Vitajte na našej stránke!

Siedma detská sv. omša

Piatok 29. apríla 2016

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Odvážna Judita

Kňaz:

Deti, vítam vás na detskej sv. omši. Rovnako vítam aj rodičov. Všetci sa učíme byť strážcami svetla. Objavujeme zaujímavé postavy viery, ktoré nám ponúka Starý Zákon.

Otázka deťom:

O kom sme už hovorili na našich detských sv. omšiach?

(deti odpovedajú)

Kto vás najviac zaujal a prečo?

(deti odpovedajú)

Čo hovorí motto našich sv. omší?

Kňaz:

Iba dnes

Deti:

Budem dobrý

Kto nás sprevádzal na poslednej sv. omši?

(Izaiáš)

Čo vieme o ňom?

Asi sedemsto rokov pred narodením Ježiša Krista pôsobil v Jeruzaleme veľký prorok Izaiáš. Jeho meno znamená: „Boh je spása!“ Celé jeho prorocké dielo je zamerané na ohlasovanie budúcej spásy Izraela. Napísal veľký prorocký spis. Izaiášovo proroctvo nazývame evanjelium Starého zákona.

Ochotne počúval Božie slovo.

Pochádzal zo vznešeného rodu. Dostal veľmi dobre vzdelanie. Mal vynikajúce duchovné schopnosti. Keď bol izraelský národ v babylonskom zajatí, Boh si vyvolil proroka Izaiáša. Izaiáš vnímal Božiu veľkosť a svätosť, no na druhej strane aj slabosť a hriešnosť človeka.

Otázka deťom:

Akú krásnu vlastnosť z jeho života sme si pripomenuli?

(Mal krásnu vlastnosť: Izaiáš bol úprimný - konal otvorene, priamo, bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, prejavujúci otvorenosť, priamosť, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný.)

Čo predpovedal prorok Izaiáš?

(Predpovedal mnohé situácie, aj narodenie Pána Ježiša – Mesiáša. O budúcom Mesiášovi – Záchrancovi predpovedal, že sa narodí ako Kráľ.

Izaiáš dopodrobna predpovedal budúce utrpenie Vykupiteľa sveta Ježiša Krista. Izaiáš predpovedá jeho potupnú smrť, pochovanie v novom hrobe a predpovedal aj jeho oslávenie.

Otázka deťom:

Všimli ste si, kto má dnes sviatok v liturgickom kalendári?

(Katarína Sienská)

Kňaz:

Áno, ona bola vznešená strážkyňa svetla. Nosila Pána Ježiša v srdci a on jej veľmi pomáhal.

Dnes vám chcem rozprávať o prvej žene v našej sérii strážcov svetla. Doteraz sme hovorili len o mužoch, ktorí sú strážcami svetla. Dnes chcem hovoriť o žene - vdove, ktorá sa volá Judita. Podľa nej sa volá aj kniha Starého zákona.

Kniha Judita je poučný spis Starého zákona, nazvaný podľa hrdinky, mladej židovskej vdovy Judity (hebrejsky Jehudít = »Židovka«), ktorá zachránila Judeu a sväté mesto Jeruzalem pred nebezpečenstvom, čo mu hrozilo od bezbožnej a povýšeneckej pohanskej mocnosti.

Dnešná hrdinka Judita počúvala o problémoch, ktoré sužovali jej národ. Jej najvýraznejším znakom je odvaha. Hoci mala obavy, dokázala povedať také isté slová ako povedala Mária anjelovi pri zvestovaní: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ (Lk 1, 37).

O čo ide v knihe Judita?

Keď kráľ Nabuchodonozor rozširoval svoje impérium a plienil mnohé kraje, dostala sa jeho armáda pod vedením Holofernesa k izraelskému mestu Betulia. Asýrske vojsko bolo veľké a silné. Zdalo sa, že obyvateľov mesta už nič nezachráni pred skazou a zničením. Obliehanie mesta trvalo 30 dní a začala už chýbať voda. Všetko nasvedčovalo tomu, že onedlho nastane ničenie a zabíjanie. Ľudia v meste si uvedomovali, že niečo musia urobiť, pretože inak to bude ich smrť. Začali nariekať a prosiť Boha, aby im poslal nejakú záchranu.

Ako sa to všetko dialo?

V 12. roku vlády kráľa Nabuchodonozora, ktorý kraľoval v Asýrskom Ninive, nad Médmi kraľoval Arfaxad v Ekbatanách, okolo ktorých dal postaviť kamenné hradby. Nabuchodonozor urobil vojenskú výpravu proti kráľovi Arfaxadovi.

Nabuchodonozor zvolal poradu svojich sluhov a veľmožov a rozhodol sa úplne zničiť krajiny, ako predtým pohrozil. Po porade zavolal vrchného veliteľa Holofernesa a vyslal ho aj s vojskom dobyť krajiny na západe, ktoré neuposlúchli jeho rozkaz. Prešiel Mezopotámiou a rozváľal všetky vyvýšené mestá. Pozabíjal všetkých, čo sa mu postavili na odpor. Spálil im polia, vyničil dobytok a obyvatelia sa ho veľmi báli.

Holofernes obsadil mestá na morskom pobreží, ktoré ho prijali bubnami a tancom. Spustošil ich svätyne, aby všetci vzdávali božskú poctu iba Nabuchodonozorovi.

Po dobytí izraelskej krajiny sa Asýrčania chceli zmocniť aj Judska a Jeruzalema. Kráľ Asurbanipal vyslal vojvodcu Holoferna s veľkým vojskom, aby obsadil Judsko. Holofernes dobýval menšie mestá a vraždil obyvateľov. Tak prišiel až k mestu Betúlia. Mesto bolo ohradené pevnými múrmi. Holofernes obkľúčil mesto a dal pretrhnúť vodovod. V meste nastal veľký nedostatok vody. Predstavení mesta sa už radili, že ho vydajú Asýrčanom.

Izraeliti v Judei sa o tom všetkom dopočuli a báli sa o Pánov dom v Jeruzaleme, preto obsadili dediny na temenách vrchov a uložili tam zásoby zo zberu úrody pre prípad vojny. Veľkňaz Joachim prikázal, aby strážili horské priesmyky. Naliehavo volali k Bohu, postili sa a opásali sa vrecovinou. Pán vypočul ich hlas.

Holofernes sa o ich prípravách dozvedel, nahneval sa. Keď sa vyzvedal o nich, povedali mu históriu Izraelitov od východu z chaldejskej krajiny, cez udalosti v Egypte, prechod cez Červené more, prechod cez Jordán až po obsadenie Kanaánu.

Otázka deťom:

Čo povedal vodca všetkých Ammončanov Achiór?

Ak Izraeliti zhrešili, dobijú ich ľahko, ale ak je ľud v Božej priazni, radšej nech na nich neútočia.

Kňaz:

Po týchto slovách nastal hluk. Holofernes povedal, že Izraelitov zmätie z povrchu zeme a ich Boh ich nevyslobodí.

Holofernes so spojencami na druhý deň vyšiel proti Izraelitom. Utáborili sa v údolí pri prameni neďaleko Betulie a preskúmali prístupy k mestu. Na radu kniežat Ezauových synov a vodcov moabského ľudu ich obkľúčili a obsadili vodné pramene, aby mu vysmädnutí Izraeliti sami vydali mesto. Obyvateľom Betulie sa minuli všetky zásoby vody, veľmi zoslabli a chceli sa už vzdať, no Oziáš - jeden z predstavených mesta - ich vyzval, aby dôverovali Bohu.

Otázka deťom:

Kto bol Judita?

(zbožná krásna žena, vdova, bohabojná, bývajúca v Betúlii. Celý svoj vdovský život zasvätila Bohu. Slúžila mu modlitbou a pôstom. Keď počula, že predstavení mesta sa rozhodli vydať Betúliu nepriateľovi, išla k nim a odhovárala ich. Vedená Božím duchom ich povzbudila k dôvere v Boha a vyzývala ľudí k pokániu. Sama si obliekla kajúce rúcho, postila sa a prosila o Božiu záchranu. Jej udatné hrdinstvo je opísané vo Svätom písme.)

Kňaz:

Opäť trochu histórie:

Judita sa dozvedela sa o tom, čo sa má stať. Od svojho ovdovenia sa často postila. Mala peknú postavu a pôvabný výzor. Manžel jej zanechal dosť majetku, ktorý spravovala. Zavolala si Oziáša a starších mesta a povedala im, aby neprovokovali Pána a vzdávali mu vďaku. Zaumienila si pomôcť ľudu, no podrobnosti svojho plánu neprezradila.

Príbeh 13

Počúvajte ma, predstavitelia obyvateľov Betulie! Nie je správne, čo ste dnes hovorili pred ľudom a že ste sa zaviazali prísahou pred Bohom a vyhlásili ste, že vydáte mesto našim nepriateľom. Kto ste vy, že ste dnes pokúšali Boha a staviate sa na Božie miesto pred všetkými ľuďmi?! Vy sa však neodvažujte predpisovať Pánovi, nášmu Bohu, čo má robiť. Veď Boh nie je ako človek, ktorému sa možno vyhrážať, alebo ako syn človeka, na ktorého možno robiť nátlak. Preto trpezlivo čakajme jeho záchranu a vzývajme ho, aby nám pomohol; on vyslyší náš hlas, ak je to jeho blahovôľa. My nepoznáme iného Boha okrem (pravého) neho, a preto dúfame, že nami nepohrdne, ani naším pokolením. Predovšetkým však vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás skúša ako skúšal našich otcov. Počúvajte ma! Urobím niečo, čo si budú hovoriť synovia nášho ľudu z pokolenia na pokolenie.

Kňaz:

Judita potom padla na tvár, popolom si posypala hlavu, roztrhla si odev a modlila sa k Bohu, aby Boh rozbil svojou mocou ich silu a aby jej úskočné slovo zasadilo ranu tým, čo zamýšľajú ukrutnosti proti Pánovmu chrámu.

Po tejto modlitbe si zobliekla vdovské šaty, telo si natrela voňavým olejom, učesala sa a vzala si sviatočný odev, aby sa páčila všetkým mužom. Svojej slúžke podala mech vína, sušené figy a chleby a išli sýrskeho tábora. Hliadke povedala, že uteká, lebo budú čoskoro vydaní a ide im ukázať cestu. Páčila sa všetkým, čo ju uvideli. Predviedli ju pred Holofernesa.

Deti,

dnes vám chcem preložiť ďalšiu vzácnu vlastnosť: odvaha

Zadefinujme si, čo znamená byť odvážny/a, a kde môžeme nájsť v súčasnosti odvážnych ľudí (škola, práca, domov atď.).

Čo je to odvaha? Schopnosť prekonať vnútorný strach a zvládnuť nebezpečné situácie.

1. ktorý sa nebojí, nepociťujúci strach, smelý, nebojazlivý: chlap, pilot, bojovníci;

2. prezrádzajúci alebo vyžadujúci odvahu, vykonaný, konaný s odvahou, smelosťou: skok, hra, myšlienka, plán.

Kňaz:

Poďme teda k tomu, čo urobila Judita:

Boh vypočul Juditine modlitby. Vnukol jej myšlienku, aby išla do Holofernovho tábora. Obliekla sa do skvostného rúcha a ozdobila sa šperkami. Potom sa spolu so svojou slúžkou vybrala von z mesta. Nepriateľské stráže ju chytili a predviedli pred vojvodcu. Holofernes bol očarený jej krásou. Domnieval sa, že Judita opustila svoj národ. Ponechal ju v tábore a dovolil jej, aby sa mohla voľne pohybovať.

Holofernes pripravil svojim dôstojníkom veľkú hostinu. Pozval aj Juditu a jej slúžku. Pri večeri vypil mnoho vína. Keď sa hostia rozišli, Holofernes premožený vínom zaspal vo svojom stane. Vtedy Judita prikročila k jeho posteli a jeho vlastným mečom mu odťala hlavu. Potom ju dala slúžke do vreca a obe odišli von z tábora.

Otázka deťom:

Čo urobila Judita v Holofernesom stane?

(zabila Holofernesa)

Keď sa Judita vracala k mestským bránam, už zďaleka volala, aby jej otvorili bránu. Obyvatelia a predstavení mesta sa hneď okolo nej zhromaždili. Judita im vyrozprávala všetko, čo sa stalo. Ukázala im Holofernovu hlavu. Obyvatelia sa potom prichystali na útok proti nepriateľskému vojsku.

Asýrčanov zavčas ráno prebudil útok Izraelitov. Len vtedy zbadali, že ich veliteľ bol zavraždený. Medzi vojakmi nastal veľký zmätok a dali sa na útek. Izraelskí vojaci ich prenasledovali a mnohých pobili. Tak bola zachránená Betúlia aj ostatné mestá Judska, najmä Jeruzalem. Všetci ľudia sa radovali z víťazstva. Ďakovali Bohu, že ich vyslobodil z rúk nepriateľského vojska, a zvelebovali Juditu za jej hrdinský čin. Pozdravovali ju slovami: „Ty sláva Jeruzalema, ty radosť Izraela, ty chľúba nášho ľudu.“

Hrdinka Judita je predobrazom Panny Márie. Svojou veľkou dôverou v Boha a nebojácnosťou zachránila Betúliu i celú krajinu pred nepriateľom. Podobne Panna Mária spoluprácou s Kristom, najmä na Kalvárii, pričinila sa o naše oslobodenie z moci zlého ducha. Preto Panne Márii často spievame chválospev, ktorým ľudia oslavovali Juditu.

Judita je pre nás aj príkladom úprimnej lásky k vlasti. Neváhala kvôli dobru národa a vlasti vytaviť svoj život nebezpečenstvu. Jej zodpovednosť za druhých vyplývala zo zbožnosti a z neochvejnej dôvery v Boha. Pre nás je v tom veľké poučenie, že láska k Bohu i k ľudom spočíva v zodpovednosti. Človek, ktorý miluje, vždy a za každých okolností sa správa zodpovedne.

Judita svojím odvážnym skutkom ukázala, že Boh si niekedy volí to, čo sa zdá slabé, aby premohol tých, ktorí sa povyšujú a chcú krivdiť druhým.

Kňaz:

Prečo vám dávam za vzor Juditu? Veď zabila Holofernesa. Áno, ale uvedomme si, že Holofernes bol zloduch, zlý človek, ktorý mnohých zabil, mnohým ublížil, zničil mnohé krajiny, mnohé rodiny. Viedol výbojné vojny – teda nespravodlivé. O ňom môžeme povedať, že bol diablov pomocník. A práve Judita zabila tohto diablovho pomocníka.

Judita zaspievala chválospev, aby poďakovala Bohu za záchranu Jeruzalema:  

Príbeh 14

„Udrite na bubny na počesť môjho Boha,

hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch;

zaspievajte nový žalm na neho,

velebte a vzývajte jeho meno!

Ty si Boh, čo potiera vojny,

ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu,

aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú.

Zišiel Asýrčan z vrchov na severe,

Vyhlásil, že vypáli moje územie,

Všemohúci Pán ich však znemožnil rukou ženy.

Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov,

ani ho neporazili synovia titanov,

ani vysokí obri sa ho nezmocnili,

ale Judita, Merariho dcéra,

oslabila ho krásou svojej tváre.

Odložila svoje vdovské šaty

Tvár si pomazala voňavým olejom,

jej krása upútala jeho dušu

a meč presekol jeho šiju.

Peržania sa zdesili nad jej odvahou.

Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň:

Veľký si, Pane, a slávny,

obdivuhodne silný a nepremožiteľný.

Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia,

Voči tým, čo sa ťa boja,

si stále milosrdný.

Ten, kto sa bojí Pána,

bude vždy veľký!

Zhrnutie

• Tretia časť knihy (kapitoly 9 – 16) napínavo opisuje priebeh Juditinho oslobodzovacieho podujatia. Po vzývaní Božej pomoci a s vedomím predstavených mesta Judita prejde do nepriateľského tábora, kde pred Asýrčanmi predstiera útek z mesta, ktorého skazu vyhlasuje za istú, získava si úplnú Holofernesovu dôveru a svojou krásou a úlisnými rečami ho úplne očarí. Po bohatej hostine Judita mečom odtne opitému Holofernesovi hlavu a s touto trofejou utečie z asýrskeho tábora do Betulie. Obyvatelia napadnú prestrašených Asýrčanov, porazia ich a odnesú si bohatú vojenskú korisť. Vtedy sa Achiór obráti na vieru v izraelského Boha. V Betulii a v Jeruzaleme sa konajú veľké oslavy na počesť Judity, ktorá krásnym chválospevom zvelebuje Boha a ďakuje mu za vyslobodenie z hrozného nebezpečenstva. Po tomto víťazstve nad Asýrčanmi má judejská krajina dlhý čas pokoj od nepriateľov a Judita sa až do svojej požehnanej staroby teší mimoriadnej úcte svojich spoluobyvateľov.

• Judita bola veľmi odvážna. Napriek strachu vošla do nepriateľského tábora. Táto žena poslúžila Bohu a Boh vložil do jej srdca túžbu pomôcť obyvateľom mesta.

• Situácia Judity a obyvateľov mesta Betulia bola bez východiska. Judita dokázala odvážne dôverovať Bohu, premôcť strach a poraziť Holofernesa.

• Hoci sa nedostávame do situácií ako Izraeliti, ktorí boli obkľúčení nepriateľským vojskom, predsa sa však dostávame do rôznych ťažkých situácií a len od nás záleží ako obstojíme. Môžeme sa vzdať a prestať bojovať, alebo sa môžeme zachovať ako Judita a odvážne sa postaviť čelom ťažkostiam a dúfať, že Boh nám pomôže.

Otázky:

1. Aká bola Judita?

2. Ako zachránila Betúliu?

3. Koho predobrazom je Judita?

4. Čo nás učí Judita vo vzťahu k našej vlasti?

Úloha pre deti

Dobre si zapamätajme, čo to znamená byť odvážny/a: schopnosť prekonať vnútorný strach a zvládnuť nebezpečné situácie. Buďme smelí, nebojazlivý. Vždy sa držme Pána Boha.

Obrázok:

Judita