej a doktrinálnej horlivosti, múdrosti, priamosti, odvahy a

parrézie. A cítil som, že sme mali pred očami dobro Cirkvi, rodín a najvyšší zákon (suprema lex), spásu duší (salus animarum) (porov. CIC 1752). A to zakaždým – povedali sme to tu, v aule – bez toho, aby sme čo len raz spochybnili základné pravdy sviatosti manželstva: nerozlučiteľnosť, jednotu, vernosť a plodenie, čiže otvorenosť voči životu (porov. CIC 1055, 1056 a Gaudium et spes, 48).

Toto je Cirkev, Pánova vinica, plodná Matka a starostlivá Učiteľka, ktorá sa nebojí vyhrnúť si rukávy, aby olejom a vínom potrela rany ľudí (porov. Lk 10,25-37); ktorá nehľadí na ľudstvo z akéhosi skleneného zámku, aby posudzovala a zatrieďovala osoby. Je to Cirkev jedna, svätá, katolícka, apoštolská a skladá sa z hriešnikov, z tých, ktorí potrebujú jej milosrdenstvo. Taká je Cirkev, pravá Kristova nevesta, ktorá sa usiluje zostať verná svojmu Ženíchovi a jeho náuke. Je to Cirkev, ktorá sa nebojí jesť a piť s prostitútkami a verejnými hriešnikmi (porov. Lk 15). Cirkev, ktorá má dokorán otvorené dvere, aby prichýlila núdznych, kajúcich, a nie iba spravodlivých a tých, ktorí veria tomu, že sú dokonalí! Cirkev, ktorá sa nehanbí za brata, ktorý padol a netvári sa, že ho nevidí, ba viac, ktorá sa priam cíti byť tiahnutá a takmer povinná zodvihnúť ho, povzbudiť ho, aby sa opäť vydal na cestu a sprevádza ho v ústrety konečnému stretnutiu so svojím Ženíchom v nebeskom Jeruzaleme.

Taká je Cirkev, naša matka! A keď sa Cirkev v rozličnosti svojich chariziem vyjadrí ako spoločenstvo, nemôže sa zmýliť; tu je krása a sila zmyslu viery (sensus fidei), toho nadprirodzeného zmyslu viery, ktorý je darom Ducha Svätého, aby sme mohli všetci spoločne vstúpiť do srdca evanjelia a naučiť sa nasledovať Ježiša v našom živote, a toto nemôže byť považované za príčinu na zmätok a rozpaky. Toľkí komentátori, alebo ľudia, ktorí vedú reči, si predstavovali, že uvidia Cirkev v spore, kde jedna strana je proti druhej, pochybujúc dokonca o Duchu Svätom, pravom podnecovateľovi a garantovi jednoty a súladu v Cirkvi. O Duchu Svätom, ktorý počas dejín vždy viedol loďku prostredníctvom svojich služobníkov, aj vtedy, keď more bolo rozbúrené a nepokojné a služobníci neverní a hriešni.

A ako som si už dovolil povedať vám na začiatku, bolo potrebné, aby sme toto všetko prežívali pokojne, s vnútorným pokojom, aj preto, lebo synoda sa uskutočňuje «cum Petro et sub Petro» (s Petrom a pod vedením Petra) a pápežova prítomnosť je zárukou pre všetkých. Hovorme teraz trochu o pápežovi, vo vzťahu k biskupom... Nuž teda, úlohou pápeža je garantovať jednotu Cirkvi; pripomínať veriacim ich povinnosť nasledovať Kristovo evanjelium; pripomínať pastierom, že ich prvou povinnosťou je sýtiť stádo, to stádo, ktoré im Pán zveril, a snažiť sa prijímať – otcovsky a milosrdne a bez falošných obáv – stratené ovce. Pomýlil som sa tu. Povedal som «prijímať»: ísť a nachádzať ich.

Jeho úloha je pripomínať všetkým, že autorita v Cirkvi je služba (porov. Mk 9,33-35), ako jasne vysvetlil pápež Benedikt XVI. slovami, ktoré citujem: «Cirkev je povolaná a snaží sa vykonávať tento druh autority, ktorá je službou, a neuplatňuje ju z vlastnej moci, ale v mene Ježiša Krista... prostredníctvom pastierov Cirkvi Kristus skutočne pasie svoje stádo: je to On, kto ho vedie, chráni, napráva, pretože ho hlboko miluje. Avšak Pán Ježiš, najvyšší Pastier našich duší, chcel, aby zbor apoštolov, dnes biskupov, v spoločenstve s nástupcom svätého Petra ... mali účasť na tejto úlohe starať sa o Boží ľud, aby boli vychovávateľmi vo viere, viedli, oživovali a podporovali kresťanské spoločenstvo, alebo – ako hovorí Koncil, starali sa o to, «aby boli jednotliví veriaci vedení v Duchu Svätom k zveľaďovaniu svojho povolania podľa evanjelia, k úprimnej a činorodej láske a k slobode, ktorou nás Kristus oslobodil» (Presbyterorum ordinis, 6) ... a prostredníctvom nás – pokračuje pápež Benedikt – Pán prichádza k dušiam, učí ich, stará sa o ne, vedie ich. Svätý Augustín vo svojom komentári k Jánovmu evanjeliu hovorí: «Pásť Pánovo stádo je teda záväzkom lásky» (123,5); toto je najvyššia norma správania Božích služobníkov, bezpodmienečná láska, akou je láska Dobrého Pastiera, ktorý je plný radosti, otvorený pre všetkých, pozorný k blízkym a starostlivý o vzdialených (porov. sv. Augustín, Príhovor 340, 1; Príhovor 46, 15), citlivý k slabým, maličkým, jednoduchým a k hriešnikom, aby tak ukázal nekonečné Božie milosrdenstvo povzbudzujúcimi slovami nádeje (porov. Id., List 95,1)» (Benedikt XVI., Generálna audiencia v stredu 26. mája 2010).

Takže, Cirkev je Kristova – je jeho Nevesta – a všetci biskupi v spoločenstve s Petrovým nástupcom majú úlohu chrániť ju a slúžiť jej nie ako vlastníci, ale ako služobníci. Pápež v tejto súvislosti nie je zvrchovaným pánom, ale predovšetkým zvrchovaným služobníkom – sluhom sluhov Božích (servus servorum Dei), garantom poslušnosti a súladu Cirkvi s Božou vôľou, s Kristovým evanjeliom a

Tradíciou Cirkvi, odložiac bokom každú osobnú svojvôľu, aby bol – z vôle samého Krista – «najvyšším pastierom a učiteľom všetkých veriacich» (CIC 749) a zároveň mal najvyššiu, plnú, bezprostrednú a univerzálnu riadnu moc v Cirkvi (porov. CIC 331-334).

Drahí bratia a sestry, máme ešte jeden rok, aby prostredníctvom pravého duchovného rozlišovania mohli dozrievať predložené idey a aby sa našli konkrétne riešenia mnohých ťažkostí a nespočetných výziev, ktorým musia čeliť rodiny; a aby sme poskytli odpovede na mnohé skľučujúce skutočnosti, ktoré obklopujú a ťažia rodiny. Jeden rok pre prácu na Relácii synody (Relatio synodi), ktorá je poctivým a jasným zhrnutím všetkého, čo bolo povedané a prediskutované v tejto aule a v malých skupinách. Potom bude predstavená biskupským konferenciám ako «Lineamenta».

Pán nech nás sprevádza, nech nás vedie na tejto ceste na slávu jeho Mena, na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Jozefa! A prosím vás, nezabúdajte sa za mňa modliť! Ďakujem.“

 

 

Záverečné posolstvo biskupskej synody o rodine

Vatikán 18. októbra 2014 - Počas 14. generálnej kongregácie dnes dopoludnia synodálni otcovia odsúhlasili Posolstvo III. mimoriadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov na tému: „Pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie“, ktoré sa konalo vo Vatikáne 5. - 19. októbra 2014.

„My synodálni otcovia, zídení v Ríme okolo pápeža Františka na Mimoriadnom generálnom zhromaždení Biskupskej synody, sa obraciame na všetky rodiny rozličných kontinentov a najmä na tie, ktoré nasledujú Krista – Cestu, Pravdu a Život. Vyjadrujeme náš obdiv a vďačnosť za každodenné svedectvo, ktoré ponúkate nám i svetu vašou vernosťou, vašou vierou, nádejou a láskou.

Aj my, pastieri Cirkvi, sme sa narodili a vyrástli v rodinách s rozmanitými životnými príbehmi a skúsenosťami. Ako kňazi a biskupi máme skúsenosť živého kontaktu s rodinami, ktoré nám vyrozprávali a skutkami ukázali celý rad krás, ale aj námah.

Samotná príprava tohto synodálneho zhromaždenia, počnúc odpoveďami na dotazník zaslaný cirkvám po celom svete, nám umožnila načúvať hlasu mnohých rodinných skúseností. Náš dialóg v dňoch synody nás potom vzájomne obohatil a pomohol nám pozrieť sa na celú živú a komplexnú realitu, v ktorej rodiny žijú.

Predkladáme vám Kristove slová: «Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou» (Zjv 3, 20). Tak ako pri svojom putovaní cestami Svätej zeme Ježiš vchádzal do domov jej dedín, aj dnes prechádza ulicami našich miest. Vo vašich domovoch zakúšate svetlá a tiene, vzrušujúce výzvy, ale niekedy aj dramatické skúšky. Tiene môžu ešte viac zhustnúť a stať sa tmou, keď sa do samotného srdca rodiny vlúdi zlo a hriech.

Je tu v prvom rade veľká výzva vernosti v manželskej láske. Oslabenie viery a hodnôt, individualizmus, ochudobnenie vzťahov, stres z uponáhľanosti bez toho, aby sa človek zastavil a premýšľal, poznačujú aj rodinný život. Neraz sme takto svedkami manželských kríz, často riešených povrchne a bez odvahy k trpezlivému premýšľaniu, vzájomnému odpusteniu, zmiereniu a tiež obete. Zlyhania takto vedú k vzniku nových vzťahov, nových párov, nových civilných zväzkov a nových manželstiev, a vytvárajú sa rodinné situácie, ktoré sú komplikované a problematické vzhľadom na kresťanský život.

Medzi týmito výzvami chceme spomenúť aj ťarchu samotného života, mysliac na utrpenie, aké sa môže dostaviť pri dieťati so zdravotným postihnutím, pri vážnom ochorení, pri neurodegeneratívnych prejavoch v starobe, pri smrti milovaného človeka. Je obdivuhodná veľkodušná vernosť mnohých rodín, ktoré prežívajú tieto skúšky s odvahou, vierou a láskou, a nepovažujú ich za bremeno, ktoré ich ničivo gniavi, ale za niečo, čo im je darované a čomu sa oni sami darujú, vidiac utrpenie Krista v týchto chorých telách.

Myslíme na ekonomické ťažkosti, spôsobené zvrátenými systémami, «fetišizmom peňazí a diktatúrou ekonómie bez tváre i skutočne ľudského zámeru» (Evangelii gaudium, 55), ktorá ponižuje dôstojnosť ľudí. Myslíme na nezamestnaných otcov či matky, bezmocných tvárou v tvár primárnym potrebám ich rodín, a na mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú uprostred prázdnych dní a bez očakávaní, a ktorí sa môžu stať korisťou úchyliek cez drogy alebo trestnú činnosť.

Myslíme aj na množstvo chudobných rodín, na tie, ktoré nastúpia na loď, aby dosiahli cieľ, kde by prežili, na utečenecké rodiny, ktoré z beznádeje migrujú naprieč púšťami, na tie, ktoré sú stíhané čisto pre svoju vieru a svoje duchovné a ľudské hodnoty, na tie, ktoré sú zasiahnuté brutalitou vojny a útlaku. Myslíme aj na ženy, ktoré sú obeťami násilia a sú vystavené zneužívaniu, obchodovaniu s ľuďmi, na deti a dospievajúcu mládež, zneužívaných dokonca aj tými, ktorí ich mali chrániť a umožniť im rásť v dôvere, a na členov toľkých rodín, ktoré sú ponižované a v núdzi. «Kultúra blahobytu nás znecitlivuje [...] a všetky tie životy znivočené pre nedostatok príležitostí sa nám zdajú len akýmsi divadlom, ktoré však nami nijako nepohne» (Evangelii gaudium, 54). Vyzývame vlády a medzinárodné organizácie na podporu práv rodiny pre spoločné dobro.

Kristus chcel, aby jeho Cirkev bola domom s dverami vždy otvorenými pre prijatie, bez toho, aby vylúčila kohokoľvek. Sme preto vďační pastierom, veriacim a spoločenstvám, pripraveným sprevádzať a starať sa o vnútorné a sociálne zranenia párov a rodín.

* * *

Existuje však aj svetlo, ktoré svieti v noci, za oknami v domoch miest, v skromných obydliach predmestí alebo dedín, a dokonca aj v chatrčiach: svieti a zohrieva telo i dušu. Toto svetlo, prítomné v svadobnom príbehu manželov, sa rozsvecuje pri stretnutí: je to dar, milosť, ktorá sa prejavuje – ako hovorí kniha Genezis (2,18) –, keď sú jeden druhému tvárou v tvár ako opora v rovnosti a vzájomnosti. Láska muža a ženy nás učí, že každý z nich potrebuje toho druhého, aby bol sám sebou, zatiaľ čo zostáva odlišným od toho druhého vo svojej identite, ktorá sa otvára a odhaľuje vo vzájomnom obdarovaní. To je to, čo vyjadruje sugestívnym spôsobom žena v Piesni piesní: «Môj milý je môj a ja som jeho... Ja som môjho milého a môj milý je môj» (Pies 2,16; 6,3).

Cesta k tomu, aby toto stretnutie bolo autentické, sa začína zasnúbením, časom čakania a prípravy. Plne sa uskutočňuje vo sviatosti, kde Boh dáva svoju pečať, svoju prítomnosť a svoju milosť. Táto cesta zahŕňa aj sexualitu, nehu, krásu, ktoré pretrvávajú aj za bujarosť a sviežosť mladosti. Láska má tendenciu zo svojej podstaty byť navždy, až po darovanie svojho ​​života za osobu, ktorú miluje (porov. Jn 15,13). V tomto svetle manželská láska, jedinečná a nedeliteľná, pretrváva napriek mnohým ťažkostiam ľudského ohraničenia. Je jedným z najkrajších zázrakov, a zároveň aj tým najbežnejším.

Táto láska sa šíri prostredníctvom plodnosti a životodarnosti, ktorá je nielen plodením, ale tiež darom božského života v krste, výchovou a katechézou detí. Je to dokonca schopnosť ponúknuť život, lásku, hodnoty, skúsenosti aj tým, ktorí nemohli mať dieťa. Rodiny, ktoré žijú toto žiarivé dobrodružstvo sa stávajú jasným svedectvom pre všetkých, najmä pre mladých ľudí.

Počas tejto cesty, ktorá je niekedy vysokohorským chodníkom, s námahami a pádmi, je tu vždy Božia prítomnosť a jeho sprevádzanie. Rodina to prežíva v láske a v dialógu medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi, medzi bratmi a sestrami. Potom to prežíva v spoločnom načúvaní Božieho slova a v spoločnej modlitbe, malej oáze ducha, ktorú je treba vytvoriť na nejaký okamih každý deň. Je tu teda denný záväzok vzdelávania sa vo viere a k dobrému a krásnemu životu evanjelia, k svätosti. Na tejto úlohe sa často podieľajú starí otcovia a staré mamy a plnia ju s veľkou láskou a obetavosťou. Tak sa rodina prezentuje ako skutočná domáca cirkev, ktorá sa rozširuje na rodinu rodín, ktorou je cirkevné spoločenstvo. Kresťanské páry sú potom povolané, aby sa stali učiteľmi vo viere a láske pre mladé páry.

Potom je tu jeden ďalší výraz bratského spoločenstva a činorodej lásky, darovania, blízkosti núdznym, ktorí sú na okraji spoločnosti, chudobným, osamelým, chorým, cudzincom, ostatným rodinám v kríze, vedomí si slov Pána: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Je to dar materiálnych dobier, spoločenstva, lásky a milosrdenstva, rovnako ako svedectva o pravde, o svetle, o zmysle života.

Vrcholom, ktorý zbiera a zjednocuje všetky vlákna spoločenstva s Bohom a s blížnym je nedeľná Eucharistia, keď si rodina s celou Cirkvou sadne k stolu s Pánom. On sa dáva nám všetkým, pútnikom dejinami smerom ku konečnému cieľu stretnutia, keď «Kristus bude všetko vo všetkom» (Kol 3,11). Preto sme v prvej časti nášho synodálneho putovania uvažovali nad pastoračným sprevádzaním a nad pristupovaním rozvedených a znovu zosobášených ku sviatostiam.

My synodálni otcovia vás prosíme, aby ste kráčali s nami smerom k ďalšej synode. Nad vami bdie prítomnosť rodiny Ježiša, Márie a Jozefa v ich skromnom dome. My sa tiež spájame s rodinou z Nazareta, a vznášame k Otcovi všetkých našu modlitbu za rodiny zeme:

Otče, daruj všetkým rodinám prítomnosť silných a múdrych manželov, ktorí budú zdrojom slobodnej a zjednotenej rodiny.

Otče, daj, aby rodičia mali dom, kde budú žiť v pokoji so svojou rodinou.

Otče, daj, aby deti boli znamením dôvery a nádeje, a daj mladým odvahu k celoživotnému záväzku vernosti.

Otče, daj každému možnosť zarobiť si na chlieb svojimi rukami, zakusovať pokoj ducha a udržať zažatý plameň viery aj v dobe tmy.

Otče, daj nám všetkým vidieť rozkvet Cirkvi, stále viac vernej a dôveryhodnej, mesto spravodlivé a humánne, svet, ktorý miluje pravdu, spravodlivosť a milosrdenstvo.“

 

 

Závěrečná synodální zpráva pozměnila zmínky o homosexualitě

Vatikán. Mimořádné zasedání biskupské synody o rodině bylo dnes zakončeno všeobecným zasedáním, při jehož dopoledním jednání byl přijat text Poselství synodálních otců křesťanským rodinám (tzv. Nuntio) a byla také přednesena Synodální zpráva (tzv. Relatio synodi). O jejím přijetí se hlasovalo v podvečer. Mimořádné zasedání biskupské synody skončí slavením nedělní eucharistie na náměstí sv. Petra, při níž Petrův nástupce prohlásí blahoslaveným papeže Pavla VI.

Poselství synodálních otců určené rodinám celého světa, zvláště křesťanským bylo schváleno více než 90% většinou synodálních otců. „Manželská láska je jedním z nejkrásnějších zázraků – čteme v poselství, které „děkuje rodinám za věrnost, víru, naději a lásku, které nabízejí světu.“ „Láska chce ze své podstaty trvat navždy“ – stojí v poselství. „Manželská láska se šíří plodností a rodičovstvím, což není pouhá prokreace, nýbrž dar.“

Poselství konstatuje, že manželská věrnost je dnes vystavena tvrdým zkouškám v důsledku individualismu, oslabení víry a každodenního shonu, jež nezřídka vyvolávají krize, které mohou vést k rozpadům manželství, k novým vztahům a dalším manželstvím, což z hlediska křesťanského přístupu vytváří komplikované a problematické rodinné situace.

Další bolesti představují nemoci, postižené děti, stáří a smrt blízkých, ekonomické těžkosti zapříčiněné perversními systémy „peněžního fetišismu,“ který pošlapává důstojnost člověka. Synodální otcové se obracejí k nezaměstnaným rodičům „bezmocným tváří v tvář nezbytným potřebám rodiny“ a k „mladým, kteří se mohou stát kořistí drog a kriminality“, věnují dále pozornost rodinám žijícím pod hranicí chudoby, donuceným opouštět domovy před válkou či pronásledováním kvůli svojí víře, dále „ženám, jež se staly obětí sexuálního násilí a vykořisťování“, a rovněž „nezletilým vystaveným sexuálnímu zneužívání těmi, kteří o ně měli pečovat“.

Synodální otcové se obracejí k „vládám a mezinárodním organizacím“ s důraznou výzvou, aby prosazovaly „práva rodiny“. „Církev – píše se v poselství – je stále otevřeným a pohostinným domem a neodmítá nikoho.“

V podvečer bylo v synodální aule poslední všeobecné zasedání, které mělo na programu schválení synodální zprávy, tzv. Relatio synodi, závěrečném dokumentu, který bývá vyhrazen papeži, který jej může a nemusí zveřejnit.

Ještě před schválením této synodální zprávy hovořil redaktor Vatikánského rozhlasu s jedním ze členů synodální komise připravující návrh závěrečné zprávy (relatio synodi) kardinálem Wilfrid Fox Napierem, arcibiskupem Durbanu v Jihoafrické republice, který byl do této komise dosazen papežem Františkem dodatečně po zveřejnění pondělní zprávy z diskuse (relatio post disceptationem). Kardinál Napier se nejprve vyjádřil k této zprávě z diskuse, která upoutala světová média zejména zmínkou o homosexualitě a homosexuálním soužití:

„Tento dokument se nelíbil velkému množství synodálních otců. Nesouhlasili s tím, aby názor jednoho či dvou účastníků byly představeny takovým způsobem, že to vypadalo jako mínění synody. Biskupové proto byli velmi, velmi roztrpčeni. Týkalo se to dvou otázek. První byla prezentace homosexuality a homosexuálního soužití, jako by to bylo něco pozitivního. A druhá se týkala rozbitých manželství a důrazu na usnadnění přístupu ke svátostem v případě rozvedených a znovusezdaných. Roztrpčení bylo o to větší, že tyto otázky nebyly diskutovány, nikdo se synodních otců neptal, ale v médiích to bylo prezentováno jako jejich názor. To samozřejmě zabolelo. V důsledku toho hodně utrpěl duch otevřenosti a upřímnosti. Všichni se začali ptát, co se děje. A když nám bylo včera oznámeno, že nebudou zveřejněny zprávy z menších diskusních skupin, opakoval se stejný dojem. První dokument byl publikován bez našeho vědomí a zprávy z menších skupin, které jsme připravili nikoliv? Mezi otci zavládlo podezření a někteří možná i ztratili důvěru.“

Právě zprávy z menších diskusních skupin, které byly nakonec z rozhodnutí synodálních otců přece zveřejněny, totiž v drtivé většině zaujaly velmi kritický postoj ke zmíněné zprávě ze všeobecné diskuse.

Jihoafrický kardinál potom mluvil o závěrečné synodální zprávě, která byla přijata dnes v podvečer:

„Dosáhli jsme důležitého bodu, totiž společné vize. Společnou vizí je nezbytnost zaměřit se na hlavní problém. Odpovědět těm lidem, kteří žijí v manželství, a snažit se spolu s nimi identifikovat otázky i odpovědi na ně. Myslím, že toto je nejdůležitější aspekt celého dokumentu, totiž prezentovat poctivě a otevřeně to, co opravdu synodální otcové řekli, zejména v menších kruzích (circoli minores). Není snadné zahrnout ideje všech zúčastněných, kteří jsou různého zaměření. Ale myslím, že se nám podařilo poměrně dobře zdůraznit hlavní věci.“

Říká kardinál Napier a dodává:

„Ve většině manželství lidé bojují, procházejí výšinami i nížinami, upadají, povstávají a znovu se snaží. Musíme jim říci: Jsme s vámi a potřebujeme, abyste nám řekli, jak vám můžeme pomoci a podporovat vás. Myslím, že to je to, v co mnozí doufají a co od synody očekávají. Musí to být mocná a rázná podpora manželství jakožto životního stavu, ale také způsobu, jak být církví a jak být vzájemně pro druhého spásou a vykoupením. Myslím, že toto lidé očekávají a doufám, že závěrečný dokument toto všechno dokáže jasně vyjádřit.“

Řekl dnes dopoledne jeden ze členů synodální komise, která připravila závěrečnou zprávu synody, tzv. relatio synodi.

Tato synodální zpráva vskutku doznala zásadních změn oproti zprávě z diskuse. Pasáž, která se v relatio post disceptationem nazývá Přijetí osob s homosexuálními sklony, byla v závěrečné zprávě nazvána: Pastorační pozornost k osobám s homosexuálními sklony.

První její odstavec (v post disceptationem č. 50) věnovaný homosexualitě byl zcela přepracován: „Některé rodiny žijí v situaci, že někdo z nich má homosexuální orientaci. V této věci jsme si kladli otázku, jaká pastorační pozornost k těmto situacím je vhodná, vzhledem k tomu, co učí církev: »Neexistují absolutně žádné důvody pro posuzování homosexuálních svazků tak, že by byly jakkoli podobné nebo dokonce vzdáleně analogické Božímu záměru s manželstvím a rodinou«. Nicméně muži a ženy s homosexuálními sklony mají být přijímáni s úctou a jemnocitem. »Vůči nim je třeba se vyhnout jakémukoliv náznaku nespravedlivé diskriminace« (Kongregace pro nauku víry, Úvahy ohledně návrhů na právní uznání svazků mezi homosexuálními osobami).“

Také následující odstavec z předchozí diskusní zprávy (č. 51) byl přepracován: „Je zcela nepřijatelné, aby pastýři církve byli vystavováni nátlaku v této oblasti a aby mezinárodní organizace podmiňovali financování chudých zemí zaváděním zákonů, které ustanovují »manželství« osob téhož pohlaví.“

Třetí paragraf ze zmíněné pasáže (č.52), který stavěl do pozitivního světla soužití párů téhož pohlaví, byl odstraněn úplně.

 

 

Synoda pracuje na príprave záverečných dokumentov

Vatikán 17. októbra - Komisia pre prípravu Relácie synody pracuje na príprave tohto záverečného dokumentu a tiež na príprave Posolstva, ktoré bude adresované Božiemu ľudu. Ako pripomenul páter Federico Lombardi v úvodne dnešného brífingu vo vatikánskom tlačovom stredisku, z tohto dôvodu sa ani včera popoludní, ani dnes dopoludnia nekonalo žiadne zasadnutie synodálnych otcov. Dnes popoludní bol zhromaždeniu na 13. generálnej kongregácii predstavený návrh Posolstva a zajtra bude prezentovaný návrh Relácie synody. Oba texty budú zajtra predložené na schválenie.

Všeobecné zdieľanie a sloboda prejavu – takto definoval prácu synody Mons. Georges Pontier, predseda Konferencie biskupov Francúzska počas dnešného brífingu. V odpovedi na otázku o manifestáciách „Manif pour tous”, konaných vo Francúzsku za obranu rodiny, Mons. Pontier vyjadril uznanie za úsilie mladých ľudí o ochranu hodnôt, považovaných za základné nielen kresťanmi.

Kardinál Marx, arcibiskup Mníchova-Freisingu a predseda Konferencie biskupov Nemecka opísal synodálnu diskusiu ako „animovanú túžbou nájsť spoločnú cestu“. Na otázku homosexuálov hovoril o duchovnom vedení, aby mohli pochopiť, ako žiť evanjelium, čo však neznamená potvrdenie tejto praxe zo strany Cirkvi.

Dr. Ilva Myriam Hoyos Castañedová z Kolumbie, ktorá sa zúčastňuje na synode ako audítorka a pracuje v oblasti obrany práv detí, adolescentov a ich rodín, hovorila o vzťahoch medzi Cirkvou a štátom a o angažovaní sa Cirkvi v občianskych inštitúciách.

Nakoniec v reakcii na otázky novinárov sa páter Lombardi vrátil k diskusii, ktorá sa konala včera v aule a týkala sa zverejnenia správ tzv. malých krúžkov. „Bola položená otázka o publikovaní týchto správ.“ A Synoda sa – bez akýchkoľvek pochybností – rozhodla „za publikovanie“ toho, k čomu sa dopracovala a čo zodpovedá tomu, čo mala v pláne urobiť, uviedol vatikánsky hovorca na dnešnej tlačovej konferencii.

 

Dvanásta generálna kongregácia predstavila výsledky práce malých krúžkov

Vatikán 17. októbra - Vo štvrtok 16. októbra sa v Synodálnej aule za prítomnosti Svätého Otca a 178 synodálnych otcov konala v priebehu dopoludnia 12. generálna kongregácia. Počas nej boli predstavené výsledky práce desiatich malých krúžkov, rozdelených podľa jazykov: dva vo francúzštine, tri v angličtine, tri v taliančine a dva v španielčine. Malé krúžky vo všeobecnosti ocenili Reláciu po diskusii, provizórny dokument uprostred synodálnych prác, a predložili rôzne pozmeňujúce návrhy a dodatky na doplnenie do záverečného dokumentu Relácia synody.

Po prvé bolo zdôraznené, že Relácia po diskusii sa zameriava na starosť o rodiny v kríze, bez širšieho vzťahu k pozitívnemu posolstvu evanjelia rodiny, a ku skutočnosti, že manželstvo ako sviatosť, nerozlučné spojenie medzi mužom a ženou, je hodnota stále veľmi aktuálna, v ktorú mnoho párov verí. Preto bolo odporučené, aby Relácia synody obsahovala aj silné posolstvo povzbudenia a podpory Cirkvi veriacim manželským párom.

Bolo navrhnuté doplniť niektoré témy, napr. otázku adopcie, pre ktorú by bolo potrebné zjednodušenie vnútroštátnych i medzinárodných byrokratických postupov. Z práce v malých skupinách tiež vzišiel návrh, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť prítomnosti seniorov v rodinách a pozornosť rodinám žijúcim v extrémnej chudobe, vyjadriť odsúdenie prostitúcie, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a vykorisťovania detí s cieľom ich sexuálneho či pracovného zneužívania. Je dôležité zdôrazniť rozhodujúcu úlohu rodiny v evanjelizácii a odovzdávaní viery, s dôrazom na misijné povolania. Všetko s cieľom ponúknuť komplexné a vyvážené hodnotenie pojmu „rodiny“ v kresťanskom zmysle.

Požadovaná bola väčšia jasnosť, aby sa vyhlo zmätku z nejednoznačnosti a zjemňovania významu slov. Konkrétne išlo o potrebu hlbšieho objasnenia termínu gradualita tak, aby nebudil dojem, že Cirkev legitimizuje neregulárne rodinné situácie, hoci aj môžu predstavovať etapu cesty k sviatosti manželstva. Iné krúžky sa dožadujú prehĺbenia pojmu „duchovné sväté prijímanie“, aby bolo doceňované a prípadne podporované.

Pokiaľ ide pristupovanie rozvedených a znovu zosobášených k sviatosti Eucharistie, boli predložené dve úvahy: zachovať doktrínu tak, ako je v súčasnosti a zvážiť možnosť pristupovania k sviatostiam, ale iba za stanovených podmienok, pričom otázka by mala byť hlbšie preskúmaná osobitnou medziodvetvovou komisiou. Zvýšená pozornosť bola venovaná rozvedeným, ktorí sa nezosobášili, a ktorí sú neraz hrdinskými svedkami manželskej vernosti. Súčasne bol podporený návrh pre urýchlenie procesu nulity manželstva. Pozornosť bola venovaná aj deťom, s dôrazom na to, že ony nie sú bremenom, ale Božím darom, ovocím lásky medzi manželmi.

Požadovaná bola viac kristocentrická orientácia, rovnako ako väčšie zdôraznenie vzťahu medzi sviatosťou manželstva a krstu. Videnie sveta musí byť videním cez optiku evanjelia, aby pozývalo ľudí k premene srdca.

Výstupy z malých krúžkoch potvrdili nemožnosť prirovnávania homosexuálnych dvojíc manželstvu. Ľudia s touto orientáciou majú byť pastoračne sprevádzaní a ich dôstojnosť musí byť chránená, ale bez toho, aby sa to javilo ako schvaľovanie ich správania zo strany Cirkvi.

Pracovné skupiny tiež navrhli širšiu reflexiu o postave Panny Márie a Svätej rodiny ako vzoru pre každú rodinu. Nakoniec bolo požadované zdôrazniť, že pripravovaný text „Relácia synody“ bude stále prípravným dokumentom na Riadne zasadnutie Synody biskupov v októbri 2015.

 

 

16. október

Mons. Zvolenský o priebehu synody: Stabilné rodiny sú pokladom Cirkvi

Vatikán 16. októbra 2014 - Bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý sa zúčastňuje na III. mimoriadnom generálnom zhromaždení Synody biskupov ako predseda Konferencie biskupov Slovenska, pre Vatikánsky rozhlas odpovedal na otázku, čo považuje za najdôležitejšie v tejto fáze synody:

„Momentálne pracujeme v tzv. jazykových skupinách, kde debatujeme o správe, ktorá bola urobená po rozprave, teraz v jazykových skupinách sa o tom hovorí a dolaďujú sa formulácie. Čo je však najdôležitejšie, je možno to, že celá synoda je v duchu veľkej starostlivosti alebo takého vedomia, že treba ísť ako Dobrý pastier hľadať každého veriaceho, každú osobu, lebo Božia láska sa rozprestiera na všetkých a biskupi z celého sveta si uvedomujú, že toto je naše poslanie, že v tom nasledujeme Ježiša Krista: hľadať každého. Na druhej strane, samozrejme, je dôležité, a aj to zaznieva na synode, že v tej pokore hľadania nemôžeme zabudnúť na to, že evanjelium má svoju radikalitu, že jestvujú v evanjeliových výzvach aj určité zásadné požiadavky.“

Diskusia na synode upozornila aj na významnú úlohu stabilných rodín pri evanjelizácii. V tejto súvislosti Mons. Zvolenský povedal:

„Na synode sa veľa hovorí o tom, čo je tzv. výzvou (...), aké ťažkosti má Cirkev v oblasti stretania sa a služby pre rodiny. Ale zároveň si aj uvedomuje, akým veľkým darom sú pre Cirkev rodiny, kde sa otcovia a mamy, manželia, snažia o vzájomnú vernosť, o výchovu detí. Nakoniec, tieto spoločenstvá, najzákladnejšie spoločenstvá, rodiny, ktoré žijú stabilným životom veriacich rodín, sú aj východiskom, o ktoré sa môžu ostatné rodiny, ktoré sú v ťažkostiach, oprieť. A vlastne aj synoda prináša vedomie, že vo farnostiach si kňaz sám neporadí, ak nepozve k pomoci tie rodiny, ktoré sú stabilné (...) - a to je veľká apoštolská výzva pre rodiny, ktoré žijú dobre. Ony sú najzákladnejším pokladom Cirkvi.“

Predseda KBS spomenul aj pozornosť synody voči predpokladom pre vytvorenie dobrej kresťanskej rodiny:

„Na synode bolo spomenuté, že dobrá rodina zvyčajne – teda isteže milosť Božia je veľká – , ale dobrá rodina práve vtedy môže byť založená, keď aj v období pred manželstvom mladí ľudia žijú čistým životom, aj keď nesú veľké ťažkosti v tejto oblasti. Veľmi sa ocenilo u všetkých tých chlapcov a dievčat, ktorí sa snažia o predmanželskú čistotu, že v tom vytvárajú – môžeme povedať – snahu o pravú lásku, ktorá zodpovedá dôstojnosti človeka. Vytvárajú predpoklady, aby aj ich láska v manželstve mohla byť realizovaná podľa Božej vôle. A z tohto vychádza, že aj keď máme nejaké ťažkosti v rodinách, Boží Duch chce pôsobiť a pomáhať rodinám v ťažkostiach cez rodiny, ktoré môžu byť vzorom.“

 

Synoda o rodine: pracovné skupiny predložili pripomienky k textu relácie

Vatikán 16. októbra – Na Synode biskupov dnes uzavreli svoju prácu jazykové skupiny, tzv. „circuli minores“. Predpoludním v synodálnej aule desiati relátori predstavili výsledky práce jednotlivých krúžkov a zároveň boli sekretariátu synody odovzdané návrhy na obmenu, doplnenie, či skompletizovanie textu „Relácie po diskusii“. Ako na novinárskom brífingu informoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice páter Federico Lombardi, synodálni otcovia odhlasovali, že kompletné texty relácií odprezentovaných v synodálnej aule majú byť zverejnené. Texty boli dané k dispozícii novinárom s vysvetlením, že ich treba naďalej považovať za pracovné dokumenty, čiže za medzištádium v postupnosti prác a nie za definitívne výsledky synody. Týmto sa ukončila druhá etapa práce synody, diskusia v menších krúžkoch.

Ťažisko ďalšej práce teraz spočíva vo vypracovaní záverečného „Posolstva“ synody, určeného veriacim na celom svete a všetkým ľuďom dobrej vôle. Po hlasovaní o jeho znení, ktoré je naplánované na sobotu ráno, bude Posolstvo predstavené verejnosti na tlačovej konferencii v sobotu o 13. hodine vo vatikánskom Tlačovom stredisku.

Druhou úlohou, ktorou sa synoda bude intenzívne zaoberať počas soboty, bude schválenie textu záverečnej „Relácie synody“. Táto relácia, tzv. Relatio Synodi, bude výsledným dokumentom synody určeným Svätému Otcovi, aby ho použil pri príprave budúcoročného riadneho synodálneho zasadnutia. Dnes publikované výstupy z menších krúžkov predstavujú materiál pre prípravu výslednej podoby tohto dokumentu. Relácia synody by mohla byť publikovaná v sobotu večer.

Páter Lombardi pri dnešnom stretnutí s novinármi tiež uviedol na správnu mieru záležitosť údajného tvrdého vyjadrenia prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Müllera k textu „Relácie po diskusii“, ako to prezentovali niektoré médiá. Tieto informácie sa nezakladajú na pravde. Údajné citované vyjadrenia kardinál nemá vo svojom slovníku a nástojí na tom, že nevyšli z jeho úst, uviedol páter Lombardi, pričom vysvetlil, že o toto oficiálne vyjadrenie ho požiadal samotný kardinál Müller.

 

14. októbra

Z reakcií na Reláciu po diskusii: Viac hovoriť o rodinách, ktoré sú svedectvom

Vatikán 14. októbra – Synodálni otcovia dnes diskutovali v desiatich jazykových skupinách, pričom vychádzali zo včera publikovaného textu „Relácie po diskusii“. Na poludňajšom novinárskom brífingu hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi pripomenul, že text predstavuje pracovné medzištádium v činnosti synody:

„Sekretariát synody, v nadväznosti na reakcie a diskusie, ktoré nasledovali po publikovaní „Relácie po diskusii“ (Relatio post disceptationem) a vzhľadom na skutočnosť, že sa jej často pripísuje váha, aká nezodpovedá jej charakteru, zdôrazňuje, že tento text je pracovným dokumentom, ktorý zhŕňa vystúpenia a diskusiu prvého týždňa, a teraz je predložený na prediskutovanie členmi Synody zoskupenými do menších krúžkov, ako to predpokladá samotný Štatút synody. Práca menších krúžkov bude predstavená zhromaždeniu pri generálnej kongregácii tento štvrtok 16. októbra dopoludnia.“

Páter Lombardi dodal, že vo štvrtok sa počíta s publikovaním syntézy relácií, ktoré vzídu z jednotlivých krúžkov, aby sa tak dobre pochopila dynamika postupnosti dokumentov: „Relácia pred diskusiou“, následne „Relácia po diskusii“, ďalej jej prediskutovanie v menších krúžkoch a napokon výsledná „Relácia synody“.

Na brífingu prehovorili aj dvaja z moderátorov menších krúžkov: kardinál Napier ako moderátor krúžku s anglickým pracovným jazykom a kardinál Filoni z krúžku v taliančine.

Priblížme si teraz priebeh včerajšieho dopoludnia. Na 11. generálnej kongregácii za účasti Svätého Otca a 184 synodálnych otcov po odznení „Relácie po diskusii“, ktorú predniesol hlavný relátor kardinál Péter Erdő, odznelo v Synodálnej aule 41 príspevkov. Voľná diskusia celkovo ocenila „fotografické zmapovanie“ toho, o čom sa hovorilo v zhromaždení v uplynulých dňoch, vrátane ducha zasadnutia a označenia „ústretovosti“ za hlavnú tému prác.

Bolo konštatované, že z dokumentu vyplýva láska Cirkvi k rodine vernej Kristovi, ale aj jej schopnosť byť nablízku človeku v každom okamihu jeho života, schopnosť pochopiť, že za pastoračnými výzvami stojí množstvo ľudí, ktorí trpia. Pohľad synody by mal byť pohľadom pastiera, ktorý dáva život za svoje ovce, nie ktorý a priori súdi.

Keďže „Relácia po diskusii“ zozbierala rozličné uhly pohľadu, aby poskytla pracovný základ pre prácu v malých jazykových skupinách, boli navrhnuté niektoré ďalšie doplňujúce úvahy. Napríklad to, že, zároveň s pevným postojom v tom, že Cirkev sa musí ujímať tých, ktorí sú v ťažkostiach, by bolo dobré hovoriť obšírnejšie aj o rodinách, ktoré zostávajú verné učeniu evanjelia, povzbudiť ich a poďakovať im za svedectvo, ktoré ponúkajú. Zo synody by malo jasnejšie vyplynúť, že nerozlučiteľné manželstvo, šťastné a trvalo verné, je krásne, je možné a je prítomné v spoločnosti, vyhnúc sa tak prvoradému sústreďovaniu na nedokonalé rodinné situácie.

Ďalšie predložené úvahy navrhli dať väčší dôraz na tému ženy, jej starostlivosti a jej významu pre odovzdávanie života a viery; zapracovať do textu aj úlohu starých rodičov v rodine, konkrétnejšie sa zmieniť o rodine ako „domácej cirkvi“ a o farnosti ako „rodine rodín“, rovnako aj o Svätej rodine, základnom vzore pre rodiny. V tejto súvislosti bolo tiež navrhnuté viac si povšimnúť misijnú perspektívu rodiny, jej ohlasovanie evanjelia v súčasnom svete.

Bolo poukázané, že je nevyhnutné prehĺbiť a objasniť tému „graduality“, ktorá môže spôsobiť sériu zmätkov. Čo sa týka prístupu k sviatostiam rozvedenými a znovu zosobášenými, bolo poznamenané, že ťažko možno akceptovať výnimky bez toho, aby sa tým v skutočnosti stali všeobecným pravidlom. Bolo tiež konštatované, že v texte takmer nie je prítomné slovo „hriech“. Podobne bol pripomenutý prorocký tón Ježišových slov, aby sa zabránilo riziku prispôsobenia sa mentalite tohto sveta.

Vo vzťahu k homosexuálom voľná diskusia zdôraznila potrebu ich prijatia, ale so správnou rozvážnosťou, aby nedošlo k vytvoreniu dojmu kladného hodnotenia takejto orientácie zo strany Cirkvi. Rovnaká obozretnosť sa žiada vo vzťahu k nesviatostným spolužitiam. Ďalšie reflexie poukázali na potrebu opätovne zdôrazniť význam sviatosti krstu, ako základu pre plné pochopenie sviatostnosti manželstva a aj toho, že manželstvo je „službou“ v ohlasovaní evanjelia.

Pokiaľ ide o zrýchlenie postupov káuz nulity manželstva, ohľadne návrhu zveriť viac právomocí diecéznemu biskupovi boli vyslovené určité obavy z nadmerného zaťaženia biskupa. Hovorilo sa aj o potrebe hlbšej analýzy problému polygamie a tiež problému šírenia pornografie, najmä na internete, ktoré predstavuje skutočné riziko pre rodiny. Napokon pri téme otvorenosti párov voči životu bola zdôraznená potreba zaoberať sa zásadnejším spôsobom nielen otázkou potratov, ale aj otázkou náhradného materstva.

 

 

 

13. október

Synoda predstavila zhrnutie doterajšej diskusie: Relatio post disceptationem

Vatikán 13. októbra - Synoda biskupov vstúpila do druhej polovice prác. Hlavným bodom dnešnej dopoludňajšej 11. generálnej kongregácie synody bola prezentácia očakávanej „Relácie po diskusii“ (Relatio post disceptationem). Predniesol ju generálny relátor kardinál Péter Erdő. Je zhrnutím hlavných úvah synodálnych otcov, ktoré predniesli v synodálnej aule počas uplynulých dní a slúži ako základ pre záverečné dokumenty synody. Ako povedal, po diskusiách tohto týždňa bude hlasovanie o výslednej Relácii synody a posolstve, ktoré bude adresované celému Božiemu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle.

Relácia po diskusii v zásade hovorí o troch hlavných smeroch: počúvať sociálno-kultúrny kontext, v ktorom rodiny dnes žijú; konfrontovať sa s pastoračnými perspektívami, ktoré majú byť prijaté predovšetkým v zameraní sa na Krista a na jeho evanjelium o rodine. Stupňujúci sa individualizmus, osamelosť, narcistické tendencie súvisiace s krehkosťou citov, nočná mora neistoty zamestnania, spolu s vojnou, terorizmom, migráciou v skutočnosti stále viac a viac zhoršujú situácie rodín. A tu, ako sa uvádza v správe, Cirkev musí dať „nádej a zmysel životu súčasného človeka, pomôcť mu viac poznať náuku viery, spolu s milosrdenstvom.

Druhá časť textu relácie má nadpis Pohľad na Krista: Evanjelium rodiny. Spolu s potvrdením nerozlučnosti sviatostného zväzku medzi mužom a ženou sa tu hovorí o tzv. „gradualite“ – ako princípe trpezlivého porozumenia pre „nedokonalé formy“ manželstva v perspektíve postupného dozrievania k sviatostnému putu. Relácia po diskusii sa do tretice konfrontuje s „najnaliehavejšími pastoračnými prípadmi“ a načrtáva perspektívy prístupu k nim.

Po tom ako kardinál Erdő prečítal 13-stranový dokument, nasledovala takmer dvojhodinová diskusia. Ako uviedol na tlačovej konferencii páter Federico Lombardi, vystúpilo v nej 41 synodálnych otcov. Súčasný stav prác novinárom na brífingu priblížil osobitný sekretár synody Mons. Bruno Forte:

„Povedal by som, že keby sme mali dať označenie pred tento stôl, mali by sme napísať: Práce v priebehu. Myslím, že to je dôležitý bod. Samozrejme, že Relácia po diskusii má povinnosť zachovať dve hlavné indikácie, ktoré dal pápež František na začiatku synody, a to je, aby každý hovoril s úplnú slobodou: ‚Nie je nič, čo by sa nemalo alebo nemohlo povedať‘. Ale súčasne, každý by sa mal snažiť načúvať druhému a pochopiť body konvergencie, aspoň tie, ktoré sa vynárajú vo väčšej forme. Myslím, že toto je efektívny prejav synodálnosti. Pretože synodálnosť znamená nielen náležite a úctivo načúvať všetkým aj v ich odlišnostiach, ale synodálnosť znamená mať trpezlivosť pri spoločnom putovaní a usilovať sa spoločne dozrievať.“

Mons. Forte ďalej poukázal na to, že dozrievať znamená pokorne načúvať a veľkodušne prijať to, čo sme si nemysleli, a v čom nám iní môžu pomôcť. „Toto je duch Druhého vatikánskeho koncilu“ – poznamenal:

„Veľmi sa mi páčilo, že dnes ráno niektorí otcovia po tom, ako si vypočuli Reláciu, verejne povedali: Toto vyzerá ako počúvať ducha Gaudium et spes: Cirkev, ktorá so sympatiou pozerá na svet. Nezaujíma postoj opozície, aby súdila, ale je nablízku, berie si svoje očakávania, nádeje, radosti a utrpenia žien a mužov našej doby. A konečne bodom, ktorý sa vynára – trochu ťažko, ale vynára sa –, je pozornosť voči tomu, čo by sa dalo nazvať zákon graduality. Vždy je tu riziko, najmä pre tých, ktorí sú povolaní k prorockej službe, službe vyučovať, chcieť deliť veci sekerou: ‚Áno je áno, Nie je nie! ‘– to je reč evanjelia, ale predtým, než použijeme ‚Áno, áno! Nie, nie!‘, musíme si tiež uvedomiť, že existujú stupne poznania. Logika, ktorá víťazí nie je nikdy ‚všetko alebo nič‘, ale je ňou logika trpezlivosti stávania sa, pozornosti na nuansy, na odtiene, na rôznorodosť, komplexnosť situácií. Preto ten, kto nepoužíva túto logiku, riskuje, že bude súdiť ľudí a nebude im rozumieť, aby ich sprevádzal, aby ich vedel prijať. Zdá sa mi, že jednou z najkrajších skutočností tejto synody, ktorú „Relácia po diskusii“ v sebe zahŕňa, je tento duch spoločenstva, sprevádzania a progresivity, postupného dozrievania, na ktorých samozrejme máme ešte čo robiť.“

Popoludňajší program synody pokračoval dnes diskusiami v menších krúžkoch, na ktorých sa opäť zúčastnil aj Svätý Otec.

 

Budúcoročná synoda má oficiálne potvrdenú tému a dátum

Vatikán 13. októbra - „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete“ – taká bude téma XIV. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktoré zvolal Svätý Otec František na budúci rok. Uskutoční sa vo Vatikáne v dňoch od 4. do 25. októbra 2015.

Oficiálne to oznámil generálny sekretár Synody biskupov kardinál Lorenzo Baldisseri v mene Svätého Otca a za jeho prítomnosti dnes ráno na úvod 11. generálnej kongregácie práve prebiehajúcej mimoriadnej synody o rodine, ešte pred prezentáciou „Relácie po diskusii“ generálnym relátorom. Synodálnym otcom boli súčasne odovzdané pravidlá pre voľbu zástupcov miestnych cirkví, ktorí sa zúčastnia na budúcoročnom riadnom zasadnutí synody.

 

 

 

10. október

Synoda bude pokračovať v desiatich paralelných krúžkoch

Vatikán 11. októbra – Účastníci synody sa po štyroch dňoch rokovaní v pléne rozdelili do desiatich menších krúžkov podľa preferovaných jazykov: angličtiny, taliančiny, španielčiny alebo francúzštiny. Počas prvého zasadnutia krúžkov v piatok 10. októbra pred poludním si jednotlivé krúžky zvolili svojich moderátorov a relátorov. Od pondelka do štvrtka tak bude Synoda pokračovať prácou v krúžkoch, ktorá je rozvrhnutá do siedmich stretnutí.

Krúžky si zvolili nasledovných zástupcov:Francúzsky A: moderátor kard. Sarah, relátor P. Dumortier;

Francúzsky B: moderátor kard. Schoenborn, relátor Mons. Léonard;

Anglický A: moderátor kard. Burke, relátor Mons. Dew;

Anglický B: moderátor kard. Napier, relátor Mons. Martin;

Anglický C: moderátor Mons. Kurtz, relátor Mons. Brislin;

Taliansky A: moderátor kard. Filoni, relátor Mons. Manichelli;

Taliansky B: moderátor kard. Bagnasco, relátor Mons. Fisichella;

Taliansky C: moderátor Mons. Massafra, relátor P. Arroba Conde;

Španielsky A: moderátor kard. Robles Ortega, relátor Mons. Castro Quiroga;

Španielsky B: moderátor kard. Maritnez Sistach, relátor Mons. Valenzuela Nuñez.

 

Synoda na 9. kongregácii načúvala laikom: Aktéri evanjelizácie v rodine i politike

V rámci prvej časti 9. generálnej kongregácie v piatok 10. októbra dopoludnia (9.00 – 10.30) vystúpilo s príspevkom 6 manželských párov a 9 ďalších audítorov, takmer všetko laikov zaangažovaných v oblasti pastorácie rodín, bioetiky a tzv. ekológie človeka v rôznych krajinách sveta. V piaty pracovný deň III. mimoriadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov priniesli do synodálnej auly živé svedectvo o rodinnom apoštoláte, prežívanom uprostred všednosti.

Druhá časť dopoludňajšej kongregácie (11.00 – 12.30) odštartovala ďalšiu fázu synodálnych prác prvým zasadnutím v menších krúžkoch. Bolo ich desať, podľa jazykových skupín: 3 v angličtine, 3 v taliančine, 2 vo francúzštine a 2 v španielčine. Jednotlivé krúžky si zvolili svojich moderátorov a relátorov pre pokračovanie ich práce budúci týždeň. V podvečer sa potom vo zvyčajnom čase medzi 16.30 a 19.00 zišlo plénum na 10. generálnej kongregácii, pri ktorej vystúpili so svojimi príspevkami bratskí delegáti.

Zo strany audítorov boli počas dopoludnia opäť spomenuté problémy, v ktorých žijú rodiny na Blízkom východe, najmä v Iraku. Ako skonštatovali, zoči-voči týmto dramatickým scenárom je Cirkev skutočným prístavom bezpečia, ktorý rodinám poskytuje útechu a nádej a je potrebné pripraviť manželské páry, aby sa sami stali sprostredkovateľmi pokoja a zmierenia.

Ďalším bodom, zdôrazneným audítormi, bola potreba, aby Cirkev viac počúvala laikov pri riešení problémov rodín, najmä keď sa týkajú oblasti intimity manželského života. Bol potvrdený význam súčinnosti medzi akademickým svetom a svetom pastorácie s cieľom formovať nielen technicky znalých, ale aj pastoračne činných angažovaných kresťanov, schopných presadzovať témy rodiny a života so solídnou katolíckou antropologickou víziou.

Okrem toho audítori zdôraznili potrebu väčšieho dialógu medzi Cirkvou a štátom, a to aj prostredníctvom úsilia laikov, ktorí sú schopní nezištne podporovať ochranu práv rodiny a obranu života a pracovať na budovaní štátu s ľudskou tvárou. Laici, ako bolo poznamenané, musia byť aktívni a kompetentní vo verejnej obrane hodnôt života a rodiny.

Ďalšie príspevky sa zameriavali na potrebu riadnej a trvalej formácie kňazov v oblasti tém rodiny, otvorenosti k životu, aby dokázali s ľahkosťou a jasnosťou hovoriť o manželskej láske. Bolo napr. poukázané na to, ako prirodzené plánovanie rodičovstva upevňuje manželský život, ak sa vysvetlí s patričnou hĺbkou a s dôrazom na jeho pozitívnu hodnotu.

Význam svedectva, to bola ďalšia téma v príspevkoch audítorov: mladí ľudia nepotrebujú veľa teórie, ale porozumejú veľmi dobre ústrednému postaveniu rodiny, ak sa preukáže samotnými rodinami, vierohodnými svedkami a subjektmi evanjelizácie. Z toho vyplýva potreba sprevádzať páry aj po svadbe. Tu bola vyzdvihnutá služba kompetentných laických párov jednak pri príprave iných na manželstvo a v sprevádzaní manželov, ale aj pri odbornej príprave kňazov pre ich budúci apoštolát.

Osobitnú pozornosť je treba venovať rodinám v utrpení, ktoré stratili člena rodiny, vdovám, sirotám alebo rodičom, ktorí prídu o dieťa. Pre nich je zásadne dôležité sprevádzanie zo strany Cirkvi a skupín načúvanie a zdieľania, aby sa nestratili v úzkosti z „citovej púšte“, ale zostali pevne ukotvení vo viere.

Pri téme „ekológie človeka“ sa hovorilo o zmierňovaní negatívnych dopadov ekonomickej globalizácie, ktorá je často nositeľkou modelov odporujúcich katolíckej náuke. Dôrazne boli odsúdené všetky formy domáceho násilia, zvlášť voči ženám, a upozornilo sa na fakt, že týchto prejavov sa často dopúšťajú mladí ľudia.

Nakoniec bola zdôraznená nevyhnutnosť komunikácie v rámci rodiny, pretože zdieľanie sa medzi manželmi, spoluúčasť na výchove detí a zvlášť modlitba v kruhu rodiny prispievajú k upevňovaniu rodinnej bunky.

 

 

Bratskí delegáti na synode: Rodina je výzva spoločná všetkým kresťanom

Desiata generálna kongregácia v piatok 10. októbra popoludní patrila príspevkom bratských delegátov z rôznych kresťanských konfesií. Z ôsmich delegátov reprezentujúcich na III. mimoriadnom zasadnutí synody bratské kresťanské spoločenstvá, sú štyria zástupcami pravoslávia, jeden za Anglikánske spoločenstvo, jeden za Svetovú luteránsku federáciu, jeden za Svetové spoločenstvo reformovaných cirkví a jeden za Svetovú baptistickú alianciu. V pléne v piatok vystúpili siedmi z nich. Zástupca Moskovského patriarchátu prednesie svoj príspevok v nasledujúcich dňoch.

Bratskí delegáti vyjadrili vďačnosť Svätému Otcovi a synodálnym otcom za pozvanie zúčastniť sa na zasadnutí. Následne každý prezentoval otázky rodiny v kontexte svojho kresťanského vierovyznania.

Celkovo bolo zdôraznené, že výzvy a nádeje vzťahujúce sa na rodinu sú spoločné pre všetkých kresťanov. Rodina je základom pre spoločnosť, je základom spoločenstva v spravodlivosti. Medzi aktuálnymi problémami bola spomenutá ekonomická kríza, ale aj vplyv médií, ktoré redukujú chvíle dialógu v domácnostiach, niekedy dokonca navrhujú modely vedúce k cudzoložstvu. K veľkým ohrozeniam dobra rodín v každom smere, ako bolo poznamenané, patria v súčasnej dobe vojny, migrácia, globalizácia, islamský fundamentalizmus, ako i dráma chorôb, ako je aids a ebola.

Taktiež spoločná pre všetkých kresťanov je potreba adekvátnej prípravy na manželstvo a tiež zodpovedajúcej reflexie nad manželstvom medzi veriacimi a neveriacimi. Podstatnou črtou kresťanských vyznaní je načúvanie tým, ktorí sa ocitli v ťažkej rodinnej situácii, pretože cirkvi v duchu Svätého písma chcú byť nápomocné trpiacim.

Bola tiež vyjadrená ochota počúvať a pochopiť homosexuálne osoby a bez akéhokoľvek náznaku ich odsúdenia bolo zopakované, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou.

Osobitná pozornosť bola venovaná deťom, ktoré sa narodili v ťažkých situáciách, a všetkým obetiam násilia, pretože pre kresťanstvo všeobecne je vlastná a záväzná obrana najzraniteľnejších a tých, ktorí nemajú hlas, či už sú veriaci, alebo nie.

Ďalšou ústrednou témou príspevkov bratských delegátov bolo ohlasovanie evanjelia. Ako bolo povedané, rodina je prvou školou viery, je miestom, kde sa učíme poznať a šíriť Dobrú zvesť, a preto je dôležité, aby sa kresťania delili o „radosť evanjelia“, o ktorej často hovorí pápež František.

Skonštatované boli aj určité rozdiely napríklad v prístupe k otázke regulácie pôrodnosti, s dôrazom na slobodu svedomia veriacich, a vzhľadom na význam lásky a manželstva. Pokiaľ ide o otázku uzatvárania druhého manželstva, bolo zo strany pravoslávnych kresťanov povedané, že toto predstavuje odchýlku, a ak k nemu dochádza, tak je to až po určitej dobe sprevádzania manželov zo strany cirkvi, aby sa pokúsili o zmierenie.

Napokon zo strany bratských delegátov cirkví na Blízkom východe bola vyjadrená vďaka Svätému Otcovi za modlitbovú vigíliu za pokoj v Sýrii a inde na svete, konanú 7. septembra 2013. V tejto súvislosti bola zdôraznená zodpovednosť kresťanských rodín na Blízkom východe za evanjelizácii v prevažne islamskom prostredí. Všetky prejavy boli ukončené vyslovením nádeje, že mimoriadna synoda o rodine bude prínosom, a to aj s ohľadom na riadne zasadnutie, plánované na rok 2015.

Čo sa týka bratských delegátov, Ekumenický patriarchát na synode zastupuje metropolita Belgicka Athenagoras, Moskovský patriarchát predseda Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy metropolita Hilarion, Koptskú pravoslávnu cirkev metropolita Bishoy z Egypta a Sýrsky pravoslávny patriarchát arcibiskup Mar Yostinos z Libanonu.

Za Anglikánske spoločenstvo sa na synode zúčastňuje biskup Durhamu v Anglicku Paul Butler, za Svetovú luteránsku federáciu je predsedajúci biskup Evanjelickej luteránskej cirkvi v Južnej Afrike Ndanganeni Petrus Phaswaha, za Svetové spoločenstvo reformovaných cirkví prezident Spoločenstva reformovaných cirkví Nigérie Benebo Fubara-Manuel a Svetovú baptistickú alianciu zastupuje profesorka biblickej exegézy Valérie Duval-Poujolová, ktorá prednáša na Katolíckom inštitúte v Paríži.

 

 

9. október

Synoda na 8. kongregácii hovorila o podpore rodiny v oblasti výchovy

Všeobecná rozprava 8. generálnej kongregácie synody vo štvrtok 9. októbra popoludní sa sústredila na tému „Cirkev a rodina zoči-voči výzve výchovy“ (Instrumentum laboris, III. časť, kap. 2): „Výzva výchovy vo všeobecnosti“, „Kresťanská výchova v ťažkých rodinných situáciách“.

V synodálnej aule bolo za prítomnosti Svätého Otca a 181 synodálnych otcov zdôraznené predovšetkým povolanie k životu ako základný prvok rodiny. Z toho vyplynulo odporúčanie, aby si veriaci prehĺbili poznatky o encyklike Pavla VI. Humanae vitae, a tak lepšie porozumeli aj významu použitia prirodzených metód regulácie plodnosti a odmietnutia antikoncepcie. Spojenie a plodenie, ako bolo povedané, nie sú oddelené od manželského aktu. Preto sa rázne odsudzuje genetická manipulácia a kryokonzervácia embryí.

Z viacerých strán bola tiež zdôraznená tendencia niektorých krajín a organizácií v západnom svete prezentovať, a to najmä v súvislosti s Afrikou, niektoré pojmy (vrátane potratov a zväzkov osôb rovnakého pohlavia), ako „ľudské práva“, a to vyvíjaním tlaku formou kampaní a podmieňovaním ekonomickej pomoci prijatím týchto názorov. V tejto súvislosti bolo tiež preukázané, že výraz „právo na sexuálne a reprodukčné zdravie“ nemá v rámci medzinárodného práva presnú definíciu, prípadne zahŕňa princípy, ktoré si navzájom odporujú, ako odsúdenie núteného potratu a propagácia spoľahlivého potratu, alebo ochrana materstva a podpora antikoncepcie. I keď nemajú zaväzujúci charakter, predsa však podpora týchto „práv“ predstavuje riziko, pretože môže mať vplyv na výklad iných noriem, najmä v boji proti diskriminácii žien.

Synodálne zhromaždenie včera pripomenulo dôležitosť dobrej prípravy kňazov na pastoráciu manželov a rodín, ich dôsledné formovanie a informovanie, pretože duchovná svätosť kňaza, jeho kreativita a jeho priamy vzťah s rodinami sú obzvlášť oceňované veriacimi.

Synodálni otcovia sa zaoberali vzťahom medzi migráciou a rodinou. Zdôraznili právo každého prisťahovalca na rodinu a na adresu medzinárodnej politiky vyslovili apel na ochranu jednoty rodiny. Pre migrantov má rodina zásadný význam pre integráciu v krajinách určenia.

Počas hodiny venovanej voľnej diskusii sa objavili najmä tri témy: Po prvé úcta k rozvedeným a znovu zosobášeným, pričom sa zdôraznila potreba cesty pokánia. Po druhé bola zdôraznená potreba chrániť deti rozvedených manželov od psychologických vplyvov rozvodu. V tejto súvislosti sa konštatovalo, že primeraná pastoračná starostlivosť o deti môže často znovu priviesť ich rodičov do Cirkvi. Na treťom mieste sa v súvislosti s výchovou detí hovorilo o práve rodičov na voľbu vzdelávacích programov, ktoré najlepšie vyhovujú ich deťom, aby mohli získať kvalitné vzdelanie.

 

 

Siedme pokračovanie synody: Dar života a zodpovedné rodičovstvo

Siedma generálna kongregácia, ktorá sa konala v synodálnej aule vo štvrtok 9. októbra dopoludnia, bola rozdelená do dvoch častí: najprv pokračovala všeobecná rozprava na tému z predchádzajúceho popoludnia, druhou témou boli „Pastoračné výzvy v súvislosti s otvorenosťou k životu“. Predsedajúci delegát, francúzsky kardinál Vingt-Trois dal slovo manželskému páru z Brazílie, Arturovi a Hermelinde As Zamberlineovým z hnutia Équipe Notre-Dame, ktorého charizmou je manželská spiritualita a od roku 1938 sa rozšírilo do 70 krajín. Manželia, ktorí spolu žijú už 41 rokov a majú tri deti, vo svedectve priblížili zásady, ktoré dal hnutiu jeho zakladateľ P. Henri Caffarel. Patrí medzi ne vyváženosť troch funkcií sexuality: vzťahu, pôžitku a plodnosti. Metodika hnutia vychádza z katechéz Jána Pavla II. o teológii tela.

Synodálni otcovia v počte 184, za účasti Svätého Otca, sa najprv vrátili k otázke o prístupe rozvedených a znovu zosobášených k sviatosti Eucharistie. Bola pri tom potvrdená nerozlučiteľnosť manželstva, ktorá je bez kompromisov, a to na základe skutočnosti, že sviatostné puto je objektívna skutočnosť, dielo Krista v Cirkvi. Táto hodnota musí byť obhajovaná a chránená dostatočnou katechézou pred sobášom, aby si pár bol plne vedomý sviatostného charakteru zväzku a povahy svojho povolania. Navyše bola pripomenutá dôležitosť pastoračného sprevádzania manželov po svadbe. Súčasne sa musia brať do úvahy osobitosti jednotlivých prípadov, konkrétnych situácií veľkého utrpenia a rozlišovať napríklad medzi tými, ktorí opustili svojich manželov, manželky a tými, ktorí boli opustení. Pastorácia nemá byť exkluzívna, „všetko alebo nič“, ale milosrdná, pretože mystériom Cirkvi je mystérium útechy.

Ohľadom konkubinátov bolo v niektorých regiónoch zistené, že ich dôvody sú často ekonomické a sociálne, a nie odmietnutie samotného učenia Cirkvi. Často tieto páry majú túžbu po kresťanskom živote, a preto si vyžadujú primeranú pastoračnú starostlivosť. Podobne, napriek potvrdeniu nemožnosti uznať za manželstvo vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia, bolo zdôraznené zachovanie úcty v postoji k homosexuálom.

Ďalšie úvahy sa zameriavali na otázku zmiešaných manželstiev, s poukázaním na to, že okrem problémov ponúkajú aj príležitosť k svedectvu, dialógu a budovaniu porozumenia medzi náboženstvami. Jeden z návrhov odporúčal používať v pastorácii, keď je reč o rodine, „gramatiku jednoduchosti“, ktorá sa dotýka sŕdc ľudí.

Druhá časť kongregácie sa dnes dopoludnia zaoberala otázkou zodpovedného rodičovstva a pripomenula, že dar života (rovnako ako cnosť čistoty) sú hodnotami, v ktorých spočíva základ kresťanského manželstva, s poukázaním na veľkú závažnosť zločinu, akým je potrat. Súčasne boli spomenuté tragédie vrážd detí, násilia na ženách a obchodovania s ľuďmi, ktoré prežívajú mnohé rodiny napríklad v niektorých oblastiach Ázie. Preto bol zdôraznené, že súčasťou základu rodiny je aj cnosť spravodlivosti.

Pripomínaná bola tiež zodpovednosť rodičov za výchovu ich detí vo viere a boli spomenuté prípady, keď pastorácia detí umožnila kontakt s rodinami v kríze. Hovorilo sa aj o negatívnom vplyve antikoncepcie na spoločnosť, ktorý sa prejavil v znížení pôrodnosti. Ako bolo povedané, tvárou v tvár tejto situácii katolíci nesmú mlčať, ale musia priniesť posolstvo nádeje, že deti sú dôležité, dávajú život a radosť svojim rodičom a posilňujú ich vieru. Nakoniec sa hovorilo o nezastupiteľnej úlohe, ktorú v apoštoláte rodín a ich evanjelizácii zohrávajú laici a boli naznačené perspektívy pomoci laických hnutí rodinám v ťažkých situáciách.

 

Synoda na 6. zasadnutí zvažovala urýchlenie procesov nulity

V stredu 8. októbra popoludní sa konala 6. generálna kongregácia synody o rodine, na ktorej sa zúčastnilo 180 synodálnych otcov i pápež František. Bola venovaná zložitým pastoračným situáciám. V jej úvode zaznelo svedectvo z Afriky. Koordinátori organizácie Retrouvaille Stephen a Sandra Conwayoví z Durbanu v Juhoafrickej republike hovorili o skúsenostiach s trojmesačným programom pomoci párom v kríze pre ich záchranu pred separáciou či rozvodom. Medzi častými príčinami kríz menovali život v štýle individualistov („the singles married lifestyle”), ktorí sú síce zosobášení, ale každý z nich sa venuje celkom inej činnosti, čo po čase vyústi do krízy vzťahu. Všeobecná rozprava pokračovala na tému druhej časti Instrumentum laboris „Rodinné situácie, ohľadom zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia“ (kap. 3).

Ako prvá vec bolo zdôraznené, že Cirkev nie je colnica, ale otcovský dom, a teda musí ponúknuť zázemie trpezlivého sprevádzania všetkým ľuďom, aj tým, ktorí sa ocitli v ťažkých pastoračných situáciách. Pravá Katolícka cirkev zahŕňa zdravé rodiny aj rodiny v kríze, a tak každodenné úsilie o svätosť nemôže byť voči slabosti druhých ľahostajné, pretože trpezlivosť znamená aktívne pomáhať slabšiemu.

Pokiaľ ide o proces vyhlásenia neplatnosti (nulity) manželstva, vo všeobecnosti bol vyjadrený súhlas s potrebou zrýchliť procedúry a tiež zapojiť viacerých kompetentných laikov do cirkevných tribunálov, bolo však tiež konštatované nebezpečenstvo povrchnosti a zdôraznená potreba vždy zaistiť rešpektovanie pravdy a práv každej zo stránok, a to aj preto, že proces nie je v rozpore s pastoračnou láskou a súdna pastorácia má bez vytvárania vinníkov podporovať pokojné pojednávanie prípadov. V otázke nulity manželstva sa uvažovalo nad hypotézou zavedenia mimosúdnej administratívnej cesty, ktorá by nenahradila súdnu cestu, ale by bola k nej komplementárna. Bolo navrhnuté, aby v kompetencii biskupa bolo rozhodovanie o tom, ktoré žiadosti o potvrdenie nulity môžu byť vybavené administratívnou cestou.

Bolo tiež silne zdôraznené, že je potrebný postoj úcty k rozvedeným a znovu zosobášeným, pretože neraz žijú aj v situáciách núdze alebo sociálnej nespravodlivosti, ticho trpia a v mnohých prípadoch sa postupne usilujú plnšie zapojiť do cirkevného života. Pastorácia musí byť preto nie represívna, ale plná milosrdenstva.

Pokiaľ ide o polygamiu, na jednej strane bolo zdôraznené, že ide o skutočnosť postupne klesajúcu, na druhej strane boli spomenuté prípady v polygamii žijúcich konvertitov na katolícku vieru, ktorí chcú prijať sviatosti kresťanskej iniciácie, a v tejto súvislosti padla otázka o možných osobitných pastoračných opatreniach, ktoré by pri vhodnom rozlišovaní umožnili vyjsť v ústrety takýmto situáciám.

Rozprava v synodálnej aule sa včera popoludní opäť vrátila k potrebe väčšej prípravy na manželstvo, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorým má byť predstavená krása sviatostného zväzku, spolu s adekvátnou citovou výchovou. Táto príprava teda nesmie byť iba morálnym povzbudzovaním, ktoré však nechá bez povšimnutia náboženskú a ľudskú negramotnosť. Pre manželstvo je nevyhnutný skutočný, reálny rast osoby.

Počas hodiny pre otvorenú diskusiu – medzi 18.00 a 19.00 hod. – boli prezentované skúsenosti a konkrétne modely pastorácie pre rozvedených a znovu zosobášených, prostredníctvom tzv. skupín načúvania, ktoré poskytujú priestor pre vyrozprávanie a delenie sa s problémami. Je dôležité, ako bolo povedané, pozorne sa vyvarovať vynášania morálneho rozsudku, rečí o „permanentnom stave hriechu“, ale naopak, je potrebné napomôcť pochopeniu toho, že nepripustenie k prijímaniu Eucharistie neznamená úplné zamedzenie prístupu k milostiam v Kristovi, ale že je dôsledkom objektívnej situácie, keď stále trvá predchádzajúci nerozlučiteľný sviatostný zväzok. V tejto súvislosti bol zdôraznený význam duchovného svätého prijímania. Bolo však poukázané, že aj tieto návrhy majú svoje hranice a neexistujú žiadne „ľahké“ riešenia na túto problematiku.

Aj v otázke pastorácie homosexuálnych osôb bola zdôraznená dôležitosť načúvania, a to aj v podobe skupín načúvania. Ďalšie vstupy sa zameriavali na otázku katolíkov, ktorí prejdú k inému kresťanskému vyznaniu i opačne, a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre posúdenie platnosti zmiešaných manželstiev, vzhľadom na možnosť rozvodu v pravoslávnych cirkvách.

Spomenutá bola riadna synoda z roku 1980 na tému „kresťanskej rodiny“ a v tejto súvislosti sa konštatoval obrovský vývoj, ktorý od tej doby prebehol v medzinárodnej právnickej kultúre. Ako bolo poznamenané, je potrebné, aby si Cirkev bola toho vedomá a aby sa kultúrne inštitúcie – ako sú katolícke univerzity – s touto situáciou konfrontovali, aby naďalej zavážila ich úloha v prebiehajúcej diskusii.

 

8. október

Synoda na 4. a 5. zasadnutí venovala pozornosť rodinám v Afrike

Vatikán 8. októbra – Pri dnešnom rannom zasadnutí, v poradí 5. generálnej kongregácii, synoda venovala výraznú pozornosť otázkam rodiny v Afrike, informoval páter Federico Lombardi novinárov na poludňajšom brífingu, na ktorom odpovedali na ich otázky aj rektor Katolíckej univerzity Argentíny Mons. Victor Fernandez a Mons. Ignatius Kaigama, biskup diecézy Jos v Nigérii, ťažko skúšanej terorom zo strany islamských fundamentalistov z Boko Haram.

Predsedajúcim delegátom bol dnes brazílsky kardinál Raymundo Damasceno Assis. Hlavné témy boli kríza viery a život rodiny, kritické situácie vo vnútri rodiny a vonkajšie tlaky na rodinu a tiež niektoré osobitné situácie. Svedectvo dnes ráno predniesla predsedkyňa Národného združenia katolíckych žien z Pobrežia Slonoviny, pani Jeannette Touré, ktorá sa na synode zúčastňuje ako audítorka. Je vydatá za moslima, s ktorým už 52 rokov žijú v harmonickom manželstve, pričom manžel súhlasí s katolíckou výchovou detí.

Vráťme sa k 4. generálnej kongregácii v utorok podvečer, na ktorej pokračovala všeobecná rozprava v rámci témy pastorácie rodín. Ako informoval riaditeľ Tlačového strediska, odznelo celkovo 37 vystúpení. Priblížme si v stručnosti obsah popoludňajšieho zasadnutia:

Viacerí synodálni otcovia zdôraznili prepojenie medzi krízou viery a krízou rodiny, pričom prvá spôsobuje tú druhú. Slabosť viery mnohých pokrstených častokrát vedie k uzatváraniu manželstva bez toho, aby o ňom manželia mali správne vedomie. Hovorilo sa aj o takzvanej „diktatúre uniformného myslenia“, ktorá sa pokúša vniesť do spoločnosti také zásady, ktoré deformujú vnímanie manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.

Bolo poukázané na misijnú úlohu rodín, ktoré, ak sú si vedomé svojej príslušnosti k Cirkvi, priťahujú ďalšie rodiny a Cirkev môže rásť vďaka príťažlivosti. Cirkev musí v človeku prebúdzať zmysel príslušnosti k rodinnej jednotke. A keďže tá je odrazom Božej lásky, ktorá nikdy nie je izolovaná, rodina musí byť otvorená pre vzťahy s inými, stávajúc sa tak základom spoločnosti.

V priebehu kongregácie bolo spomenuté aj prepojenie, ktoré existuje medzi kňazmi a rodinami. Navzájom sa podporujú vo svojom povolaní: zo strany kňaza je to sprevádzanie rodín vo všetkých dôležitých etapách života a rodina zas pomáha kňazovi žiť svoj celibát ako citovú vyrovnanosť. Rodina je tiež „kolískou povolaní“.

Na kongregácii sa hovorilo aj o spojitosti medzi krstom a manželstvom: bez serióznej a prehĺbenej kresťanskej iniciácie sa umenšuje aj význam sviatosti manželstva. Kresťanské manželstvo nemôže byť len kultúrnou tradíciou či spoločenskou požiadavkou. Musí byť chápané ako rozhodnutie ohľadom povolania, ktoré si vyžaduje primeranú prípravu.

V utorok podvečer sa na synode hovorilo aj o tom, ako na dynamiku rodín vplýva zamestnanie, napr. stále flexibilnejší pracovný čas, nové modely pracovných zmlúv, časovo náročné dochádzanie. Vďaka novým technológiám si ľudia prinášajú prácu domov, no sťažuje sa rodinný dialóg.

Početné vystúpenia zástupcov afrického kontinentu upriamili pozornosť na problémy afrických rodín, akými sú: polygamia, levirát (povinnosť vziať si vdovu po zosnulom bratovi), sekty, vojna, chudoba, migrácia a medzinárodný tlak ku kontrole pôrodnosti. Odpoveďou na tieto skutočnosti musí byť prehĺbenie evanjelizácie, ktorá šíri hodnoty pokoja, spravodlivosti a lásky, adekvátna podpora postavenia ženy v spoločnosti, dôsledné vzdelávanie detí a ochrana práv všetkých obetí násilia.

V rámci voľných vystúpení bola venovaná pozornosť aj africkým rodinám postihnutým epidémiami, medzi ktoré patrí aj ebola. Témou bola aj situácia rodín, ktoré napriek túžbe nemôžu počať vlastné deti. Opäť sa hovorilo o potrebe nového štýlu jazyka pri ohlasovaní evanjelia, a to najmä v súvislosti s novými technológiami. Svetlo, ktoré Cirkev prináša svetu, a ktoré slúži celému ľudstvu, bolo charakterizované obrazom, že nejde iba o nehybný maják svietiaci z diaľky, ale skôr o fakľu či pochodeň, „jemné svetlo“, ktoré sprevádza ľudstvo na jeho ceste, krok za krokom. Pápežská rada pre rodinu venovala členom synody svoju publikáciu „Enchiridion o rodine“, v ktorom sú zozbierané texty cirkevnej Tradície na tému rodiny.

Svedectvo z Afriky zaznelo aj v úvode dnešnej popoludňajšej 6. generálnej kongregácie, venovanej zložitým pastoračným situáciám. Koordinátori organizácie Retrouvaille Stephen a Sandra Conwayoví z Durbanu v Juhoafrickej republike hovorili o skúsenostiach s trojmesačným programom pomoci párom v kríze pre ich záchranu pred separáciou či rozvodom. Medzi častými príčinami kríz menovali život v štýle individualistov („the singles married lifestyle”), ktorí sú síce zosobášení, ale každý z nich sa venuje celkom inej činnosti, čo po čase vyústi do krízy vzťahu.

 

V synodní aule vystoupil křesťansko-muslimský manželský pár

Vatikán. Třetí jednací den zasedání biskupské synody o rodině pokračoval také dnes (9 - 12:30, 16:30 - 19) kromě dopolední papežovy generální audience za přítomnosti Petrova nástupce, který do synodní auly nedaleko Domu sv. Marty přichází pěšky. Vatikánský tiskový mluvčí po skončení dopolední části zasedání přiblížil obsah jednání, na kterém za posledních 24 hodin bylo proneseno celkem 68 promluv. O. Lombardi sdělil, že mnoho dnešních vystoupení pocházelo z afrického kontinentu a jedním z témat byl mezináboženský dialog a zejména situace, ve kterých křesťané žijí spolu s příslušníky jiných náboženství.

„Mluvilo se zvláště o muslimské realitě a přitom bylo konstatováno, že v tomto prostředí existuje velká rozmanitost situací. Svědectví, které dala paní z Pobřeží slonoviny, křesťanka provdaná za muslima, bylo poněkud odlišné od typu problematik, které se vyskytují v jiných muslimských zemích, kde je harmonické smíšené manželství stěží představitelné. Jak tedy pomoci ženám, které se vzhledem k místním kulturním zvyklostem musí stát muslimkami, aby si mohli uchovat víru, pokud mají touhu účastnit se modlitby a života církve? Jiné situace jsou v Libanonu a v dalších zemích Blízkého východu. Situace rodiny v prostředí s muslimskou většinou má proto různé odstíny a klade specifické pastorační problémy.“

Řekl mimo jiné o. Lombardi přibližující obrovské množství témat a pohledů, které znějí v synodní aule.

 

7. október

Druhé zasadnutie synody súhrnne: Aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi

Vatikán 7. októbra - Na 2. generálnej kongregácii synody o rodine, ktorá sa konala v pondelok 6. októbra popoludní za účasti pápeža Františka a 180 synodálnych otcov, sa začala všeobecná diskusia. Témy boli podľa pracovného dokumentu Instrumentum laboris nasledovné: „Boží plán pre manželstvo a rodinu“ a následne „Poznanie a prijatie učenia Svätého písma a cirkevných dokumentov o manželstve a rodine“.

Po prednesení prihlásených príspevkov k témam (ich dĺžka je stanovená na 4 minúty) bol daný 60-minútový priestor pre diskusiu (18.00 – 19.00), v rámci ktorej zaznelo 19 voľných príspevkov synodálnych otcov. Na voľné príspevky je dohodnutý časový limit tri minúty. Priblížme si obsah zasadania 2. generálnej kongregácie:

Vychádzajúc z predpokladu, že rodina je základnou jednotkou ľudskej spoločnosti, kolískou nezištnej lásky, musí byť chránená, pretože je budúcnosťou ľudstva. Ukázalo sa, že je nevyhnutné prispôsobiť jazyk Cirkvi, aby učenie o rodine, živote, sexualite bolo chápané správnym spôsobom. Je potrebné – podľa príkladu koncilu – vstúpiť do kritického, ale úprimného a otvoreného dialógu so svetom. Pretože keď Cirkev nebude načúvať svetu, svet nebude počúvať Cirkev. A ten dialóg má byť postavený na takých dôležitých otázkach, ako je rovnaká dôstojnosť muža a ženy, či odmietanie násilia.

Evanjelium netreba vysvetliť, ale ukázať - bolo povedané v aule - a predovšetkým laici musia byť zapojení do ohlasovania radostnej zvesti prejavujúc misijnú charizmu. Evanjelizácia by nemala byť odosobnenou teóriou, ale musí sa zaistiť, aby samotné rodiny dávali konkrétne svedectvo o kráse a pravde evanjelia. Výzva, ako bolo povedané, spočíva v prechode od obrannej situácie k aktívnej perspektíve, ktorá poskytne presvedčivý dôkaz a vytvorí most medzi jazykom Cirkvi a spoločnosti.

V tomto zmysle sa vyžaduje skôr používanie biblickej než teologicko-špekulatívnej katechézy, pretože - napriek zdaniu - ľudia už nie sú spokojní so sebectvom a hľadajú ideály. Tiež preto, že človek túži po šťastí a kresťan vie, že šťastie je Kristus, ale nevie nájsť vhodné výrazové prostriedky, aby to povedal svetu. Cirkev však musí byť „magnetická“, musí pracovať na tom, aby bola príťažlivá a mala priateľský postoj voči svetu.

Čo sa týka párov v ťažkostiach, bola zdôraznená potreba toho, aby im Cirkev bola nablízku s porozumením, odpustením a milosrdenstvom. Ako bolo povedané, milosrdenstvo je prvou výsadou Boha, ale treba ho vnímať v kontexte spravodlivosti, len tak bude rešpektovaná celistvosť Božieho plánu.

Manželstvo je a zostáva nerozlučiteľnou sviatosťou. Jednako však, keďže pravdou je Kristus, osoba, a nie súbor pravidiel, je dôležité zachovávať zásady, aj keď sa menia konkrétne formy ich realizácie. Stručne povedané, ako hovorieval Benedikt XVI., ide tu o „inováciu v kontinuite“. Synoda nespochybňuje doktrínu, ale prednostne sa zaoberá pastoráciou alebo duchovným rozlišovaním pre uplatnenie tejto doktríny zoči-voči výzvam súčasnej rodiny. V tomto zmysle milosrdenstvo nevylučuje prikázania, ale je ich hermeneutickým kľúčom.

Ďalej bolo poukázané na to, ako by aj nedokonalé situácie mali byť posudzované s rešpektom: napríklad voľné zväzky, ktoré však žijú vo vernosti a láske, vykazujú prvky posväcovania a pravdy. Je teda mimoriadne dôležité zohľadňovať ponajprv kladné prvky, aby tak synoda dodala odvahu a nádej aj nedokonalým formám rodiny, ktorých hodnotu možno prehlbovať podľa princípu graduality. Je naozaj potrebné, aby sme rodiny v ťažkostiach mali radi.

V kontexte spoločnosti, v ktorej prevláda akási „egolatria“ (uctievanie seba samého), ktorá vedie k „defamiliarizácii“ (odklonu od hodnôt rodiny), si treba vážne povšimnúť stratu zmyslu pre zmluvu medzi človekom (mužom a ženou) a Bohom. Ohlasovanie o kráse rodiny by preto nemalo byť len akýmsi estetizmom, iba prezentáciou ideálu, ktorý má byť napodobňovaný, ale musí byť predstavovaná dôležitosť definitívneho záväzku, založeného na zmluve manželov s Bohom.

Ďalším dôležitým bodom, ktorého sa dotkli synodálni otcovia, je odmietnutie klerikalizmu. Niekedy, ako sa zdá, sa Cirkev viac zaujíma o moc, ako o službu, a preto neinšpiruje srdcia ľudí. Je preto nevyhnutné navrátiť sa k napodobňovaniu Krista a znovu nájsť pokoru. Reforma Cirkvi musí začínať reformou duchovenstva, pretože keď veriaci vidia pastierov, ktorí napodobňujú Krista, potom sa vrátia, priblížia sa k Cirkvi a sami sa stanú evanjelizátormi.

Hovorilo sa aj o hodnote sexuality v manželstve, ktorej sa často nedostáva dostatočné docenenie, akoby tu malo ísť iba o ústupok voči nejakej nedokonalosti. Často sa totiž reč obmedzuje len na kritiku sexuality mimo manželstva. Synoda potom hovorila o potrebe ďalšej formácie kňazov, o dôležitosti prorodinnej politiky a o oživení odovzdávania viery v rodine. Počas diskusie odznel tiež návrh, aby synoda vyslala posolstvo povzbudenia a ocenenia pre rodiny v Iraku, ktorý bol schválený väčšinou hlasov. Padol tiež návrh venovať pri uvažovaní pozornosť aj situácii ženatých kňazov východných cirkví, ktorí tiež často prežívajú svoje krízy rodiny, ktoré môžu dôjsť až k otázke rozvodu.

 

Tretie zasadnutie synody: Kvalita prípravy na manželstvo

V synodálnej aule vo Vatikáne dnes ráno o 9. hodine pokračoval program mimoriadnej synody o rodine 3. generálnou kongregáciou. Filipínsky delegát kardinál Luis Antonio Tagle na úvod predstavil manželov Georga a Cynthiu Camposovcov, ktorí v arcidiecéze Manila aktívne pracujú v cirkevnom laickom hnutí „Páry pre Krista“ (Couples for Christ), rozšírenom po celých Filipínach i v ďalších 163 krajinách. Camposovci, ktorí sa zúčastňujú na synode ako audítori, sa potom podelili najmä so skúsenosťou podpory, akú našli v spoločenstve rodín, keď prechádzali ťažkými situáciami choroby a rizikového tehotenstva.

Po svedectve už nasledovala všeobecná diskusia za prítomnosti Svätého Otca a 184 synodálnych otcov, ktorá sledovala dva tematické okruhy: „Evanjelium rodiny a prirodzený zákon“ a „Rodina a povolanie osoby v Kristovi“ (Instrumentum laboris, I. časť, 3. a 4. kapitola).

V priebehu dnešného dopoludnia bola zdôraznená nevyhnutnosť lepšej prípravy na manželstvo, aby bolo nielen platné, ale aj prinášalo ovocie. Je potrebné predkladať víziu manželstva nie ako cieľovej stanice, ale ako cesty za vyššími métami, cesty osobnostného rastu vo dvojici. Preto je potrebné, aby príprava na manželstvo bola dlhšia, s osobným prístupom a dôslednosťou, bez obáv, že tým eventuálne klesne záujem o sobáš v kostole. V synodálnej aule sa dnes hovorilo aj o vplyve médií, ktoré neraz predstavujú ideológie v protiklade k učeniu Cirkvi o rodine a manželstve. Preto musí Cirkev výraznejším spôsobom predkladať svoje učenie a tak, ako to robil Ježiš, byť medzi ľuďmi.

Dnešná diskusia sa vrátila aj k téme párov v ťažkostiach a rozvedených s konštatovaním, že sa musí nechať väčší priestor „sviatostnej logike“, a nie iba právnickej stránke. Na margo prijímania Eucharistie rozvedenými a znovu zosobášenými bolo zdôraznené, že táto sviatosť nie je sviatosťou dokonalých, ale tých, ktorí sú na ceste. Bola vznesená požiadavka, aby Cirkev častejšie, nielen v ojedinelých prípadoch, počúvala skúsenosti manželov, aby sa ich zápasy mohli stať základom pre reálnu teológiu. Počas 3. generálnej kongregácie boli predstavené tri špecifické dimenzie rodiny: jej povolanie v službe životu, jej misijný rozmer ako svedectvo o Kristovi cez jednotu rodiny, a jej pohostinnosť v prijímaní iných.

Počas dnešného zasadania synody bolo oznámené rozhodnutie Svätého Otca, že riadne konzistórium kardinálov, zvolané na pondelok 20. októbra, teda hneď po skončení synody, sa bude osobitne venovať aj situácii na Blízkom východe, a to na základe výsledkov zo stretnutia nunciov a predstavených dikastérií, ktoré sa konalo vo Vatikáne 2. až 4. októbra. Na konzistóriu sa zúčastní aj šesť východných patriarchov a latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal. Hlavný príspevok bude mať štátny sekretár kardinál Parolin.

Ako informoval vatikánsky hovorca na dnešnom novinárskom brífingu, dnes ráno prednieslo svoje príspevky 32 synodálnych otcov. Celkovo počas prvých troch generálnych kongregácií odznelo 70 vystúpení.

 

6. október

V úvode synody Svätý Otec vyzval k priamemu vyjadrovaniu

Vatikán 6. októbra - V rámci úvodu prvého zasadnutia v synodálnej aule sa zhromaždeniu krátko prihovoril Svätý Otec František, ktorý sa zúčastnil na celom programe. Po privítacích slovách najprv poďakoval všetkým, ktorí pracovali na príprave terajšieho III. mimoriadneho synodálneho zhromaždenia i celému personálu sekretariátu Synody biskupov. Potom sa obrátil na celé synodálne zhromaždenie, ktoré vyzval k aktívnej účasti v duchu synodálnosti:

„Ďakujem aj vám, kardináli, patriarchovia, biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, laici a laičky, za vašu prítomnosť a za vašu účasť, ktorá obohacuje túto prácu a ducha kolegiality a synodálnosti, pre dobro Cirkvi a rodín! Chcel som, aby tento duch synodálnosti bol aj pri voľbe relátora, generálneho sekretára a predsedajúcich delegátov. Prví dvaja boli zvolení priamo posynodálnou radou, ktorá bola zase zvolená účastníkmi ostatnej synody. No keďže predsedajúci delegáti majú byť vybratí pápežom, požiadal som samotnú posynodálnu radu, aby navrhla mená, a vymenoval som tých, ktorých navrhli.

Vy prinášate hlas partikulárnych cirkví, združených na úrovni miestnych cirkví prostredníctvom biskupských konferencií. Univerzálna cirkev a partikulárne cirkvi sú tu z Božieho ustanovenia. Miestne cirkvi ako také sú z ľudského ustanovenia. Tento hlas vnesiete do synodálnosti. Je to veľká zodpovednosť: predložiť realitu a problémy cirkví, aby sa im pomohlo kráčať tou cestou, ktorou je evanjelium rodiny.

Základnou všeobecnou podmienkou je hovoriť jasne. Nech nikto nehovorí: ‚toto nemožno povedať, niekto si o mne niečo pomyslí...‛ Je potrebné s „paréziou“[gr. parresia - priamosť] povedať všetko, čo človek cíti. Po poslednom konzistóriu vo februári 2014, na ktorom sa hovorilo o rodine, mi jeden kardinál napísal: škoda, že niektorí kardináli nemali odvahu povedať niektoré veci kvôli rešpektu k pápežovi, nazdávajúc sa azda, že pápež si myslí niečo iné. Toto nie je v poriadku, nie je to synodálnosť, lebo je potrebné povedať všetko to, čo v Pánovi cítime, že musíme povedať, a to bez ľudských ohľadov, bez bojazlivosti. A zároveň musíme s pokorou počúvať a s otvoreným srdcom prijímať to, čo hovoria bratia. S týmito dvoma postojmi sa praktizuje synodálnosť.

Preto vás prosím o tieto dva postoje bratov v Pánovi: hovoriť s „paréziou“ a počúvať s pokorou. A robte tak s veľkou nerušenosťou a pokojom, lebo synoda sa vždy uskutočňuje „cum Petro et sub Petro“ [s Petrom a pod vedením Petra] a prítomnosť pápeža je garanciou pre všetkých a ochranou viery. Drahí bratia, všetci, ktorí sme tu, spolupracujme, aby sa jasne potvrdila dynamika synodálnosti. Ďakujem.“

 

Mluvte odhodlaně a naslouchejte pokorně

Úvodní promluva papeže na zasedání biskupské synody, synodní aula Pavla VI.

Drahé Eminence, Blaženosti, Excelence, drazí bratři a sestry!

Srdečně vás vítám na tomto setkání a děkuji za vaši starostlivou a kvalifikovanou účast a asistenci.

Chtěl bych vaším jménem vyjádřit upřímný a hluboký dík všem, kdo obětavě, trpělivě a kompetentně pracovali dlouhé měsíce, četli, hodnotili a zpracovávali témata, texty a postupy tohoto mimořádného generálního zasedání.

Dovolte mi, abych zvlášť srdečně poděkoval kardinálovi Lorenzovi Baldisserimu, generálnímu sekretáři synody, a mons. Fabiovi Fabenemu, podsekretáři, a spolu s nimi také všem referentům, skriptorům, konzultorům, překladatelům a veškerému personálu sekretariátu biskupské synody. Pracovali neúnavně a budou nadále usilovat o zdárný průběh synody: opravdu srdečný dík a Pán Bůh zaplať!

Děkuji rovněž post-synodální radě, referentovi a generálnímu sekretáři, biskupským konferencím, které se opravdu hodně napracovali a děkuji také třem delegovaným předsedům.

Děkuji vám, drazí kardinálové, patriarchové, biskupové, kněží, řeholníci a řeholnice, laici a laičky za vaši přítomnost a účast, která obohatí práce i ducha kolegiality a synodality k dobru církve a rodin! Přál jsem si, aby se tento duch synodality projevil také volbou referenta, generálního sekretáře a delegovaných předsedů. První dva byli zvoleni přímo post-synodální radou, která volili účastníci předcházejícího zasedání synody. A poněvadž delegovaní předsedové mají být vybráni papežem, požádal jsem post-synodální radu, aby mi doporučila konkrétní jména, která jsem potom také nominoval.

Jste nositeli hlasu místních církví shromážděných na úrovni územních církví prostřednictvím biskupských konferencí. Všeobecná církev a místní církve jsou božského ustanovení; územní či provinční církve jsou lidského ustanovení. Tento hlas přinášíte do synodality. Máte velkou zodpovědnost v podání reality a problematiky církví, abyste jim pomohli jít cestou evangelia rodiny.

Základní všeobecnou podmínkou je mluvit jasně. Nikdo ať neříká: „To nelze říci, budou si o mně myslet to či ono…“ Všechno je třeba říci s odhodláním (parrésia). Po poslední konzistoři (letos v únoru), na které se mluvilo o rodině, mi jeden kardinál napsal: škoda, že někteří kardinálové nemají odvahu říci některé věci kvůli papeži, protože si patrně myslí, že papež je jiného názoru. Takto to nejde, toto není synodalita, protože je třeba říci všechno, o čem v Pánu cítíme potřebu mluvit: bez lidských ohledů, nebojácně. A zároveň je třeba pokorně naslouchat a s otevřeným srdcem přijímat, co říkají bratři. Těmito dvěma postoji se uskutečňuje synodalita.

Prosím vás proto, abyste tyto postoje bratrství v Pánu zachovávali, totiž mluvit odhodlaně a naslouchat pokorně.

A čiňte tak s maximálním klidem a pokojem, protože synoda se koná vždycky cum Petro et sub Petro a přítomnost papeže je pro všechny zárukou a záštitou víry.

Drazí bratři, všichni spolupracujme na tom, aby se tato dynamika synodality jasně projevila.

Děkuji.

Přeložil Milan Glaser

 

Začala sa práca mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej synody

Vatikán 6. októbra (RV) V synodálnej aule vo Vatikáne sa dnes ráno (o 9:00 h) vo Vatikáne pracovný program III. mimoriadneho generálneho zasadnutia Biskupskej synody. Svätý Otec spolu s 253 účastníkmi synody, medzi ktorými sú aj Mons. Stanislav Zvolenský a Mons. Ján Babjak, vstúpili do dvojtýždňového obdobia intenzívnej práce vzývaním Ducha Svätého. Po speve Veni Creator Spiritus sa pomodlili dopoludňajšiu časť Liturgie hodín s krátkym duchovným zamyslením španielskeho kardinála Lluísa Martíneza Sistacha.

V Aule Synody biskupov, ktorá sa nachádza v susedstve Auly Pavla VI., sa tak začala 1. generálna kongregácia synody, ako sa označujú jednotlivé zasadnutia v aule, ktorých je na programe spolu 15, zväčša dve denne, dopoludnia a popoludní s výnimkou sviatočných dní a dní počas druhého týždňa, keď budú prebiehať diskusie v menších krúžkoch.

Predsedajúci delegát, ktorým bol pri 1. generálnej kongregácii arcibiskup Paríža kardinál André Vingt-Trois, pozdravil Svätého Otca a všetkých prítomných, pričom poukázal na dôležitosť problematiky rodiny a na zodpovednú úlohu synody, ktorá sa práve začala.

Po ňom sa ujal slova Svätý Otec František, ktorý má v aule svoje miesto v strede predsedníckeho stola. Pozdravil prítomných a poukázal na ducha kolegiality a synodality, ktorý slúži pre dobro Cirkvi. Pripomenul spoločnú zodpovednosť prítomných a tiež nevyhnutnosť otvorenosti vo vyjadrovaní, aby bola práca synody vedená vnuknutiami Ducha Svätého.

Po Svätom Otcovi sa už ujal slova generálny sekretár Biskupskej synody kard. Lorenzo Baldisseri. Oboznámil prítomných so zásadami informovania verejnosti o obsahu zasadaní, ktorého hlavnou zložkou sú denné novinárske brífingy v réžii Tlačového strediska Svätej stolice.

Prítomní sa tiež zoznámili s pomôckami, ktoré uľahčujú prácu synody. Ide napr. o elektronický hlasovací systém či orientačný text tzv. Vademecum. V synodálnej aule je zabezpečený simultánny preklad do taliančiny, angličtiny, španielčiny a nemčiny.

Program 1. generálnej kongregácie pokračoval úvodnou reláciou generálneho sekretára Baldisseriho, v ktorej pripomenul proces prípravy synody a jej spojenie s blahorečením Božieho služobníka Pavla VI. v záverečný deň 19. októbra. Pripomenul, že práve za pontifikátu Pavla VI. bola inštitúcia Biskupskej synody zriadená ako jeden z výsledkov II. vatikánskeho koncilu, čoho 50. výročie pripadne na budúci rok 2015.

Mons. Baldisseri ďalej pripomenul nadväznosť na predchádzajúce riadne synodálne zasadnutie v roku 2012 zamerané na tému „Nová evanjelizácia pre odovzdávanie kresťanskej viery“ a priblížil vývoj, ktorý viedol k súčasnej téme „Pastorálne výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie“, stanovenej pápežom Františkom. Pripomenul i ďalšie kroky, ktorými bolo personálne obsadenie pracovného tímu synody, vypracovanie prípravného dokumentu Lineamenta a rozoslanie dotazníka, ktorého výsledky slúžili pre zostavenie pracovného dokumentu Instrumentum laboris.

Generálny sekretár ďalej uviedol číselné údaje o zložení synodálneho zasadnutia, ktorého celkový počet je 253 osôb. V rámci tohto počtu je 191 synodálnych otcov, z nich 162 z titulu úradu, traja boli zvolení a 26 bolo menovaných pápežom. Pokiaľ ide o pôvod, 42 synodálnych otcov pochádza z Afriky, 38 z Ameriky, 29 z Ázie, 78 z Európy a 4 z Oceánie. Je medzi nimi 61 kardinálov, 7 patriarchov, jeden patriarcha kardinál, 66 arcibiskupov a jeden vyšší arcibiskup, 48 biskupov, jeden kňaz a 6 rehoľníkov. Ďalej sa synody zúčastňuje 16 expertov resp. spolupracovníkov sekretariátu, 38 audítorov a 8 bratských delegátov.

Generálny sekretár ďalej predstavil postup preberania jednotlivých tém počas najbližších generálnych kongregácií. Tento postup sleduje tematickú štruktúru dokumentu Instrumentum laboris. Druhá generálna kongregácia sa tak dnes zameria na otázku manželstva a rodiny z pohľadu Božieho plánu, na základe Svätého písma a učenia Magistéria.

Kardinál Baldisseri informoval aj o metodologickej inovácii, ktorá spočíva v zavedení tzv. Relácie synody, dokumentu, ktorý vo forme syntézy zhrnie synodálne práce a po jeho dopracovaní na základe pripomienok z diskusie v malých krúžkoch bude predložený na schválenie celému zhromaždeniu. To znamená, že výstupom zo synody tentoraz nebudú tzv. propozície, ako bolo zvykom pri predchádzajúcich synodách. Relácia synody bude odovzdaná Svätému Otcovi, aby rozhodol o jej ďalšom využití vzhľadom na budúcoročné riadne synodálne zasadnutie.

Po polhodinovej prestávke program 1. generálnej kongregácie pokračoval prezentáciou tzv. Relácie pred diskusiou. Jej text v rozsahu 15 strán predniesol generálny relátor synody kardinál Péter Erdő. Na 13:00 h je v Tlačovom stredisku naplánovaný novinársky brífing a popoludní bude nasledovať 2. generálna kongregácia v čase od 16.30 do 19.00 h.

 

Rozhovor s Mons. Zvolenským pred začiatkom synody

Slovensko/Vatikán 4. októbra – Na III. mimoriadnom generálnom zasadnutí Biskupskej synody, ktorá sa zajtra začne v Ríme, budú zastupovať Slovensko dvaja delegáti: Mons. Stanislav Zvolenský ako predseda Konferencie biskupov Slovenska a Mons. Ján Babjak SJ ako predseda Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Synoda sa zameria na rodinu ako pastoračnú výzvu v kontexte evanjelizácie, presnejšie je jej téma formulovaná ako „Pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie“. Prinášame rozhovor, ktorý pred začiatkom synody poskytol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Jeho autorom je Radovan Pavlík, text publikovala Tlačová kancelária KBS.

Bude synoda stretom v Cirkvi medzi konzervatívnymi a liberálnymi biskupmi?

Zvonku to tak môže vyzerať. Ja to však nevidím ako stret medzi konzervatívnymi a liberálnymi biskupmi. Všetci biskupi, aj keby v niečom zastávali rozdielne stanoviská, nebudú mať rozdielne postoje v princípoch, v základe posolstva. Môžu sa rozchádzať v realizácii.

Čo môže synoda doniesť pre Cirkev?

Očakávam, že prinesie Cirkvi istotu spoločenstva. Biskupi, ktorí sa zídu na mimoriadnej synode, reprezentujú celú Cirkev. Všetci sa chceme zamýšľať a venovať principiálnej otázke a to rodine.

Problém rodiny v súvislosti so synodou sa zužuje v médiách najmä na problémy, ktoré súvisia s manželstvom. Manželstvo je dnes v kríze. Očakávate od synody akési zmäkčenie pravidiel pre vnímanie manželstva Cirkvou, alebo nerozlučiteľnosť manželstva ako ho vníma Cirkev?

Neočakávam, že sa zmenia pravidlá pre vnímanie nerozlučiteľnosti manželstva. Nie je totiž možné niektoré skutočnosti, ktoré tvoria základnú identitu kresťanstva, oslabovať. Nerozlučiteľnosť platne uzavretého manželstva je požiadavka Ježiša Krista. Zároveň je to identita katolíckeho pohľadu na svet.

Cirkev má proces, kde skúma platnosť manželstva. Môže dôjsť k jeho zjednodušeniu?

Tu sú veľké očakávania, ktoré sú reálne. Je zreteľné, že kríza ľudskej schopnosti a pripravenosti uzatvárať celoživotný zväzok, sa odráža aj v tom, že mnoho z uzavretých manželstiev vykazuje znaky neplatnosti. Teda skúma sa, či boli uzavreté neplatne. To vyvoláva nároky na cirkevné súdy. Keďže takýchto procesov je pomerne veľa, hľadajú sa cesty, ako zvládnuť to množstvo bez toho, že by sa narušila podstatná časť procesu. To je hľadanie pravdy.

Čo znamená v tomto procese zjednodušenie?

Jeden z návrhov je, aby o platnosti manželstva nerozhodoval cirkevný súd, ale biskupom poverená osoba, alebo samotný biskup. Manželstvo je záležitosť medzi dvomi osobami. Má nenahraditeľný charakter pre spoločnosť. Teda aj skúmanie, či manželstvo bolo uzavreté platne, je potrebné robiť na základe presnej metódy. Systém súdov je postavený na istej protirečivosti. Ak sa má zachovať táto metóda, posúdenie platnosti manželstva jedným človekom nie je možné. Zjednodušenie procedúry teda zrejme nebude v jednoduchšej ceste. Podľa odborníkov sa však môže urýchliť samotná procedúra. Zvažuje sa možnosť, že by sa pri súdoch viac využívali moderné technológie, čo môže proces urýchliť. Keďže existuje množstvo káuz a nie je dostatok odborníkov, ktorí by ich posudzovali, zvažuje sa, či o kauzách musí rozhodovať kolégiový tribunál, teda traja sudcovia. Nad niektorými spornými záležitosťami totiž rozhoduje len jeden sudca. V prípadoch neplatnosti manželstva, alebo kňazskej vysviacky, je požiadavka kolégiového tribunálu. Zverenie manželských káuz len jednému sudcovi by pomohlo urýchliť prácu súdov.

Ďalšou z medializovaných tém synody je možnosť pristupovať k sviatostiam pre znovu zosobášených.

Synoda sa bude zaoberať aj touto otázkou. Mediálne sa táto téma ukazuje ako najzaujímavejšia. Synoda bude hovoriť o tom, ako starostlivosť o rozvedených a znovu zosobášených prehĺbiť a zdokonaliť. Myslím si, že pri tejto otázke cirkevná náuka je postavená tak, že nie je na rozhodnutí ľudí. Je to princíp postavený na nerozlučiteľnosti manželstva, ktorý máme od Ježiša Krista, ktorý nie je možné meniť. Preto v tomto zmenu neočakávam.

Svätý Otec hovorí o sprevádzaní znovu zosobášených Cirkvou.

Cirkev rozvedených a znovu zosobášených nepovažuje za vylúčených z Cirkvi. Jedna vec je, že niekto nemôže pristupovať k svätému prijímaniu a druhá vec je byť vylúčený z Cirkvi. Cirkev sa chce s veľkou starostlivosťou venovať aj tým, ktorí sú rozvedení a znovu zosobášení. Chce im ukázať, aké sú pre nich možnosti duchovného života. O tom bude hovoriť aj synoda. Stretnutie s Bohom je duchovné. Ide o stretnutie vo svojom svedomí, vo svojom srdci. Tam má každý otvorenú cestu. Takže stretnutie s Bohom, dotyk Boží cez Sväté písmo, cez modlitbu, cez účasť na bohoslužbách, je prístupné pre každého, kto sa chce otvoriť pre Božie pôsobenie. Treba, aby sme v Cirkvi poukazovali na tieto možnosti pre rozvedených a znovu zosobášených.

Ak Cirkev nezareaguje na požiadavku doby a nezareaguje ústretovo na prípady rozvedených katolíkov, neobávate sa, že mnoho ľudí sa od Cirkvi odkloní? Alebo si myslíte, že radikalizmus Cirkvi bude priťahujúci, aj keď mnohí ideál nemusia dosiahnuť?

Cirkev by stratila identitu, ak by sa od svojho radikalizmu odklonila. Radikalizmus Cirkvi je postavený na posolstve evanjelia, na slovách Ježiša Krista. Možnosť odlúčenia pre tento postoj si neželáme, ale je otvorená v každej dobe. Ak by sa Cirkev odklonila od evanjeliového radikalizmu, stratila by svoju identitu. Aj keď niekto nedokáže žiť podľa ideálu, neznamená to, že zásady sú nesprávne, že sa neoplatí podľa nich žiť, o ne sa snažiť.

Bude synoda stretom v Cirkvi medzi konzervatívnymi a liberálnymi biskupmi?

Zvonku to tak môže vyzerať. Ja to však nevidím ako stret medzi konzervatívnymi a liberálnymi biskupmi. Všetci biskupi, aj keby v niečom zastávali rozdielne stanoviská, nebudú mať rozdielne postoje v princípoch, v základe posolstva. Môžu sa rozchádzať v realizácii.

Sú liberálni a konzervatívni biskupi?

Bohatstvo každého života je tak veľké, že aj vo vzťahu k Bohu môžu byť rozdielne názory na niektoré spôsoby. To môže vytvárať dojem, že sme niektorí liberálni a iní konzervatívni. Je však dôležité vidieť, v čom sme všetci zajedno. To je dôležité, že všetci biskupi sú v základe, zajedno.

Vy ste už boli na viacerých synodách.

Táto bude moja štvrtá účasť na synode.

Ako vyzerá rokovanie na synode?

Rokovanie je postavené na pomerne dlhej prípravnej fáze, ktorá sa robí niekoľko mesiacov dopredu. Príprava spočíva v odpovediach biskupských konferencií na otázky, ktoré pripravil sekretariát synody. Rokovanie synody začne zosumarizovaním prípravnej fázy. Po nej nasledujú príspevky biskupov, ktoré trvajú štyri minúty. Po tejto časti nasleduje príprava návrhov výsledkov. Každý z návrhov sa na konci synody odhlasuje. Po hlasovaní sú výsledky odovzdané Svätému Otcovi.

Pripravujete sa vystúpiť na synode?

Predstavím v mojom vystúpení krátky výber tých skutočností, ktoré považujeme na Slovensku za dôležité.