V sobotu 2. apríla 2016 o 21,37 v kostole

V sobotu večer 2. apríla 2016 sme sa stretli vo Farskom kostole sv. Mikuláša vo Višňovom, kde máme relikviu svätého Jána Pavla II. Veľkého. Presne o 21,37 hod. uplynulo 11 rokov od smrti Veľkého pápeža. Práve v sobotu o 21,37 hod. začala modlitba k svätému pápežovi. Prednesli sme mu svoje prosby, aby ich predložil Nebeskému Otcovi. Prišli sme, aby sme ďakovali za požehnaný pontifikát svätého pápeža, ktorý robil zázraky už počas svojho pozemského života. Teraz ich vyprosuje od svojho Majstra v Nebi.

Po 11-tich rokoch bola časovo situácia identická ako v roku 2005. Pápež Ján Pavol zomrel v sobotu 2. apríla 2005 o 21,37 hod. v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva. 

Vatikán 2. apríla 2016 – Svet si dnes pripomína 11. výročie smrti sv. Jána Pavla II. Tento rok sa dátum zhoduje s predvečerom sviatku Božieho milosrdenstva, ktorý Karol Wojtyła zaviedol na prianie sv. Faustíny. Generálny vikár pápeža pre mestský štát Vatikán kardinál Angelo Comastri pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil spojitosť medzi Jánom Pavlom II. a milosrdenstvom, ktoré je ústrednou témou Jubilejného roku:

„Chcel by som začal príbehom, ktorý sa stal niekoľko dní predtým než Ján Pavol II. odišiel do neba. Bola to streda 30. marca 2005, posledná v jeho živote. Všetci sme vedeli, že pápežov stav sa zhoršil, a tak sme mali trochu obavy, všetci sme sa modlili na tento úmysel. Okolo poludnia mi povedali: ‚Otvorilo sa okno apartmánu!’ Ja som samozrejme vyšiel z mojej kancelárie, bežal som na Námestie sv. Petra a na poludnie vidím, že sa objavil pápež. Nepodarilo sa mu povedať ani jedno slovo; zdvihol len pravú ruku a urobil znak kríža, ktorý bol jeho posledným odkazom, jeho pozdravom Cirkvi, pozdravom svetu.

Až potom som sa dozvedel, čo sa stalo to ráno. Len čo sa Ján Pavol II. zobudil, zašepkal – lebo hovoril iba chrapľavo, sotva ho bolo počuť – sestre Tobiane a otcovi Stanislavovi Dziwiszovi: ‚Dnes je streda’. Opäť si nevšimli pápežove slová. O 10.00 hod. povedal už s trochu autoritatívnym tónom: ‚Dnes je streda a ja vstanem!’ Je jasné, že sa zľakli pred týmto pápežovým rozhodnutím a snažili sa mu to vyhovoriť. Pápež však neústupčivo povedal: ‚Dnes je streda a ja vstanem, lebo prídu ľudia a ja ich nechcem sklamať’. Zomieral a myslel na druhých. Keď zomrel, boli prvé vešpery sviatku Božieho milosrdenstva. Svetsky by sa dalo myslieť, že išlo iba o náhodu, avšak náhody neexistujú: bola to nežnosť Božieho milosrdenstva! Pápež, ktorý toľko hovoril a vynaložil toľko úsilia, aby bola známa táto krásna Božia tvár, milosrdná tvár, bol prijatý do spoločenstva svätých práve v deň Božieho milosrdenstva, po ktorom túžil“.

Kardinál Comastri si tiež zaspomínal na kľúčový okamih v živote Jána Pavla II., keď sa v roku 1981 počas jednej z audiencií na Námestí sv. Petra pokúsil pápeža zavraždiť turecký atentátnik:

„Svedectvo milosrdenstva Jána Pavla II. rád zostručňujem do podoby dvoch lámp: odpustenie až po heroizmus a ohlasovanie pravdy; lebo odpustenie a pravda sú dve lampy, ktoré pochádzajú z milosrdenstva. Svetlo odpustenia: predstavte si, že hneď po atentáte, keď bol pápež v kaluži krvi, hneď ako sa trochu dostal k vedomiu, prvé slová, ktoré povedal boli: ‚Odpúšťam bratovi, ktorý na mňa vystrelil’. Nazvať v tom okamihu Aliho Agcu ‚bratom’ si vyžaduje poriadnu dávku odvahy, prenádhernú vieru, krásne svedectvo. Ale nielen to. Keď sa pápež zotavil, nezorganizoval protesty, štrajky, odvetné akcie... len modlitbu; teda modlitba a odpustenie.

V tom vidno krásnu tvár katolicizmu. Ale je tu aj iná lampa: lampa pravdy. Ján Pavol II. nechal túto lampu zažiariť troma úžasnými encyklikami, ale aj mnohými príhovormi. Encyklika Veritatis splendor, encyklika Evangelium vitae a Fides et ratio. Ján Pavol II. ohlasoval pravdu, lebo pravda je služba milosrdenstva! Lebo hriech je zlo a plodí zlo! A nezabudnime, že Ježiš... povedal: ‚Prišiel som kvôli hriešnikom...’, a tiež dodal: ‚aby sa obrátili’. Ján Pavol II. mal odvahu mať zažaté obe lampy: lampu odpustenia [a pravdy], lebo Boh je vždy pripravený odpúšťať, ako to často opakuje pápež František: ‚Boh je vždy pripravený odpúšťať! Avšak pozor, Božie odpustenie vchádza len vtedy, keď sa srdce otvorí’.“  

84-ročný Ján Pavol II. zomrel v Apoštolskom paláci vo Vatikáne 2. apríla 2005 na následky vážnej choroby. Prvý slovanský pápež stál na čele Katolíckej cirkvi 26 rokov. Do dejín ľudstva sa zapísal najmä ako svetový líder, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri páde komunizmu v Európe. Dňa 27. apríla 2014 ho spolu s Jánom XXIII. svätorečil pápež František.