Aktuálne

Spovedník u sv. Petra Lucián M. Bogucki OFMConv.:

Prežívame krízu ľudského svedomia

Už druhý rok ho stretávajú slovenskí veriaci, ktorí sa rozhodnú vyspovedať v Bazilike svätého Petra v Ríme. S poľským minoritom Luciánom M. Boguckim OFMConv.(49) sa cesta+ rozprávala aj o tom, v čom sa líši od bežného spovedníka a ako prežíva pôst pápež.

Ako ste sa dostali do Ríma? Kedy prišlo prvé pozvanie?

Dozvedel som sa takejto možnosti asi rok predtým, než som mal ukončiť svoje volebné obdobie ako predstavený Rehole menších bratov konventuálov (ľudovo minoritov) na Slovensku. Keď teda prišla kapitula a zvolili sme nového predstaveného, náš generálny predstavený mi povedal, že ma chce zobrať do Ríma, aby som bol spovedníkom v Bazilike sv. Petra. Ja som mal nejaké iné predstavy o svojej budúcnosti, ale predstavený mi povedal, že on nie je na to, aby plnil moje sny :-). Ako rehoľník som sľúbil poslušnosť, tak som sa chtiac-nechtiac zbalil a prišiel som do Ríma.

Podľa čoho sa vyberajú spovedníci v Bazilike sv. Petra?

Štyri pápežské baziliky v Ríme majú svojich penitenciárov - spovedníkov. Sú to štyri rehoľné spoločenstvá, ktoré v priebehu dejín prevzali túto úlohu. Minoritom bola zverená starostlivosť o spovedanie v Bazilike sv. Petra už vyše pred 250 rokmi. Naša sa má postarať o to, aby v bazilike bolo 14 spovedníkov, ktorí budú spovedať v tých jazykoch, ktoré stanovil ešte pápež Klement XIV. V tom čase sa hľadal niekto, kto bude môcť spovedať aj v maďarskom jazyku. Neviem ako predstavení prišli na to, že ja mám nejaký vrúcny vzťah k maďarčine, ale predstavený chcel, aby som prevzal maďarskú spovednicu práve ja. Okrem maďarského jazyka však spovedám aj v slovenčine, v poľštine a v taliančine.

V ktorých jazykoch sa teda aktuálne spovedá?

Taliansky, španielsky, poľsky, chorvátsky, anglicky, portugalsky, francúzsky, nemecky - ale samozrejme, že bratia okrem týchto hlavných jazykov poznajú aj dodatočné, takže spovedá sa napríklad aj po čínsky, rumunsky, ukrajinsky. Medzi hlavné jazyky stanovené Klementom XIV. patril aj grécky jazyk, ale teraz je ťažké nájsť v tejto bazilike nejakého penitenta(spovedajúceho sa) s gréckym jazykom.

Ktoré sú štyri pápežské baziliky a aké rády ich majú na starosti?

Minoriti majú Baziliku sv. Petra, Sv. Jánov na Lateráne majú františkáni, Pannu Máriu Snežnú (Santa Maria Maggiore) majú dominikáni a sv. Pavla za hradbami spravujú benediktíni. Líši sa spovedník v pápežskej bazilike od bežného spovedníka? Každý kňaz je vďaka sviatosti kňazstva povolaný a ustanovený k tomu, aby zmieroval ľudí s Bohom. Sú však určité hriechy, ktoré sú vyhradené Apoštolskej stolici - biskupom. A Apoštolská stolica určuje kňazov na to, aby v jej mene vykonávali túto službu. Spovedníci v pápežských bazilikách majú privilégium spovedať aj tých, ktorých hriechy sú rezervované Apoštolskej stolici. Jednotlivé prípady sa potom, samozrejme v anonymite, riešia aj s veľkým penitenciárom, ktorým je nejaký kardinál. Ide napríklad o udelenie pokánia a spôsob jeho realizácie.

Bývajú aj v spovednici rušné obdobia - veľa ľudí prichádzajúcich na spoveď?

V prvom rade je to pred sviatkami, vtedy cítime, že je o niečo viac penitentov. Tiež pred mimoriadnymi slávnosťami, ktoré sa konajú za účasti pápeža v Ríme - napríklad svätorečenie Jána Pavla II. - vtedy sme cítili, že Poliakov bolo viac. Pri blahorečení Pavla VI. zase prišlo viac Talianov zo severu. V letnom období, v utorky pred generálnou audienciou, tiež cítime väčší prísun penitentov, ktorí sa pred stretnutím s pápežom chcú vyspovedať.

Môžu pútnici pri púti do pápežských bazilík získať odpustky?

Každý pútnik, ktorý navštívi pápežskú baziliku v Ríme, môže raz denne získať plnomocné odpustky. Stáva sa, že niekto príde na svätú spoveď, lebo chce za návštevu baziliky sv. Petra získať odpustky a chce si dať svedomie do poriadku.

ZMIZOL POCIT HRIECHU

Kedy a ako bola ustanovená sviatosť zmierenia?

Všetky sviatosti boli ustanovené na kríži . Tam, v otvorenom boku Ježiša Krista, sa zrodili všetky sviatosti. Samotná sviatosť zmierenia bola potom zjavená Kristom v okamihu rozoslania apoštolov do sveta. Svätý Ján o tom hovorí: ,,Dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého. Komu hriechy odpustíte, budú mu odpustené. Komu ich zadržíte, budú mu zadržané." Tu už pred svojim nanebovstúpením Ježiš zjavuje túto sviatosť a posiela apoštolov, aby ohlasovali sviatosť zmierenia pre spásu ľudských duší. Už dlho sa hovorí o kríze sviatosti zmierenia - čoraz menej ľudí v spovedniciach.

V čom spočíva táto kríza a kde možno hľadať jej príčiny?

Keď hovoríme o kríze sviatosti zmierenia, tak v prvom rade treba hovoriť o kríze ľudského svedomia - myslím, že tu je základný problém. Z ľudského svedomia vymizol pocit hriechu. Dnes skutočne človek necíti takú morálnu zodpovednosť za svoje skutky, za svoje správanie. Je dobré, keď človek povie to bolo dobré, to bolo zlé. Ale čoraz menej sa už hovorí to bolo hriešne, to bolo čnostné, správne. Človek prijal taký postoj voči životu - niečo je príjemné, pohodlné, užitočné pre mňa, ale už nepozerá na to, aké to má následky. Nie vždy to, čo je príjemné, je správne. Človek to však prežíva tak, že keď to bolo príjemné, určitým spôsobom pre mňa aj užitočné, tak to nebolo zlé.

Prečo je pre človeka dôležité pravidelne pristupovať ku spovedi?

Lebo pravidelnosť v každej oblasti nášho života niekam posúva. Keď chce človek niečo dosiahnuť, či je to v profesionálnej oblasti, v oblasti športu - musí byť systematický. Bez toho nič v živote nedosiahne. Podobne aj v duchovnej oblasti. Keď tam nebude určitá pravidelnosť, keď si človek nebude postupne dávať väčšie a väčšie nároky, tak nič nedosiahne.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami? Chodia sa ľudia spovedať?

U nás je ešte medzi veriacimi to povedomie, že sviatosť zmierenia je prostriedok Božieho milosrdenstva, ktorým sa nie len odpúšťajú hriechy, ale sa nám aj dostáva posila žiť dobrý a usporiadaný kresťanský život. Tí, ktorí chcú pristupovať k Sviatosti Oltárnej, chápu to, že jej prijatiu by mala predchádzať sviatosť zmierenia. Svedomie našich veriacich je citlivé na skutočnosť hriechu, čo už ale veľmi nebadať medzi kresťanmi na západe. Tam to v podstate kresťania vnímajú tak, že keď som niekomu neublížil a niečo závažné neurobil, tak prečo by som nemal pristúpiť aj k Sviatosti Oltárnej. Je zaujímavé, že ľudia majú potrebu prijať jednu sviatosť a druhú nie. Vedia, čo je Sviatosť Oltárna, keď idú do kostola, chcú prijať sväté prijímanie. A ja potom sa teda pýtam: Prečo sa odmietavo staviaš voči sviatosti zmierenia? Pán Ježiš predsa neustanovil len Sviatosť Oltárnu, ustanovil aj ostatné sviatosti. Jednu sviatosť teda prijímaš a druhú nie. Myslím si, že je to také pohodlné. Prijať Sviatosť Oltárnu je jednoduché - som na svätej omši, idem na sväté prijímanie, prijímam oblátku a hotovo. Ale pri sviatosti zmierenia už treba vyhľadať kňaza, treba sa na tú sviatosť aj pripraviť, treba otvoriť svoje svedomie, treba povedať o svojich hriešnych slabých stránkach -to už niečo stojí. Mnohí to odmietajú, lebo je za tým určitá námaha.

LEPŠIE SA ZAHANBIŤ RAZ AKO BYŤ ZAHANBENÝ NAVEKY

Viacerí sa vyhýbajú spovedi aj kvôli pocitu hanby. Ako ho prekonať?

Samozrejme, že je pocit hanby. Aj pápež František o tom hovorí, že sa ľudia hanbia ísť na svätú spoveď. Ale pápež tiež povedal - lepšie sa zahanbiť raz ako byť zahanbený navždy. To, že človek sa hanbí za svoje správanie, nie je na škodu veci. Človek by mal mať pocit hanby za to, čo urobil zle. Mal by mať výčitky svedomia za to, že zlyhal v nejakej oblasti. V prvom rade by mal mať pocit ľútosti, ktorý ho vedie k tomu, aby prosil o odpustenie. Tak ako medzi ľuďmi - keď som niečo nedodržal, zbabral, niečo som nezvládol, tak hovorím prepáč, nabudúce sa budem snažiť lepšie. Podobne teda aj vo vzťahu k Bohu - keď niečo nezvládnem, prosím o odpustenie a ako zodpovedný človek si v budúcnosti budem dávať pozor, aby som sa tomu vyhol, aby som neopakoval tie isté chyby.

Odporúča sa mať stáleho spovedníka. Prečo?

Je dobré, keď má človek niekoho, kto je priateľom, bútľavou vŕbou, určitým duchovným vodcom. Každý človek hľadá nejakého priateľa. Niekoho, s kým si rozumie, pred kým sa môže otvoriť, u ktorého môže vyhľadať pochopenie a radu. Podobne aj v duchovnom živote. Je dobré, keď človek môže s niekým hovoriť otvorene a je dobré, keď je to niekto, kto má už pozná dlhšie, kto mi môže dať nejakú radu, lebo už má väčšie skúsenosti. Duchovný vodca, ktorý môže byť aj stály spovedník, je nevyhnutný pre osobný rast.

Čo dnes privádza mladého človeka do spovednice?

Dúfam, že v prvom rade pocit hriechu - to by malo privádzať k sviatosti zmierenia každého človeka. Lebo keď nie je pocit hriechu, ale túžba riešiť nejaké životné problémy, tak si stačí nájsť terapeuta - psychológa. Ale keď ideme na spoveď, za kňazom, tak v prvom rade ide o to, že som hriešny a hľadám zmierenie s Bohom a s ľuďmi, s Cirkvou. A túto službu zmierenia vykonávajú tí, ktorí boli na to ustanovení.

Aké sú štádia prípravy na dobrú spoveď?

Na náboženstve nás učili päť podmienok na dobrú svätú spoveď. V prvom rade je to spytovanie svedomia, ktorému predchádza modlitba k Duchu Svätému. Ďalej je to ľútosť, pretože keď už poznám svoje hriechy, je potrebné, aby som ich oľutoval. Bez úprimnej ľútosti sa človek nemôže dobre a platne vyspovedať. Potom si treba dať predsavzatie, že už viac nebudem opakovať tieto hriechy, že skutočne mám úprimnú snahu, dobrý úmysel, dobrú vôľu nevchádzať opäť do tej istej mláky. Ďalej úprimné vyznanie svojich hriechov, zvlášť keď sa jedná o ťažké hriechy. A nakoniec zadosťučinenie Pánu Bohu a ľuďom. Keď som sa prehrešil Pánu Bohu, tak musím vykonať nejaký kajúci úkon, keď proti ľuďom, tak aj nejaké zadosťučinenie.

Existujú oblasti, na ktoré sú penitenti citlivejší, a naopak, na ktoré často zabúdajú?

Asi všetci sú citliví na oblasť čistoty. A často naozaj zabúdajú na to, že to sa týka šiesteho alebo deviateho prikázania. Prvé prikázanie je vzťah k Bohu a vzťah k ľuďom vyjadruje najmä štvrté prikázanie - môj vzťah k rodičom. To prikázanie sa nevzťahuje len na rodičov, ale aj na vzťahy k iným ľuďom. Často chceme zo seba zhodiť niečo, čo sme nezvládli v oblasti ľudskej sexuality, ale málo hovoríme o tom, že možno niekto veľmi trpí kvôli mojim povahovým črtám. Nespovedáme sa z toho, že nemám čas pre najbližších, pre manželku, pre deti, pre starých rodičov, na ktorých možno celé týždne zabúdame. Nespovedáme sa z toho, že sme necitliví voči zamestnancom alebo voči nadriadeným. Takisto môj vzťah k Bohu. Možno sa ešte vyspovedám z toho, že som nebol v nedeľu na svätej omši, ale málokto sa spovedá z toho, že zanedbáva prehlbovanie svojej viery, či už čítaním Božieho slova, poznávaním náboženských právd alebo čítaním katechizmu. To sú veľmi dôležité veci - lebo od môjho vzťahu k Bohu sa odvíja vzťah k ľuďom. Keď môj vzťah k Bohu nie je hlboký a úprimný, tak, bohužiaľ, aj môj vzťah s ľuďmi tiež nebude úprimný.

SPOJIŤ SA S TAJOMSTVOM UMUČENIA

Začína pôst. Ako prežíva Popolcovú stredu Svätý Otec?

Tradične Popolcovú stredu rímski biskupi slávia na Aventínskom pahorku. Slávenie obradov Popolcovej stredy začína v Bazilike sv. Anselma, potom nasleduje procesia do Baziliky sv. Sabíny, ktorú spravujú dominikáni. V tejto bazilike pápež slúži svätú omšu, počas ktorej sa udeľuje popolec. Skôr ako pápež začne udeľovať popolec veriacim, sám prijíma na znak pokánia popol na svoju hlavu. Udeľuje mu ho kardinál, ktorému je zverená Bazilika sv. Sabíny. Už roky je táto bazilika zverená nášmu slovenskému kardinálovi Jozefovi Tomkovi a preto verím, že aj tento rok kardinál Tomko posype pápežovi Františkovi hlavu popolom.

V Cirkvi poznáme dva dni prísneho pôstu - Veľký piatok a Popolcovú stredu. Prečo práve tieto dva dni?

Všetko je na pamiatku Pánovej smrti, sú to také význačné chvíle v kajúcej praxi Cirkvi. Tieto obdobia nám pripomínajú, čo Ježiš podstúpil pre našu spásu. V tomto období sa teda spájame s tajomstvom umučenia a smrti Ježiša Krista a tiež chceme mať aj účasť na tomto tajomstve skrze svoje osobné zaprenia a skutky kajúcnosti. Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme boli aktívni účastníci diela vykúpenia.

Ako sa líšilo prežívanie pôstu v minulosti a dnes?

Samotnú prax prežívania pôstneho obdobia zmenil Pavol VI. Veľmi chcel pôst veriacim uľahčiť, lebo prax bola veľmi náročná. Chcel, aby pôstne predsavzatia boli viac osobnou iniciatívou veriacich a nie len zhora nahodenou legislatívou, nejakými normami. Veľký dôraz sa teda kladie na osobnú iniciatívu každého človeka. Že ja hľadám tú oblasť, ktorú musím vo svojom živote vylepšiť cez pôstne predsavzatie a nie len jednoducho prijímam to, čo mi je nariadené. Sme pozvaní k tomu, aby sme prejavili viac iniciatívy. Bohu je oveľa milšia kajúcnosť, ktorá vyplýva z môjho srdca, ako taká, ktorú vnímam ako ťarchu, bremeno hodené zhora.

Pôst je často považovaný za smutné obdobie. Je možné ho prežívať radostne?

Radostného darcu miluje Pán. Určite je pravda, že pôstne obdobie je časom reflexie, zamyslenia, stíšenia, to človek potrebuje. Ale nemá byť časom nejakého utrpenia. My, a to sa očakáva od každého kresťana, máme prijímať všetky úkony kajúcnosti s radosťou. To, čo nám hovorí Sväté Písmo - keď sa postíš, pomaž si hlavu - navonok sa máš tváriť tak, akoby sa nič nedialo. Nie tvoje telo, ale tvoje srdce má byť skrúšené. Srdcia si roztrhnite, nie šaty.

PREDSAVZATIE MÁ BYŤ VEĽMI KONKRÉTNE

Ako si dobre vybrať pôstne predsavzatie?

Vždy som veriacim zdôrazňoval, že každé predsavzatie má byť veľmi konkrétne a nie príliš náročné. Nedávať si nejaké všeobecné predsavzatia - že budem dobrý.

Čo znamená, že budem dobrý?

Je pekné, že budem dobrý, ale keď má napríklad niekto nevyriešené vzťahové záležitosti, tak môže napríklad popracovať na tom, že sa zmieri so svojim nepriateľom. Alebo keď dieťa papuľuje rodičom, môže si dať predsavzatie, že nebude odvrávať. Niekto si povie, že nebude cez pôst používať internet. Ale keď ten človek potrebuje mať kontakt so svetom, je to ťažké. Internet môže byť zneužívaný, ale človek si môže povedať, ak dobre vycvičil svoju slobodnú vôľu, že vo večerných hodinách nebude používať internet alebo nebude vchádzať na konkrétne stránky. V prvom rade by si každý mal dať predsavzatia v tej oblasti, v ktorej vidí, že najčastejšie padá, ktorá pre neho samého ale aj pre prostredie, v ktorom žije, je najviac nepríjemná, ktorá mu robí najviac ťažkostí.

Existujú aj pozitívne pôstne predsavzatia?

Sú nie len negatívne predsavzatia - že sa niečoho zriekam. Môžem si dať aj pozitívne - že budem niečo viac robiť. Nejaká dodatočná modlitba, dodatočná účasť na svätej omši, čítanie Svätého Písma, účasť na krížových cestách. To sú veľmi pozitívne a potrebné predsavzatia. Lenže tiež si treba dávať pozor. Niekto si dá predsavzatie, že sa pomodlí cez deň štyri ružence. Je to možné, ale pre toho, kto je zamestnaný, má na starosti rodinu, môže byť pomodliť sa štyri ružence skutočne veľmi náročné.

Dáva si aj pápež pôstne predsavzatia?

Predpokladám, že hej :-). Hlavne preto, že pápež František to veľmi zdôrazňuje. A zdôrazňuje aj to, aby takýmto veľkým okamihom, akými sú napr. pôst, advent, Vianoce, predchádzala sviatosť zmierenia. A teda si myslím, že aj on si dáva nejaké predsavzatie. Pretože vďaka predsavzatiu môžeme tento pôstny čas zmysluplnejšie prežívať.

Portál cesta +