Aktuálne

Prvá septembrová nedeľa je už tradične v našej diecéze venovaná mužom, otcom, mládencom. Stretávame sa pri Božej Matke vo Višňovom, aby sme putovali do Božej svätyne a tam sa uisťovali o láske Boha Otca. Svoje hlboké duchovné myšlienky o Božom otcovstve nám predniesol ThBibLic. Róbert Jáger. PhD., biblista z Košickej eparchie. Hľadal odpovede na otázky: čo znamená, že Boh je mojím Otcom? Aký je Boh? Čo som ja zažil so svojím otcom? Môj otec bol fyzicky pri mne, ale bol pri mne aj duchovne? Venoval mi čas, bol so mnou? Otec Róbert vysvetľoval aj problém aký je môj obraz Boha a prečo ho mám taký? Ponúkol dva pohľady na Boha Otca. Predstavujeme si ho ako sudcu a policajta, alebo ako senilného dedka. Každý z nás si musí dať odpoveď na to, prečo mám ja takýto obraz Boha Otca v sebe.

Boh je Otec, dáva život, pomáha nám, aby sme sa realizovali. A keď to nezvládneme, On je milosrdný. To je prejav Otca. Otec Róbert ponúkol mužom pohľad na svätého Pavla: on chcel byť verným Židom. Zrazu ho zalialo svetlo z neba. Otec sa prejavuje ako milosrdný. Veľmi dôležitá je biblická skúsenosť sv. Pavla: dostalo sa mi milosrdenstva.

Pomenovať predstavu o Bohu a hľadať prečo je taká, pozrieť sa na vzťah s vlastným otcom, aby sme mohli odpustiť našim otcom, aby sme začali vnímať Boha takého, aký skutočne je. Biblický teológ ponúkol mužom osobnú skúsenosť s bolesťou a smrťou. Odpovedal napr. aj na otázku: kde bol Boh, keď mojej sestre zomrelo dieťa.

Zdôraznil, aby otcovia boli pri deťoch nielen biologicky, ale aj duchovne. V dieťati sa rozvíja dôvera v Boha. Ono si bude budovať podľa otca a mamy vzťah s Bohom. Dieťa potrebuje počuť nielen keď je malé, že „mám ťa rád“. Deti potrebujú, aby sme ich vypočuli, nechajme ich vyhovoriť. Treba hovoriť deťom o našej skúsenosti s Bohom. Tak ako Pavol, aj my potrebujeme poukazovať na prítomnosť Boha v našom živote.

Vo filme, kde bolesť a tragédia lomcovali nielen rodinou, otec objavoval hodnotu odpustenia. Boh mu dáva odpoveď na jeho bolesť a zúfalstvo. Aj mužovia boli hlboko oslovení týmto príbehom.

Na farskom dvore sa všetci posilnili dobrým gulášom. K obedu bol aj pohár dobrého piva, kofoly, či dobré koláče ku kávička.    

Popoludní po prednáške sme kľakli pred eucharistického Pána, aby sme si vyprosovali Božie milosti. Mladí z višňovskej farnosti pripravili pre pútnikov podnetnú Taizé adoráciu.

MUDr. Pavol Lovecký zo Skalice sa vo svojom svedectve pútnikom zveril so svojou cestou za Kristom. Ako lekár v totalite mal so svojimi nadriadenými problém pre svoju vieru. Vždy sa pýtal Pána Boha, čo je jeho vôľa. Modlitba mu pomáhala a držala ho nad vodou. „Dozrievanie v bolesti“, o ktorom nám lekár porozprával, bolo skutočne cestou k Božej pravde.

Ôsma diecézna púť mužov vyvrcholila svätou omšou, ktorú slúžil otec biskup Tomáš. Povzbudil mužov a otcov, ale aj ženy a matky. Rozoberal problémy súčasnej rodiny. Veľmi otvorene pomenoval ťažkosti. Nestolujeme spolu v rodinách. Mnohí pohŕdajú aj stolovaním, ktoré ponúka Ježiš v Božom dome. Pozval všetkých, aby kráčali za ním, v Božích šľapajách. Vyzval otcov a mužov, aby žili vieru s radosťou. „Tým, že svojím životom a skutkami dávate príklad, že ste Božím mužom, poskytujete svojim deťom informácie z prvej ruky, ako má vyzerať správny vzťah s Ježišom a ako sa podľa tohto vzťahu má každý deň žiť v pravde a kráse Katolíckej cirkvi.“