Aktuálne

Statočný biskup

Bezpochyby patrí medzi najvýraznejších biskupov v histórii Slovenska. Na čele svojej diecézy stál vyše 20 rokov. Bol to statočný biskup, ktorý v žiadnom zápase nezaváhal. Aj preto pre mnohých z nás ostane jeho meno späté s odvážnym občianskym postojom. Práve v týchto dňoch uplynie 25 rokov od jeho konsekrácie za rímskokatolíckeho diecézneho biskupa.

Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladší zo šiestich detí. Základnú školu navštevoval v rodnej obci Nevoľné. Zmaturoval na gymnáziu v Kremnici, po ktorom nasledovali roky štúdia a prípravy na kňazstvo v Kňazskom seminári v Bratislave. Po ukončení štúdií požiadal trikrát o možnosť vyššieho teologického štúdia, čo mu bolo zamietnuté – trikrát. Sviatosť kňazstva prijal z rúk biskupa Ambróza Lazíka 23. Júna 1963. Jeho prvým pôsobiskom po kňazskej vysviacke sa stalo Brezno. Po necelom roku už pôsobil ako kaplán vo Vrútkach a v rekordne krátkom čase bol opäť preložený - tentoraz do Kláštora pod Znievom. Posledné jeho pôsobiská pred odobratím štátneho súhlasu boli farnosť Pitelová a Biskupský úrad v Banskej Bystrici, kde vykonával povinnosti aktuára a ceremoniára. Bol známy širokému okoliu ako výborný kazateľ a kňaz, ktorý otvára srdcia a ukazuje cestu. Aj preto na jeho omše chodievali mládežníci z okolitých farností. Svojou prácou, zápalom a záujmom pritiahol veľa ľudí, najmä mladých a aj preto sa stal nepohodlným pre vtedajší režim. V roku 1971 mu bol odobratý štátny súhlas a bol postavený mimo pastoráciu. V tomto období pracoval ako traktorista v JRD v Nevoľnom a neskôr ako vodič nákladného auta v Domácich potrebách v Hronskej Dúbrave.

Práve v tomto období zorganizoval v Nevoľnom - vo svojej rodnej obci stavbu nového kostola. O povolení na stavbu kostola v týchto - viere nie práve naklonených rokoch, sa dodnes hovorí ako o malom zázraku. V roku 1982 sa Rudolf vrátil do pastorácie ako správca farnosti Turčiansky Peter. Práve na tejto fare „u Baláža“ sa v tajnosti konali dvakrát do roka stretnutia významných kňazov všetkých slovenských diecéz s tajným biskupom Jánom Korcom. Títo kňazi boli súčasťou silnej generácie statočných kňazov na Slovensku a Rudolf Baláž v istom zmysle túto generáciu symbolizoval. Keď 27. marca 1983 ŠtB vykonala raziu voči františkánskej reholi a viacerí z rehoľníkov zostali vo väzení, na Slovensku vznikla prvá otvorená podpisová akcia, ako protestný list prezidentovi Gustavovi Husákovi. Medzi 87 podpismi nechýbal podpis Rudolfa Baláža. Keď 15. augusta 1988 napísali viaceré osobnosti zo Slovenska otvorený, blahoprajný list Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Baláž sa opäť bez strachu podpísal.

Správa o menovaní za diecézneho biskupa zastihla takmer 50 ročného kňaza Rudolfa Baláža na fare v Turčianskom Petre 14. februára 1990 a následne 19. marca bol kardinálom Tomkom konsekrovaný za diecézneho biskupa banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy. Ako motto pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu „Pravda vás vyslobodí – Veritas liberabit vos“. Banská Bystrica dostala osobou Rudolfa Baláža svojho pätnásteho biskupa a prvého biskupa, ktorý sa narodil na území banskobystrickej diecézy. Jedným z prvých pastoračných projektov nového biskupa bolo obnoviť kňazský seminár. Činnosť a históriu zlikvidovaného banskobystrického kňazského seminára, po jeho násilnom zavretí v roku 1950, obnovil biskupským dekrétom s platnosťou od 1. júla 1990. Prvý akademický rok v priestoroch na hrade v Slovenskej Ľupči vtedy otvoril slovami: „Začíname v skromnosti, aby sa dielo vydarilo v duchu a v pravde.“ Biskup Rudolf podporoval aj zakladanie nových a obnovenie pôvodných mužských a ženských reholí na území svojej diecézy. V roku 1993 začalo jeho zásluhou svoju činnosť prvé katolícke rádio na Slovensku, s pôvodným menom Rádio Mária a diecéznym rozsahom, neskôr s celoslovenským vysielaním a názvom Rádio Lumen. Tiež obnovil katolícke školstvo na území vlastnej diecézy. 13. apríla 1994 ho slovenskí katolícki biskupi zvolili za predsedu biskupskej konferencie. Pred KBS stáli v tých časoch neľahké úlohy, jednou z nich bolo vymedzenie práv a kompetencií cirkvi v postkomunistickom zriadení. 12. septembra 2003 na banskobystrickom námestí privítal pápeža Jána Pavla II. a pred zhromaždením veriacich ho požiadal o otvorenie synody Banskobystrickej diecézy. V roku 2004, na pamiatku návštevy pápeža, pomenoval renovovanú budovu bývalého kňazského seminára v Banskej Bystrici ako Diecézne pastoračné centrum Jána Pavla II. V ňom pod jednou strechou zhromaždil zriadené pastoračné centrá pre rodinu, mládež, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, masmédiá, diecézny školský úrad, diecézny archív a diecéznu charitu. Následne vznikli aj inštitúcie ako sociálno-zdravotnícky DOM Božieho milosrdenstva otvorený v roku 2008 a špecializovaná nemocnica Mammacentrum sv. Agáty založená v roku 2009. Biskup Baláž bol tiež koordinátorom pri príprave podkladov na územnú reorganizáciu západnej metropólie Katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá bola zavŕšená rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. zo 14. februára 2008. Jeho pastorácia bola dynamická, zaslúžil sa o vznik katolíckeho rádia Lumen, katolíckej televízie Lux, Katolíckej univerzity v Ružomberku a mnohých cirkevných základných a stredných škôl. Vybudoval nový kňazský seminár v Badíne a na pútnickom mieste v Starých Horách zaviedol tradíciu fatimských bielych sobôt. V ťažkých zápasoch Slovenska o demokraciu sa v tomto období trvalo zapísal dvoma dokumentmi. Spolu s ďalšími biskupmi napísali a zverejnili list na obranu prezidenta Michala Kováča. Neskôr, v čase, keď vládna koalícia v roku 1997 chcela prijať tzv. Zákon na ochranu republiky, znovu spolu s ďalšími biskupmi podpísal list na protest proti prijatiu tohto zákona. Čím viacej rástol vplyv západného liberálneho prístupu k životu, či masírovania východnými náboženstvami a prvkami, tým viacej biskup Baláž cítil potrebu vystúpiť proti tendenciám, ktoré ohrozujú duchovné zdravie. Stal sa veľkým obhajcom kultúry života a hlasným kritikom interrupcií. Ako hovorieval, byť s Kristom znamená byť na strane života.

Jeho kázne boli hlasné, priame, horlivé, povzbudzujúce, niekedy usvedčujúce - ale vždy naliehavé. Vždy. Vytrvalo nás všetkých presviedčal o tom, že Boh má úplne inú mieru na úspech. Takú, ktorá sa často vymyká našim predstavám. Našiel a až do konca si zachoval odvahu obhajovať pravdu tam, kde bola demagógia a účelové prekrúcanie skutočnosti. Náhlym odchodom biskupa Baláža Slovensko a Cirkev navždy stratili svedka, ktorého viera bola vyskúšaná ohňom.

Jaroslav Slašťan, Postoy 16. 3. 2015