Vzťah bl. Jána Pavla II. k slovenskému národu

Vzťah Jána Pavla II. k slovenskému národu - jeho príhovory z roku 2003

  • Vytlačiť

V dňoch 2. až 10. júna 1979 navštívil pápež Ján Pavol II. po prvý raz svoje rodné Poľsko. Bolo to po ôsmich mesiacoch od jeho zvolenia na pápežský stolec. Vrcholným bodom programu v piatok 8. júna bolo stretnutie s obyvateľmi pod Tatrami v Novom Targu. Zo všetkých dolín prišli sem ľudia slávnostne vyobliekaní vo svojich charakteristických krojoch. Predchádzajúcu noc pršalo a mnohí prišli do nitky premoknutí. Všetci však prišli s ohromnou radosťou v srdci a s túžbou vidieť pápeža. Ján Pavol II. prišiel pozdraviť týchto svojich krajanov, ktorí mu prirástli k srdcu. Čakal, že prídu ľudia od juhu - myslel tým Slovákov spoza druhej strany Tatier. Povedal: „Pozdravujem aj bratov a sestry z juhu, ale neviem, či tu sú. Ak tu nie sú, povedzte im, keď prídu, že pápež na nich myslel, že ich pozdravuje, že sa za nich modlí, pretože sú drahí jeho srdcu."


 

Tieto slová sú veľmi zreteľné na to, aby každý z nás pochopil, aký vrúcny vzťah má pápež k slovenskému národu. Veď aj korene jeho pôvodu siahajú až na Slovensko. Je to zvláštne, ale prvý slovanský pápež má vrelý vzťah ku Slovensku.

Veľkej pocty sa dostalo slovenskému národu v osobe kardinála Jozefa Tomka. Po pápežovi je to jedna z najväčších postáv súčasnej svetovej Cirkvi. Je prefektom kongregácie pre evanjelizáciu Božieho ľudu. Jeho územie, o ktoré sa stará, dosahuje takmer dve tretiny zemského povrchu. Má na starosti misie, t. j. šírenie viery vo svete. Keď pápež svätil Jozefa Tomka 15. septembra 1979 na biskupa, povedal vo svojej homílii po slovensky: „Osobitným spôsobom ho podopierajú modlitbami jeho najbližší, predovšetkým jeho rodičia, otec i matka, sestra a švagor a ďalší členovia rodiny, ktorí mohli prísť do Ríma z rodného Slovenska, pútnici od Košíc a Prešova, Trnavy a Bratislavy a ostatní pútnici takmer z celej Európy, ba aj z Kanady, z USA a z Austrálie. Moje myšlienky a istotne aj myšlienky novovysväteného biskupa sa uberajú v tejto chvíli k tým končinám, z ktorých pochádza. K južným úbočiam Tatier, od ktorých už nie je ďaleko do Udavského, jeho rodného hniezda. Na tento kraj a na tento národ, z ktorého pochádza, dnes pamätáme a osobitným spôsobom ho zahrňujeme do svojej lásky. Veď dnešný deň je dňom Bolestnej Matky Božej, ktorú si dnes na Slovensku uctievajú ako svoju nebeskú patrónku. Ona pod krížom prijíma každého z nás za svoje dieťa. A dnes tak isto prijíma tohto syna slovenskej hrudy, ktorý v Ríme prijíma z rúk pápeža biskupské svätenie. A hádam by rád povedal všetkým synom a dcéram na ďalekom Slovensku: „Ostaňte pri mne! Ostaňte s Kristom!" Po vysviacke na audiencii povedal Ján Pavol II. po poľsky: „Blahoželám novému biskupovi, vám i všetkým Slovákom! Teším sa z tejto príležitosti a len jedna vec ma zarmucuje, že sa na tejto slávnosti nemohol zúčastniť ani jeden biskup zo Slovenska. Prosme Sedembolestnú Pannu Máriu, aby chránila všetkých drahých synov a dcéry na Slovensku. Žehnám celý drahý slovenský národ." V roku 1985 poctil pápež arcibiskupa Jozefa Tomka kardinálskym klobúkom a poveril ho zodpovednou úlohou. Vtedy mu zveril šírenie evanjelia vo svete.

V roku 1980 napísal pápež list vtedajšiemu nitrianskemu biskupovi dr. Jánovi Pásztorovi z príležitosti osláv l 100. výročia založenia nitrianskeho biskupstva. Pápež v liste pripomína históriu nitrianskeho biskupstva od začiatkov, vyzdvihuje slovenskú vernosť pápežovi. Spomína zväzky, ktoré spájajú jeho milovanú krakovskú diecézu s nitrianskou diecézou. Doslova píše: „Táto milá spomienka nech uistí vás i všetkých veriacich na Slovensku o mojej láske, o mojej starostlivosti o vás, o mojej modlitbe za vás. Pápež vás miluje, buďte si v tom istí. Pápež sa modlí za vás, trpí s vami, dúfa spolu' s vami. Boh bol vždy s nami. Buďte teda plní radosti a dôvery. Moji najdrahší, koľko vecí by som vám chcel povedať, čítajte ich však v mojom srdci, čítajte ich vo svojich svedomiach. Udržujte si vieru a odovzdajte ju deťom.“

Veľká udalosť pre Slovákov sa odohrala v nedeľu 8. novembra 1981. Ján Pavol II. navštívil Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Slúžil s v. omšu so štyrmi biskupmi a slovenskými kňazmi v slovenskej reči. Bolo to po prvý raz v dejinách nášho národa, čo pápež slúžil sv. omšu v slovenčine na takomto „slovenskom ostrovčeku" v Ríme, ako často nazývajú Slováci tento ústav. Bola to historická sv. omša pre všetkých Slovákov. Slovenčina, naša krásna materinská reč, dostala vysoké vyznačenie. Len, čo sa na Slovensku dozvedeli o pripravovanej návšteve v ústave., rozličnými cestami začali prichádzať posolstvá spod Tatier, v ktorých Slováci vyjadrovali vďaku a radosť, lebo v návšteve tohto slovenského kútika vo Večnom meste videli symbolickú návštevu celého Slovenska. Svätému Otcovi boli odovzdané pozdravy všetkých Sloveniek a Slovákov. Pápež povedal nádherný príhovor. Veľmi pekne sa k tejto návšteve vyjadril náš kardinál Jozef Tomko: „Pre nás Slovákov sa 8. november 1981 stal ozaj historický. Pápež to sám naznačil. Keď Hadrián II. vyšiel v ústrety sv. Cyrilovi a Metodovi von za hradby Ríma, zaznamenali to dejiny. V túto slnečnú novembrovú nedeľu Ján Pavol II. vyšiel znova z rímskych múrov uctiť si solúnskych bratov. Pápež vyšiel v ústrety Slovákom. Na okraji 3,5 — miliónového veľkomesta vyhľadal malú skupinku, ktorá sprítomňovala národ, jemu taký blízky.

A pritom Slovenský ústav je azda najmenším zo seminárov v Ríme a leží dokonca 2 km za hranicami rímskeho biskupstva. Toľké farnosti, veľké kolégia a semináre aj univerzity ešte čakajú na jeho návštevu. Lenže srdce káže tak, ako ani rozum nevie rozmýšľať. Srdce má svoje dôvody. A zaiste ich mal aj Ján Pavol II. Keď nás objímal, objímal celý národ. Keď sa k nám prihováral našou vlastnou rečou, hovoril k srdcu národa. Nikto nebude môcť nahovoriť Slovákom, že pápež na nich nemyslí. Tie intenzívne tri hodiny návštevy vstúpili do dejín národa. Pápež, viditeľná hlava Cirkvi, vyšiel v ústrety Slovákom. S otvoreným náručím a širokým požehnaním. V časoch, keď búrky hrozili vytrhnúť náš národný strom z koreňov viery, pápež prišiel posilniť všetkých slovenských bratov a sestry pod Tatrami i celom svete. Prišiel nás posilniť v Kristovej viere, s ktorou je zviazaná naša národná história."

Pápež sa aj neskôr veľmi intenzívne zaujímal a zaujíma o postavenie Slovákov, o ich náboženský život, o ich problémy, ktoré ich sprevádzajú. Dáva sa informovať o našej situácii a ľudia, ktorí sa s ním stretajú na audienciách, sú často prekvapení, ako dobre pozná naše problémy a všetko, čo sa robí na Slovensku. Keď bol na súkromnej audiencii iniciátor Hnutia kresťanských rodín, bol veľmi príjemne prekvapený, ako dobre pápež pozná činnosť tohto hnutia, ktoré pracovalo v skrytosti a je rozšírené už po celom Slovensku. Opäť požehnal činnosť tohto hnutia a s nadšením povzbudil jeho iniciátora, aby sa na Slovensku pokračovalo v tejto obnove rodín.

V roku 1985 uplynulo l 100 rokov od smrti sv. Metoda. Na Velehrade sa konali veľké oslavy, na ktoré bol pozvaný pápež Ján Pavol II. pražským kardinálom Františkom Tomáškom. Nemohol prísť. Nebolo mu to umožnené. Podobne nemohol prísť ani v novembri 1989 do Prahy vyhlásiť blahoslavenú Anežku za svätú. Pápež túžil navštíviť našu krajinu, no nemohol. Chcel to Čechom a Slovákom vynahradiť aspoň tak, že cyrilometodská púť Slovákov a Čechov z Ríma sa konala vo Vatikáne 7. júla 1985 za účasti Svätého Otca. Pri tejto príležitosti povedal aj po slovensky toto: „Zhromaždili sme sa tu dnes vo chvíli, keď sa zástupy veriacich schádzajú na Velehrade, aby si tam spoločne pripomenuli l 100. výročie smrti sv. Metoda. Aj slovenskí veriaci v Kanade oslavujú dnes toto výročie v katedrálnom chráme gréckokatolíckej diecézy sv. Cyrila a Metoda v Uniovile pri Toronte. Duchovne sme všetci s nimi spojení. Duchovne som spojený aj so všetkými veriacimi Čechmi a Slovákmi, ktorí nielen oslavujú výročie Metodovej smrti, ale hľadajú v jeho duchovnom odkaze a v diele slovanských vierozvestcov cestu a posilu do ďalšieho života. Verte mi, moje srdce prekypuje láskou k vám všetkým a túžbou stretnúť každého osobne, pozdraviť, osobne povzbudiť. Našim dnešným stretnutím prežívame akoby symbolicky to, po čom srdce túži a nateraz nemôže naplno dosiahnuť, ba ani naplno vysloviť. A tak reč prechádza do modlitby, lebo, čo nie je možné ľuďom, Bohu je možné: „Veľký Bože, jediný v Trojici, tebe zverujem poklad viery slovanských národov! Zachovaj a požehnávaj toto svoje dielo."

Ďalší z prejavov sympatií Jána Pavla II. voči Slovákom možno vidieť v roku 1987, keď na Synodu o laikoch pozval z Čiech kardinála Františka Tomáška a spomedzi Slovákov vtedajšieho ordinára, terajšieho gréckokatolíckeho biskupa Mons. Jána Hirku a predstaviteľa laického apoštolátu z Bratislavy MUDr. Silvestra Krčméryho. Česko-Slovenské úrady dovolili vycestovať iba otcovi kardinálovi. Pápež sa aj po synode informoval, prečo nemohli prísť obaja Slováci.

Je skutočne veľa faktov, ktoré hovoria o vrúcnom vzťahu pápeža Jána Pavla II. k slovenskému národu. Ešte azda aspoň jeden treba spomenúť: Jeden z mnohých dôkazov, ktoré svedčia o živote viery na Slovensku, sú púte. Svätý Otec s pohnutím počúval správy o týchto krásnych svedectvách slovenskej viery. Veď nám ich môžu závidieť Poliaci, Nemci, Maďari a vôbec krajiny s bohatou kresťanskou tradíciou. V nedeľu 3. júla 1988 pred modlitbou Anjel Pána na adresu našich pútí povedal pápež toto: „Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko — v duchovnej jednote s pútnikmi zhromaždenými v Levoči. Prichádzajú tam v prvú nedeľu desaťtisíce pútnikov — veriacich, väčšinou mladých, aby sa zhromaždili na modlitbu v prítomnosti Panny Márie. Je to stretnutie, ktoré vyjadruje a posilňuje ich vieru, dodáva odvahu. Z Levoče sa potom náš pohľad upiera na ďalšie mariánske svätyne, ktorými Slovensko oplýva. Spomeniem aspoň tie najznámejšie: Gaboltov, Ľutina, Mariánka, Staré Hory a predovšetkým Šaštín, národnú svätyňu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Možno povedať, že každý kút Slovenska žije sprevádzaný materinským pohľadom Panny Márie. Skutočne, úcta k Sedembolestnej sprevádzala tento drahý národ cez stáročia jeho dejín, plný ťažkých skúšok, ktoré ohrozovali samotnú jeho existenciu, duchovnú identitu a vieru. V minulých a súčasných ťažkostiach láska k Sedembolestnej Panne Márii a dôvera v jej materinskú ochranu nikdy nezoslabne. Púte ako konkrétny prejav ľudovej viery a zbožnosti vždy tvorili a aj dnes tvoria dôležité stretnutie veriacich." Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec povedal po slovensky: „Drahí levočskí pútnici, v duchu putujem s vami na Levočskú horu, zo srdca vás žehnám: Nech vás Božia Matka posilní vo viere, upevní v nádeji a rozohní v láske k Bohu a k blížnym."

Slováci! Keď v máji 1989 navštívil otec kardinál Jozef Tomko svoju chorú matku, zastavil sa aj v Rímskokatolíckom seminári v Bratislave a okrem iného povedal bohoslovcom: „Svätý Otec má veľmi vysokú mienku o slovenskom národe, o našej viere. Len sa bojím, keď snáď príde, aby sa nesklamal". Príde! Aj na Slovensko, do Bratislavy. To, čo bolo snom v minulosti, dnes sa stáva skutočnosťou. 22. apríl 1990 bude veľkým dňom v histórii slovenského národa! Záleží od nás, aby sme ho nesklamali. Privítajme ho na Slovensku ako človeka vysokých morálnych kvalít, ako posla Ježiša Krista, ako nášho dobrého otca, ako bojovníka za ľudské práva, za lepšiu budúcnosť, ako milovníka mládeže. Pripravme sa dôstojne na jeho návštevu, aby sme z nej mali osoh na celý život. Veď prichádza ozaj po veľkých ťažkostiach. Jeho návštevy sa plánujú dva roky dopredu. A predsa v našom prípade prijal pozvanie. Aj keď len nakrátko; ale predsa príde. Využíva prvú možnosť navštíviť Česko-Slovensko! Prijmime ho s radosťou, či už veriaci alebo neveriaci, veď je to osobnosť svetového mena a podľa jeho povzbudení učme sa statočne pracovať a navzájom sa znášať ako bratia a sestry. Bárs by sa aj sám mohol pod Tatrami presvedčiť, že Slováci sú verní Bohu Otcovi všetkých a sv. Cirkvi ako matke, ktorá nás všetkých chce starostlivo sprevádzať v radosti aj utrpení na ceste k poslednému cieľu.

F.N.

Z diela  „ ... a pôjdem až pod Tatry “ – publikované v marci 1990.

 


Príhovory Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003

Príhovor Svätého Otca Jána Pavla II. po prílete na Slovensko

Pán prezident Slovenskej republiky, vážené občianske vrchnosti, ctihodní bratia biskupi, drahí bratia a sestry!

1. Ďakujem Pánovi, ze mi doprial už po tretí raz vstúpiť na milovanú slovenskú zem. Prichádzam ako pútnik evanjelia, prinášajúc všetkým pozdrav pokoja a nádeje. S úctou sa obraciam na pána prezidenta Slovenskej republiky. Ďakujem mu za láskavé slová, ktorými ma prijal v mene všetkých obyvateľov tejto krajiny. Zároveň chcem srdečne pozdraviť občianskych a vojenských predstaviteľov, a poďakovať im za veľkoryso vynaloženú námahu pri organizovaní tejto mojej apoštolskej cesty.

S pohnutím objímam svojich bratov biskupov, na čele s predsedom Konferencie biskupov Slovenska, spišským biskupom, Monsignorom Františkom Tondrom, a nitrianskym biskupom, ctihodným kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom. Napokon srdečne pozdravujem v Pánovi všetkých mužov a ženy, ktorí na tejto slovenskej zemi žijú v práci, utrpeniach i nádejách, a vyprosujem každému hojnosť Božieho požehnania.

2. Na vytváraní občianskych a náboženských dejín Slovenska sa svojím prínosom podieľali aj odvážni a horliví svedkovia evanjelia, ktorých by som tu všetkých chcel s vďakou vyzdvihnúť. Mám na mysli hlavne slávnych bratov zo Solúna, svätých Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských národov, ale aj ostatných, ktorí preukázali svoje čnosti v obetavej službe Bohu a blížnemu. K nim teraz pribudnú aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých v túto nedeľu s radosťou pripíšem do zoznamu blahoslavených. Všetci zanechali plodné brázdy dobra v kultúre slovenskej spoločnosti. Dejiny tejto zeme sa takto vo veľkej miere javia ako dejiny vernosti Kristovi a jeho Cirkvi.

3. Už onedlho vaša krajina vstúpi ako plnohodnotný člen do spoločenstva európskych národov. Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy.

Neuspokojte sa iba hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo, vskutku, môže vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá, napriek obetiam a ťažkostiam, rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osoby, hľadá spološné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch a blahodárnu pre všetkých.

4. Počas mojej púte v týchto dňoch navštívim Bratislavsko-trnavskú, Banskobystrickú a Rožňavskú diecézu. Ale v tejto chvíli chcem objať – aspoň v duchu – všetkých synov a dcéry Slovenska, vrátane príslušníkov národnostných menšín a iných vierovyznaní. Rád by som sa stretol a rozprával s každým z vás, navštívil každú rodinu, precestoval vaše krásne kraje, prišiel do každého cirkevného spoločenstva tohto milovaného národa. Vedzte, drahí moji, že pápež myslí na každého z vás, a za všetkých sa modlí.

Nech Boh požehnáva Slovensko a nech vám všetkým dá dar pokoja, prosperity a úprimnej jednoty, v bratskom duchu a vzájomnom porozumení!


Prejav prezidenta Slovenskej republiky pri privítaní Svätého Otca

Vaša Svätosť,

Vaše Eminencie,

Vaše Excelencie,

vážení hostia,

dámy a páni,

s nesmiernou radosťou v duši vítam na Slovensku za všetkých občanov, predstaviteľov našich najvyšších štátnych orgánov, ako aj vo svojom mene, hosťa nám všetkým tak vzácneho a milého - Svätého Otca Jána Pavla II.

Neprichádzate k nám, Vaša Svätosť, po prvý raz. Naša radosť z Vašej, už tretej, návštevy je o to väčšia, lebo sa koná v čase dvadsiateho piateho výročia Vášho pontifikátu. Vaše predchádzajúce cesty zanechali v našich srdciach hlbokú stopu.

Ďakujem Vám, že ste sa znovu rozhodli priniesť posolstvo nádeje ľuďom žijúcim v krajine pod Tatrami, ktorá je Vám tak dôverne známa a blízka.

Počas prvej Vašej návštevy v roku 1990 sa u nás práve menila politika a s ňou aj tvár nášho štátu.

V roku 1995 ste opäť prišli posilniť občanov, vtedy už samostatnej Slovenskej republiky, ktorá sa vyrovnávala s mnohými problémami z minulosti a prítomnosti. Tentoraz prichádzate k nám, aby ste nám zas vliali nádej, lásku a pokoru, hodnoty, ktoré tak vyznávate a presadzujete celý život.

Od Vašej poslednej návštevy sa naša krajina zmenila, upevnila sa demokracia a vyjasnili sa mnohé sporné otázky.

Základnú orientáciu Slovenska vo vzťahu k Svätej stolici možno doložiť konkrétnym dokumentom, ktorý v Jubilejnom roku 2000 položil základy našich vzájomných vzťahov. Ide teda o jednotné vyjadrenie postoja, prinášajúce do našich vzťahov stabilitu, o ktorú sa možno i v budúcnosti oprieť.

Je rovnako dôležité, že základná zmluva je rešpektovaná v celom ekumenickom prostredí Slovenska. Myslím pritom i na priaznivý ohlas stretnutia Vašej Svätosti s predstaviteľmi iných u nás pôsobiacich cirkví a náboženských spoločností, ktorých som mal česť k Vám priviesť ako účastníkov Národnej púte do Vatikánu v roku 2000.

Svätý Otče,

svet k Vám prechováva oprávnenú úctu a nie inak je to na Slovensku. Vážime si Vás pre Vaše neúnavné úsilie o pokoj a lásku na celom svete. Základ vidíte v posilnení ľudskej dôstojnosti a v spravodlivom rozdeľovaní prostriedkov. Budúcnosť vnímate v priznaní si chýb a omylov, v odpustení a vzájomnom porozumení. Vaše jednoznačné postoje sú na prahu tretieho tisícročia veľkou výzvou, ako nás o tom presviedča aj Váš apoštolský list Novo Millenium Ineunte.

S pochopením vnímame i Vaše aktuálne slová adresované európskym inštitúciám a jednotlivým štátom. Stotožňujeme sa s Vami, že etické a občianske hodnoty by mali byť základom usporiadania každej spoločnosti.

Vaša Svätosť je na celom svete vnímaná ako vysoká mravná autorita, ktorá pobáda politikov uplatňovať solidaritu a zabezpečovať dôstojný život všetkým ľuďom. V tomto má dnešný svet ešte veľa čo naprávať.

Ľud Slovenska, ktorý je známy svojou skromnosťou a pohostinnosťou, Vás víta ako posla viery, lásky a nádeje. Otvára Vám svoju náruč, ako ju otvoril pred stáročiami vierozvestcom svätému Cyrilovi a Metodovi, ktorých ste práve Vy vymenovali za spolupatrónov Európy. Slovensko, krajina, ktorá si ctí a rozvíja ich duchovné dedičstvo a ktorá sa uchádza o miesto v najvyspelejšom medzinárodnom demokratickom spoločenstve, dbajúc pritom o ekumenické spolunažívanie, čaká znovu na Vaše slová povzbudenia a podpory.

Vaša Svätosť,

vitajte na Slovensku! Vitajte medzi nami!

Nech je Vaša návšteva požehnaním pre celé Slovensko, ktoré si Vás nesmierne ctí a váži. Ďakujeme Vám za všetko, čo ste v prospech všetkých občanov našej vlasti vykonali.

 


Poďakovanie Jána Pavla II. počas návštevy Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Chcem poďakovať všetkým, ktorí ma prijali po prvý krát tu vo vašej krásnej Slovenskej zemi, kde ste ma tak krásne prijali. Nech je za to pochválený Ježiš Kristus.


Príhovor Svätého Otca v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Drahí bratia a sestry!

1. S radosťou som prišiel navštíviť túto krásnu katedrálu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, zasvätenú Pánovmu predchodcovi, svätému Jánovi Krstiteľovi.

Srdečne pozdravujem vášho arcibiskupa Jána Sokola, pomocných biskupov, i všetkých vás tu prítomných. Z tohto materského chrámu všetkých chrámov diecézy posielam svoj vrúcny pozdrav všetkým obyvateľom tohto územia, a na všetkých zvolávam Božie požehnanie a milosť.

2. Svätý Ján Krstiteľ je mužom, ktorý žije v samote naplnenej Božou prítomnosťou, a stáva sa hlasom, ktorý ohlasuje príchod Baránka Spasiteľa (porov. Lk 3,1-18).

Prajem vám, drahí bratia a sestry, aby ste vo svojich srdciach živili vedomie Božej prítomnosti počúvaním jeho Slova, modlitbou, slávením sviatostí a službou blížnemu. V každodennom živote sa tak stanete, podľa vzoru Jána Krstiteľa, ohlasovateľmi i svedkami milujúcej a spasiteľnej Božej prítomnosti v dnešnom svete.

Všetkým zo srdca udeľujem svoje požehnanie.

Prejav Mons. Jána Sokola v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave

bratislavsko-trnavského diecézneho biskupa pri príležitosti návštevy

Svätého Otca Jána Pavla II.

v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave (11..9.2003)

Milovaný Svätý Otec!

Predvčerom som sa stretol s profesorom histórie, ktorý veľmi dobre pozná dejiny Trnavy. Tisli sa mu slzy do očí, keď povedal: To si nik z nás neuvedomuje, čo sa vlastne deje, keď námestník Ježiša Krista, nástupca svätého apoštola Petra — viditeľná hlava Katolíckej cirkvi prichádza do Trnavy, do tohto malého mesta.

A táto historická chvíľa Vášho príchodu do Trnavy — do malého Ríma, ako sa na Slovensku hovorí, je tu. Prišli ste do nádhernej ranobarokovej katedrály sv. Jána Krstiteľa, kde sme včera v slávnostnej procesii preniesli milostivý obraz slziacej Panny Márie Trnavskej, ktorá zachránila mesto pred morom a tureckým nebezpečenstvom.

Prichádzate v predvečer 25. výročia Vášho požehnaného pontifikátu, keď táto katedrála slávi tiež 25. výročie vyhlásenia za katedrálny chrám a vyhlásenia samostatnej slovenskej cirkevnej provincie.

Z celého srdca Vám, Vaša Svätosť, v mene svojom ako aj všetkých obyvateľov Slovenska úprimne blahoželám k tomuto jubileu a zo srdca ďakujem, že ste prišli z veľkého Ríma do nášho Slovenského Ríma.

Ďakujeme Vám za tento nesmierny dar, ktorý si mnohí ani neuvedomujú. Naše srdcia jasajú, sme šťastní, máme radosť, pretože Vás máme radi. Svedčia o tom aj zástupy ľudu, ktoré sú tu a vonku obklopujú tento chrám.

Svätý Otče, modlite sa za nás! Aby sme zostali verní Kristovi, aby sme zostalí verní Jeho Cirkvi.

Vitajte, vitajte v meste Trnava, vitajte medzi nami náš najvzácnejší hosť v histórii tohto mesta.

 


Príhovor diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža pri privítaní sv. Otca v Banskej Bystrici

Svätý Otče,

srdečne Vás vítam na území Banskobystrickej diecézy, ako jej diecézny biskup, ktorá sa nachádza v srdci Slovenska. Vaša návšteva je pre nás veľmi vzácna, lebo prichádzate k nám s oslabeným zdravím. Teda, s veľkou námahou a krížom. Naozaj, ako dobrý pastier k svojim duchovným ovečkám, aby im aj takto ukázal, že ich má rád. - Naše biskupstvo prežilo v minulom komunistickom režime svoju kalváriu, ktorú ste aj Vy sledovali ako arcibiskup a kardinál Krakowskej arcidiecézy. Celých 23 rokov, od roku 1950 až do roku 1973, nemali sme diecézneho biskupa. Diecézu "viedol" kňaz určený vtedajšou štátnou mocou. Bola to ťažká rana pre celé biskupstvo. Boli sme ako ovce bez pastiera, ako deti bez otca. Vaša prítomnosť v Banskej Bystrici je Božím úsmevom pre všetkých nás. Veľká vďaka Vám za námahu a za Vašu veľkú lásku a porozumenie. Verím, s tým všetkým k nám prichádza aj veľké Božie požehnanie.

Pred Vami, svätý Otče, stojí socha Nepoškvrnenej, ktorá je trvalým svedkom toho, že Boh nikdy neopúšťa svoj ľud. V roku 1964 navštívil toto mesto Nikita Sergejevič Chruščov, a preto socha bola odstránená za múry mesta. Na jej mieste totiž musela stáť tribúna pre vodcov ateistického režimu. 30 rokov bola zastrčená v kúte za hradbami. Keď sa spomínaný mocnár vracal do Moskvy, Ústredným výbor jeho strany ho odvolal z funkcie generálneho tajomníka. To je poučenie, že v každej dobe by človek mal vedieť, nech je v akomkoľvek postavení, že si má vážiť duchovné hodnoty. Božia moc totiž trvá navždy, ako to hovorí axioma: " Crux stat, dum volvitur mundus!" - "Kríž stojí, aj keď sa svet kymáca!"

Drahý Svätý Otče, aj v tejto dobe platí: "Sanguis martyrum, semen Christianorum." - "Krv mučeníkov je semenom kresťanov." Dnes máme dostatočne obsadených všetkých 122 farností diecézy. Pán Boh nám doprial obsadiť špecializované pastoračné miesta v nemocniciach kňazmi. Mám veľkú radosť z kňazského seminára, ktorý práve teraz slávi 10. výročie svojej obnovenej existencie a doteraz vychoval pre Kristovu Cirkev 108 kňazov. V našej diecéze pôsobí 13 ženských a 13 mužských rehoľných spoločenstiev. Máme 7 katolíckych škôl a dúfam, že ich bude stále viac. A máme tu priamo v Banskej Bystrici i katolícke gymnázium. Potešení Vašou prítomnosťou medzi nami chceme aj dnes z Banskej Bystrice do celého sveta zvolať, že život je zázračným darom. Treba ho chrániť od počatia až po prirodzenú smrť. Dôstojnosť každej ľudskej osoby a každého národa - to je základné posolstvo Vašej Svätosti. Mojím veľkým želaním je, aby sa v tejto diecéze začalo intenzívne štúdium kresťanského personalizmu, ktorý úplne poznačil celý Váš život. Vo svojej encyklike Redemptor hominis - Vykupiteľ človeka nás učíte, že Cirkev nesmie opustiť ľudskú osobu, lebo každá ľudská bytosť je nesmierne cenná pred Bohom. Všetci sme vykúpení Kristom, teda jemu patríme, bočné zásahy na ľudskú bygosť nie sú dovolené. Svätý Otče, ďakujeme Vám my veriaci za jasné vyjadrenie v otázkach kultúry života a odmietnutím kultúry či nekultúry smrti. Sme na vás nesmierne hrdí, pretože aj v týchto časoch prichádzate medzi svojich veriacich ako Kristus na kríži. So sovjimi bolesťami a presa idete. Prekonávate veľké kilometre, len aby bol človek povzbudený, posvätený a spasený. A toto všetko sa deje vo vašom živote preto, lebo neustále stojíte na pozíciách Kristovej pravdy.

Máme radosť z Vašej prítomnosti a ja budem šťastný, ak sa aj Vy budete cítiť medzi nami ako otec vo vlastnej rodine.

 


Príhovor Svätého Otca v Banskej Bystrici

1. „ Srdce mi plesá v Pánovi “ (resp. Žalm). S radosťou v srdci, a s hlbokou vďačnosťou Pánu Bohu, sa dnes nachádzam na tomto námestí spolu s vami, drahí bratia a sestry, aby sme spoločne slávili spomienku Mena preblahoslavenej Panny Márie.

Nachádzame sa na mieste mimoriadne významnom pre dejiny vášho mesta: veď ono je pamätníkom nábožnej úcty vašich predkov k Všemohúcemu a k najsvätejšej Panne Márii, ako aj snahy neprajného režimu o profanáciu tohto vzácneho dedičstva v rokoch nie tak dávnych. Stĺp so sochou Panny Márie sú tichými svedkami týchto skutočností.

Všetkých vás z celého srdca pozdravujem. Predovšetkým vášho otca biskupa, Monsignora Rudolfa Baláža, ktorému ďakujem za srdečné slová privítania, a pomocného biskupa Monsignora Tomáša Gálisa. Pozdravujem aj kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky, bohoslovcov, i laikov, ktorí sú v rôznych oblastiach živou oporou tejto diecéznej cirkvi, a nakoniec tých, čo prišli zo susedných diecéz a krajín.

S úctivým a srdečným pozdravom sa obraciam aj na pána prezidenta Slovenskej republiky, a na prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým ďakujem za cennú pomoc preukázanú pri príprave tejto mojej návštevy.

2. „ Hľa, služobnica Pána ” (Lk 1,38), vraví Panna Mária v čítaní z evanjelia, ktoré sme práve počuli. Ona sa obracia na anjela Gabriela, ktorý jej zvestuje Božie povolanie stať sa matkou Jeho Syna. Vtelenie Slova je rozhodujúcim momentom v „pláne“, ktorý Boh vyjavil od samého začiatku ľudských dejín, po prvotnom hriechu. On chce sprostredkovať ľuďom svoj vlastný život, pozývajúc ich, aby sa stali jeho deťmi. Je to povolanie, ktoré očakáva odpoveď od každého jednotlivca. Boh nenanucuje spásu. On ju ponúka ako iniciatívu lásky, na ktorú treba odpovedať slobodným rozhodnutím, tiež motivovaným láskou.

Dialóg medzi anjelom a Máriou, medzi nebom a zemou, je, v tomto zmysle, pre nás vzorom: pokúsme sa nájsť v ňom nejaké poučenie pre seba.

3. Anjel predkladá Boží zámer pre budúcnosť ľudstva, Mária odpovedá zodpovedne, obracajúc pozornosť na svoj súčasný stav: je zasnúbená s Jozefom, jemu je sľúbená za manželku (porov. Lk 1,34). Mária nerobí námietky voči Božím zámerom do budúcnosti, ale pýta objasnenie svojho súčasného stavu, v ktorom sa ako človek nachádza. Boh odpovedá na túto jej požiadavku tým, že nadväzuje s ňou dialóg. On rád má do činenia s osobami zodpovednými a slobodnými.

Čo z tohoto všetkého môže byť pre nás poučením? Mária nám ukazuje cestu k vyzretej slobode. V dnešných časoch je nemálo pokrstených kresťanov, ktorí si ešte stále neosvojili svoju vieru zodpovedne a uvedomele. Nazývajú sa kresťanmi, ale neodpovedajú v plnej zodpovednosti na prijaté milosti, stále ešte nevedia čo chcú, a prečo to chcú.

Hľa, poučenie na dnes: je nevyhnutné učiť sa slobode. Najmä je nutné, aby v rodinách rodičia vychovávali svoje deti k správnej slobode, pripravujúc ich na to, aby raz vedeli dať správnu odpoveď na Božie povolanie. Rodiny sú tým sadom, v ktorom vyrastajú sadenice nových generácií. V rodinách sa formuje budúcnosť národa.

Práve v tomto zmysle apelujem na diecéznu synodu, ktorú ste zvolali, aby bola jedinečnou príležitosťou na obnovenie pastorácie rodín a na objavenie vždy nových spôsobov ohlasovania evanjelia novým generáciám tejto vznešenej slovenskej zeme.

4. „ Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova “ (Lk 1,38). Mária verí, a preto vraví áno. Je to viera, ktorá sa stáva životom: stáva sa záväzkom voči Bohu, ktorý ju napĺňa svojou prítomnosťou cez božské materstvo, a záväzkom voči blížnemu, ktorý očakáva jej pomoc v osobe Alžbety (porov. Lk 1,39-56). Mária sa slobodne a vedome odovzdáva do Božej iniciatívy, ktorá v nej realizuje svoje „veľké veci“: mirabilia Dei.

Postoj Panny Márie pozýva každého z nás k zamysleniu: s každým z nás má Boh svoj zámer, na každého z nás sa obracia so svojím „povolaním“. Rozhodujúce je rozpoznať toto povolanie, vedieť ho prijať, byť mu verným.

5. Drahí bratia a sestry, dajme priestor Bohu! V rôznorodosti a bohatstve jednotlivých povolaní, každý jeden sme pozvaní, podľa Máriinho vzoru, prijať Boha do svojho života a spolu s ním putovať týmto svetom, ohlasujúc jeho evanjelium a vydávajúc svedectvo jeho láske.

Nech je toto dnes naším spoločným predsavzatím, ktoré plní dôvery vkladáme do materských rúk Máriiných. Na jej príhovor nech dostaneme dar pevnej viery, ktorá osvetľuje horizont existencie a robí priehľadnými myseľ, ducha, i srdce. Amen!

 

 


Úvodné slová Svätého Otca na začiatku svätej omše v Banskej Bystrici:

Drahí bratia a sestry, vydávam vďaku Otcovi, darcovi všetkých dobier, že mi doprial začať túto apoštolskú cestu v mene Krista, syna živého Boha a v mene Ježišovej Matky, Panny Márie, ktorú oslavujeme ako bolestnú matku už stáročia. Sprevádza boží ľud požehnaného slovenského národa počas smutných, ako aj radostných dní na ceste do večnej vlasti.

 

 


Mons. Eduard Kojnok, diecézny biskup v Rožňave - privítanie Svätého Otca v Rožňave

Vrele milovaný Svätý Otče!

Naplnený radosťou v našich srdciach, je mi veľkou cťou, privítať Vás v našej Rožňavskej diecéze. Slovensko už poznáte veľa rokov, oveľa viac ako je štvrťstoročnica Vášho pontifikátu. Dnes ste zavítali k nám do Rožňavy, nech je za to Nebeský Otec zvelebený.

Naša diecéza vznikla z rozhodnutia Vášho predchodcu, blahej pamäti pápeža Pia VI. bulou Apostolatus officii 13. marca 1776. Bolo to za panovania uhorskej kráľovnej Márie Terézie, ktorá vládla s úctou voči Apoštolskej stolici.

Prakticky prvý biskup diecézy Anton Révay vybral za hlavného patróna svätého Jána Nepomuckého, ktorý sa prihovára za nás u Pána Boha.

O pár rokov neskôr sa Rožňava stala centrom kultúrneho diania, keď tu roku 1793 vznikla pobočka Slovenského učeného tovarišstva. To bola vtedy naša Akadémia vied.

Diecéza prežívala ťažké chvíle po roku 1938 a po druhej svetovej vojne. Vtedy pastierom diecézy sa stal môj predchodca, biskup Róbert Pobožný. Bol kapitulným vikárom a neskôr Apoštolským administrátorom. Menoval ho blahej pamäti pápež Ján XXIII. Vtedajší režim ho nedovolil vymenovať za diecézneho biskupa.

V čase, keď roku 1950 väčšina slovenských biskupov bola vo väzení alebo v izolácii, bol to biskup Róbert, ktorý pochopil vážnosť situácie a tajne vysvätil mnohých kňazov. Boli to najmä rehoľníci, ktorých kláštory vtedajší režim zatvoril v osudnú Barbarskú noc 14. apríla 1950. Po zostrení prenasledovania Katolíckej cirkvi sa po dlhej modlitbe rozhodol odovzdať apoštolskú postupnosť a tajne vysvätil tu v Rožňave na biskupa jezuitu Pavla Hnilicu, ktorý je tu prítomný. Pán biskup Hnilica musel ujsť na Západ, pretože bol na neho vydaný zatykač. Predtým vysvätil na biskupa Jána Chryzostoma Korca, ktorý po mnohých útrapách, prenasledovaniach a väzení, stojí na čele Nitrianskej diecézy. Dnes mu zvlášť blahoželáme, pretože dnes má meniny.

Vaša Svätosť, hlásime sa ku kresťanstvu a pri rôznych náboženských podujatiach, napríklad na púťach, alebo ako je aj dnešná, vieme sa ukázať, že sme veriaci, ale vo verejnom živote si počíname často, ako by sme veriacimi ani neboli. Pominuteľné dobrá si vážime viac ako hodnoty duchovné.

Usilujeme sa o obrodu, pracujeme v malých skupinách, v čom nám pomáhajú modlitbami a apoštolátom rehoľné spoločenstvá a inštitúty diecézneho práva. Božiu pomoc si vyprosujeme aj pred Eucharistiou. Večné poklony máme na troch miestach.

Túžobne sme čakali na tento deň – mať pred sebou zástupcu Krista Veľkňaza – Svätého Otca. To nás pohýňalo pripraviť sa aj duchovne na toto stretnutie, aby Vaše slová, Svätý Otče, padli do úrodnej pôdy. Po celej diecéze prebiehali rôzne náboženské podujatia, zamerané na dôstojné privítanie Vašej Svätosti. Radostne sme spievali, spievame aj budeme spievať: “Živ Bože Otca svätého, námestníka Kristovho.”

Srdečne Vás, drahý náš Svätý Otec, vítame!

 

 


Príhovor Svätého Otca k členom Konferencie biskupov Slovenska

Ctihodným pastierom Cirkvi na Slovensku!

S veľkou radosťou som tu dnes medzi vami, drahí bratia v biskupskej službe, na tomto krátkom bratskom stretnutí, ktoré nám pripomína apoštolov zhromaždených okolo Ježiša, keď hľadali novú silu v krátkom odpočinku medzi kázaním a apoštolátom (porov. Mk 6,30-32).

„Ecce quam bonum et quam iucundum habitare fratres in unum!“ (Žalm 133,1). Všetkých vás pozdravujem a objímam v Pánovi, a opätovne vám vyslovujem uznanie a vďačnosť Cirkvi za vašu horlivosť v pastierskej starostlivosti o vám zverených veriacich (porov. 1 Pt 5,2-3).

Celým srdcom sa pripájam k vášmu vďakyvzdávaniu Pánovi, pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej Biskupskej konferencie.

Božia Cirkev na Slovensku, ktorá podala žiarivý dôkaz vernosti evanjeliu počas temného obdobia prenasledovania a umlčovania, mohla sa v týchto posledných rokoch vrátiť k slobodnému vykonávaniu svojho poslania, vytvoriac si aj k tomu potrebné štruktúry.

S potešením tu spomeniem, okrem iných, Základnú zmluvu podpísanú so Slovenskou republikou v roku 2000, prácu zmiešaných komisií, ktoré pripravujú ďalšie osobitné zmluvy, ustanovenie Vojenského ordinariátu, otvorenie Katolíckej univerzity v Ružomberku, a zosilnenie signálu rozhlasového vysielania Lumen.

Okrem už realizovaných projektov sa zameriavate najmä celkovo na obnovu kresťanského života na rôznych úrovniach. Zaznamenané výsledky sú povzbudivé. Mnohí opäť našli evanjeliovú odvahu otvorene vyznať svoju katolícku vieru, ako to potvrdzujú aj štatistické údaje z roku dvetisícjeden. Apoštolát – vykonávaný s horlivosťou toľkými kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a angažovanými laikmi pod vaším vedením – prináša ovocie. Chvála Pánu Bohu!

Povzbudzujem vás smelo pokračovať v započatom diele: ľudská a duchovná formácia, spolu s primeranou kultúrnou úrovňou, nech je predmetom osobitnej prípravy v kňazských seminároch a v rehoľných domoch, aby sme Cirkvi a svetu mohli dať skromných a apoštolsky horlivých kňazov i zasvätené osoby. Nech modlitba k „Pánovi žatvy“, prebúdzanie svedomia a múdra pastoračná činnosť napomáhajú novému rozkvetu kňazských a rehoľných povolaní. Od nich, v konečnom dôsledku, závisí budúcnosť Cirkvi na Slovensku.

Okrem toho, ctihodní bratia, v dôvere a múdro spolupracujte s laikmi, ktorých poslaním je napĺňať časný poriadok kresťanským duchom. Venujte veľkú pozornosť rodine, ktorá je chrámom lásky a života, ohlasujúc a brániac jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva. S láskou pozerajte na mladých, ktorí sú prítomnosťou i budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti. Veďte otvorený dialóg so svetom kultúry, opierajúc sa o presvedčenie, že „viera a rozum „si vzájomne pomáhajú“, a jedna druhej slúžia buď ako kriticko-očistné sito, alebo ako povzbudenie k pokroku v bádaní a v prehlbovaní“ (Encyklika Viera a rozum, 100).

Starajte sa o slabých a chudobných, v ktorých Kristus chce byť spoznaný (porov. Mt 25,40). S pastoračnou zanietenosťou stojte pri nezamestnaných, zaoberajúc sa ich zložitou situáciou a stimulujúc všetky sociálne zložky, aby urobili všetko možné pre vytvorenie nových pracovných príležitostí, aby hlavne mladí mohli vhodne realizovať svoje schopnosti, často vycibrené rokmi teoretickej a praktickej prípravy.

Je vám dobre známe, ako promócia ľudských hodnôt napomáha evanjelizácii, ktorá vždy ostáva prvoradým poslaním Cirkvi. Tu by som rád spomenul, že slávenie diecéznych synód, v diecézach Banskobystrickej a Košickej už zvolaných, bude určite užitočným nástrojom obnovy a nárastu pastoračnej činnosti, ako aj ohlasovania Dobrej Zvesti mužom a ženám dnešnej doby. S veľkým potešením som prijal prácu vykonanú Komisiou pre nové usporiadanie diecéz. Vďaka vašim cenným návrhom Svätá Stolica bude môcť možno  už čoskoro prijať príslušné opatrenia v prospech Božieho ľudu na Slovensku.

Pápež vie, ctihodní bratia, že biskupská služba nesie so sebou tŕne a kríže, ktoré často ostávajú skryté v srdci. Ale vie tiež, ako aj vy, že v tajomnom pláne Prozreteľnosti sú tieto trápenia zárukou plodnosti apoštolátu, ktorý, s Božou pomocou, prinesie hojné ovocie.

Nestrácajte odvahu, a nepoddávajte sa ťažkostiam a námahám. Spoliehajte sa vždy na Pánovu milosť, ktorá koná zázraky aj cez našu slabosť (porov. 2 Kor 12,9).

Drahí bratia, chcel by som zavŕšiť toto naše stretnutie spoločným prečítaním úryvku zo záverečnej časti Direktória pre pastoračnú službu biskupov: „Biskup, práve preto, že je zjednocujúcim a riadiacim prvkom celej diecézy, je ako prvý ustanovený slúžiť Bohu a jeho svätému ľudu. Všetka jeho autorita, jeho úrad – ak chápané a vykonávané v duchu evanjelia – sú vynikajúcou a neustávajúcou službou, ktorá si vyžaduje lásku ochotnú dať i život za svojich bratov a sestry. Pre biskupa byť vodcom znamená pomáhať, predsedať znamená slúžiť, viesť znamená milovať, a úcta sa mu stáva povinnosťou“. Nech vás Panna Mária, ktorú si v tejto krajine uctievate ako Sedembolestnú Matku Pána, ochraňuje vo svojom materinskom srdci a nech vám sprostredkuje hojnosť Božích milostí.

S pohnutím udeľujem Vám, i vašim spoločenstvám, svoje požehnanie.

Ján Pavol II.

 


Slávnostné otvorenie diecéznej synody

Po kázni, kedy obvykle nasleduje Krédo, diecézny biskup Rudolf Baláž vyzval veriacich nasledovnými slovami:

"V prítomnosti Sväho Otca, viditeľného základu spoločenstva Katolíockej cirkvi s radosťou obnovujeme našu krstnú vieru, základ jednoty medzi všetkými členmi našej Banskobystrickej diecézy, ktorá chce spoločne kráčať k Pánovi, pod vedením Ducha Svätého, k duchovnej a pastoračnej obnove, prostredníctvom daru tejto diecéznej synody."

Po vyznaní viery formou otázok a odpovedí Rudolf Baláž pokračoval:

"Žiariaca pochodeň apoštolskej viery nech osvieti a vedie cestu diecéznej synody na ktorú dnes nastupujeme v prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II., na slávu a chválu Najsvätejšej Trojice."

Prídavok sv. Otca na konci omše v Banskej Bystrici

(text odznel v slovenčine)

Vďaka vám za krásny spev a liturgiu. Za krásne vyzdobené námestie. Ďakujem vám zo srdca, za túto spoločne strávenú eucharistiu. Všetkým vám žehnám. Slovensko bolo a vždy bude verné Kristovi a cirkvi. Vďaka vám za vaše svedectvo. Pozdravujem mládež. Vy ste budúcnosťou Banskej Bystice.

(text odznel v poľštine)

Srdečne pozdravujem pána kardinála z Krakova a verných z Poľska. Drahí bratia a sestry, prišli ste do Banskej Bystrice spoločne s bratmi Slovákmi a pápežom chváliť dobrého Boha. Viera, nádej a láska, ktorá nás tuto zhromaždila, nech vždy zjednocuje naše národy pre spoločné dobro.

Úvodné slová Svätého Otca – Bratislava-Petržalka

Drahí bratia a sestry,

Vznešený Kristov Kríž, ktorý oslavujem túto septembrovú nedeľu je pravý strom života a kráľovský trón ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, schodmi do raja, spájajúcimi nebo a zem.

Všetci kresťania, poznačení pečaťou svätého Kríža, verejne prehlasujú svoju príslušnosť k nemu, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal zmŕtvych pre naše ospravedlnenie. Ale zvláštnym spôsobom boli poznačení tajomstvom Kríža mučeníci a svedkovia viery, ktorí dostali milosť trpieť pre Krista a za neho zomrieť.

Veľmi sa teším, že môžem dnes spolu s Vami oslavovať silu a múdrosť Kríža v živote a v smrti biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej. Ich svietiaca prítomnosť v pamäti slovenského národa nech bude pre všetkých príkladom a povzbudením byť vernými svedkami Evanjelia, ktoré sme dostali, Krstu, ktorý sme prijeli a Eucharistie, ktorú slávime ako pamiatku na slávne utrpenie Pána.

 

 


Privítanie Svätého Otca J.E.Mons. Jánom Sokolom na sv. omši v Bratislave-Petržalke

Vaša Svätosť, hosť náš najvzácnejší!

Pristátie lietadla na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave vyvolalo nevýslovnú radosť v srdciach ľudí, ktorí Vás milujú a majú radi. Hlahol zvonov vo všetkých katedrálach a kostoloch na Slovensku najdôstojnejšie vyjadril, ako sa tešíme z otcovskej návštevy Vašej Svätosti, ktorá už tretí raz počas svojho požehnaného pontifikátu navštevuje túto krajinu — Slovenskú republiku a jej hlavné mesto Bratislavu. Dnes jej časť Petržalku, ktorá v nedávnej minulosti za krátky čas vzrástla počtom obyvateľov na tretie najväčšie mesto na Slovensku. Petržalku budovali za čias totality bez kostolov, bez nových farností a bez pastoračných stredísk, lebo chceli z nej mať mesto bez Boha. Dnes má, vďaka Bohu, už 3 farnosti s pastoračnými centrami a 3 živé pastoračné strediská vedené rehoľnými komunitami.

Vy, Svätý Otče, prichádzate do krajiny medzi Dunajom a Tatrami, ktorá má vo svojom štátnom znaku byzantský dvojkríž a vo svojom základnom dokumente — vo svojej ústave — sa odvoláva na cyrilo-metodské dedičstvo. Prišli ste do tejto našej vlasti — malej krajiny v Strednej Európe, a geograficky je naozaj v strede, a preto sa o nej hovorí, že je v srdci Európy.

Nech Vaše otcovské ruky znovu žehnajú všetkých, ale najmä veriacich na Slovensku. Sme ľud, ktorý vďaka silnému príkladu svojich otcov miluje Sedembolestnú Pannu Máriu, čo ešte plnšie prežívame v Roku svätého ruženca. Ruženca, ktorý ste obohatili o tajomstvá Svetla. A svojou modlitbou ruženca ste nám príkladom a povzbudením.

Naše srdcia napĺňa veľká radosť a šťastie zo skutočnosti, že ste medzi nami, Vy — náš Otec a Pastier —, ktorého milujeme preto, že ste námestník Ježiša Krista, nástupca Svätého Petra a hlava katolíckej Cirkvi. I pre Váš osobitný, starostlivou láskou naplnený vzťah k nám, Slovákom.

Po získaní slobody sme sa nádejali, že sa bude náboženský život na Slovensku rozvíjať v ovzduší radostného hľadania pravdy, v láske a v pokoji. Máme ešte veľa vnútorných i vonkajších problémov vo všetkých oblastiach: v mravnej, sociálnej, ekonomickej aj náboženskej, akoby srdcia ľudí zachvacovali vášne a držali v moci tajomné sily zla. Je tu veľa nástrah, ktoré by chceli strhnúť človeka z cesty spásy, a obrovské úsilie mariť v srdciach veriacich dôveru k Cirkvi, na čo sa vynakladajú aj enormné materiálne prostriedky.

Svätý Otče, pri prvej návšteve ste nám povedali: „Nebojte sa! Otvorte brány Vykupiteľovi!“

Znovu si uvedomujeme, že svätý Cyril a jeho brat Metod, spolupatróni Európy, budovali pri sútoku Dunaja a Moravy — na Devíne — duchovný most medzi Východom a Západom ohlasovaním evanjelia. Bohoslužby konali v byzantskom obrade, ale verní evanjeliu a prvotnej tradícii Cirkvi založenej Ježišom Kristom, orientovali misijnú krajinu Slovienov jednoznačne do Ríma.

Mnohí sa pýtajú, čo prinesie Vaša návšteva Slovensku. V prvom rade toto viditeľné spojenie veriacich s rímskym biskupom a s rímskou Cirkvou. A tento raz aj ovocie tohto spojenia: Dve osobnosti, ktoré nám Vaša Svätosť postaví na oltár ako vzory viery, statočnosti a vytrvalosti až do konca. Nech je za nich a ich prostredníctvom zvelebený Pán za to, že nezabúda na nás.

Boží služobníci — biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Šelingová sú toho najlepším dôkazom.

Vaša Svätosť k týmto svedkom viery priradila aj Božích služobníkov — biskupov Michala Buzalku a Jána Vojtaššáka. A vieme, že v časoch totality mnohí vydali svedectvo viery a vernosti Ježišovi Kristovi a jeho námestníkovi spôsobom, ktorý možno právom označiť za hrdinský.

Ján Pavol II. — svedok nádeje. Takého Vás poznajú a milujú ľudia v našej vlasti. Za takého Vás uznávajú dobromyseľní ľudia na celom svete. Prinášate nám istotu, že s Ježišom Kristom nájdeme v evanjeliu správny životný smer a pravé hodnoty. Život podľa evanjelia je a bude základom nielen duchovnej a morálnej obnovy Slovenska, ale aj spôsobom, akým sa táto malá krajina môže zapojiť do budovania spoločnej Európy. Aj v zjednotenej Európe chceme zostať aj v spoločnej Európe verní Kristovi a verní Cirkvi.

Svätý Otče, posol Ježiša Krista, vitajte, vitajte na našom Slovensku a v jeho hlavnom meste.

 

 


Príhovor Svätého Otca počas svätej omši v Rožňave

„Prosím vás, bratia, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo“ (porov. Ef 4,1). Naliehavá výzva apoštola Pavla, adresovaná kresťanskej obci v Efeze, stáva sa mimoriadne významnou aj pre nás tu zhromaždených. Každému veriacemu, pri rôznorodosti povolaní a chariziem, je zverená úloha byť učeníkom a apoštolom. Učeníkom, ktorý skromne a pozorne počúva spasiteľné slovo; apoštolom, ktorý vydáva horlivé svedectvo svojím životom podľa evanjelia.

Jedno slovenské príslovie hovorí: „slová poučujú, skutky priťahujú“. Áno, bratia a sestry. Aj vy môžete veľkou mierou prispieč k evanjelizácii súčasného sveta a k vytvoreniu spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti práve svojím kresťanským spôsobom života. Preto sa na vás obraciam slovami apoštola Pavla: „Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia!“ (1 Kor 1,26).

Srdečne pozdravujem v Pánovi všetkých vás, synov a dcéry tejto miestnej cirkvi, na čele s vaším otcom biskupom Eduardom Kojnokom, ktorému ďakujem za láskavé slová privítania, a jeho koadjútorom, otcom biskupom Vladimírom Filom. S bratským pozdravom sa obraciam na prítomných biskupov a srdečne pozdravujem aj prítomných pútnikov z iných diecéz. Pozdravujem občianskych a vojenských predstaviteľov, osobitne pána prezidenta Slovenskej republiky. Všetkým ďakujem za milé prijatie a za obetavosť pri príprave mojej návštevy.

In lingua ungherese:

Most a magyar nyelvu közösséghez fordulok, amely oly nagy számban él e területeken és integráns részét képezi ennek az egyházmegyének. Kedves Testvéreim, legyetek büszkék hagyományaitokra és h_ségesek atyáitok tanításához. _rizzétek meg szilárdan a hitet és legyen él_ reményetek. Az er_t a Krisztushoz és Egyházához való ragaszkodásból merítsétek. Jelenlétetek gazdagodás a szlovák föld számára. Tudom, hogy ennek a helyi Egyháznak a föpásztorai jóindulatúan fogadják lelki igényeitek kifejezéseit, egyben állhatatosan Órzik az egyházi egységet, amely az egész szlovák társadalom emberi és lelki növekedésének záloga.

[Un particolare pensiero desidero rivolgere alla comunit? di lingua ungherese, cos? numerosa in questa regione e parte integrante di questa diocesi. Fieri delle vostre tradizioni, carissimi Fratelli e Sorelle, e fedeli all ’insegnamento dei vostri padri, mantenete salda la fede e viva la speranza, traendo forza dall ’attaccamen to a Cristo e alla sua Chiesa. La vostra presenza ? un costante arricchimento per la Terra slovacca e so che i Pastori di questa Chiesa locale hanno cura di venire incontro alle vostre aspirazioni spirituali, salvaguardando sempre l ’unit? ecclesiale, fattore di crescita umana e spirituale per l ’intera societ? slovacca.]

Drahí bratia a sestry, prechádzajúc cestou sem cez Bratislavu a cez Košice, mal som možnosť obdivovať rozsiahle obrobené polia, svedectvo vašej práce a vašich námah. Milo som si spomenul na všetkých poľnohospodárskych pracovníkov, ktorí svojou nenahraditeľnou prácou zabezpečujú život tejto krajiny. Zo srdca ich pozdravujem. V evanjeliovom podobenstve, ktoré sme práve počuli, Pán Ježiš sa prirovnáva k rozsievačovi, ktorý s dôverou seje semeno svojho slova do pôdy ľudských sŕdc.

Úroda nezávisí len od semena, ale aj od rôznorodosti pôdy, čiže od každého z nás. Všimnime si, ako vysvetľuje podobenstvo sám Pán Ježiš. Zrno, ktoré pozobali vtáky, predstavuje príchod zla, ktoré oberá ľudské srdce o zmysel pre Božie veci (porov. Mk 8,33), a o pochopenie kríža.

Zrno bez koreňa predstavuje situáciu, keď Slovo je prijímané len povrchne, bez vnútorného prijatia Krista a bez osobnej lásky k Pánovi (porov. Kol 2,7), ktoré jedine umožňujú jeho zachovanie.

Zrno udusené v tŕní predstavuje svetské starosti, túžbu po moci, klam bohatstva a pýchu.

Slovo neprináša úrodu automaticky. Hoci je Božské, a teda všemohúce, prispôsobuje sa podmienkam pôdy. Prijíma výsledok, ktorý dáva samotná pôda, a ktorý môže byť i negatívny. Ide o tajomstvo odovzdávania sa, ktoré vrcholí v úplnom odovzdaní sa Boha do rúk človeka. Veď semeno rozsiate do pôdy je vlastne Pán Ježiš (porov. Jn 12,24).

Podobenstvo o rozsievačovi a vysvetlenie, ktoré dal sám Pán Ježiš svojim učeníkom, nás nutne vedú k zamysleniu sa. Drahí bratia a sestry, my sme tou pôdou, do ktorej Pán neúnavne seje semeno svojho Slova a svojej lásky. V akom duchu ho prijímame? Akú úrodu prinášame?

Svätý Ján Chryzostom, ktorého spomienku dnes slávime, píše: „Mám so sebou jeho Slovo, ono je mojou palicou, mojou istotou ... Ono je mojou pevnosťou a mojou ochranou“ (porov. Homílie pred exilom, Ž. 1-3: PG 52, 428).

Pápež vám tu dnes všetkým odovzdáva tento poklad Slova, stavajúc sa sám do úlohy rozsievača, ktorý s dôverou vkladá do vášho srdca „dobrú zvesť“ o Nebeskom kráľovstve. Buďte tou dobrou a úrodnou pôdou, ktorá hojnosťou úrody zadosťučiní očakávaniam Cirkvi a sveta.

„Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“, ako hovorí ďalšie vaše múdre príslovie. Vyprosujem preto vám, i vašej snahe o príkladný kresťanský život, hojné Božie požehnanie. Amen!

 

 


Úvod Svätého Otca pri svätej omši v Rožňave

Milovaní bratia a sestry,

Spomienka na svätého Jána Chryzostoma, ktorú dnes slávime, ideálne spája Cirkvi Východu a Západu, ktoré ho uctievajú ako Otca a učiteľa cirkvi.

V milosti a v pokoji Ducha Svätého pozdravujem duchovných otcov a veriacich z diecézy Rožňava, ktorí sa zhromaždili pri relikviách svätého Neita, rímskeho vojaka a mučeníka pre Krista.

On bol svedkom pravdy a Kristovej milosti uprostred utrpení, zanietený a múdry hlásateľ Slova, vysluhovateľ a služobník eucharistického tajomstva, Otec chudobných a obranca bezmocných.

Eucharistická slávnosť nech urobí aj nás odvážnymi svedkami jednoty Cirkvi, synmi a dcérami jedného Otca nášho pána Ježiša Krista v jednote viery, krstu, milosti.

 


Príhovor Svätého Otca pri svätej omši v Bratislave-Petržalke

O Crux, ave spes unica! Zdrav buď, kríž, nádej jediná!

Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. Na kríž upierali svoj nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal do zoznamu blahoslavených.

Na kríži sa stretá ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže otvoriť tajomstvu kríža.

Kríž je osadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje a zvestovaním svetla. O Crux, ave spes unica!

V mene ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, zo srdca pozdravujem všetkých vás tu zídených na tomto petržalskom otvorenom priestranstve. Pozdravujem teba, drahý brat Ján Sokol, duchovného pastiera tejto Bratislavsko-trnavskej cirkvi, ktorá ma dnes prijíma. Pozdravujem tvojich pomocných biskupov a všetkých biskupov Slovenska, najmä ctihodného kardinála Jána Chryzostoma Korca. S radosťou sa pripájam k spoločnému vďakyvzdaniu pri príležitosti desiateho výročia ustanovenia vašej Biskupskej konferencie.

Pozdravujem tu prítomných otcov kardinálov a biskupov zo susedných krajín, ktorí sem prišli spolu s početnými skupinami veriacich. Vaša bratská prítomnosť je výrečným vyjadrením jednoty, ktorá spája jednotlivé miestne cirkvi.

Pozdravujem pána prezidenta Slovenskej republiky, ako aj ostatných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým chcem poďakovať za obetavú spoluprácu pri zabezpečovaní všetkých aspektov tejto mojej apoštolskej cesty.

 


Napokon, s pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu prítomný, alebo ma počúvajúci cez rozhlas či televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1,16)! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.

 


„A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v Ňom večný život“ (Jn 3,14-15), vraví Ježiš. Čo teda vidíme, keď upierame zrak na kríž, na ktorom bol ukrižovaný (porov. Jn 19,37)? Rozjímame nad znakom nekonečnej Božej lásky k ľuďom.

O Crux, ave spes unica! Svätý Pavol o Ňom píše vo svojom liste Filipanom, čítanie z ktorého sme práve počuli. Nielen, že sa Ježiš Kristus stal človekom, vo všetkom podobný ľuďom, ale vzal si prirodzenosť sluhu, a ešte viac sa uponížil, keď sa stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2,6-8).

Áno, „veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16)! Obdivujeme – ohromení i vďační – aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, presahujúcej každé poznanie (porov. Ef 3,18-19)! O Crux, ave spes unica!

Istotne to bolo práve rozjímanie nad týmto veľkým a obdivuhodným tajomstvom, ktoré podržalo blahoslavených biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú v ich rozhodnutí sa pre zasvätený život, a najmä v ťažkých chvíľach utrpenia vo väzení.

Obaja stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého a nemilosrdného náboženského prenasledovania. Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi. Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu.

Obaja boli podrobení nespravodlivému súdnemu procesu a rozsudku, mučeniu, ponižovaniu, samote a smrti. Kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu. O Crux, ave spes unica!

V Edene, pod rajským stromom, stála žena menom Eva (porov. Gn 3). Pokúšaná zlým duchom, siaha po tom, čo myslí že je boží život. V skutočnosti je to zárodok smrti, ktorý sa jej postupne zmocňuje (porov. Jak 1,15; Rim 6,23).

Na Kalvárii, pod drevom kríža, stála iná žena, Mária (porov. Jn 19,25-27). Otvorená Božiemu zámeru, spoluprežíva vo svojom srdci obetu, ktorou sa Syn odovzdáva Otcovi pre život sveta. Prijímajúc apoštola Jána, ktorého jej Ježiš zveril, stáva sa matkou všetkých ľudí.

Zajtra budeme sláviť sviatok Sedembolestnej, ktorú si, ako svoju Patrónku, zbožne uctievate. Jej zverujem súčasnosť i budúcnosť Cirkvi a slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom, v Ňom vedeli objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy.

Pre tajomstvo tvojho svätého kríža a tvojho zmŕtvychvstania, zachráň nás, Pane! Amen.

 


Bratislava-Petržalka: Anjel Pána

Na záver tohto slávenia sa všetci chceme v mysli ešte raz postaviť pod Kristov kríž, a prijať od Neho, ako vzácny dar, jeho Matku, ktorá od tej chvíle je aj Matkou Cirkvi.

Podľa príkladu apoštola Jána, aj my si ju berieme k sebe (porov. Jn 19,27), aby sme sa od nej učili počúvaniu a obetavej skromnosti, vlastnostiam, ktorými sa vyznačovala ako prvá učeníčka Pána.

Spoločne s novými blahoslavenými prosme Pannu Máriu, aby, na jej príhovor, kresťanské spoločenstvo žijúce na Slovensku bolo bohaté na svätosť, odvážne v konaní dobra, a silné vo svedectve.

Maďarsky:

S láskou podravujem maďarsky hovoriacich veriacich. Pán Ježiš, ktorý za nás všetkých daroval život na kríži, nech vás zahrnie milosťou a nech Vás naplní darom svojho Ducha. Buďte požehananí.

[Saluto con affetto i fedeli di lingua ungherese. Il Signore Ges_, che sulla Croce ha donato la vita per tutti, vi conceda abbondanza di grazia e vi sostenga con i doni del suo Spirito. Con la mia Benedizione.]

Nemecky:

Nemecky hovoriacim pútnikom, zvlášť prichádzajúcim z Rakúska, patrí môj srdečný pozdrav a moje požehnanie so želaním radosti a pokoja v Pánovi.

[Ai pellegrini di lingua tedesca, provenienti in particolare dall’Austria, il mio cordiale saluto e la mia benedizione, con l’augur-io di gioia e di pace nel Signore.]

Ukrajinsky:

Tým čo prichádzajú z Ukrajiny, pripomínajúc moju apoštolskú cestu do tej krásnej zeme, želám pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum. Dávam vám moje apoštolské požehnanie.

[A quanti vengono dall’Ucraina, ricordando il mio viaggio apostolico in quella bella terra, auguro la pace di Dio che sorpassa ogni intelligenza (cfr Fil 4,7). Con la mia Benedizione Apostolica.]

Česky:

(viď originál)

[Ai fedeli della Repubblica Ceca, affidandoli all’intercessio-ne dei Santi Cirillo e Metodio venerati a Velehrad, assicuro il mio ricordo nella preghiera e la mia cordiale Benedizione.]

Poľsky:

V ďeň Pozdvihnutia Svätého Kríža si zvlášť intenzívne pripomíname lásku Kristovu pre spásu sveta. Nech nás skúsenosť lásky sprevádza navždy. Zo srdca vám žehnám.

[Nel giorno dell’Esaltazione della Santa Croce, commemoriamo con particolare intensitą l’amore di Cristo che si Ź immolato per la salvezza del mondo. L’esperienza di quest’amore ci accompagni sempre. Vi benedico di cuore.]

Taliansky:

Zdravím a žehnám tu prítomných Talianov. Nech vás Panna Mária sprevádza na ceste k Ježišovi a nech prostredníctvom nej pocítite radosť a plodnosť z jej priateľstva.

Zajtra si uctíme Sedembolestnú, Patrónku vašej krajiny. Obráťme sa na ňu s dôverou modlitbou Anjel Pána.

 


Slová Svätého Otca Slovenskému národu:

Prv, než sa rozlúčime, chcel by som sa ešte raz všetkým zo srdca poďakovať: kresťanskej komunite na Slovensku a jej pastierom, pánovi prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným občianskym a vojenským vrchnostiam, pracovníkom bezpečnostnej služby a pracovníkom masmédií. Všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnému priebehu tejto mojej apoštolskej cesty, vyslovujem z hĺbky srdca úprimné: „Pán Boh zaplať!“. Odnášam si krásne spomienky na eucharistické slávenia a na stretnutia týchto dní. Sú to spomienky, ktoré vyvolávajú v mojom srdci hlboké a radostné pocity.

S osobitnou vrúcnosťou chcem z tohto miesta pozdraviť slovenskú mládež. Drahí mladí priatelia, vy ste nádejou Cirkvi i spoločnosti. Vy ste pápežovou nádejou! Nebojte sa byť opravdivými priateľmi Ježiša. Od neho sa naučíte správne milovať tento svet, s jeho pomocou vybudujete kultúru lásky.

Všetkých ubezpečujem o svojej spomienke v modlitbe, a povzbudzujem: ostávajte verní Kristovi a jeho Cirkvi!

Vďaka ti, Slovensko! Všemohúci Boh nech ťa žehná a zachová vo svojej láske.

 


Úvodné slová Svätého Otca na začiatku svätej omše v Banskej Bystrici:

Drahí bratia a sestry, vydávam vďaku Otcovi, darcovi všetkých dobier, že mi doprial začať túto apoštolskú cestu v mene Krista, syna živého Boha a v mene Ježišovej Matky, Panny Márie, ktorú oslavujeme ako bolestnú matku už stáročia. Sprevádza boží ľud požehnaného slovenského národa počas smutných, ako aj radostných dní na ceste do večnej vlasti.

 


Krátky životopis pápeža Jána Pavla II.

Karol Józef Wojtyła, od svojho zvolenia za pápeža známy ako pápež Ján Pavol II., sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach – malom meste vzdialenom 50 km od Krakova.

Bol v poradí druhý z dvoch synov narodených Karolovi a Emílii, rodenej Kaczorowskej. Jeho matka zomrela v roku 1929. Jeho najstarší brat Edmund, ktorý pôsobil ako lekár, zomrel v roku 1932 a jeho otec – poddôstojník zomrel v roku 1941.

Prvé sväté prijímanie prijal Karol Wojtyłla ako deväťročný, birmovaný bol v osemnástich rokoch. Po absolvovaní gymnázia Marcina Wadowitu vo Wadowiciach sa v roku 1938 zapísal na krakovskú Jagelovskú univerzitu fakultu poľskej filológie.

V roku 1939 nacistická okupačná armáda univerzitu násilne zatvorila. Mladý Karol následne v rokoch 1940 – 1944 pracoval v lome a v chemickej továrni, aby si zarobil na živobytie a vyhol sa deportácii do Nemecka.

V roku 1942 pocítil volanie ku kňazstvu a zúčastňoval sa na prednáškach v tajnom krakovskom seminári, ktoré viedol kardinál Adam Stefan Sapieha, krakovský arcibiskup. V tom istom čase bol Karol Wojtyła jedným z priekopníkov tajného Rapsodického divadla.

Po druhej svetovej vojne pokračoval v štúdiu v hlavnom krakovskom seminári a na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity, až do svojej kňazskej vysviacky, ktorá sa konala 1. novembra 1946 v Krakove.

Krátko na to ho kardinál Sapieha poslal do Ríma, na pápežskú univerzitu Angelicum. V roku 1948 získal doktorát z teológie, keď obhájil dizertačnú prácu o chápaní viery v diele sv. Jána z Kríža. V tom čase, vo svojich voľných chvíľach vykonával pastoráciu medzi poľskými prisťahovalcami z Francúzska, Belgicka a Holandska.

V roku 1948 sa vrátil do Poľska, a až do roku 1951 pôsobil ako správca farnosti v Niegowiciach, neskôr kostola sv. Floriána v Krakove a ako univerzitný kaplán. V roku 1953 na Katolíckej univerzite v Lubline obhájil dizertáciu na tému „Vyhodnotenie možnosti budovania katolíckej etiky na báze etického systému Maxa Schelera“. Neskôr sa stal profesorom morálnej teológie a sociálnej etiky v hlavnom krakovskom seminári a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline.

Pápež Pius XII. ho 4. júla 1958 vymenoval za pomocného krakovského biskupa. V krakovskej katedrále ho za biskupa 28. septembra 1958 vysvätil arcibiskup Baziak.

Trinásteho januára 1964 ho pápež Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa, kardinálom sa stal 26. júna 1967. Na Druhom vatikánskom koncile spolupracoval najmä na príprave konštitúcie Gaudium et spes.

Kardinál Wojtyła participoval aj na všetkých zhromaždeniach Synody biskupov. Za pápeža bol zvolený 16. októbra 1978 a prijal meno Ján Pavol II.