Aktuálne

"Pravý" a "falošný" pôst

  • Vytlačiť

 

Pôst sa netýka len toho, že sa vzdáme jedla alebo nápoja.

 

Môžeme postupovať podľa veľmi prísneho plánu sebazapierania, dokonca ho môžeme nazvať pôst, ale v našom duchovnom živote nemusíme zakúsiť väčšiu slobodu. Nie, pôst, ku ktorému sme povolaní v každom Pôstnom období, sa má zamerať na Boha a jeho kráľovstvo. Pôst je vo svojej podstate istý druh modlitby. A podobne ako všetky ostatné modlitby aj pôst má oslavovať Boha a očakávať jeho pomoc, keď mu chceme slúžiť a zachovávať jeho prikázania.

 
 

Keď sa zapierame pre Pána, ba aj vtedy, keď sa len zriekame jedla, Boh naše úsilie požehnáva. Boh však môže urobiť oveľa viac, keď podriadené srdce spojíme s hladným žalúdkom! Nikde sa o tom nepíše jasnejšie než v 58. kapitole Knihy proroka Izaiáša. Prorok v nej karhá Izraelitov za to, že pôst obmedzili len na telesnú formu, pričom majú sebecké a hriešne postoje.

 

Uvažujme o tejto kapitole. Prosme, aby nám tieto biblické slová ukázali, čo môžeme zakúsiť a dosiahnuť, keď sa v Pôstnom období budeme postiť a modliť.

 
 

Stručné zhrnutie 58. kapitoly Knihy proroka Izaiáša

 
 

Niekoľkokrát si prečítajte 58. kapitolu Knihy proroka Izaiáša. Pán v prvých veršoch odsudzuje postoj Izraelitov k pôstu ako prázdny a pokrytecký (Iz 58, 1 – 5). Potom opisuje, ako by mal vyzerať pravý pôst (58, 6 – 7). A napokon vykresľuje zázraky, ktoré môžu plynúť z pravého pôstu (58, 8 – 14). Celá kapitola hovorí, že ak zanecháme povrchný postoj a budeme sa postiť v pravom duchu, naše srdce i myseľ sa zmenia a tá zmena sa prejaví v našich slovách i činoch. Pozrime sa bližšie na to, čo hovorí prorok.

 

Falošný pôst – Iz 58, 1 – 5

 

 „Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?!“ (Iz 58, 3). Takto podráždene volali ľudia, ktorí prísne dodržiavali pôst a kládli si otázku: „Kde sú tie požehnania? Prečo by sme sa mali postiť, ak nás Boh neodmení?“

 

A Boh im odpovedal celkom jasne. Povedal im, že vidí za masku ich zbožnosti. Nevidel len dodržiavanie pôstu. Pozeral sa im do srdca a nebol šťastný z toho, čo videl. Tvrdili, že sa postia a hľadajú Pánovo vedenie. Tvrdili, že prichádzajú k Bohu s pokorou a túžia mu byť blízko. Tvrdili, že chcú zachovávať Božie prikázania.

 

Ale Boh vedel, že ich tvrdeniam chýba základ. Pýtal sa, ako sa ľudia môžu postiť a správať sa k druhým s takou nespravodlivosťou a sebectvom? Ako by sa mohli postiť a prejavovať takú neúctu voči jeho zákonom? Takmer počujeme proroka, ako kladie otázku, ktorá mala prebudiť svedomie ľudí: „Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu?“ (Iz 58, 5).

 

Nemusíme byť takí bezočiví alebo bez vzťahu k Bohu ako Izraeliti. Tento úryvok by nás však mal pobádať, aby sme preskúmali svoje motívy na pôst. Vidím skutočnú potrebu postiť sa? Naozaj verím, že sebazapieranie môže byť na niečo dobré? Postím sa v Pôstnom období skôr zo zvyku a tradície, než z túžby priblížiť sa k Pánovi?

 Pravý pôst – Iz 58, 6 – 7
 

Prorok v dvoch krátkych veršoch odlišuje pravý pôst od falošného. Je jasné, že pôst, ktorý Boh chce od svojho ľudu, vedie k vnútorným i vonkajším zmenám. Boh chce, aby nám pôst pomohol stotožniť sa s chudobnými, s tými, ktorí nie sú hladní z vlastného rozhodnutia, ale preto, že nemajú na výber. Chce, aby nám pôst dal milosrdné srdce voči nim a pobádal nás, aby sme rozviazali nespravodlivé putá, podelili sa o jedlo s hladnými a prichýlili bezdomovcov.

 

Výzva starať sa o chudobných nemusí byť jediný dôvod, prečo nás Boh volá postiť sa, ale je to dôležitý dôvod. Pôst je veľký vyrovnávač, keďže každého uvádza do stavu hladu, núdze a závislosti na Pánovi. Pokoruje bohatých a pobáda ich, aby pomáhali chudobným. Ak zistíme, že nás pôst nevedie k chudobným, musíme preskúmať svoje srdce, aby sme zistili, či neberieme Pánovu výzvu na ľahkú váhu.

Boh chce, aby sme chránili a vyslobodili všetkých zraniteľných alebo utláčaných. To sa týka chudobných, ale patria sem aj siroty, zneužívaní, nenarodení, starší, hladní a zomierajúci. Chce, aby sme pracovali na ukončení nespravodlivosti. Vieme, že na tomto svete sme Ježišovými rukami, nohami a hlasom. Musíme tiež vedieť, že Boh od nás očakáva, že budeme jeho svetlom na tých temných miestach, kde silní zneužívajú slabých a bohatí ignorujú chudobných. Pôst nám pomôže uskutočniť Božie túžby.
 
 

„Potom...“ (Iz 58, 8 – 14)

 

Nie je úžasné, že Boh prijme naše skutky sebazapierania a vymení ich za veľké požehnania? Prorok hovorí, že pravý pôst prinesie úžasné výsledky. Keď opísal pravý pôst, vykreslil nádherný obraz ľudu, ktorý kráča s Bohom a premieňa zem. Ich svetlo „vyrazí ako zora“. Poznajú riadiacu Pánovu ruku. Nachádzajú novú silu tam, kde iní padajú. A ich srdce napĺňa radosť, pretože sám Boh ich živí, uzdravuje a napĺňa svojou milosťou a požehnaním.

 

Bratia a sestry, táto nádherná vízia nie je len pre staroveký Izrael. Je to aj naša vízia. Je to Božia vízia o tom, ako si Boh predstavuje pôsobenie Cirkvi v tomto svete – ako silu na uzdravenie a obnovu, ako svetlo v temnotách a ako znamenie Božej prítomnosti pre všetkých, ktorí sa k nemu obrátia.

 

Pár storočí pred týmto proroctvom kráľ Šalamún počul, ako Pán vyriekol veľmi podobné prisľúbenie. Šalamún práve posvätil Pánov chrám v Jeruzaleme a keď sa modlil, Boh mu hovoril: „Ak môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím“ (2 Krn 7, 14). Nebolo by úžasné, keby sme zaujali takýto postoj? Predstavte si uzdravenie, obnovu a nádej, ktorá by prúdila ku všetkým národom, ak by sme prijali výzvu modliť sa a postiť sa!

 

On je dobrý Boh, milujúci a milosrdný Boh. Ale tento dobrý a milujúci Boh je aj spravodlivý a svätý Boh. Chce konať pre svoj ľud dobré činy. Chce, aby sme svietili ako hviezdy na svete (Flp 2, 15). Ale neodmení nespravodlivosť ani sebectvo. Vyzýva nás teda postiť sa, aby sme sa oslobodili. Vyzýva nás postiť sa, aby sme sa očistili. Vyzýva nás postiť sa, aby sme žiarili jeho svetlom.

 

Obraz neba

 

Tieto posledné verše hovoria o tom, aký bude život, keď sa Ježiš vráti. Keď príde, naplní svet svojou slávnou prítomnosťou. Keď príde, bohatí a chudobní, vzdelaní a nevzdelaní, silní i slabí dostanú večný život. Zotrie každú slzu z očí. Každé zlo bude napravené. Každá nespravodlivosť bude premožená. A my všetci budeme zjednotení v jeho láske a milosti. Boh nás vyzýva, aby sme dovtedy pracovali na náprave a obnove, ktorú svet tak veľmi potrebuje.

 

Boh najväčšmi túži po tom, aby sme evanjelizovali, aby sme každému hovorili o Ježišovi a privádzali ho k nemu. Táto výzva evanjelizovať zahŕňa aj výzvu „podmaniť si zem“ a urobiť z nej miesto, kde vládne láska a spravodlivosť. A pôst je kľúčová zložka, aby sme dokázali splniť túto šľachetnú výzvu.

 

Boh chce, aby sme sa naučili dávať prednosť jeho vôli pred svojou. Chce, aby sme sa venovali jeho dielu spravodlivosti, pokoja a obnovy. Chce, aby sme prijali toto Pôstne obdobie a použili ho na to, aby nám pomohol uskutočňovať jeho plán, ktorý má pre nás a pre ľudí okolo nás. Skúmajme, ako môžeme využiť týchto štyridsať dní a pomáhať budovať svet, v ktorom každý človek žije dôstojne a s nádejou. Buďme jeho ľudom, ľudom, ktorý nachádza radosť v Pánovi a delí sa o túto radosť s každým, s kým sa stretne. Nech sa Boží prísľub – „Ak môj ľud...“ – stane skutočnosťou.