Aktuálne

Biely týždeň nielen pre prvoprijímajúcich

  • Vytlačiť

Štvrtok 11. júna

„Toto je deň, ktorý dal nám Pán! Veseľme sa i radujme sa v ňom!“. Drahé deti, piaty raz sa stretávame v „bielom týždni“ na Eucharistii. Včera sme poďakovali Bohu za dar stola Božieho slova. Dnes sa chceme na dlhšie zastaviť pri druhom stole. Akom? Pri eucharistickom stole. „V Božom salóne“, keď sme si vypočuli Pánovo slovo, prechádzame k oltáru. Oltár to je predovšetkým miesto prinášania obety.

Milované deti, povzbudzujem vás, aby ste sa naplno zapojili do tejto časti Liturgie. Treba byť stále sústredený na sto percent. Tak ako hráči sú stále zaangažovaní do hry – futbalisti 90 minút. Dokonca, ak nemajú v danej chvíli loptu pri sebe, tak sú stále skoncentrovaní na to, čo sa deje na ihrisku. Tak aj my sledujeme to, čo sa deje na oltári.

Po príprave darov prichádza čas na prefáciu. Prefácia znamená v latinčine predhovor. Skôr ako sa uskutoční premenenie, spievame Bohu hymnus vzdávania chvály. Prefácia sa zvyčajne končí týmito slovami: „Preto Ťa s anjelmi a so všetkými svätými oslavujeme, a spolu s nimi voláme: Svätý, Svätý, Svätý…“. Pozývame celé nebo – všetkých anjelov a svätých, aby spolu s nami oslavovali Boha. Musíme stále pamätať na to, že dokonca ak je iba niekoľko osôb na Svätej Omši v kostole, tak sa modlia s nami nespočetné zástupy anjelov a svätých.

To je podobne ako v zápasoch Slovenského národného mužstva. V nedeľu bude na ihrisku v Žiline jedenásť futbalistov, ale je jedenásťtisíc fanúšikov na tribúne žilinského štadióna a tisíce pred televízormi, ktorí podporujú svoje mužstvo. Stále pamätajme na to, že Eucharistia nie je naša súkromná, miestna slávnosť, ale dielo celej Cirkvi. Tých, ktorí sú v kostole, ale aj tých, ktorí sa už tešia v sláve neba.

 

Streda 10. júna

„Toto je deň, ktorý dal nám Pán! Veseľme sa i radujme sa v ňom!“. Milé deti, už štvrtý raz sme vyznamenaní a plne sa zúčastňujeme na Svätej Omši.

Máme už za sebou úvahy na tému prípravy na Svätú Omšu (pôst, oblečenie, presnosť), a tiež vieme načo je „predsieň“ Eucharistie. Dnes vstupujeme do „Božích salónov“. V každom poriadnom salóne musí byť… stôl. V kostole máme dva stoly. Aké? Stôl Božieho slova a eucharistický stôl.

Zastavme sa dnes pri prvom stole. V kostole máme Lekcionár, v ktorom sa nachádzajú vybrané texty z Biblie. Lekcionár leží na stole Božieho slova, ktorý nazývame… ambona. Viete, čo znamená slovo ambona? V gréckom jazyku znamená štít, vyvýšenie. Božie Slovo si to zasluhuje, aby bolo na vyvýšenine. Chcem vás povzbudiť k jednej veľmi dôležitej veci: Aby ste do kostola prichádzali pre Božie slovo. Aby ste si z tohto stola Božieho slova vzali vždy aspoň jednu vetu!

Dobre vieme, že kľúčom k úspechu mužstva je múdry tréner. Aby sme sa stali najlepším mužstvom sveta, treba mať najlepšieho trénera. Najmúdrejšie slová sú napísané v Biblii Božským Trénerom – našim milujúcim Bohom. Vo Svätom Písme je zapísaná najlepšia taktika, najlepšie rady a pokyny ako vyhrať dočasný i večný život!

 

 

 

Utorok 9. júna

„Toto je deň, ktorý dal nám Pán! Veseľme sa i radujme sa v ňom!“. Drahé deti, už tretí raz máme poctu, že môžeme byť naplno účastní na Svätej Omši. Radujme sa z toho a ďakujme Pánu Bohu za tento veľký Dar. Včera sme hovorili o hodnote prípravy na Eucharistiu. Pamätáte si, čo je veľmi dôležité, aby sme dobre prežili Svätú Omšu? (eucharistický pôst, zodpovedné oblečenie, presnosť). Aká príprava – také prežívanie.

Dnes sa zamyslime nad tým, ako dobre prežiť začiatok Svätej Omše – úvodné obrady. Tak ako fanúšikovia na štadióne pripravujú svoje mužstvo do boja chorálovým spevom, tak my chceme najprv „zohriať“ naše srdcia na zvelebovanie Pána Boha piesňou na úvod. Zapájajme sa odvážne do spevu a oslavujme Pána od samého začiatku.

Potom všetci robíme znak kríža, keď začíname Eucharistiu v mene Otca, Syna i Ducha Svätého. Na začiatku, skôr ako si vypočujeme Božie slovo, musíme urobiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Akú? Pozrieť sa do „zrkadla“. Možno povedať, že úvodné obrady Svätej Omše to je taká predsieň Eucharistie. A v „predsieni“ zvyčajne visí zrkadlo. Skôr ako vojdeme do salónu, ešte sa pozrieme do zrkadla. Úkon pokánia to je posledný zvonček, aby sme si uvedomili, či som v stave milosti posväcujúcej.

Keď už odprosíme za naše slabosti, vtedy sme pripravení na Božskú hostinu. Môžeme vojsť do „Božích salónov“.

Pripomínam radu z nedele: každý mesiac pôjdem na sv. spoveď.

 

 

Pondelok 8. júna

Pán dekan pripomenul finále Ligy majstrov, ktoré bolo v sobotu v predvečer Prvého sv. prijímania. Čo máme urobiť, aby sme prijali Najsvätejšiu Sviatosť a aby v nás priniesla čo najviac a najkrajšieho ovocia? Možno povedať, že tým, čo je pre športovcov finálový zápas, tým je pre kresťana Eucharistia. Preto sa budeme v tomto týždni pozerať na športovcov a ich prežívanie finálového zápasu. Pán dekan urobil prehliadku dresov: národný dres našich hokejistov, dres Mira Šatana, Barcelony, Liverpoolu, Manchesteru, dres Žiliny, taliansky dres. Niektorí hovoria: aká je príprava – také je prežívanie. Každý športovec pred finálovým zápasom:

- používa zodpovednú diétu,

- prichádza presne na poradu pred zápasom, potom na rozcvičku,

- oblieka si dres a športovú obuv.

Podobne aj my musíme byť pripravení na Eucharistiu. Pamätajme na našu diétu – eucharistický pôst. Hodinu pred prijatím Najsvätejšej Sviatosti sa zdržujme požívania pokrmu. Dôležité je, aby sme stále pamätali na zodpovedné oblečenie v kostole. „Priateľu, tu patrí oblečenie skôr hodné, ako výhodné“.

Tak ako žiaden športovec nevybehne z ulice na trávnik ihriska, tak ani my nevbehneme do kostola „rovno s hračkou – mobilom“. Prichádzame vždy skoršie, najmenej 5 minút. My tiež potrebujeme „sústredenie pred zápasom“, „duchovnú rozcvičku“.


Nedeľa 7. júna

Buďte verní Pánu Ježišovi celý život!

"Ukáž nám cestu do neba". Myšlienka sv. Jána Vianneyho, z ktorej vychádzal pán dekan, bola zhmotnená rodičmi pri „prvoprijímajúcej výzdobe“. Kňaz si priniesol veľké dopravné značky. Deti zhodnotili jednosmerku, prikázaný smer, smer doprava, doľava, hlavne smer hore. Druhá značka bola Stop! Pán nám dáva svoje normy pre život na slobode – Desatoro. Ak ich zachováme, prídeme do neba. Ján Vianney nám dáva 12 rád pre cestu do neba. Pán dekan dal tri rady: každý deň sa budem modliť, každú nedeľu pôjdem na sv. omšu, každý mesiac pôjdem na sv. spoveď. Kládol na srdce rodičom, aby oni boli tí, ktorí ukazujú deťom cestu do neba – svojim príkladom.