Aktuálne

Africká cesta pápeža Františka - Keňa, Uganda, Stredoafrická republika

  • Vytlačiť

Ekumenické posolstvo pápeža „zo srdca Afriky“ do Konštantinopolu

Vatikán/Stredoafrická republika 30. novembra - Pápež František dnes zaslal zo svojej cesty v Afrike osobitný pozdrav ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi pri príležitosti slávnosti sv. apoštola Ondreja, ktorá sa tradične 30. novembra slávi v sídle Ekumenického patriarchátu v Konštantínopole za účasti vyslaného zástupcu z Ríma. Svätý Otec tak urobil odkazom na diaľku počas slávenia eucharistie na štadióne v Bangui na záver svojej apoštolskej návštevy Stredoafrickej republiky, keď povedal:

„Pred tým, ako udelím požehnanie na tento sviatok sv. Ondreja, odtiaľto, zo srdca Afriky by som sa chcel obrátiť na môjho najdrahšieho brata Bartolomeja, ekumenického patriarchu. Žičím mu šťastie a bratskosť a prosím Pána, aby požehnával naše sesterské cirkvi.“

Pápež František adresoval ekumenickému patriarchovi už v predchádzajúcich dňoch osobitné posolstvo, ktoré dnes priamo na oslavách v tureckom Fanare prečítal jeho reprezentant Svätej stolice kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.

Tento rok je pripomienka tohto sviatku osobitne významná, keďže sa spája s 50. výročím vzájomného sňatia vzájomnej exkomunikácie medzi katolíkmi a pravoslávnymi z roku 1054, známej pod názvom „Veľká schizma“. Historický ekumenický akt vykonali pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Atenagoras 7. decembra 1965 podpísaním Spoločnej katolícko-pravoslávnej deklarácie o zrušení vzájomnej exkomunikácie.

 

Slová pápeža v mešite v Bangui: Kresťania a moslimi sú bratia

Stredoafrická republika 30. novembra – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri návšteve Centrálnej mešity Koudoukou v hlavnom meste Stredoafrickej republiky Bangui 30. novembra 2015, pri ktorej sa stretol s piatimi imámmi za prítomnosti okolo dvesto veriacich:

Vážení priatelia moslimovia, zodpovední predstavitelia i veriaci,

je pre mňa veľkou radosťou stretnúť sa s vami a vyjadriť vám svoju vďačnosť za vaše vrelé privítanie. Ďakujem najmä imámovi Tidiani Moussa Naibimu za jeho láskavé slová privítania. Moja pastoračná návšteva v Stredoafrickej republike by nebola úplná, ak by nezahŕňala aj toto stretnutie s moslimskou komunitou.

Kresťania a moslimovia sme si bratmi. Musíme sa preto za takých považovať a správať sa podľa toho. Dobre vieme, že posledné udalosti a násilnosti, ktoré otriasli vašou krajinou nevychádzali z príčin striktne náboženských. Kto hovorí, že verí v Boha, musí byť aj mužom či ženou pokoja. Kresťania, moslimovia a členovia tradičných náboženstiev spolunažívali pokojne počas mnohých rokov. Musíme preto zostať jednotní, aby ustalo každé také konanie, ktoré z jednej i z druhej strany uráža Božiu tvár a má v zásade za cieľ obraňovať akýmkoľvek prostriedkom partikulárne záujmy na úkor všeobecného dobra. Spolu povedzme nie nenávisti, nie pomste, nie násiliu, zvlášť tam, kde sú páchané v mene náboženstva alebo Boha. Boh je pokoj, Boh je „salam“.

V týchto dramatických časoch sa kresťanskí i moslimskí zodpovední náboženskí predstavitelia rozhodli vzchopiť sa na úroveň zodpovedajúcu súčasným výzvam. Oni zohrali dôležitú úlohu pri obnove harmónie a bratstva medzi všetkými. Rád by som ich uistil o svojej vďačnosti a rešpekte. Môžeme si tiež spomenúť na toľké postoje solidarity, ktoré kresťania a moslimovia preukazovali vo vzťahu k ich krajanom iného náboženského vierovyznania, prijímajúc ich a brániac ich počas tejto poslednej krízy vo vašej krajine, ale aj v iných častiach sveta.

Možno len dúfať, že budúce celonárodné voľby dajú krajine takých vodcov, ktorí by dokázali Stredoafričanov zjednotiť, a stali by sa tak symbolmi jednoty národa, a nie azda iba zástupcami určitej frakcie. Silno vás povzbudzujem, aby ste spravili z vašej krajiny útulný domov pre všetkých jej synov a dcéry bez ohľadu na etnický pôvod, politickú príslušnosť alebo náboženské vierovyznanie. Stredoafrická republika, nachádzajúca sa v srdci Afriky, vďaka spolupráci všetkých jej synov a dcér bude tak môcť dať v tomto zmysle impulz celému kontinentu. Bude ho môcť pozitívne ovplyvniť a pomôcť uhasiť ohniská napätia, ktoré sú tu prítomné a ktoré bránia Afričanom požívať dobro toho rozvoja, ktorý si zaslúžia a na ktorý majú nárok.

Vážení priatelia, drahí bratia, pozývam vás modliť sa a pracovať na zmierení, bratstve a solidarite medzi všetkými, nezabúdajúc na ľudí, ktorí si najviac vytrpeli v dôsledku týchto udalostí.

Nech vás Boh žehná a nech vás chráni! Salam alaikum!

 

Pápež v Stredoafrickej republike navštívil mešitu a slávil omšu na štadióne

Stredoafrická republika 30. novembra – Záverečný šiesty deň africkej apoštolskej cesty pápeža Františka sa začal v hlavnom meste Stredoafrickej republiky Bangui návštevou mešity a pokračoval slávením omše na štadióne. Svätý Otec tiež na diaľku zaslal ekumenický pozdrav patriarchovi Bartolomejovi do Konštantínopolu.

„Moja pastoračná návšteva v Stredoafrickej republike by bez tohto stretnutia s moslimskou komunitou nebola úplná“, povedal pápež František pri stretnutí s piatimi imámmi a ďalšími asi dvoma stovkami moslimských veriacich v Centrálnej mešite Koudoukou. „Kresťania a moslimovia sme si bratmi. Musíme teda takto na seba hľadieť a tak sa správať“ – znelo hlavné posolstvo Svätého Otca, ktorý spomenul aj všeobecne známu skutočnosť, že násilnosti posledného obdobia v krajine nemali príčiny striktne náboženské. „Spoločne povedzme nie nenávisti, nie pomste, nie násiliu, osobitne tomu, ktoré sa pácha v mene náboženstva alebo Boha. Boh je pokoj.“

Pápež pripomenul aj dôležitú úlohu, ktoré predstavitelia kresťanských a moslimských komunít v krajine nedávno zohrali v procese zmierenia. Vyslovil žičenie, aby budúce voľby dali krajine zodpovedných predstaviteľov, ktorí budú viac symbolmi jednoty než iba reprezentantmi jednotlivých frakcií.

Celý príhovor pápeža Františka moslimskej komunite

Centrálnou udalosťou dňa, ktorý je sviatkom sv. apoštola Ondreja, bolo slávenie Eucharistie na štadióne. Pápež František ju slávil v zaplnenom ovále moderného štadióna „Barthélémy Boganda“ s kapacitou 30-tisíc miest, no omšu sledovalo množstvo veriacich aj v okolí športového komplexu vďaka rádiám a veľkoplošným obrazovkám. Prítomná na štadióne bola aj prezidentka Catherine Samba-Panzaová, ktorá je hlavou štátu na prechodné obdobie, ako aj členovia prechodnej vlády.

Sprievod kňazov a biskupov so Svätým Otcom v úvode svätej omše prechádzal pomedzi tancujúce deti s kvetmi v rukách, avšak ako je to v Afrike zvykom, v rytmoch hudby a spevu sa pohybovalo celé zhromaždenie veriacich. Pápež odetý v červenom rúchu na počesť svätého apoštola-mučeníka Andreja slávil Eucharistiu po francúzsky, niektoré liturgické čítania a modlitby však zazneli aj v miestnom jazyku sango. Liturgické tance sprevádzali priebeh celej svätej omše. Aj evanjeliár priniesli v tancujúcej procesii, vo vystretých rukách ho držal chlapec sediaci v piroge - dlabanom člne, ktorý symbolizoval príchod prvých evanjelizátorov na územie krajiny po rieke Ubangi. Po tom, ako diakon prečítal evanjelium vo francúzštine, sa prítomným prihovoril Svätý Otec.

V homílii poukázal na záslužné a obdivuhodné dielo misionárov, ktorí do krajiny priniesli evanjelium a pozval prítomných tešiť sa z tohto daru v Pánovej prítomnosti. Ústredné motto apoštolskej návštevy „Preplavme sa na druhý breh“ bolo centrom jeho homílie. Hovoril o druhom brehu, ktorým je večný život, ale aj o druhom brehu, ktorý sa usilujeme dosiahnuť už v tomto živote prijatím spásy získanej vierou: táto skutočnosť „premieňa už náš terajší život a svet v ktorom žijeme.“

Pápež vyzval prítomných vzdávať vďaku Pánovi za jeho silu, ktorú dáva uprostred každodennej skúsenosti fyzického či morálneho utrpenia. Ako povedal, je tu potrebné hľadieť na to, čo je krásne a hodnotné:

„Chcem spolu s vami poďakovať Pánovi milosrdenstva za všetko to krásne, veľkodušné, odvážne, čo vám umožnil vykonať vo vašich rodinách a vo vašich spoločenstvách počas udalostí, ktoré sa vo vašej krajine odohrávali počas mnohých rokov. Predsa však je pravda, že sme ešte nedorazili k cieľu, sme ešte akoby v strede rieky a potrebujeme sa odvážne rozhodnúť s obnoveným misionárskym zápalom preplaviť sa na druhý breh. Každý pokrstený musí neustále pretínať to, čo je ešte v ňom zo starého človeka, hriešneho človeka, to, čo je vždy pripravené sa prebudiť na vábenie zlého ducha – a ako len vyčíňa v našom svete a v týchto časoch konfliktov, nenávisti a vojny –, aby ho viedol k egoizmu, k uzavretiu sa do seba, k nedôvere, k násiliu a inštinktu ničenia, k odvete, k opúšťaniu a využívaniu tých najslabších...

Vieme aj, koľko cesty naše kresťanské spoločenstvá, povolané ku svätosti, majú ešte pred sebou. Istotne všetci potrebujeme prosiť Pána o odpustenie za príliš početné zdráhania a pomalosť vo vydávaní svedectva o evanjeliu. Príležitosťou na to nech je Jubilejný rok milosrdenstva, práve začatý vo vašej krajine. A vy, drahí Stredoafričania, musíte predovšetkým hľadieť smerom k budúcnosti a silní na základe už prejdenej cesty, musíte sa rezolútne rozhodnúť naplniť novú etapu v kresťanských dejinách vašej krajiny, vrhnúť sa smerom k novým horizontom, zatiahnuť viac na hlbinu.“

Pri tejto výzve k zatiahnutiu na hlbinu a k apoštolskej horlivosti Svätý Otec ďalej poukázal na príklad sv. Andreja, ktorý spolu so svojím bratom Petrom hneď zanechali siete a nasledovali Ježiša. Pripomenul, že misia v Stredoafrickej republike potrebuje nových poslov, veľkodušných, radostných a svätých. Homíliu uzavrel pápež František týmito slovami:

„Druhý breh je na dosah ruky a Ježiš prechádza cez rieku s nami. On vstal z mŕtvych. Odteraz sú skúšky a utrpenie, ktoré prežívame, vždy príležitosťami otvárajúcimi novú budúcnosť, ak sme ochotní primknúť sa k jeho osobe. Kresťania Strednej Afriky, každý z vás je povolaný byť s vytrvalosťou svojej viery a so svojím misionárskym nasadením tvorcom ľudskej a duchovnej obnovy vašej krajiny.“

Za zvukov tamtamu potom skupiny zastupujúce deväť miestnych diecéz prinášali v tancujúcej procesii s obetnými darmi typické poľnohospodárske produkty od ovocia až po vzácne drevo. V závere eucharistického slávenia Svätého Otca pozdravil arcibiskup Bangui Mons. Dieudonné Nzapalainga, ktorý vyzval prítomných ku konkrétnym gestám na vytvorenie pokoja v krajine a ako dar Svätému Otcovi prostredníctvom veriacich odovzdal drevorezbu Svätej rodiny. Pápež František odovzdal všetkým prítomným biskupom ako dar monštrancie na vystavenie Eucharistie pre adoráciu.

Ešte pred udelením požehnania adresoval pápež František na diaľku osobitný pozdrav ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi pri príležitosti slávnosti sv. apoštola Ondreja, ktorá sa tradične 30. novembra slávi v sídle Ekumenického patriarchátu v Konštantínopole za účasti vyslaného zástupcu z Ríma:

„Pred tým, ako udelím požehnanie na tento sviatok sv. Ondreja, odtiaľto, zo srdca Afriky, by som sa chcel obrátiť na môjho najdrahšieho brata Bartolomeja, ekumenického patriarchu. Žičím mu šťastie a bratskosť a prosím Pána, aby požehnával naše sesterské cirkvi.“

 

 

Pápež mladým Stredoafričanom: Utiecť pred výzvami nie je riešením

Stredoafrická republika 30. novembra – Po slávnostnej Eucharistii v nedeľu večer spojenej s otvorením Svätej brány milosrdenstva v katedrále v Bangui sa pápež František presunul na pódium pred katedrálou, aby tu pozdravil mladých. Tí po svätej omši začali modlitebnú vigíliu, počas ktorej Svätý Otec niekoľko z nich vyspovedal.

Pápež si najprv vypočul svedectvo zástupcu mladých, ktorý mu predstavil symbol Stredoafrickej mládeže – banánovník, reprezentujúci život: vždy rastie, vždy sa obnovuje, vždy prináša plody.

Svätý Otec inšpirovaný týmto symbolom, prehovoril k mladým spontánnymi slovami, ktoré boli prekladané do domáceho jazyka. Hovoril im o odolnosti. Práve toto je podľa neho cesta, ako sa zachovať v ťažkých časoch vojny, nenávisti a rozdelenia v krajine. Pápež reagoval aj na túžbu mnohých Stredoafričanov opustiť krajinu, ujsť preč, pričom povedal: „Utiecť pred výzvami života nikdy nie je riešením! Je nevyhnutné odolávať, mať odvahu k pevnosti, odvahu boja za dobro! Ten, kto ujde, nemá odvahu darovať život!“

Svätý Otec ponúkol mladým dva prostriedky k tomu, ako odolávať- sú nimi modlitba a práca pre pokoj. Ako povedal, budovanie pokoja je každodennou záležitosťou a jeho prvou zásadou je: „nikdy nenávidieť a mnoho odpúšťať“, čo kázal prítomným niekoľkokrát opakovať v jazyku sango. Ten, kto nemá v srdci nenávisť, je víťazom lásky a prostredníctvom lásky prichádza pokoj, povedal Svätý Otec a dodal: „S láskou budete víťazmi v živote a vždy tak darujete život. Láska vám nikdy nedá prehrať.“

V dialógu s mladými pápež staval najmä na ich odvahe, keď im dával opakovať tieto slová: „Odvážni v odpúšťaní, odvážni v láske, odvážni vo vytváraní pokoja.“ Dodal, že je k tomu nevyhnutná dôvera v Boha a modlitba. Po tom, ako si vypočul ich odpoveď na otázku, či sú v srdci pripravení odpúšťať, zmierovať sa a milovať svoju krajinu, im udelil požehnanie a poprosil ich o modlitbu.

Svoj pôvodne pripravený text pápež odovzdal mladým na papieri. Následne sa pobral do spovednice, kde udelil sviatosť zmierenia niekoľkým mladým. Mládež potom pokračovala v modlitebnej vigílii.

 

Stredoafrická republika vstúpila s pápežom Františkom do Roka milosrdenstva

Stredoafrická republika 30. novembra – Po zvolaní „Lásku a pokoj!“ v miestnom jazyku sango, ktoré po ňom opakovane prevolávali veriaci zhromaždení pred katedrálou v Bangui, otvoril pápež František v hlavnom meste Stredoafrickej republiky Svätú bránu milosrdenstva. Cirkev v tejto 4,6-miliónovej krajine s obrovskou rozlohou a 37 percentami katolíkov začala sláviť Jubilejný rok milosrdenstva s vyše týždňovým predstihom voči zvyšku sveta.

Krajine, ktorá po trojročnej občianskej vojne ďalej trpí ozbrojenými nepokojmi a 40% z jej obyvateľov je negramotných, pričom veľká časť musela opustiť svoje príbytky, vyjadril pápež svoje posolstvo slovami: „Pokoj je možný, pretože my všetci sme bratmi“. Motto jeho dvojdňovej návštevy, nad ktorou do poslednej chvíle viseli otázniky vzhľadom na bezpečnostnú situáciu, znie: „Preplavme sa na druhý breh!“

V nedeľu 29. novembra pápež František hneď po oficiálnom protokolárnom stretnutí s dočasnou hlavou štátu a vedením krajiny navštívil utečenecký tábor. Následne sa stretol s biskupským zborom a tiež s miestnou komunitou evanjelikov. Večer otvoril pre Stredoafričanov Jubilejný rok milosrdenstva pri slávení omše Prvej adventnej nedele. Po ceste do katedrály sa ešte mimo oficiálneho programu zastavil v miestnej detskej nemocnici, kde odovzdal dar v podobe liekov, zaslaných vatikánskou detskou nemocnicou Bambino Gesù.

V Katedrále Nepoškvrneného Počatia Panny Márie o 17. hodine už očakávali Svätého Otca kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, seminaristi a laici zaangažovaní v apoštoláte. Pápež oblečený v pluviáli fialovej farby ešte pred vstupom do katedrály pred zatvorenou bránou predniesol spontánne slová:

„Dnes sa Bangui stáva duchovným hlavným mesto sveta. Svätý rok milosrdenstva prichádza v predstihu do tejto krajiny. Krajiny, ktorá trpí viacero rokov vojnou a nevraživosťou, neporozumením, nedostatkom pokoja. Ale v tejto trpiacej krajine sú sprítomnené aj všetky krajiny, ktoré prechádzajú krížovou cestou vojny. Bangui sa stáva duchovným hlavným mestom modlitby o milosrdenstvo Otca. My všetci vyprosujeme pokoj, milosrdenstvo, zmierenie, odpustenie, lásku. Pre Bangui, pre celú Stredoafrickú republiku, pre celý svet, pre krajiny trpiace vojnou vyprosujeme pokoj! A všetci spoločne prosme o lásku a pokoj. Všetci spoločne: „Doyé siriri!” (Lásku a pokoj!) [zhromaždenie viac ráz opakuje v jazyku sango]. A teraz sa touto modlitbou začína Svätý rok tu, v tomto dnešnom duchovnom hlavnom meste sveta.“

Po modlitbe pápež František slávnostne otvoril drevené dvojkrídlové dvere ozdobené palmovými vetvičkami a kvetmi a za aplauzu prítomných vošiel Svätou bránou milosrdenstva do katedrály sláviť svätú omšu. V homílii vyzval všetkých, čo nespravodlivo používajú zbrane, aby zanechali nástroje smrti:

„Všetkým, ktorí používajú nespravodlivo zbrane tohto sveta, adresujem výzvu: Odložte tieto nástroje smrti; vyzbrojte sa radšej spravodlivosťou, láskou, milosrdenstvom, ktoré sú opravdivými zárukami pokoja."

Svoj príhovor uzavrel Svätý Otec výzvou: „Zmierenie, odpustenie, lásku a pokoj!"

Vo večerných hodinách, už po západe slnka, sa pápež František zúčastnil na modlitbovej vigílii mladých a venoval sa spovedaniu niektorých z nich.

 

Piaty deň

29. novembra

Homília pápeža Františka pri otvorení Svätej brány milosrdenstva v Bangui

Stredoafrická republika 29. novembra – Homília Svätého Otca Františka v hlavnom meste Stredoafrickej republiky Bangui pri slávení svätej omše Prvej adventnej nedele v Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie spolu s kňazmi, zasvätenými osobami a zaangažovanými laikmi.

V túto prvú nedeľu Adventu, ktorý je liturgickým obdobím očakávania Spasiteľa a znakom kresťanskej nádeje, Boh viedol moje kroky až k vám, na túto zem, zatiaľ čo sa univerzálna Cirkev pripravuje na slávnostné otvorenie Jubilejného roka milosrdenstva. A obzvlášť sa teším, že moja pastoračná návšteva sa prekrýva s otvorením tohto Jubilejného roka, ktorý sme tu my dnes začali. Z tejto katedrály by som chcel v srdci a mysli s láskou osloviť všetkých kňazov, zasvätených, pastoračných pracovníkov tejto krajiny, ktorí sú s nami v tejto chvíli duchovne zjednotení. Prostredníctvom vás by som chcel pozdraviť aj všetkých Stredoafričanov, chorých, staršie osoby, aj tých zranených životom. Niektorí z nich sú možno zúfalí a nemajú už ani silu konať, a očakávajú len almužnu, almužnu chleba, almužnu spravodlivosti, almužnu gesta pozornosti a dobroty. A my všetci očakávame milosť, almužnu a pokoj.

No ako apoštoli Peter a Ján, ktorí vystupovali do chrámu, a ktorí pre chromého bedára nemali ani striebro ani zlato, prichádzam im ponúknuť silu a moc Boha, ktorá človeka uzdravuje, pozdvihuje a uschopňuje začať nový život, „preplaviť sa na druhý breh“ (porov. Lk 8,22).

Ježiš nás neposiela na druhý breh samých, ale nás pozýva podniknúť túto plavbu spolu s ním, každý v odpovedi na svoje osobitné povolanie. Máme si byť preto vedomí toho, že tento prechod na druhý breh sa môže uskutočniť iba s ním, ktorý nás oslobodzuje od takých predstáv o rodine a pokrvenstve, ktoré rozdeľujú, aby sme budovali Cirkvi - Božiu rodinu otvorenú pre všetkých, ktorá sa stará o tých, ktorí to viac potrebujú. Predpokladá to blízkosť našim bratom a sestrám, čo vedie k duchu spoločenstva.

Nie je to na prvom mieste otázka finančných prostriedkov. V skutočnosti stačí zdieľať život Božieho ľudu, zdôvodňujúc nádej, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3,15) tým, že sme svedkami nekonečného milosrdenstva Boha, ktorý, ako to zdôrazňuje responzóriový žalm tejto nedele, „je dobrý a ukazuje hriešnikom správnu cestu“ (Ž 25,8). Ježiš nás učí, že nebeský Otec „dáva svojmu slnku vychádzať nad zlých i dobrých“ (Mt 5,45). Po tom, ako sme my sami zakúsili odpustenie, máme odpúšťať. Pozrite, toto je naše základné povolanie: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48). Jednou zo základných požiadaviek tohto povolania k dokonalosti je láska k nepriateľom, ktorá ochraňuje pred pokušením pomsty, pred nekonečnou špirálou odvety. Ježiš pevne naliehal na tento osobitný aspekt kresťanského svedectva (porov. Mt 5,46-47).

Uskutočňovatelia evanjelizácie musia byť teda predovšetkým tvorcami odpustenia, odborníkmi zmierenia, znalcami milosrdenstva. Takto môžeme pomôcť našim bratom a sestrám „preplaviť sa na druhý breh“, keď im odhalíme tajomstvo našej sily, našej nádeje, našej radosti, ktoré majú svoje žriedlo v Bohu, pretože sú založené na istote, že on je v loďke s nami. Tak ako to urobil s apoštolmi vo chvíli rozmnoženia chleba, aj nám Pán zveruje svoje dary, aby sme ich išli rozdávať kamkoľvek a ohlasovali jeho slovo, ktoré uisťuje: „Hľa, prídu dni, v ktorých uskutočním prísľuby dobra, ktoré som dal domu Izraela a domu Júdu“ (Jer 33,14).

V liturgických textoch tejto nedele môžeme odhaliť niekoľko charakteristických čŕt tejto Bohom ohlásenej spásy, ktoré sa predstavujú ako sprievodné orientačné body, aby nás viedli v našom poslaní. Predovšetkým sa Bohom prisľúbené šťastie ohlasuje výrazmi spravodlivosti. Advent je časom prípravy našich sŕdc na zavŕšenie, aby sme mohli prijať Spasiteľa, teda jediného Spravodlivého, jediného Sudcu schopného určiť každému taký údel, aký si zaslúži. Tu, ako aj inde, má mnoho mužov a žien smäd po úcte, spravodlivosti, nestrannosti, bez toho, aby videli na obzore pozitívne znamenia. Týmto on prichádza darovať spravodlivosť (porov. Jer 33,15). Prichádza dať plodnosť našim osobným i kolektívnym životným príbehom, našim sklamaným nádejam a neplodným želaniam. A posiela nás ohlasovať, zvlášť tým, ktorí sú utláčaní mocnými tohto sveta, ako aj tým, ktorí sú zohnutí pod ťarchou ich hriechov: „Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: Pán – naša spravodlivosť“ (Jer 33,16).

Áno, Boh je Spravodlivosť! Tu vidíme, prečo sme my kresťania povolaní byť na tomto svete tvorcami pokoja založeného na spravodlivosti. Očakávaná Božia spása má rovnako aj chuť lásky. Totiž, keď sa pripravujeme na tajomstvo Vianoc, nanovo sa stotožňujeme s putovaním Božieho ľudu, aby sme prijali Syna, ktorý nám prichádza zjaviť, že Boh nie je len Spravodlivosť, ale aj, a predovšetkým, Láska (porov. 1 Jn, 4,8). Kdekoľvek, aj tam, a zvlášť tam, kde vládne násilie, nenávisť, nespravodlivosť a prenasledovanie, sú kresťania povolaní vydávať svedectvo o tomto Bohu, ktorý je Láska.

Keď povzbudzujem kňazov, zasvätené osoby a laikov, ktorí v tejto krajine často až hrdinsky uskutočňujú kresťanské cnosti, poznávam, že vzdialenosť, ktorá nás delí od tak náročného ideálu kresťanského svedectva je neraz veľká. Toto je dôvod, prečo si beriem za svoje, vo forme modlitby, tieto slová sv. Pavla: „Bratia, nech Pán zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom a voči všetkým“ (1 Sol 3,12). Vzhľadom na toto musí svedectvo pohanov o kresťanoch prvotnej Cirkvi zostávať stále prítomné ako maják na našom obzore: „Vidíte ako sa milujú, skutočne sa milujú“ (Tertulián, Apologický spis, 39,7).

Napokon sa ohlasovaná Božia spása vyznačuje charakterom neprekonateľnej moci, ktorá všetko prevýši. Vskutku, Ježiš po tom, ako ohlásil svojim učeníkom hrozné znamenia, ktoré budú predchádzať jeho príchodu, takto uzatvára svoju reč: „Keď sa začnú diať tieto veci, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lk 21,28). A ak sv. Pavol hovorí o láske, ktorá „rastie a vzmáha sa“, je to preto, lebo kresťanské svedectvo má odzrkadľovať túto neodolateľnú silu, o ktorú ide v evanjeliu.

A preto aj uprostred neslýchaných šokov chce Ježiš ukázať svoju veľkú moc, svoju neporovnateľnú slávu (porov. Lk 21,27) a moc lásky, ktorá sa nezľakne pred ničím, ani pred rozbúrenou oblohou, ani pred zemou v plameňoch, ani pred rozbesneným morom. Boh je nad všetko mocnejší. Toto presvedčenie dáva veriacemu vyrovnanosť, odvahu, silu vytrvať v dobrom aj voči najhorším protivenstvám. Aj keď sa rozpútajú sily zla, kresťania majú odpovedať na výzvu so vzpriamenou hlavou, pripravení čeliť tomuto boju, v ktorom bude mať posledné slovo Boh. A to slovo bude slovom lásky a pokoja!

Všetkým, ktorí používajú nespravodlivo zbrane tohto sveta, adresujem výzvu: Odložte tieto nástroje smrti; vyzbrojte sa radšej spravodlivosťou, láskou, milosrdenstvom, ktoré sú opravdivými zárukami pokoja. Kristovi učeníci, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky i laici zaangažovaní v tejto krajine s tak pôsobivým menom, ktorá leží v srdci Afriky a ktorá je pozvaná objaviť Pána ako pravý Stred všetkého, čo je dobré, vaším povolaním je stelesniť srdce Boha uprostred vašich spoluobčanov. Nech nás Pán všetkých urobí „pevnými... a bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými“ (1 Sol 3,13). Zmierenie, odpustenie, láska a pokoj! Amen.

 

Pápež u evanjelikov v Bangui: Ekumenizmus krvi v utrpení i službe

Stredoafrická republika 29. novembra – Po súkromnom stretnutí Svätého Otca Františka s biskupmi Stredoafrickej republiky, s ktorými na apoštolskej nunciatúre absolvoval aj spoločný obed, sa jeho popoludňajší program začal v ekumenickom duchu - návštevou Evanjelickej teologickej fakulty v Bangui (FATEB). Tu sa stretol s približne 400 zástupcami evanjelických komunít krajiny.

Prítomní boli aj členovia takzvanej „medzináboženskej platformy“, ktorá podporila proces zmierenia v krajine. Jej členmi sú zástupcovia troch náboženstiev: arcibiskup Bangui ako reprezentant katolíkov, predseda Aliancie evanjelických cirkví Stredoafrickej republiky (AEC) a imám Bangui ako zástupca moslimov. Pápeža privítal pred budovou dekan fakulty, ktorý v sále predniesol aj privítaciu reč, po ktorej sa pápežovi prihovoril aj predseda AEC.

Svätý Otec sa v príhovore najprv zameral na stav krajiny, ktorý je výzvou pre evanjelizáciu: „Príliš dlho je váš ľud poznačený skúškami a násilím, ktoré spôsobujú mnohé utrpenie. To robí hlásanie evanjelia ešte nevyhnutnejším a urgentnejším.“

Ďalej Svätý Otec hovoril o tzv. „ekumenizme krvi“, keď všetky kresťanské spoločenstvá bez rozdielu znášajú následky násilia. Vyjadril svoju osobnú účasť jednému z prítomných pastorov, ktorému len prednedávnom vyplienili a vypálili dom a tiež sídlo jeho komunity. Vo svojom príhovore sa potom zameral na cestu kresťanov k jednote, ktorá sa uskutočňuje aj cez ich spoločný zápas s utrpením:

„V tejto zložitej situácii nás Pán neprestáva posielať, aby sme prejavovali všetkým jeho nehu, jeho spolucítenie a jeho milosrdenstvo. Takéto spoločné utrpenie a takéto spoločné poslanie sú prozreteľnostnou príležitosťou, aby sme pokročili na ceste jednoty, a sú aj jej nevyhnutným duchovným prostriedkom. Ako by Otec odmietol milosť jednoty, hoci ešte nedokonalej, svojim deťom, ktoré trpia spoločne a ktoré sa v rozličných okolnostiach spolu venujú službe bratom?“

 

Svätý Otec uprostred utečencov v Bangui: „Všetci sme bratia!“

Stredoafrická republika 29. novembra - „Všetci sme bratia!“ Tieto slová zostávajú rezonovať ako posolstvo návštevy Svätého Otca Františka medzi utečencami, s ktorými sa stretol dnes krátko po poludní v tábore na periférii hlavného mesta Stredoafrickej republiky Bangui. Obklopený nadšenými obyvateľmi oblečenými v najslávnostnejších odevoch vyzval celé zhromaždenie trikrát zborovo zvolať: „A preto chceme pokoj“. Na záver svojho spontánneho príhovoru ich požehnal a všetkých poprosil o modlitbu.

Dejiskom stretnutia bol otvorený dvor katolíckej farnosti Najsvätejšieho Spasiteľa (St. Sauveur), ktorá sa venuje mnohým utečencom. Nasleduje celý prepis krátkeho improvizovaného príhovoru pápeža Františka:

„Zdravím vás všetkých, čo ste tu. Poviem vám, čítal som to, čo napísali deti: pokoj, odpustenie, jednota a mnoho ďalšieho... láska. Musíme pracovať a modliť sa a urobiť všetko pre pokoj. Avšak pokoj bez lásky, bez priateľstva, bez tolerancie, bez odpustenia nie je možný. Každý z nás musí niečo urobiť. Želám vám a všetkým Stredoafričanom pokoj, jeden veľký pokoj medzi vami. Nech môžete žiť v pokoji bez ohľadu na etnikum, kultúru, náboženstvo či spoločenské postavenie. Všetci v pokoji! Všetci! Lebo všetci sme bratmi. Bol by som rád, keby sme všetci naraz povedali: ‚Všetci sme bratia!‛ [Všetci sme bratia!] Ešte raz! [Všetci sme bratia!] A preto, keďže všetci sme bratia, chceme pokoj. Dám vám Pánovo požehnanie. Nech vás Pán žehná, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A modlite sa za mňa! Modlite sa za mňa, počuli ste?“

 

Stredoafrická republika privítala pápeža Františka v hlavnom meste Bangui

Stredoafrická republika 29. novembra 2015 – V piaty deň svojej apoštolskej cesty, po etapách strávených v Keni a Ugande zavítal Svätý Otec František do Stredoafrickej republiky. Do hlavného mesta Bangui dorazil krátko po 10. hodine. Záverečná etapa pápežovej cesty do Afriky sa tak odvíja podľa plánu. Vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi včera večer potvrdil, že bol potvrdený kompletný program na dnešnú nedeľu v nezmenenej podobe.

Svätý Otec dnes už absolvoval privítaciu ceremóniu na medzinárodnom letisku v Bangui, odkiaľ sa presúva do Prezidentského paláca, kde ho čaká zdvorilostná návšteva hlavy štátu, ktorou je Catherine Samba-Panza, prezidentka dočasne menovaná na prechodné obdobie. Krajina po troch rokoch občianskej vojny totiž ešte len čaká na riadne voľby. V prezidentskom paláci sa pápež stretne aj s vedúcimi predstaviteľmi krajiny a diplomatickým zborom a adresuje im svoj prvý príhovor na pôde Stredoafrickej republiky.

V priebehu dopoludnia navštívi v Bangui utečenecký tábor, v ktorom pôsobí katolícka farnosť St. Sauveur. Následne sa na nunciatúre stretne s biskupským zborom krajiny a bude s nimi obedovať. Popoludní o 16. hod. navštívi evanjelickú teologickú fakultu (FATEB), kde sa prihovorí zhromaždeniu 400 zástupcov evanjelických spoločenstiev. O 17. hod. bude v miestnej Katedrále Nepoškvrneného Počatia Panny Márie sláviť Eucharistiu spolu s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami, pri ktorej slávnostne otvorí Svätú bránu milosrdenstva. Večer o 19. hod. sa pred katedrálou stretne s mladými zhromaždenými na modlitbovej vigílii a vyspovedá niekoľkých z nich.

Na pondelok má Svätý Otec naplánovanú návštevu mešity a stretnutie s moslimskou komunitou a potom svätú omšu na štadióne. Na poludnie sa už vydá na spiatočný let do Ríma.

 

Pápežove rady zasväteným Ugandy: Pamäť, vernosť, modlitba

Uganda 29. novembra – Posledným pastoračným bodom programu Svätého Otca v Ugande bolo v sobotu stretnutie s kňazmi a zasvätenými osobami v katedrále hlavného mesta Kampala. Po odznení pozdravu biskupa zodpovedného za zasvätený život Mons. Johna Baptista Kaggwu a troch svedectiev – kňaza, rehoľníčky a seminaristu, sa prítomným spontánne prihovoril pápež František, pričom pripravený príhovor odovzdal biskupovi na zverejnenie v písomnej podobe.

Svätý Otec zasväteným prízvukoval tri veci – pamäť, vernosť a modlitbu. Uganďanom prúdi v žilách krv ich svätých mučeníkov. Avšak je tu nebezpečenstvo zvyknúť si na zdedené dobrá našich otcov, povedal Svätý Otec a dodal: „Minulá sláva bola začiatkom, avšak vy musíte budovať budúcu slávu. Toto je úloha, ktorú vám zveruje Cirkev: buďte svedkami, ako boli svedkami mučeníci, ktorí dali život za evanjelium.“

Druhým slovom, ktoré pápež zdôraznil bola vernosť – „vernosť pamäti, vernosť vlastnému povolaniu, vernosť apoštolskej horlivosti“. Ako povedal Svätý Otec, k vernosti patrí aj byť misionármi. Kňazom z diecéz bohatých na duchovné povolania pri tejto príležitosti zdôraznil potrebu otvorenosti ponúknuť sa diecézam s nedostatkom kňazov: „Takto bude Uganda naďalej misionárska“, povedal pápež. Nakoniec zasväteným pripomenul dôležitosť modlitby, ktorá, ako vysvetlil, súvisí tiež s pokorou a so schopnosťou uznať sa za hriešnikov.

„Nech vám mučeníci, ktorí dali silu tejto Cirkvi, pomáhajú napredovať v pamäti, vo vernosti a v modlitbe“, zakončil svoj improvizovaný príhovor pápež František.

 

 

Štvrtý deň

Pápež sa v Ugande stretol s mladými a požehnal chorých v charitatívnom stredisku

Uganda 28. novembra – Aj v Ugande sa Svätý Otec túžil stretnúť s mladými. Urobil tak dnes popoludní na bývalom letisku Kololo v Kampale, kde boli okrem iných prítomní aj mladí nepočujúci či utečenci. Na pódiu pápeža Františka privítal arcibiskup Kampaly a biskup zodpovedný za pastoráciu laikov. Po vrelom uvítaní plnom piesní a tancov si prítomní vypočuli dve dojímavé svedectvá. Podelili sa s nimi Winnie, ktorá je od narodenia infikovaná vírusom HIV a Emmanuel, ktorého ako dieťa uniesla ozbrojená skupina, aby z neho urobili detského vojaka.

Svätý Otec dotknutý a oslovený svedectvami, odložil svoj pripravený príhovor a prítomným sa prihovoril spontánne v španielčine. Mladým Ugandy poukázal na nádej, že s Ježišovou silou je možné akékoľvek utrpenie a negatívne skúsenosti, ktoré sú akoby múrom, premeniť na otvorený horizont:

„Tvárou v tvár negatívnej skúsenosti ... je vždy možnosť otvoriť horizont, otvoriť ho s Ježišovou silou. ... Ježiš utrpel tú najnegatívnejšiu skúsenosť histórie: bol potupený, odmietnutý a bol zavraždený. A Ježiš Božou mocou vstal z mŕtvych. On v každom z nás môže vykonať rovnakú vec, s akoukoľvek negatívnou skúsenosťou. Lebo Ježiš je Pán. ... Ak premením negatívnu vec na pozitívnu, som víťaz. Toto sa však dá jedine s Ježišovou milosťou.“

SvätýOtec tiež mladým pripomenul, že sú „národom mučeníkov“ a že v ich žilách koluje mučenícka krv a práve si zachovali živú vieru až dodnes. „A táto viera a tento život sú [v Ugande] také nádherné, že ju nazvali „perlou Afriky“.

Od mladých sa pápež presunul do charitného domu „Nalukolongo Bakateyamba´s Home“, založeného v roku 1978 kardinálom Emmanuelom Kiwanukom Nsubugom (1914-1991), ktorý je na tomto mieste aj pochovaný. O stovku chorých a rozlične trpiacich ľudí sa tu stará tridsať sestier z Kongregácie Dobrého Samaritána.

Svätý Otec sa po návšteve kaplnky a príbytkov chorých prihovoril zhromaždeným na priestranstve: „Tu je prítomný Ježiš, pretože on povedal, že vždy bude prítomný medzi chudobnými, chorými, väznenými, vydedenými, tými, čo trpia. Tu je Ježiš.“ Pápež okrem rehoľných sestier pozdravil aj členov ďalších skupín apoštolsky pôsobiacich v Ugande. Okrem iného povedal:

„Myslím osobitne na veľkú a plodnú prácu vykonávanú medzi chorými na AIDS“, pokračoval Svätý Otec. „Dnes chcem z tohto domu adresovať výzvu všetkým farnostiam a komunitám prítomným v Ugande – i v ostatnej Afrike – aby sa nezabúdalo na chudobných. Nezabúdajte na chudobných!“ Po týchto slovách pripomenul evanjeliové kritérium, podľa ktorého budeme súdení. „Koľkí naši bratia a sestry sú obeťami dnešnej pakultúry „použi a odhoď“, ktorá sa prejavuje v pohŕdaní predovšetkým voči nenarodeným deťom, mladým a starcom! Nakoľko sme kresťania, nemôžeme jednoducho stáť a pozerať čo sa deje, a neurobiť nič. Niečo sa musí zmeniť! Naše rodiny sa musia stať ešte jasnejšími znameniami lásky trpezlivého a milosrdného Boha, nielen pre naše deti a našich starcov, ale pre všetkých, čo sa ocitajú v núdzi. Naše farnosti nesmú zatvárať dvere a uši pred volaním chudobných. Ide tu o najlepšiu školu kresťanského učeníctva.   A týmto spôsobom vydávame svedectvo o Pánovi, ktorý neprišiel aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. Takto ukážeme, že osoby zavážia viac než veci a to čím sme je dôležitejšie než to, čo vlastníme.“

 

Pápež František sa stretol s prezidentom Južného Sudánu

Uganda 28. novembra – Svätý Otec František sa počas svojej apoštolskej cesty v Afrike stretol s prezidentom Južného Sudánu Salva Kiirom. Prijal ho včera 27. novembra vo večerných hodinách na Apoštolskej nunciatúre v ugandskom hlavnom meste Kampala. Podľa slov vatikánskeho hovorcu P. Federica Lombardiho išlo o „osobitné gesto“, ktoré dosvedčuje pozornosť, s akou pápež František sleduje náročný vývoj tejto najmladšej africkej krajiny.

Južný Sudán získal suverenitu v roku 2011, no pokoj v krajine dodnes nenastal, a to aj napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva a podpísaniu prímeria medzi vládnymi silami Salva Kiira a rebelujúcimi zložkami na čele s bývalým viceprezidentom Riek Macharom. Od podpisu pred troma mesiacmi je však prímerie opakovane porušované. Konflikt vyostrený najmä od roku 2013 priniesol desaťtisíce mŕtvych a dva milióny utečencov a vnútorne vysídlených osôb. Podľa údajov UNICEF-u bolo v krajine naverbovaných okolo 16-tisíc detských vojakov. Na konflikte sa podpisujú okrem iného korupcia a tribalizmus, čiže medzikmeňové rozbroje.

 

Pápež v ugandskom Namugongo: Mučeníkov si ctíme životom učeníkov- misionárov

Uganda 28. novembra – Dnešný v poradí druhý deň pápežovej návštevy Ugandy sa začal v znamení mučeníckeho svedectva a ekumenizmu. Svätý Otec najprv navštívil anglikánsku svätyňu v Namugongo, kde slávnostne odkryl pamätnú tabuľu 23 anglikánskych mučeníkov zabitých a mučených koncom 19. storočia. Po pozdrave anglikánskeho arcibiskupa a tichej modlitbe sa pápež František pomedzi jasajúce davy papamobilom presunul do tri kilometre vzdialenej katolíckej svätyne postavenej na mieste, kde bol sv. Karol Lwanga upálený spolu so svojimi 21 spoločníkmi v roku 1886. Národnú katolícku svätyňu, do ktorej prúdia davy pútnikov po celý rok, posvätil pápež Pavol VI. v roku 1969 počas historicky prvej cesty pápeža do Afriky.

Votívna svätá omša k mučeníkom sv. Karolovi Lwangovi a jeho spoločníkom pri príležitosti 50. výročia ich svätorečenia bola slávená v angličtine na voľnom priestranstve, pričom oltár bol umiestnený na pódiu nad jazierkom. Obrovský zbor a s ním celé zhromaždenie mocným spevom a pohybujúc sa v rytme hudby vyjadrovalo oslavu Boha. Po tom, ako diakon prečítal evanjelium s Ježišovými blahoslavenstvami (Mt 5,1-12a), sa po taliansky prihovoril v homílii Svätý Otec, pričom jeho slová boli po úsekoch prekladané do angličtiny.

Pápež pri spomienke na ugandských mučeníkov hovoril o dôležitosti „prehlbovať prítomnosť Ducha Svätého v našom živote“ a zároveň deliť sa oň s druhými, lebo ho dostávame „pre vzájomné budovanie vo viere, nádeji a láske“, aby sme sa stali Kristovými učeníkmi-misionármi. Toto otváranie sa podľa Svätého Otca začína v rodine, kde sa cez lásku rodičov učíme Božej láske a milosrdenstvu a pokračuje to v starostlivosti o druhých, osobitne o núdznych.

„Vernosť Bohu, čestnosť, poctivosť života a nefalšovaná starosť o dobro iných nám prinášajú pokoj, ktorý svet nemôže dať“, povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil, že toto zároveň „ponúka životu na tomto svete cieľ a umožňuje nám pomáhať núdznym, spolupracovať s ostatnými pre spoločné dobro a budovať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá dbá o rozvoj ľudskej dôstojnosti bez vylučovania kohokoľvek, ktorá chráni život, Boží dar, a ochraňuje krásy prírody, stvorenstvo, náš spoločný domov“.

Svätý Otec vyzval veriacich Ugandy uchovávať spomienku na mučeníkov neustále živú, keď povedal:

„Drahí bratia a sestry, toto je dedičstvo, ktoré ste dostali od ugandských mučeníkov – životy poznačené mocou Ducha Svätého, životy, ktoré svedčia aj teraz o premieňajúcej sile evanjelia Ježiša Krista. Toto dedičstvo si neosvojujeme len nejakou príležitostnou spomienkou či jeho uchovávaním v múzeu akoby išlo o akýsi vzácny šperk. Naozaj si ho však ctíme, a tým si ctíme všetkých svätých, keď prinášame ich svedectvo o Kristovi do našich domovov a našim susedom, na pracoviská a do občianskej spoločnosti, či už zostaneme doma alebo sa vyberieme do najvzdialenejšieho kúta sveta.“

V závere eucharistického slávenia pozdravil pápeža arcibiskup Kampaly Mons. Cyprien Kizito Lwanga, ktorý uviedol, že táto svätá omša bola vyvrcholením Zlatého jubilea osláv 50. výročia svätorečenia ugandských mučeníkov, ktoré sa konalo 18. októbra 1964. Ako pripomenul, Svätý Otec František v predchádzajúci deň začal svoju púť k mučeníkom vo svätyni Munyonyo, teda na mieste, kde boli odsúdení na smrť a kde začali svoju púť na smrť do Namugongo. Tam bola väčšina z nich zavraždená pre vieru 3. júna 1886. „Teraz sa nachádzate v kulminačnom bode vašej púte, na mieste, kde vedúca osobnosť Kristových veriacich v Ugande – sv. Karol Lwanga – bol zavraždený tam, kde stojí oltár v bazilike, ktorá je pred Vami“. Arcibiskup tiež spomenul, že na toto miesto si prišli uctiť mučeníkov aj bl. pápež Pavol VI. v roku 1969 a sv. Ján Pavol II. v roku 1993. Okrem toho sa verejne poďakoval misionárom, ktorí priniesli do krajiny evanjelium a obetavo pracovali na výchove domáceho dorastu. Osobitne menoval misijné kongregácie Bielych otcov a komboniánov. Poďakoval tiež vláde krajiny za zabezpečenie apoštolskej cesty.

Uganda má najvyšší počet kanonizovaných svätých v Afrike. Prví domorodí kňazi Afriky, ktorí boli vysvätení v roku 1913, pochádzali z Ugandy. V roku 1939 sa práve Uganďan stal prvým domorodým biskupom v subsaharskej oblasti kontinentu. Mučeníctvo kresťanov v Ugande neskončilo rokom 1886. Aj v roku 1918 tu bolo zavraždených pre vieru niekoľko mučeníkov – išlo o misionárov komboniánov, ktorí na severe krajiny hlásali evanjelium a formovali domorodých katechétov.

 

Homília Svätého Otca pri 50. výročí kanonizácie ugandských mučeníkov v Namugongo

Uganda 28. novembra – Plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri svätej omši 28. novembra 2015 v národnej svätyni v Namugongo, zasvätenej svätým ugandským mučeníkom, pri 50. výročí ich kanonizácie.

«Dostanete silu, keď zostúpi na vás Duch Svätý, a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme» (Sk 1,8).

Od apoštolských čias až podnes povstal veľký počet svedkov, ktorí ohlasovali Ježiša a zvestovali silu Ducha Svätého. Dnes si s vďačnosťou pripomíname obetu ugandských mučeníkov, ktorých svedectvo lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi spravodlivo dosiahlo „samý kraj zeme“. Spomíname si aj na anglikánskych mučeníkov, ktorých smrť pre Krista vydáva svedectvo ekumenizmu krvi. Všetci títo svedkovia rozvíjali vo svojom živote dar Ducha Svätého a slobodne vydali svedectvo svojej viery v Ježiša Krista aj za cenu života, mnohí v takom mladom veku.

Aj my sme dostali dar Ducha, aby sme sa stali Božími synmi a dcérami a aby sme aj my vydávali svedectvo o Ježišovi, že by ho spoznávali a milovali na každom mieste. Prijali sme Ducha, keď sme sa znovuzrodili v krste a keď sme boli posilnení jeho darmi vo sviatosti birmovania. Každý deň sme pozvaní prehlbovať prítomnosť Ducha Svätého v našom živote, „oživovať“ dar jeho božskej lásky, aby sme sa sami stávali prameňom múdrosti a sily pre iných.

Dar Ducha Svätého je dar udelený na to, aby sme sa s ním ďalej podelili. Spája nás navzájom ako veriacich a živé údy Kristovho mystického tela. Nedostávame dar Ducha len pre seba samých, ale na vzájomné budovanie vo viere, nádeji a láske. Myslím na svätých Jozefa Mkasu a Karola Lwangu, ktorí po tom ako boli vyučení vo viere zo strany druhých, chceli ďalej odovzdať dar, ktorý prijali. A urobili to v nebezpečnom čase. Nielen že bol ohrozený ich život, ale aj život mladších chlapcov, zverených do ich starostlivosti. Pretože rozvíjali vlastnú vieru a rozmnožovali lásku k Bohu, nebáli sa prinášať Krista iným, hoci aj za cenu života. Ich viera sa stala svedectvom. Dnes ich uctievame ako mučeníkov a ich príklad naďalej inšpiruje mnohých ľudí vo svete. Oni naďalej ohlasujú Ježiša Krista a moc kríža.

Ak i my, tak ako títo mučeníci, každodenne oživujeme dar Ducha, ktorý prebýva v našich srdciach, celkom určite sa staneme tými učeníkmi misionármi, akými nás Kristus pozýva byť. Nepochybne pre naše rodiny a našich priateľov, ale aj pre tých, ktorých nepoznáme, zvlášť pre tých, ktorí by mohli byť menej zhovievaví, či dokonca voči nám nepriateľskí. Toto otvorenie sa voči iným začína v rodine, v našich domovoch, kde sa učíme láskavosti a odpusteniu a kde sa cez lásku našich rodičov učíme spoznávať Božie milosrdenstvo a lásku. Takáto otvorenosť sa prejavuje aj v starostlivosti o starých a chudobných, vdovy a siroty.

Svedectvo mučeníkov ukazuje všetkým, ktorí si vypočuli ich príbeh vtedy i dnes, že svetské rozkoše a pozemská moc neprinášajú trvalú radosť a pokoj. Avšak vernosť Bohu, čestnosť, poctivosť života a nefalšovaná starosť o dobro iných nám prinášajú pokoj, ktorý svet nemôže dať. To neumenšuje našu starostlivosť o tento svet, ako keby sme hľadeli iba na budúci život. Naopak, ponúka životu na tomto svete cieľ a umožňuje nám pomáhať núdznym, spolupracovať s ostatnými pre spoločné dobro a budovať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá dbá o rozvoj ľudskej dôstojnosti bez vylučovania kohokoľvek, ktorá chráni život, Boží dar, a ochraňuje krásy prírody, stvorenstvo, náš spoločný domov.

Drahí bratia a sestry, toto je dedičstvo, ktoré ste dostali od ugandských mučeníkov – životy poznačené mocou Ducha Svätého, životy, ktoré svedčia aj teraz o premieňajúcej sile evanjelia Ježiša Krista. Toto dedičstvo si neosvojujeme len nejakou príležitostnou spomienkou či jeho uchovávaním v múzeu akoby išlo o akýsi vzácny šperk. Naozaj si ho však ctíme, a tým si ctíme všetkých svätých, keď prinášame ich svedectvo o Kristovi do našich domovov a našim susedom, na pracoviská a do občianskej spoločnosti, či už zostaneme doma alebo sa vyberieme do najvzdialenejšieho kúta sveta.

Nech ugandskí mučeníci spolu s Pannou Máriou, Matkou Cirkvi, orodujú za nás a nech Duch Svätý zapáli v nás oheň božskej lásky! Omukama Abawe Omukisa! Boh vás žehnaj!

 

Poďakovanie pápeža ugandským katechétom: Učíte deti modlitbe

Uganda 28. novembra – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s katechétmi a učiteľmi vo svätyni Munyonyo v Ugande dňa 27. novembra 2015.

Drahí katechéti a vyučujúci, drahí priatelia! Všetkým vás s láskou pozdravujem v mene Ježiša Krista, nášho Pána a Učiteľa.

„Učiteľ!“ Aký krásny titul! Ježiš je naším prvým a najväčším učiteľom. Svätý Pavol nám hovorí, že Ježiš dal svojej Cirkvi nielen apoštolov a pastierov, ale aj učiteľov, aby budovali celé Telo vo viere a láske. Spolu s biskupmi, kňazmi a diakonmi, ktorí boli ustanovení na kázanie evanjelia a na starostlivosť o Pánovo stádo, máte vy katechéti dôležitý podiel na prinášaní Dobrej noviny do každej dediny a každej chyže vo vašej krajine. Boli ste vybraní na to, aby ste vykonávali službu katechézy.

Predovšetkým sa vám chcem poďakovať za obetu, ktorú vy a vaše rodiny prinášate, a za zápal a oddanosť, s ktorými uskutočňujete vašu dôležitú úlohu. Vyučujete čo vyučoval Ježiš, vzdelávate dospelých a pomáhate rodičom vychovať svoje deti vo viere, všetkým prinášate radosť a nádej večného života. Ďakujem, ďakujem za vašu oddanosť, za príklad, ktorý dávate, za blízkosť Božiemu ľudu v jeho každodennom živote a za množstvo spôsobov ako sadíte a šľachtíte semiačka viery v celej tejto šírej zemi! Obzvlášť ďakujem za skutočnosť, že vyučujete deti a mladých, ako sa modliť. Je totiž veľmi dôležité, je to veľká vec, vyučovať deti modliť sa.

Viem, že vaša práca, hoci prináša uspokojenie, nie je ľahká. Povzbudzujem vás preto zotrvať a žiadam vašich biskupov a kňazov, aby vám pomáhali doktrinálnou, duchovnou a pastorálnou formáciou, aby tak vaša činnosť bola stále účinnejšia. Aj vtedy, keď sa úloha zdá ťažkou, keď je málo prostriedkov a ťažkostí príliš veľa, bude dobré pamätať, že vaša práca je svätá. A chcem to zdôrazniť, že vaša práca je svätou. Duch Svätý je prítomný tam, kde sa ohlasuje Kristovo meno. Je medzi nami zakaždým, keď pozdvihujeme srdcia i mysle k Bohu v modlitbe. On vám dá svetlo a silu, ktoré potrebujete! Posolstvo, ktoré prinášate, sa o to viac zakorení v srdciach ľudí, o čo viac budete nielen učiteľmi, ale aj svedkami. A tu je ďalšia dôležitá vec: máte byť učiteľmi, no toto neprinesie osoh, ak nebudete svedkami. Nech váš príklad všetkým ukáže nádheru modlitby, moc milosrdenstva a odpustenia, radosť zo zdieľania Eucharistie so všetkými bratmi a sestrami.

Kresťanská komunita v Ugande výdatne vzrástla vďaka svedectvu mučeníkov. Oni vydali svedectvo pravdy, ktorá oslobodzuje; boli pripravení vyliať svoju krv, len aby zostali verní tomu, o čom vedeli, že je to dobré, krásne a pravdivé. Dnes sa nachádzame tu v Munyonyo, na mieste, kde sa kráľ Mwanga rozhodol načisto skoncovať s nasledovníkmi Krista. Nepodarilo sa mu však zrealizovať svoj zámer, tak ako sa nepodarilo kráľovi Herodesovi zabiť Ježiša. Svetlo zasvietilo v temnotách, a temnoty ho neprijali (porov. Jn 1,5). Kresťania Ugandy sa po tom, ako videli odvážne svedectvo sv. Andreja Kaggwu a jeho spoločníkov stali ešte viac presvedčenými o Kristových prisľúbeniach.

Kiež vám sv. Andrej, váš patrón, a všetci umučení katechéti Ugandy vyprosia milosť byť múdrymi učiteľmi, mužmi a ženami, ktorých slová sú plné milosti, presvedčivého svedectva o nádhere Božej pravdy a evanjeliovej radosti! Byť svedkami svätosti! Choďte bez strachu do každého mesta a dediny tejto krajiny, bez strachu šíriť dobré osivo Božieho slova, a dôverujte v jeho prísľub, že sa vrátite s plesaním a prinesiete snopy hojnej žatvy. Všetkých vás prosím, drahí katechéti, aby ste sa za mňa modlili a aby ste k tomu viedli aj deti.

Omukama Abawe Omukisa! Boh vás žehnaj!

 

27. novembra

Pápež František oslovil Ugandu ako krajinu pohostinnú k utečencom

Uganda 27. novembra – Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Ugandy a diplomatickým zborom v sídle prezidenta State House v Entebbe 27. novembra 2015:

Vážený pán prezident, vážení členovia vlády, ctení členovia diplomatického zboru, drahí bratia biskupi, dámy a páni,

ďakujem vám za vaše srdečné privítanie a som šťastný, že som v Ugande. Moja návšteva vašej krajiny si kladie predovšetkým za cieľ pripomenutie si päťdesiateho výročia svätorečenia ugandských mučeníkov mojím predchodcom pápežom Pavlom VI. Avšak dúfam, že moja prítomnosť tu bude vnímaná aj ako znak priateľstva, úcty a povzbudenia pre všetkých obyvateľov tohto veľkého národa.

Mučeníci, tak katolíci ako anglikáni, sú opravdivými národnými hrdinami. Oni dosvedčujú hlavné princípy vyjadrené v ugandskom motte: „Pre Boha a pre moju krajinu.“ Pripomínajú nám, akú významnú úlohu v kultúrnom, ekonomickom a politickom živote tejto krajiny zohrali a stále zohrávajú viera, morálna čestnosť a záväzok k všeobecnému dobru. Oni nám tiež pripomínajú, že aj napriek našim rozdielnym náboženstvám a presvedčeniam sme všetci povolaní hľadať pravdu, pracovať pre spravodlivosť a zmierenie a rešpektovať, chrániť a pomáhať si navzájom ako členovia jednej ľudskej rodiny. Tieto vznešené ideály sa obzvlášť vyžadujú od mužov a žien ako ste vy, ktorí máte za úlohu zaistiť transparentným spôsobom spravovanie verejných vecí, integrálny ľudský rozvoj, širokú účasť na verejnom živote národa, ako aj múdre a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov, ktoré Stvoriteľ tak bohatým spôsobom zveril tejto zemi.

Moja návšteva má taktiež za cieľ upozorniť na Afriku ako celok, na prísľub, ktorý predstavuje, na jej nádeje, na jej zápasy a jej úspechy. Svet sa pozerá na Afriku ako na kontinent nádeje. Uganda je naozaj Bohom požehnaná krajina s bohatými prírodnými zdrojmi, ktoré ste povolaní spravovať ako zodpovední strážcovia. Krajina je ale predovšetkým požehnaná v jej ľude: v jej solídnych rodinách, jej mládeži a jej starcoch. Teším sa na zajtrajšie stretnutie s mladými, na ktorých sa obrátim slovami povzbudenia a výzvy. Ako je dôležité, aby im bola daná nádej, príležitosti pre vzdelávanie a riadne ohodnotené zamestnanie, a najmä príležitosť naplno sa podieľať na živote spoločnosti! Chcem však tiež spomenúť aj požehnanie, ktoré dostávate prostredníctvom starých ľudí. Sú živou pamäťou každého národa. Ich múdrosť a skúsenosť by mali byť stále cenené ako kompas, ktorý umožní spoločnosti nájsť správny smer ako čeliť súčasným výzvam s čestnosťou, múdrosťou a prezieravosťou.

Tu, vo Východnej Afrike, Uganda ukázala vynikajúce nasadenie pri prijímaní utečencov, umožniac im znovu si vybudovať život v bezpečí a zakusovať pocit dôstojnosti z možnosti zarobiť si na živobytie poctivou prácou. Náš svet, poznačený vojnou, násilím a rôznymi formami nespravodlivosti, je svedkom bezprecedentného migračného pohybu. Spôsob, akým čelíme tomuto fenoménu je skúškou našej ľudskosti, nášho rešpektu ľudskej dôstojnosti a predovšetkým našej solidarity s bratmi a sestrami v núdzi.

I keď je moja návšteva krátka, túžim povzbudiť to množstvo úsilia v tichosti vynakladaného na pomoc chudobným, chorým a osobám v akejkoľvek ťažkosti. Práve v týchto malých znameniach môžeme vidieť skutočnú dušu národa. Mnohými spôsobmi sa náš svet stáva vzájomne bližším; avšak zároveň sa so znepokojením stávame svedkami globalizácie „kultúry vyraďovania“, ktorá nás robí slepými na duchovné hodnoty, zatvrdzuje naše srdcia pred potrebami chudobných a oberá našich mladých o nádej.

Teším sa na naše stretnutia a spoločne strávený čas a modlím sa za to, aby ste vy i celý milovaný ugandský národ vždy boli živým dôkazom hodnôt, ktoré sformovali dušu vášho národa. Na všetkých vás zvolávam hojnosť Božieho požehnania.

Mungu awabariki! Nech vás Boh žehná!

 

Pápež František prešiel z Kene do Ugandy, pozdravil vedenie krajiny a katechétov

Keňa/Uganda 27. novembra – Svätý Otec dnes zakončil prvú etapu apoštolskej cesty do Afriky a začal druhú. Z Kene sa presunul do Ugandy. Posledným bodom programu pápeža Františka v Keni bolo súkromné stretnutie s biskupským zborom v sále športového štadiónu Kasarani hneď po stretnutí s mladými. Popoludní sa krajina rozlúčila s pápežom na medzinárodnom letisku v Nairobi ceremóniou za prítomnosti prezidenta republiky. Lietadlo sa vydalo na 80-minútový let smerom na západ a Svätý Otec tak začal druhú etapu svojej 11. apoštolskej cesty.

Uganda je západným susedom Kene. Ide o niekdajšiu britskú kolóniu, v súčasnosti má viac než 36 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Kampala, avšak administratívnym centrom je mesto Entebbe. Uganda bola prvou krajnou afrického kontinentu, ktorú kedy navštívil pápež. Stalo sa tak v roku 1969, keď do nej zavítal bl. Pavol VI. V roku 1993 ju navštívil aj sv. Ján Pavol II.

Lietadlo so Svätým Otcom pristálo na letisku v Entebbe krátko pred 15.30 nášho času. Počas oficiálneho privítania za prítomnosti prezidenta republiky Yoweriho Kagutu Museveniho s manželkou, apoštolského nuncia Mons. Michaela A. Blumeho SVD, arcibiskupa Kampaly Mons. Cypriana Kizita Lwangu a ďalších biskupov, pred nastúpenou čestnou gardou odzneli privítacie salvy z kanóna a štátne hymny. Pápežovi sa predstavili aj speváci a tanečníci tradičnej folklórnej skupiny.

V atmosfére jasajúceho a tancujúceho davu sa po predstavení delegácií Svätý Otec odobral do prezidentského paláca, aby tam absolvoval oficiálnu návštevu hlavy štátu a aby sa stretol s autoritami krajiny a členmi diplomatického zboru.

V paláci ho privítal prezident republiky Museveni, s ktorým absolvoval súkromné stretnutie a podpísal sa do čestnej knihy návštev. Pri vzájomne výmene darov pápež prezidentovi odovzdal historický náčrt fasády Baziliky sv. Petra.

K autoritám politického, ekonomického a kultúrneho života krajiny a členom diplomatického zboru sa pápež prihovoril v konferenčnej sále paláca. V úvodnom príhovore na pôde Ugandy predstavil cieľ svojej návštevy, ktorým je pripomenutie si päťdesiateho výročia svätorečenia ugandských mučeníkov pápežom Pavlom VI. a vyjadrenie priateľstva, úcty a povzbudenia všetkým obyvateľom Ugandy.

Mučeníkov, tak katolíckych ako anglikánskych, nazval Svätý Otec v príhovore opravdivými národnými hrdinami, ktorí pripomínajú, „akú významnú úlohu v kultúrnom, ekonomickom a politickom živote tejto krajiny zohrali a stále zohrávajú viera, morálna čestnosť a záväzok k všeobecnému dobru.“

Pápež zasadil návštevu aj do širšieho rámca: „Moja návšteva má taktiež za cieľ upozorniť na Afriku ako celok, na prísľub, ktorý predstavuje, na jej nádeje, na jej zápasy a jej úspechy. Svet sa pozerá na Afriku ako na kontinent nádeje.“

Ďalej pripomenul, že Uganda je požehnaná nielen prírodou, ale na prvom mieste jej ľuďmi, pričom osobitne hovoril o mládeži a staršej generácii. Osobitne potom vyzdvihol pohostinnosť krajiny voči utečencom:

„Tu, vo Východnej Afrike, Uganda ukázala vynikajúce nasadenie pri prijímaní utečencov, umožniac im znovu si vybudovať život v bezpečí a zakusovať pocit dôstojnosti z možnosti zarobiť si na živobytie poctivou prácou. Náš svet, poznačený vojnou, násilím a rôznymi formami nespravodlivosti, je svedkom bezprecedentného migračného pohybu. Spôsob, akým čelíme tomuto fenoménu je skúškou našej ľudskosti, nášho rešpektu ľudskej dôstojnosti a predovšetkým našej solidarity s bratmi a sestrami v núdzi.“

V podvečerných hodinách Svätý Otec sprevádzaný arcibiskupm hlavného mesta Kampaly Mons. Kizitom Lwangom pozdravil ugandských katechétov a učiteľov, zhromaždených v neďalekej svätyni Munyonyo, spojenej s mučeníckou smrťou sv. Andreja Kaggwu, ktorý je v Ugande považovaný za patróna katechétov a učiteľov.

Na ďalší deň čaká pápeža Františka návšteva svätyne v Namugongo, kde bude sláviť eucharistiu s masovou účasťou pri 50. výročí kanonizácie sv. ugandských mučeníkov. Navštívi aj anglikánsku svätyňu v susedstve. Popoludní sa stretne s mládežou, navštívi charitatívne centrum a napokon stretnutie s kňazmi a rehoľníkmi v katedrále. 

 

Pápež s mládežou Kene v živej reťazi na prekonanie tribalizmu

Keňa 27. novembra – Radosť a nadšenie sprevádzali stretnutie Svätého Otca s mladými Kene, ktoré sa v Nairobi uskutočnilo dnes dopoludnia po jeho návšteve chudobnej štvrte Kangemi. Zaplnený 70-tisícový štadión Kasarani privítal Svätého Otca spevmi a tancami. Pápež hovoril k mladým celkom spontánnym spôsobom a ponúkol im rady, ako sa postaviť k niekoľkým vážnym problém, ktoré mu z vlastnej skúsenosti popísali: medzikmeňové napätia, korupcia, rozdúchavanie radikalizmu či upadanie do závislostí a autodeštruktívneho správania.

Po odznení biblického čítania (2Tim 1,3-10) pápeža pozdravil biskup zodpovedný za pastoráciu laikov Mons. Anthony Muheria. Následne si Svätý Otec vypočul svedectvá dvoch zástupcov mladých, ktorí mu položili aj otázky. Mladá Linett pápežovi predstavila niekoľko problémov tamojšej spoločnosti, s ktorými sa pasujú aj mladí – medzi nimi je korupcia a zneužívanie kmeňovej príslušnosti k vyvolaniu rozdelenia a nesvárov v spoločnosti.

Podobne Emanuel Svätému Otcovi rozprával o probléme radikalizácie mladých, ktorí sú extrémistickými skupinami vedení k nenávisti voči ostatným, ďalej o probléme dešktruktívneho správania mladých, ktorí kvôli bolestným životným skúsenostiam, osobitne zo straty milovaných osôb, upadajú do najrozličnejších závislostí a vzďaľujú sa od Boha.

Mladí Kene sa na stretnutie so Svätým Otcom pripravovali modlitbou – obetovali za neho mnoho ružencov, na znak čoho mu darovali ružencovú plaketu. Pápež im za modlitbu srdečne poďakoval a na všetky tie trápenia a utrpenia, ktoré ich v živote stretávajú, reagoval spontánnymi slovami:

„Život je plný ťažkostí. Ale sú tu dva spôsoby, ako hľadieť na ťažkosti. Alebo na ne hľadíš ako na niečo, čo ťa blokuje, nahlodáva a ničí, alebo na ne hľadíš ako na príležitosti. Je na vás, aby ste si vybrali. Je pre mňa ťažkosť cesta zničenia alebo je to príležitosť k tomu, aby som ju prekonal – vo mne, v mojej rodine, v mojej krajine? Chlapci a dievčatá, nežijeme v nebi, žijeme na zemi. A zem je plná ťažkostí. A je plná nielen ťažkostí, ale aj pozvaní, ktoré ťa vedú priam k zlému. Ale je tu niečo, čo vy všetci mladí máte: schopnosť vybrať si. Ktorú cestu si chcete vybrať? Chcem sa nechať ťažkosťami premôcť alebo ich chcem premeniť na príležitosť k ich zdolaniu a prekonaniu seba samého? ... A tak sa vás pýtam: Chcete výzvy zdolávať, alebo sa nimi chcete nechať premôcť?“

Ďalej sa pápež František vyjadril k veľkému problému tamojšej spoločnosti, ktorým sú nesváry a diskriminácia na základe príslušnosti ku kmeňu, takzvaný tribalizmus. „Tribalizmus ničí“, povedal Svätý Otec a prirovnal ho k situácii, keď má niekto v rukách kamene a skrýva ich za chrbtom, aby ich mohol kedykoľvek vrhnúť na druhého. Sluch, srdce a ruky – to sú podľa pápeža cesty, ktorými sa tomuto postoju učíme a prostredníctvom ktorých sa dá nad ním aj zvíťaziť.

„Ak medzi sebou nevediete dialóg a ak sa nepočúvate, vždy bude existovať tribalizmus, ktorý je ako červ nahlodávajúci spoločnosť“ povedal pápež František a následne všetkých prítomných pozval pochytať sa za ruky na znak prekonania tribalizmu, pričom povedal: „Všetci sme jeden národ – držať sa za ruky je toho vyjadrením, avšak je to vec rozhodnutia. Ide o každodennú prácu. Je to práca uší – počúvať sa navzájom, práca srdca - otvoriť si srdce pre druhých a práca rúk – podať si s druhými ruku.“

Po tom ako sa celý štadión, vrátane prezidenta, spojil do živej reťaze podanými rukami, Svätý Otec prešiel k ďalšej pálčivej otázke, ktorou je korupcia: „Korupcia je ako cukor, je sladká, chutí nám, je to ľahké. A nakoniec skončíme zle. Z toľkého cukru ľahko skončíme ako diabetici alebo naša krajina skončí ako diabetik. Zakaždým, keď prijmeme úplatok a vložíme si ho do vrecka, ničíme svoje srdce, svoju osobnosť a ničíme svoju vlasť. Prosím vás nenaučte sa na chuť tohto cukru, ktorý sa volá korupcia.“

Na otázku radikalizácie mladých Svätý Otec odpovedal, že je to vec nedostatku práce či možnosti študovať, je to spoločenské nebezpečenstvo, ktoré závisí aj od nespravodlivého medzinárodného systému, ktorý stavia do centra peniaze a nie osobu. Svätý Otec mladým odporúčal za takéhoto mladého človeka sa modliť, lebo ako povedal, „Boh je mocnejší než akákoľvek náborová kampaň“. Takýto mladý človek tiež podľa neho potrebuje našu pozornosť, blízkosť a priateľstvo.

Pápež František sa mladým zdôveril aj s tým, že vo vrecku vždy nosí ruženec a malú krížovú cestu, pričom dodal: „Vďaka týmto dvom veciam nestrácam nádej“.

„Keď je tu chvíľa, v ktorej nechápete, keď ste zúfalí a keď sa vám rúca svet, hľaďte na kríž!“, vyzval mladých Svätý Otec, lebo tam máme hľadať nádej.

Poslednou otázkou, na ktorú pápež odpovedal, bola otázka utrpenia mladých, ktorí nezažili lásku, ktorí majú za sebou negatívne skúsenosti. Ponúkol im túto radu:

„Je tu len jeden liek, aby sme sa vymanili z týchto skúseností: robiť či dávať to, čo som sám nedostal. Ak sa vám nedostalo porozumenia, majte porozumenie s druhými. Ak ste neprijali lásku, milujte druhých. Ak ste cítili bolesť opustenosti, priblížte sa k tým, čo sú sami. Telo sa lieči telom! Boh sa stal telom, aby nás uzdravil. Robme tak aj my s druhými.“

Svätý Otec sa spolu s mladými pomodlil Otčenáš a potom ich postupne požehnával, ako aj sadenice stromov, ktoré k nemu prinášali v rukách a ktoré následne podľa tradície zasadia.

 

Pápež František medzi chudobnými v nairobskom slame Kangemi

Keňa 27. novembra – V tretí deň apoštolskej cesty zavítal pápež František v Nairobi do chudobnej štvrte Kangemi, označovanej ako „slam“, kde pastoračne pracuje rehoľa jezuitov. Návštevu obyvateľov stotisícovej prehustenej periférie bez pitnej vody, kanalizácie a infraštruktúry, označil za prioritu svojho programu apoštolskej cesty. Pri stretnutí vo farskom kostole sv. Jozefa Robotníka uprostred slamu Svätý Otec poukázal na múdrosť ľudu, ktorá je prítomná aj popri veľkej skromnosti. V duchu svojej encykliky Laudato si´ pripomenul, že človek je schopný aj v tejto situáciu vytvárať vzťahy spolupatričnosti a vytvárať komunitu, kde sa „búrajú múry vlastného ja a prekonávajú sa bariéry egoizmu a sebectva“. Hodnoty ako solidárnosť, úcta k životu, starostlivosť o chorých, pohostinnosť a schopnosť podeliť sa i s málom vyjadril príslovím: „Tam, kde jedia desiati, najedia sa i dvanásti“.

„Každá ľudská bytosť je dôležitejšia než bôžik peňazí“, zdôraznil Svätý Otec a pripomenul, že „Ježišova životná cesta sa začala na periférii, vychádza od chudobných a spolu s chudobnými smeruje ku všetkým.“ Ďalej sa zameral na nespravodlivosť a mestskú marginalizáciu, ktorá je výsledkom bezohľadného prístupu podnikateľov, ktorí pripravujú väčšinu ľudí o pôdu na bývanie a obživu. Až 55% obyvateľstva Nairobi žije natlačených v provizórnych obydliach bez základnej sociálnej vybavenosti, bez ciest, škôl a nemocníc, športovísk a rekreačných miest.

Pápež takto nadviazal na dve predchádzajúce svedectvá reprezentantky obyvateľov Kangemi a írskej misionárky sr. Mary Kileenovej dlhodobo pôsobiacej medzi chudobnými v Nairobi (v minulosti navštívila aj Slovensko) o dopadoch núdze a sociálnej nespravodlivosti na ľudí vo forme materiálnej chudoby, chorôb, živelných pohrôm, násilia, kriminality, drogovej závislosti, zneužívania, kupliarstva, korupcie a nedostupnosti vzdelávania. Hovoril o utrpení žien, ktoré sa hrdinsky snažia uchrániť svoje deti pred týmito hrozbami a modlil sa za to, aby verejní predstavitelia v súčinnosti s obyvateľmi slamu dokázali nastúpiť cestu sociálneho začlenenia zahŕňajúcu vzdelávanie, šport, obecné aktivity a starostlivosť o rodiny.

Citujúc sv. Jána Pavla II. nazval pápež František spomenuté sociálne nespravodlivosti „dôsledkami nových foriem kolonializmu, ktorý sa správa tak, akoby africké krajiny boli súčiastkami mechanizmu, dielcami gigantického súkolia.“ Okrem naliehavosti potreby mestskej integrácie hovoril aj o práve každého človeka na pôdu, strechu nad hlavou a prácu (tzv. tri „t“ v španielčine: tierra, techo, trabajo): „Nie je to filantropia, je to povinnosť všetkých.“ Pápež zároveň vyzval všetkých kresťanov k obnove misijného elánu a angažovanosti proti nespravodlivosti, „pretože chudobní sú privilegovanými adresátmi evanjelia“.

Pápežove slová prednášané po španielsky mohli prítomní sledovať v preklade do angličtiny. Na záver Svätý Otec požehnal obraz určený pre kostol a ďalšie náboženské predmety. Farnosti, ktorá má približne 20-tisíc farníkov a vedie ju P. Pascal Mwijage SJ spolu s ďalšími jezuitmi, venoval pápež finančný dar na charitatívne ciele.

 

26. novembra

Príhovor pápeža Františka v pobočke OSN v Nairobi

Vatikán 26. novembra – V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka v sídle pobočky OSN v Nairobi (UNON) pri jeho návšteve dňa 26. novembra 2015:

Chcem sa poďakovať za milé pozvanie a za slová privítania pani Sahle-Work Zewdeovej, generálnej riaditeľky Úradu OSN v Nairobi, ako aj pánovi Achimovi Steinerovi, výkonnému riaditeľovi Programu OSN pre životné prostredie a pánovi Joanovi Closovi, výkonnému riaditeľovi OSN-Habitat. Využívam príležitosť, aby som pozdravil všetok personál a všetkých tých, ktorí spolupracujú s tu prítomnými inštitúciami.

Po ceste do tejto sály ma pozvali zasadiť strom v parku Centra OSN. Prijal som toto pozvanie k symbolickému a jednoduchému gestu, ktoré veľa znamená v mnohých kultúrach.

Zasadiť strom je na prvom mieste pozvanie pokračovať v boji proti fenoménom ako sú odlesňovanie a vytváranie púští. Pripomína nám dôležitosť chrániť a zodpovedným spôsobom spravovať tie «pľúca planéty bohaté na biodiverzitu, [ako to môžeme na tomto kontinente doceniť v prípade] povodia Konga», zásadne dôležité miesta «pre celú planétu a budúcnosť ľudstva». Preto sa vždy oceňuje a povzbudzuje «angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom» (Laudato si´, 38).

Sadenie stromu nás vyzýva mať aj naďalej dôveru, mať nádej a osobitne konkrétne sa angažovať za premenu všetkých situácií nespravodlivosti a úpadku, ktorými dnes trpíme.

O niekoľko dní sa v Paríži uskutoční dôležité stretnutie o klimatických zmenách, na ktorom sa bude medzinárodné zhromaždenie nanovo zaoberať touto problematikou. Bolo by smutné, a odvážim sa povedať až katastrofické, ak by osobné záujmy prevážili nad spoločným dobrom a došlo by až k manipulácii informáciami na obránenie svojich vlastných plánov.

V medzinárodnom kontexte, v ktorom sa kladie alternatíva, ktorú nemožno ignorovať, čím je buď zlepšovanie alebo ničenie životného prostredia, znamená každá podniknutá iniciatíva, malá či veľká, osobná alebo kolektívna, v záujme starostlivosti o stvorenstvo, istú cestu pre „veľkodušnú a dôstojnú kreativitu, ktorá umožňuje, aby z človeka vychádzalo to najlepšie“ (porov. Laudato si’, 211).

„Klíma je spoločným dobrom všetkých; […] klimatické zmeny sú globálnym problémom s vážnymi sociálnymi, ekonomickými, distribučnými a politickými dosahmi na životné prostredie a predstavujú pre ľudstvo jednu z hlavných aktuálnych výziev” (Laudato si’, 23-25). Odpoveď na ňu „musí zahrnovať sociálnu perspektívu, ktorá berie do úvahy základné práva tých, čo sú najviac znevýhodnení“ (Laudato si’, 93) a to od momentu, keď „zneužívanie a súčasne i ničenie životného prostredia sú spojené s nezadržateľným procesom vyraďovania“ (Príhovor v OSN, 25. septembra 2015).

COP21 je dôležitým krokom v procese rozvoja nového systému energetiky, ktorý by čo najmenej závisel na spaľovaní fosílnych palív, bol by zameraný na energetickú efektívnosť a ktorý by sa zakladal na používaní energie s nízkym či nulovým obsahom uhlíka. Nachádzame sa pred veľkou politickou a ekonomickou úlohou, a to nanovo stanoviť a napraviť dysfunkcie a pokrivenia aktuálneho modelu rozvoja.

Dohovor v Paríži môže dať v tomto smere jasný signál, a to za podmienky – ako som mal možnosť povedať pred generálnym zhromaždením OSN –, že sa vyvarujeme „akémukoľvek pokušeniu upadnúť do rečníckeho nominalizmu, ktorý by mal utišujúci účinok na svedomie. Musíme sa postarať o to, aby boli naše inštitúcie skutočne efektívne“ (Príhovor v OSN, 25. septembra 2015). Preto dúfam, že COP21 nakoniec dospeje ku globálnej a „transformujúcej“ zhode, založenej na princípoch solidarity, spravodlivosti, rovnosti a spoluúčasti, a bude namierená na dosiahnutie troch komplexných a zároveň i vzájomne závislých cieľov: zmiernenie dopadu klimatických zmien, boj proti chudobe a rešpekt voči ľudskej dôstojnosti.

Napriek mnohým ťažkostiam sa potvrdzuje „tendencia chápať planétu ako vlasť a ľudstvo ako ľud, ktorý obýva spoločný domov“ (Laudato si’, 164). Nijaká krajina „nemôže konať mimo spoločnej zodpovednosti. Ak skutočne chceme pozitívnu zmenu, musíme pokorne akceptovať našu vzájomnú závislosť, t. j. našu zdravú závislosť jedni na druhých (Príhovor k ľudovým hnutiam, 9. júla 2015). Problém nastáva vtedy, keď sme presvedčení, že vzájomná závislosť je synonymom nanucovania alebo podriaďovania sa niektorých kvôli záujmom druhých. Toho najslabšieho v záujme silnejšieho.

Je potrebný úprimný a otvorený dialóg spolu so zodpovednou spoluprácou všetkých: politických predstaviteľov, vedeckých kruhov, podnikateľov i občianskej spoločnosti. Nechýbajú pozitívne príklady, ktoré nám ukazujú ako je pravá spolupráca medzi politikou, vedou a ekonomikou schopná dosiahnuť dôležité výsledky.

Jednako si ale uvedomujeme, že „ľudia, ktorí sú schopní extrémne upadnúť, sa vedia aj prekonať, znova sa rozhodnúť pre dobro a obrodiť sa“ (Laudato si’, 205). Toto hlboké vstúpenie si do svedomia nás vedie k nádeji, že hoci by ľudstvo postindustriálneho obdobia zostalo v pamäti ako jedno z najnezodpovednejších v dejinách, „ľudstvo na začiatku 21. storočia vstúpi do pamäti preto, že veľkodušne zobralo na seba svoju vážnu zodpovednosť“ (porov. Laudato si’, 165).

Za týmto účelom je nevyhnutné, aby ekonomika a politika vstúpili do služieb ľudu, kde „by človek, v súzvuku s prírodou, vytváral ucelený systém produkcie a distribúcie, aby tak schopnosti a požiadavky každého človeka našli svoje adekvátne vyjadrenie v sociálnej dimenzii“ (Príhovor k ľudovým hnutiam, 9. júla 2015). Nejde o utópiu ani o fantáziu. Naopak. Ide o realistickú perspektívu, ktorej východiskovým bodom je osoba a jej dôstojnosť, k čomu má všetko smerovať.

Zmenu kurzu, ktorú potrebujeme, nie je možné uskutočniť bez podstatnej zaangažovanosti v oblasti vyučovania a formácie. Nič nebude možné, pokiaľ politické a technické riešenia nebude sprevádzať edukačný proces, ktorý podnecuje k novým štýlom života. Nový štýl kultúry. To si vyžaduje formáciu, ktorej cieľom bude, aby v chlapcoch a dievčatách, ženách a mužoch, mladých a dospievajúcich rástlo povedomie záväzku kultúry starostlivosti: starostlivosti o nás samých, o ostatných, o životné prostredie, namiesto kultúry úpadku a vyraďovania: vyraďovania samých seba, ostatných, životného prostredia. Podpora „vedomia spoločného pôvodu, vzájomnej príslušnosti a budúcnosti zdieľanej všetkými. Toto základné povedomie by umožnilo rozvoj nových presvedčení, nových životných postojov a štýlov. Vynára sa tak veľká kultúrna, duchovná a výchovná výzva, ktorej súčasťou budú dlhé procesy regenerácie“ (Laudato si’, 202), a nastal čas, aby sme sa k nej aktívne postavili.

Existuje veľa evidentných prípadov, osobných príbehov, dopadov u tisícov ľudí, ktorých kultúra úpadku a vyradenia dohnala k uctievaniu si bôžikov zisku a konzumizmu. Musíme si dávať pozor na smutný znak „globalizácie ľahostajnosti, pod vplyvom ktorej si pomaličky ‚zvykáme‘ na utrpenie druhých, akoby to bolo niečo normálne“ (Posolstvo k Svetovému dňu výživy 2013, 16. októbra 2013, 2), alebo ešte horšie, pod vplyvom ktorej podliehame extrémnym a hanebným formám „vyraďovania“ a sociálneho vyčleňovania, ako sú nové formy otroctva, obchodu s ľuďmi, nútená práca, prostitúcia, obchodovanie s ľudskými orgánmi. „Tragicky sa zvyšuje počet migrantov, ktorí utekajú pred biedou umocnenou zhoršovaním životného prostredia. Podľa medzinárodných konvencií sa im nepriznáva štatút utečencov a znášajú ťažobu vlastného života pozbavení akýchkoľvek ochranných noriem“ (Laudato si’, 25). Je veľa životov, veľa osobných príbehov a veľa snov, ktoré stroskotávajú v našej súčasnosti. Nemôžeme voči tomu zostať indiferentní. Nemáme na to právo.

Paralelne s úpadkom životného prostredia sme už dlhý čas svedkami rýchleho procesu urbanizácie, ktorý nanešťastie často vedie k „neprimeranému a neusporiadanému rastu mnohých miest, ktoré sa […] stali neobývateľnými [a ...] neefektívnymi“ (porov. Laudato si’, 44). Podobne existujú miesta, kde sa prehlbujú znepokojujúce symptómy tragického prerušenia spojenia medzi sociálnou integráciou a spoločenstvom, čo vedie k „nárastu násilia a vzniku nových foriem sociálnej agresivity, obchodu s narkotikami a rastúcej spotrebe drog medzi tými najmladšími, k strate identity“ (porov. Laudato si’, 46), k pocitu vykorenenia a k sociálnej anonymite (porov. Laudato si’, 149).

Chcel by som vyjadriť svoju podporu tým, čo na úrovni miestnej i medzinárodnej, pracujú na zabezpečovaní toho, aby sa proces urbanizácie zmenil na účinný prostriedok v záujme rozvoja integrácie, a nakoniec aj toho, aby sa zabezpečili dôstojné podmienky pre život všetkých, zvlášť tých, čo žijú v okrajových štvrtiach, garantujúc všetkým základné práva na pôdu, domov a prácu. Je preto nevyhnutné, aby sa podporovali tie iniciatívy urbanistického plánovania a starostlivosti o verejné priestranstvá, ktoré by v tomto smere napredovali, predpokladali by účasť miestneho obyvateľstva a snažili sa o odstraňovanie početných nerovností a hromadných prípadov mestskej chudoby, a to nielen na úrovni ekonomickej, ale aj – a to najmä –sociálnej a na úrovni životného prostredia. Budúca Konferencia Habitat-III, ktorá je naplánovaná na mesiac október 2016 v meste Quito, by mohla byť dôležitým momentom pre identifikáciu spôsobov ako čeliť týmto problémom.

Za niekoľko dní sa stane Nairobi hosťujúcim mestom 10. ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie. V roku 1967, v dobe kedy sa svet začal stávať stále viac poznačený vzájomnou závislosťou krajín a kedy sa predpovedali roky aktuálnej reality globalizácie, môj predchodca Pavol VI. sa zamýšľal nad tým, ako by sa obchodné vzťahy medzi štátmi mohli stať základným prvkom rozvoja ľudstva alebo, opačne, príčinou biedy a vylúčenia (porov. Populorum progressio, 56-62). Napriek uznaniu množstva odvedenej práce v tomto sektore sa zdá, že sa ešte nedospelo k medzinárodnému obchodnému systému, ktorý by bol spravodlivý a úplne v službe boja proti chudobe a vylučovaniu. Obchodné vzťahy medzi jednotlivými štátmi, ako podstatná časť vzťahov medzi národmi, môžu slúžiť tak na poškodzovanie životného prostredia, ako aj na jeho obnovu a zabezpečenie pre budúce generácie.

Vyjadrujem svoje prianie, aby závery budúcej Konferencie v Nairobi neboli len akýmsi vyvážením opačných záujmov, ale skutočnou službou v prospech starostlivosti o spoločný dom a integrálny rozvoj osôb, predovšetkým tých najopustenejších. Zvlášť sa chcem pripojiť k obavám tých mnohých organizácií, ktoré sú zaangažované v spolupráci na rozvoji a v zdravotnej starostlivosti – medzi ktorými sú rehoľné kongregácie, ktoré vypomáhajú najchudobnejším a ľuďom vylučovaným zo spoločnosti –, okolo dohovoru o duševnom vlastníctve a prístupe k liekom a základnej zdravotnej starostlivosti. Regionálne zmluvy o voľnej výmene vo veci ochrany duševného vlastníctva, zvlášť v sektore farmaceutickom a biotechnologickom, nielenže nemôžu obmedzovať moc už priznanú štátom z multilaterálnych dohovorov, ale, naopak, musia byť prostriedkom garancie minimálnej starostlivosti a prístupu k základnej starostlivosti pre všetkých. Multilaterálne rozhovory musia z druhej strany dať najchudobnejším krajinám čas, flexibilitu a nevyhnutné výnimky pre usporiadané a netraumatizujúce prispôsobenie sa obchodným pravidlám. Vzájomná závislosť a integrácia ekonomík nesmie so sebou prinášať nijakú ujmu zdravotníckym systémom a existujúcim systémom sociálnej ochrany; naopak, musia podporovať ich vytváranie a fungovanie. Niektoré témy zdravotníctva, ako je eliminácia malárie a tuberkulózy, liečba tzv. osihotených chorôb a zanedbané sektory tropickej medicíny si vyžadujú prioritnú politickú pozornosť, nad akýkoľvek iný záujem obchodu či politiky.

Afrika ponúka svetu nádheru a prírodné bohatstvo, ktoré nás vedie k chvále Stvoriteľa. Toto africké dedičstvo a dedičstvo celého ľudstva trpí ustavičným rizikom ničenia spôsobovaného egoizmom ľudí každého druhu a zneužívaním situácie chudoby a vylučovania.

V kontexte ekonomických vzťahov medzi štátmi a národmi nemožno obísť a nehovoriť o nedovolenom obchodovaní, ktoré narastá v kontexte chudoby a ktoré živí chudobu a samotný fakt vylučovania. Nelegálny obchod s diamantmi a drahými kameňmi, drahými kovmi alebo tovaru inej strategickej hodnoty, stavebného dreva a biologického materiálu i produktov živočíšneho pôvodu, ako je prípad obchodovania so slonovinou s následným vyhubením slonov, živí politickú nestabilitu, organizovanú kriminalitu a terorizmus. Aj táto situácia je výkrikom ľudí a zeme, ktoré treba, aby bol počutý medzinárodnou komunitou.

Pri mojej nedávnej návšteve sídla OSN v New Yorku som mohol vyjadriť svoje prianie a nádej, aby sa činnosť OSN a všetkých multilaterálnych procesov mohli stať „zárukou bezpečnej a šťastnej budúcnosti pre nastávajúce generácie. Takým bude ak predstavitelia štátov budú schopní odložiť nabok čiastkové záujmy a ideológie a budú sa úprimne snažiť o službu pre spoločné dobro“ (Príhovor v OSN, 25. septembra 2015).

Opätovne obnovujem úsilie katolíckej komunity, a tiež moje vlastné, pokračovať v modlitbe a zaangažovanosti na spolupráci, aby ovocie z regionálnej spolupráce, ktoré je dnes vyjadrené vo vnútri Africkej únie a v mnohých afrických dohovoroch o obchode, spolupráci a rozvoji, mohlo byť žité naplno, stále si uvedomujúc spoločné dobro detí tejto zeme.

Požehnanie Najvyššieho nech je s vami všetkými, s každým jedným z vás i s vašimi národmi. Ďakujem.

 

 

Kňazov a rehoľníkov Kene pápež oduševnil neformálnym prístupom

Keňa 26. novembra - Popoludňajší program druhého dňa Svätého Otca v Nairobi sa začal stretnutím s kňazmi a diakonmi, zasvätenými osobami a seminaristami v športovom areáli katolíckej strednej školy „St. Mary´s School“. Zneli v ňom spevy, biblické čítania, modlitby, prosby a svedectvá. Keď rehoľná sestra a kňaz predstavili činnosť zasvätených osôb v Keni, Svätého Otca za všetkých pozdravil predseda Komisie pre klérus a zasvätený život Konferencie biskupov Kene Mons. Anthony Irei Mukobo IMC. Podobne ho privítali aj predsedovia združení hlavných predstavených mužských a ženských kongregácií, provinciál rehole spiritánov, ktorí založili spomínanú školu a duchovný správca miestneho školského kostola.

Pápež František odložil bokom pripravený text a prítomným sa prihovoril spontánne v rodnej španielčine, pričom jeho slová boli po častiach prekladané do angličtiny. Vychádzal zo slov sv. Pavla z biblického čítania z Listu Filipanom (1,3-6): «...som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša».

Svätý Otec rehoľníkom a kňazom pripomenul, že ich cestu povolania inicioval sám Boh, ktorý si ich vyvolil. Varoval ich pred postojom nadradenosti a povýšenectva, pred tým, že by nasledovali Pána kvôli ambíciám, záujmom, kvôli bohatstvu, postaveniu a moci. Pripomenul im, že boli Bohom vyvolení pre to, aby slúžili Božiemu ľudu a nie aby sa nechali obsluhovať. Zasvätených vystríhal aj pred hriechom, ktorý sa Bohu priam protiví – pred vlažnosťou. Svätý Otec ďalej zdôraznil dôležitosť schopnosti zasvätených a kňazov plakať – a to ako pre svoje hriechy, tak aj pre utrpenie sveta, pre ľudí vytisnutých na okraj, pre opustených, pre vraždené deti... „Nikdy neprestaňte plakať... Keď rehoľníkovi alebo kňazovi uschnú slzy, niečo nie je v poriadku“, povedal Svätý Otec. Prítomných upozornil aj na dôležitosť modlitby:

„Nikdy sa neprestaňte modliť... Duša zasväteného, ktorý zanechá modlitbu, sa vysuší, je škaredá, neatraktívna“, povedal pápež František a takúto dušu prirovnal k zošúverenej, vysušenej fige. Kňazom a zasväteným osobám nakoniec Svätý Otec poďakoval za ich nasadenie a službu a poprosil ich o modlitbu.

 

 

Pápež slávil omšu s masovou účasťou na pôde univerzity v Nairobi

Nairobi 26. novembra – Prvá svätá omša pápeža Františka na africkom kontinente sa uskutočnila dnes ráno krátko po 8. hodine nášho času (o 10.15 miestneho času). Na priestranstve univerzity v Nairobi ľudí neodstrašilo ani daždivé počasie a eucharistické slávenie so Svätým Otcom prežívali s plnou radosťou. Ako je pre Afriku typické, modlitbu vyjadrili a prežívali aj prostredníctvom tancov.

Svätú omšu za evanjelizáciu národov, ktorá bola slávená v angličtine a svahilčine spevmi podfarboval obrovský spevácky zbor. V rytmoch liturgických spevov tancoval nielen zbor a skupina detí s osobitnou choreografiou pod pódiom, ale väčšina zhromaždenia.

Úryvok z Evanjelia podľa Matúša (Mt 28,16-20) o vyslaní apoštolov do celého sveta krstiť všetky národy prečítal diakon v angličtine. Potom sa už prítomným v taliančine prihovoril Svätý Otec v homílii, ktorá bola po častiach prekladaná do angličtiny. Položil v nej dôraz na rodinu, ktorú Boh požehnáva ako základ zdravia spoločnosti: „Zdravie akejkoľvek spoločnosti závisí vždy od zdravia rodín.“ Pápež František pripomenul, že požiadavka podporovať rodinu vychádza z Božieho slova, ktoré vyzýva aj k odmietnutiu „praktík, ktoré podporujú v ľuďoch aroganciu, zraňujú alebo znevažujú ženy, zanedbávajú starých ľudí a ohrozujú život nevinných, ešte nenarodených detí.“

Kresťanské rodiny majú „poslanie vyžarovať Božiu lásku a vylievať oživujúcu vodu jeho Ducha. Toto je dôležité obzvlášť dnes, keď sme svedkami šírenia nových púští, vytvorených kultúrou egoizmu a ľahostajnosti voči iným,“ povedal ďalej pápež v homílii. Na pôde univerzity osobitne vyzval mládež budovať spoločnosť, ktorá bude spravodlivá, solidárna s chudobnými a bez diskriminácie. Pripomenul, že táto stavba musí mať pevný základ na skale, ktorou je Ježiš, Dobrý pastier. „Buďte pevní vo viere! Nebojte sa, pretože patríte Pánovi“ – dodal na záver Svätý Otec, čím citoval motto svojej apoštolskej návštevy Kene.

V modlitbách veriacich pri svätej omši zazneli aj jazyky swahili, masai, kiborana a turkana. V závere sa arcibiskup Nairobi kardinál John Njue poďakoval Svätému Otcovi za pozornosť venovanú Keni a vyzdvihol aj zásluhu vedenia krajiny pri zabezpečení apoštolskej cesty.

 

 

Homília Svätého Otca v Nairobi: Zdravie spoločnosti závisí vždy od zdravia rodín

Vatikán 26. novembra - V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri svätej omši v areáli univerzity v Nairobi, s liturgickým formulárom za evanjelizáciu národov a čítaniami Iz 44,1-8 a Mt 28,16-20.

Božie slovo sa prihovára hĺbke nášho srdca. Dnes nám Boh hovorí, že mu patríme. On nás stvoril, sme jeho rodina a bude tu vždy pre nás. „Nebojte sa,“ – hovorí nám – „ja som si vás vyvolil a sľubujem vám svoje požehnanie“ (porov. Iz 44,2-3).

V prvom čítaní sme počuli o tomto prísľube. Pán nám hovorí, že dá vyprýštiť vode na púšti, na vyprahnutej zemi. Spôsobí, že potomkovia jeho národa vykvitnú ako tráva a bujne rastúce vŕby. Vieme, že toto proroctvo sa naplnilo vyliatím Ducha Svätého na Turíce. Ale vidíme, že sa napĺňa všade, kde sa hlása evanjelium a nové národy sa stávajú členmi Božej rodiny – Cirkvi. Dnes sa tešíme, pretože sa uskutočnilo v tejto krajine. Prostredníctvom ohlasovania evanjelia sme sa my všetci stali súčasťou veľkej kresťanskej rodiny.

Izaiášovo proroctvo nás pozýva hľadieť na naše rodiny a uvedomiť si, aké sú dôležité v Božom pláne.     Spoločnosť v Keni bola dlhodobo požehnávaná dôkladným rodinným životom, hlbokou úctou k múdrosti starších a láskou k deťom. Zdravie akejkoľvek spoločnosti závisí vždy od zdravia rodín. Pre ich dobro a pre dobro spoločnosti nás viera v Božie slovo volá podporovať rodiny v ich poslaní v rámci spoločnosti prijímať deti ako požehnanie pre náš svet a chrániť dôstojnosť každého muža a každej ženy, pretože všetci sme bratia a sestry v jedinej ľudskej rodine.

V poslušnosti Božiemu slovu sme zároveň pozvaní odporovať praktikám, ktoré podporujú v ľuďoch aroganciu, zraňujú alebo znevažujú ženy, zanedbávajú starých ľudí a ohrozujú život nevinných, ešte nenarodených detí. Sme pozvaní rešpektovať a povzbudzovať sa navzájom a dostať sa ku všetkých, ktorí sú v núdzi. Kresťanské rodiny majú toto zvláštne poslanie – vyžarovať Božiu lásku a vylievať oživujúcu vodu jeho Ducha. Toto je dôležité obzvlášť dnes, keď sme svedkami šírenia nových púští, vytvorených kultúrou egoizmu a ľahostajnosti voči iným.

Tu, v srdci tejto univerzity, kde sa formujú mysle a srdcia nových generácií, vyzývam špeciálne mladých tohto národa. Veľké hodnoty africkej tradície, múdrosť a pravda Božieho slova a nezištný idealizmus nech vás sprevádzajú v úsilí formovať spoločnosť, ktorá bude čoraz viac spravodlivou, inkluzívnou a rešpektujúcou ľudskú dôstojnosť. Nech vám vždy ležia na srdci potreby chudobných; odmietajte všetko, čo vedie k zaujatosti a diskriminácii, pretože, ako vieme, tieto veci nie sú Božie.

Všetci dobre poznáme Ježišovo podobenstvo o človeku, ktorý staval svoj dom na piesku, namiesto skaly. Strhla sa víchrica, dom sa zrútil a zostalo z neho veľké rumovisko (porov. Mt 7, 24-27). Boh je skala, na ktorej sme pozvaní stavať. Hovorí nám to v prvom čítaní a pýta sa nás: „Či je Boh okrem mňa?“ (Iz 44,8).  

Keď zmŕtvychvstalý Ježiš v dnešnom evanjeliu potvrdzuje: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18), hovorí nám, že on sám, Boží Syn, je skala. Nik iný okrem neho. Jediný Spasiteľ ľudstva túži mužov a ženy každej doby a miesta pritiahnuť k sebe, aby ich tak mohol priviesť k Otcovi. Chce, aby sme všetci budovali svoj život na pevnom základe jeho slova.

Toto je úloha, ktorú Pán vyznačuje každému z nás. Žiada od nás, aby sme boli učeníkmi misionármi, mužmi a ženami, ktorí vyžarujú pravdu, krásu a silu evanjelia, ktoré mení život. Mužmi a ženami, ktorí by boli kanálmi Božej milosti, ktorí dovolia jeho milosrdenstvu, dobrotivosti a pravde   stať sa prvkami na vystavanie domu, ktorý bude pevný. Domu, ktorý bude rodinným krbom, pri ktorom bratia a sestry budú konečne žiť v súlade a vzájomnej úcte, v poslušnosti vôli pravého Boha, ktorý nám v Ježišovi ukázal cestu k tej slobode a k tomu pokoju, po ktorých všetky srdcia túžia.

Ježiš, Dobrý Pastier, skala, na ktorej budujeme naše životy, nech vedie vás a vaše rodiny po ceste dobra a milosrdenstva po všetky dni vášho života. Nech žehná všetkých obyvateľov Kene svojím pokojom. „Buďte pevní vo viere! Nebojte sa!“ Pretože patríte Pánovi.

Mungu awabariki! (Nech vás Boh žehná!) Mungu abariki Kenya! (Nech Boh žehná Keňu!)

 

 

Prvý deň návštevy v Keni - 25. 11. 2015

Keňa privítala pápeža Františka na prvej návšteve Afriky

Keňa 25. novembra – Pápež František dnes po prvý raz vstúpil na pôdu Afriky. V kenskom Nairobi, ktoré má viac než 4 milióny obyvateľov a je najväčším mestom celej východnej Afriky, ho čakalo vrúcne africké privítanie a radostná atmosféra plná spevov a tancov. Pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi pápež hovoril o mládeži ako budúcnosť krajiny a ocenil prístup Kene k ochrane prírody, pričom pripomenul dôležitosť práce na zmierení a pokoji, odpustení a uzdravení, ku ktorej sú pozvaní všetci bez ohľadu na náboženstvo či etnikum. Hľadanie spoločného dobra je podľa jeho slov cestou prekonávania chudoby a frustrácie, ktoré sú živnou pôdou násilia a terorizmu. Verejných predstaviteľov Svätý Otec povzbudil k záujmu o chudobných, k čestnosti a transparentnosti.

Na medzinárodnom letisku „Jomo Kenyatta“ v Nairobi, kde lietadlo po sedemhodinovom lete z Ríma pristálo pred 15. hodinou nášho času, Svätého Otca privítali prezident Uhuru Kenyatta, apoštolský nuncius v Keni Mons. Daniel Charles Balvo, arcibiskup Nairobi kardinál John Njue a viacerí biskupi. Nasledovala ukážka tradičných tancov v podaní folklórnej skupiny a podpis do čestnej knihy.

Delegácia sa presunula autom do prezidentského paláca, kde po štátnych hymnách a pochode čestnej gardy zazneli aj privítacie salvy z kanóna. Po predstavení delegácií sa hostia presunuli do záhrady paláca, kde pápež František podľa kenskej tradície zasadil strom. V sále paláca sa potom súkromne stretol s prezidentom Kenyattom, ktorému podaroval výtlačok historického nákresu projektu Baziliky sv. Petra.

Druhou časťou programu v prezidentskom paláci bolo stretnutie s miestnymi autoritami a diplomatickým zborom. Odohrávalo sa v krytom priestore záhrady. Po privítacej reči prezidenta, ktorý citoval slová Biblie a hovoril okrem iného aj o boji krajiny s korupciou a ocenil prínos katolíckych inštitúcií na poli vzdelávania a dobročinnosti, predniesol Svätý Otec príhovor v angličtine. Vyjadril vďaku za hrejivé privítanie a poukázal na významné postavenie Kene v rámci Afriky:

„Keňa je mladý a energický národ, bohato rôznorodá spoločnosť, ktorá zohráva významnú rolu v regióne. Vašu skúsenosť vytvárania demokracie v mnohom zdieľajú viaceré ďalšie africké národy. Tak ako Keňa, aj oni pracujú na tom, aby na pevných základoch vzájomnej úcty, dialógu a spolupráce budovali mnohoetnickú spoločnosť, ktorá je skutočne harmonická, spravodlivá a inkluzívna.“

Ako ďalej povedal Svätý Otec, osobitne sa teší na stretnutia s mládežou: „Teším sa na stretnutie s mnohými z nich počas týchto dní, keď budem s nimi hovoriť a povzbudzovať ich nádeje a ašpirácie do budúcnosti. Mladí sú tým najhodnotnejším zdrojom v ktoromkoľvek národe. Chrániť ich, investovať do nich a ponúknuť im pomocnú ruku je ten najlepší spôsob, ako môžeme zaistiť budúcnosť hodnú múdrosti a duchovných hodnôt, ktoré sú drahé ich starším, hodnôt, ktoré sú samotným srdcom a dušou ľudu.

Ďalšou témou v pápežovom príhovore bola ekológia a tzv. „kultúra chránenia“:

„Keňa bola požehnaná nielen nesmiernou krásou jej hôr, riek a jazier, jej lesov, saván a polopúští, ale aj hojnosťou prírodných zdrojov. Ľudia Kene hlboko oceňujú tieto Bohom darované poklady a sú známi kultúrou chránenia, ktorá je vám na česť. Vážna environmentálna kríza, ktorej čelí náš svet, si vyžaduje stále väčšiu citlivosť na vzťah medzi ľuďmi a prírodou. Máme zodpovednosť odovzdať krásu prírody v jej celistvosti budúcim generáciám, a aj povinnosť vykonávať spravodlivé správcovstvo darov, ktoré sme prijali. Tieto hodnoty sú hlboko zakorenené v africkej duši. Vo svete, ktorý náš spoločný domov aj naďalej skôr využíva než chráni, musia inšpirovať snahy vodcov národov šíriť zodpovedné modely ekonomického rozvoja.“

V duchu svojej encykliky Laudato si´ potom Svätý Otec poukázal na integrálny charakter ekológie, zahŕňajúcej prírodu i človeka a ľudskú spoločnosť:

„Je tu skutočne jasné prepojenie medzi ochranou prírody a budovaním spravodlivého a rovného spoločenského poriadku. Bez obnovy samotného ľudstva nemôže dôjsť k obnove nášho vzťahu s prírodou. (porov. Laudato si´, 118). V tej miere, v akej naše spoločnosti zažívajú rozdelenie, či už etnické, náboženské alebo ekonomické, sú všetci muži a ženy dobrej vôle povolaní pracovať na zmierení a pokoji, na odpustení a uzdravení.“

Pápež František ďalej pripomenul, že posilňovanie demokracie, svornosti, tolerancie a úcty sú cesty ako predchádzať násiliu a terorizmu:

„Pri práci na budovaní solídneho demokratického poriadku musí byť prvoradým cieľom posilňovanie súdržnosti a integrácie, tolerancie a úcty k druhým a dosahovanie spoločného dobra. Skúsenosť ukazuje, že násilie, konflikt a terorizmus sa živia strachom, nedôverou a zúfalstvom rodiacim sa z chudoby a frustrácie. Nakoniec, zápas s týmito nepriateľmi pokoja a prosperity musia vybojovať muži a ženy, ktorí s neohrozenou vierou a čestne dosvedčujú veľké duchovné a politické hodnoty, ktoré inšpirovali zrod národa.“

Po týchto slovách Svätý Otec pripomenul prítomným čelným predstaviteľom z oblasti kultúry, politiky a ekonomiky ich zodpovednosť za rozvoj a uchovávanie spomenutých hodnôt, čo je ich ozajstným povolaním v službe všetkým Keňanom. Osobitne ich požiadal, aby preukázali skutočný záujem o potreby chudobných a aby pracovali s čestnosťou a transparentnosťou. Uistil ich o pokračovaní nasadenia katolíckeho spoločenstva vo vzdelávacích a charitatívnych dielach pre dobro krajiny. Svoj príhovor uzavrel opäť zmienkou o mladých ako nádeji:

„Drahí priatelia, povedali mi, že tu v Keni je tradíciou, že školská mládež sadí stromy pre budúce potomstvo. Nech vás toto veľavravné znamenie nádeje v budúcnosť a dôvery v rast, ktorý dáva Boh, všetkých podrží vo vašich snahách pestovať spoločnosť solidarity, spravodlivosti a pokoja na pôde tejto krajiny a na celom veľkom kontinente Afriky. Ešte raz vám ďakujem za vaše vrelé privítanie a na vás a vaše rodiny, ako aj na všetkých milovaných obyvateľov Kene zvolávam Pánovo hojné požehnanie. ‚Mungu abariki Kenya!‛ Nech Boh žehná Keni!”

Pápež František prenocuje na pôde Apoštolskej nunciatúry. Zajtra ho čaká medzináboženské a ekumenické stretnutie, svätá omša v kampuse univerzity, stretnutie s miestnymi kňazmi a zasvätenými osobami a napokon návšteva pobočky OSN pre životné prostredie a ľudské sídla.

 

 

Príhovor pápeža Františka predstaviteľom Kene: Mládež, ekológia, demokracia

Vatikán 25. novembra – Prinášame plné znenie prvého príhovoru Svätého Otca Františka počas jeho apoštolskej cesty do Afriky, ktorý predniesol pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Kene a diplomatickým zborom na pôde „State House“ v Nairobi dňa 24. novembra 2015:

Vážený pán prezident, ctení vládni a občianski predstavitelia, vážení členovia diplomatického zboru, moji bratia biskupi, dámy a páni, som veľmi vďačný za vaše hrejivé privítanie pri tejto mojej prvej návšteve Afriky.

Ďakujem Vám, pán prezident, za Vaše láskavé slová v mene kenského ľudu a teším sa na môj pobyt medzi vami. Keňa je mladý a energický národ, bohato rôznorodá spoločnosť, ktorá zohráva významnú rolu v regióne. Vašu skúsenosť vytvárania demokracie v mnohom zdieľajú viaceré ďalšie africké národy. Tak ako Keňa, aj oni pracujú na tom, aby na pevných základoch vzájomnej úcty, dialógu a spolupráce budovali mnohoetnickú spoločnosť, ktorá je skutočne harmonická, spravodlivá a inkluzívna.

Váš národ je tiež národom mladých ľudí. Teším sa na stretnutie s mnohými z nich počas týchto dní, keď budem s nimi hovoriť a povzbudzovať ich nádeje a ašpirácie do budúcnosti. Mladí sú tým najhodnotnejším zdrojom v ktoromkoľvek národe. Chrániť ich, investovať do nich a ponúknuť im pomocnú ruku je ten najlepší spôsob, ako môžeme zaistiť budúcnosť hodnú múdrosti a duchovných hodnôt, ktoré sú drahé ich starším, hodnôt, ktoré sú samotným srdcom a dušou ľudu.

Keňa bola požehnaná nielen nesmiernou krásou jej hôr, riek a jazier, jej lesov, saván a polopúští, ale aj hojnosťou prírodných zdrojov. Ľudia Kene hlboko oceňujú tieto Bohom darované poklady a sú známi kultúrou chránenia, ktorá je vám na česť. Vážna environmentálna kríza, ktorej čelí náš svet, si vyžaduje stále väčšiu citlivosť na vzťah medzi ľuďmi a prírodou. Máme zodpovednosť odovzdať krásu prírody v jej celistvosti budúcim generáciám, a aj povinnosť vykonávať spravodlivé správcovstvo darov, ktoré sme prijali. Tieto hodnoty sú hlboko zakorenené v africkej duši. Vo svete, ktorý náš spoločný domov aj naďalej skôr využíva než chráni, musia inšpirovať snahy vodcov národov šíriť zodpovedné modely ekonomického rozvoja.

Je tu skutočne jasné prepojenie medzi ochranou prírody a budovaním spravodlivého a rovného spoločenského poriadku. Bez obnovy samotného ľudstva nemôže dôjsť k obnove nášho vzťahu s prírodou. (porov. Laudato si´, 118). V tej miere, v akej naše spoločnosti zažívajú rozdelenie, či už etnické, náboženské alebo ekonomické, sú všetci muži a ženy dobrej vôle povolaní pracovať na zmierení a pokoji, na odpustení a uzdravení. Pri práci na budovaní solídneho demokratického poriadku musí byť prvoradým cieľom posilňovanie súdržnosti a integrácie, tolerancie a úcty k druhým a dosahovanie spoločného dobra. Skúsenosť ukazuje, že násilie, konflikt a terorizmus sa živia strachom, nedôverou a zúfalstvom rodiacim sa z chudoby a frustrácie. Nakoniec, zápas s týmito nepriateľmi pokoja a prosperity musia vybojovať muži a ženy, ktorí s neohrozenou vierou a čestne dosvedčujú veľké duchovné a politické hodnoty, ktoré inšpirovali zrod národa.

Dámy a páni, rozvoj a uchovávanie týchto veľkých hodnôt je osobitným spôsobom zverené vám, lídri politického, kultúrneho a ekonomického života vašej krajiny. Toto je veľká zodpovednosť, skutočné povolanie v službe všetkých ľudí Kene. Evanjelium nám hovorí, že od tých, ktorým bolo mnoho zvereného, sa bude mnoho požadovať (Lk 12.48). V tomto duchu vás povzbudzujem pracovať s čestnosťou a transparentnosťou pre spoločné dobro a posilňovať ducha solidarity na každej úrovni spoločnosti. Osobitne vás prosím, aby ste preukázali skutočný záujem o potreby chudobných, o ašpirácie mladých a o spravodlivé rozdeľovanie prírodných a ľudských zdrojov, ktorými Stvoriteľ požehnal vašu krajinu. Uisťujem vás o neustálom úsilí katolíckeho spoločenstva ponúknuť prostredníctvom vzdelávacích a charitatívnych diel svoj osobitný príspevok v týchto oblastiach.

Drahí priatelia, povedali mi, že tu v Keni je tradíciou, že školská mládež sadí stromy pre budúce potomstvo. Nech vás toto veľavravné znamenie nádeje v budúcnosť a dôvery v rast, ktorý dáva Boh, všetkých podrží vo vašich snahách pestovať spoločnosť solidarity, spravodlivosti a pokoja na pôde tejto krajiny a na celom veľkom kontinente Afriky. Ešte raz vám ďakujem za vaše vrelé privítanie a na vás a vaše rodiny, ako aj na všetkých milovaných obyvateľov Kene zvolávam Pánovo hojné požehnanie.

Mungu abariki Kenya! Nech Boh žehná Keni!

 

 
 

Začiatok cesty

Vatikán – Začína sa 11. apoštolská cesta Svätého Otca Františka, ktorá je jeho prvou návštevou afrického kontinentu. V stredu 25. novembra o 7.45 ráno odlieta z rímskeho letiska Fiumicino do Nairobi, hlavného mesta Kene, ktorá bude jeho prvou zastávkou.

Prílet na medzinárodné letisko „Jomo Kenyatta“ v Nairobi je plánovaný na 15. hodinu nášho času. Po zdvorilostnej návšteve prezidenta republiky v sídle jeho úradu sa o 16.30 stretne so štátnymi predstaviteľmi Kene a s diplomatickým zborom, kde prednesie v angličtine svoj prvý príhovor. Počas šiestich dní má naplánovaných celkovo 19 verejných príhovorov.

V piatok sa Svätý Otec presunie do Ugandy a v nedeľu do Stredoafrickej republiky. Priame prenosy z hlavných podujatí apoštolskej cesty bude vysielať katolícka televízia LUX.