Cesta chudoby (2014)

Šiesta detská sv. omša: Cesta bl. Edmunda Bojanovského

Piatok 21. marca

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Šiesta detská sv. omša

Chudobná cesta - cesta chudoby

Bl. Edmunda Bojanovského

 

Máme dnes piatok po druhej pôstnej nedeli. Pôstny čas sa snažíme využívať čo najlepšie. Prichádzame na naše detské sv. omše a spoznávame neobyčajne dobrých ľudí. Títo ľudia nemali na tejto zemi vôbec nič, ale zhromažďovali si poklady v nebi. My sa snažíme inšpirovať ich príkladom a byť im aspoň trochu podobní.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Cesta chudoby, chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

 

Minulý piatok som vás povzbudil, aby sme urobili niečo spolu. Blízko oltára máme položenú pokladničku, do ktorej budeme vhadzovať naše centové almužny, z ktorých chceme prispieť tým, ktorí majú ešte menej ako my. Aj v našej farnosti máme také rodiny a deti.

KŇAZ:

Na našom plagáte tu v kostole, aj doma máme zaujímavé slová – toľko máš, koľko dáš. Zvláštne slová. Veď predsa, keď niekomu niečo dám, tak už nemám, alebo mám menej. Logické, nie? Pre nás logické, ale Božia logika je iná. Božej logike rozumeli svätci, ktorých sme už spomínali na našich detských svätých omšiach: sv. Františka, sv. Kláru, sv. Mikuláša. Delili sa s druhými a získavali tým poklady v nebi. Usilujeme sa byť dobrými žiakmi a učíme sa to od nich. Začínali sme v Taliansku.

Otázka deťom:

Koho sme tam stretli?

(V Ríme pápeža Františka, v Asisii sv. Františka a sv. Kláru)

Kde sme stretli sv. Mikuláša?

(V Turecku)

KŇAZ:

Dnes sa presunieme do Poľska a vrátime sa iba o 200 rokov späť. Hovorím iba, pretože pri sv. Mikulášovi to bolo až 1700 rokov. Zopakujme si ešte, čo vieme o ňom, aby sme si ho nemýlili s červeným krásavcom.

Otázky deťom:

Kde žil sv. Mikuláš?

(V dnešnom Turecku)

Kto bol sv. Mikuláš?

(Biskup)

Ako obdarúval sv. Mikuláš?

(Nezištne a nenápadne)

KŇAZ:

Dúfam, že sa vám počas týždňa darilo podobať sa na sv. Mikuláša. Stihli ste urobiť nejaký darček a nenápadne obdarovať? Som si istý, že tu na sv. omšiach ste už načerpali veľa síl určite ste urobili niečo dobré. Nenápadne a nezištne.

Pred chvíľou som povedal, že sa presunieme do Poľska. Aj v Poľsku žili a žijú ľudia, ktorí mali a majú citlivé a otvorené srdcia pre druhých. Spomedzi nich je veľa takých, ktorí ani neskladali žiadne sľuby, vysviacku a nežijú v reholi, v kláštore... Žijú vo svete tak ako my, naši rodičia... Žijú sami alebo v rodinách. Dnes spoznáme bl. Edmunda Bojanovského. Bol to od srdca dobrý človek.

VYPOČUJME SI PRÍBEH:

Jedného dňa prišiel do nášho dvora chudobný pútnik, ale nedal som mu almužnu, lebo som nemal drobné pri sebe. Úbožiak chvíľu čakal na dvore, kým mu naša služobná nedoniesla pol groša. Keď odišiel, prišlo mi ho ľúto. Vybehol som na dvor, na ulicu a tam som ho dobehol. Dal som mu oveľa viac, ako čakal.

Inokedy som stretol starenku, ktorá prosila o almužnu. Mal som iba strieborniak a to sa mi zdalo veľa. Nedal som jej nič. Keď som sa otočil, zbadal som chlieb. Zobral som ho, utekal za starenkou a dal som jej chlieb i strieborniak. Jej radosť a blaženosť mali väčšiu hodnotu ako to, čo som jej dal.

KŇAZ:

Príbeh nebol vymyslený, písal o tom bl. Edmund vo svojom denníku. Písal ho 20 rokov. Vďaka denníku vieme o bl. Edmundovi veľmi veľa. V denníku sa objavilo slovo, ktoré sa dnes používa iba málokedy. Všimli ste si ktoré?

Otázka deťom:

Ktoré málo známe slovo bolo použité v úryvku z denníka bl. Edmunda?

(Almužna)

Čo je to almužna?

(Peniaze darované chudobnému)

KŇAZ:

Hoci slovo almužna je málo známe, predsa dávanie almužny nie je pre nás neznáma činnosť. Almužnu sme už neraz dali, aj keď sme nepoznali toto slovo. Pre všetkých kresťanov je toto slovo dôležité, ale ešte viac ako slovo je dôležitá činnosť. Kresťan má rozdávať almužnu tým, ktorí ju potrebujú. Edmund Bojanovský to vedel tiež a i keď najprv zaváhal, nenechal chudobných odísť bez almužny. Spamätal sa.

Zavesíme si jeho obrázok na dekoráciu a niečo si o ňom povieme. Jeho obrázok nasleduje po sv. Mikulášovi. Bl. Edmund podobne ako on mal srdce zvlášť otvorené pre deti.

Kňaz alebo niektoré dieťa zavesí obrázok bl. Edmunda

KŇAZ:

Bl. Edmund žil pred 200 rokmi. Jeho rodičia boli šľachtici a mali dvor v Grabonoge. Grabonog je malá dedina blízko veľkého mesta Poznaň. Ako chlapec bol Edmund často chorý. Ako štvorročný takmer zomrel. Edmundova mama sa úpenlivo modlila k Bolestnej Panne Márii. Blízko ich dediny bolo pútnické miesto zasvätené práve Bolestnej Božej matke. Chlapec sa uzdravil, rástol, ale učil sa iba doma. Rodičia sa báli, žeby sa v škole nakazil od iných detí. Keď bol starší, musel na istý čas prerušiť štúdium, pretože zase vážne ochorel.

Videl, že v jeho rodnej dedine, nemajú deti vhodné podmienky, aby chodili do školy a iba máličko čítajú. Chcel im pomôcť, preto sa rozhodol založiť knižnicu a staral sa, aby tam prichádzali deti i dospelí čítať. Zhromažďoval nielen knihy ale aj časopisy.

Keď v okolí prepukla epidémia cholery, staral sa o chorých. Odvážne riskoval zdravie. Ľudia rozprávali, že Edmund s batohom plným liekov klopal na dvere označené čiernym krížom. Čiernym krížom boli označené obydlia, v ktorých boli ľudia nakazení cholerou. S priateľom Ľudovítom založili malú lekáreň a nemocnicu pre najchudobnejších.

Najviac starostí mal o deti. Znepokojovali ho najmä tie, ktoré boli opustené. Ich rodičia stále pracovali a veľa detí ani nemalo rodičov, pretože zomreli na choleru. Premýšľa, čo urobí, aby boli deti v bezpečí a cítili, že sú milované. V dedine bolo dosť dievčat, ktoré sa ochotne starali o deti. S ich pomocou založil prvú opatrovňu pre deti. Z dievčat, ktoré sa o deti starali sa neskôr stali sestry služobníčky Nepoškvrnenej. Oficiálny názov tohto spoločenstva je Kongregácia sestier služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene Počatej. Bolo zvláštne, že ich zakladateľom bol Edmund Bojanovský, keďže on nebol rehoľník ani kňaz.

Otázka deťom:

Ako sa volajú ľudia, ktorí nie sú ani kňazi ani rehoľníci?

(Laici)

KŇAZ:

Kde čerpal Edmund Bojanovský silu, keď už od detstva mal veľké problémy so zdravím?

Tajomstvo tkvie v tom, že denne chodil na svätú omšu a prijímal Eucharistiu. Edmund vedel, že všetko závisí od Boha. Na jeho písacom stole bola socha Nepoškvrnenej. Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie pripadá každý rok na ôsmeho decembra. Kongregácia sestier, ktorú Edmund založil má slávnosť práve na tento sviatok. Modlime sa za všetkých ľudí, ktorí sa starajú o deti.

Otázky:

1. Čo zorganizoval bl. Edmund Bojanovský pre deti?

2. Čo je to almužna?

3. Ako sa volá kongregácia, ktorá vznikla zo sestier - opatrovníčok?

Úlohy:

1. Ponúkni svoju pomoc doma či v škole.

2. Prispej do adventnej pokladničky dobra.

Obrázok:

Bl. Edmund Bojanovský