Rady Jána M. Vianneyho (2015)

Druhá detská sv. omša 2015 - Uväznená cirkev - prvá rada

Druhá detská sv. omša

Piatok 16. januára 2015

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Uväznená cirkev – detstvo sv. Jána Mária Vianneyho

Prvá rada – odvaha

Kňaz

Vítam vás na našej druhej detskej sv. omši v tomto roku. Mám nádej, že všetkým doma – mame, otcovi, súrodencom a ostatným v dome ste už porozprávali o našich sv. omšiach. O hesle, ktoré máme v tomto roku: „Ukážem ti cestu do neba“. O hrdinovi, ktorým je sv. Ján Mária Vianney, patrón všetkých ... no koho presne?

 

Otázka deťom:

- Koho patrónom je sv. Ján Mária Vianney?

(Všetkých kňazov, zvlášť farárov).

Otázka deťom:

- Prečo práve tento rok hovoríme o patrónovi kňazov?

(Pretože on sa dobrovoľne zasvätil Pánu Bohu v kňazstve)

Kňaz

Sv. Ján Vianney už v detstve poznal veľké tajomstvo. Bol tým maličkým, o ktorom hovoril Pán Ježiš v Evanjeliu. Tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým. Aké to bolo tajomstvo? Najdôležitejšou cestou pre každého človeka je cesta, ktorá vedie do neba. Keď sa Ján Vianney stal kňazom každého chcel na tú cestu priviesť. Aj chlapca menom Anton, ktorého - ako sa pamätáte - sa pýtal na cestu do Arsu. Keď mu Tonko ukázal túto cestu, nový farár odpovedal: „Ty si mi ukázal cestu do Arsu a ja ti ukážem cestu do neba“.

Pamätáte si? Na záver minulej sv. omše som vás o niečo veľmi prosil.

Otázka deťom:

- Aká to bola prosba?

(Aby sme kňazovi pripomenuli najdôležitejšiu povinnosť).

Otázka deťom:

- Čo je najdôležitejšou povinnosťou kňaza?

(Ukázať všetkým cestu do neba).

Kňaz

Pripomeňte mi hlasno túto povinnosť, tak ako sme sa ju minulý piatok naučili.

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž na cestu do neba!

Kňaz

Veľmi vám ďakujem, že ste mi to pripomenuli. Budem vám ďakovať každý deň. Lebo keby som zabudol na moju najväčšiu povinnosť bolo by to veľké nešťastie.

Teraz sa sústredíme na malého Jána Máriu Vianneya. Kde a kedy sa narodil? V akej dobe?

Narodil sa pred vyše dvesto rokmi, presne 8. mája 1786 v malej dedinke Dardily, neďaleko Lyonu, veľkého francúzskeho mesta. Kto má doma atlas nech pohľadá na mape mesto Lyon. Janko nebol sám, mal piatich súrodencov – tri sestry a dvoch bratov. Dedinka bola malá a chudobná. Tak ako všetky okolité dediny.   Ale Ján Mária mal veľké šťastie na dobrých a pobožných rodičov. Jeho mama skoro každý deň chodila ráno do kostola, čo sa Jankovi veľmi zapáčilo a spolu s ňou sa zúčastňoval sv. omše. Ako každé dieťa mal rád hračky, ale najväčšiu radosť mal z drevenej figúrky Panny Márie. Malý Janko už dávno pokukoval po soške, ktorá stála v kuchyni nad pecou. Samozrejme, ani sa mu nesnívalo, žeby si ju zobral bez pýtania. Keď mu ju mama darovala od radosti skoro vyskočil z kože. Už ako dospelý človek o niekoľko desiatok rokov neskôr spomínal, že sa s ňou nemohol rozlúčiť ani vo dne, ani v noci a nespal by pokojne keby ju nemal pri sebe.

Hoci ako som spomínal Dardilly boli tichou a pokojnou dedinkou, napriek tomu aj tam došlo echo strašnej revolúcie, ktorá vypukla v Paríži niekoľko rokov po narodení Janka. Starší z vás sa už možno v škole učili o veľkej francúzskej revolúcii v roku 1789. Priniesla všetkým veľa nešťastia a utrpenia. Rovnako aj Jankovi a celej jeho rodine. Janko bol malý a málo rozumel tomu, čo sa deje vo veľkom svete. Zbadal, že istého dňa zmizol ich starý pán farár a potom bol zavretý kostol. Zvony na veži nezvonili ani v nedeľu, ani na Anjel Pána. Tak rozhodla nová revolučná vláda. Kňazi museli utiecť a skrývať sa. Ináč im hrozila smrť. Ale nevzdávali sa. V skrytosti, preoblečený za roľníkov, či obchodníkov obchádzali od dedinky po dedinku a tajne slúžili sv. omše po domoch, alebo stodolách. Najčastejšie v noci tak, aby nikto nepovolaný to nezbadal. Udať ich mohol každý, dokonca sused a vtedy osud kňaza bol ohrozený – zabili ho v priebehu 24 hodín. Janko spolu so svojimi pobožnými rodičmi chodil tiež na takéto nočné pobožnosti. Koniec koncov počúvajte.

 

PRÍBEH II.

Príprava na nočnú výpravu v dome Vianneovcov prebiehala od popoludnia. Hoci všetci vedeli kam pôjdu, nikto – dokonca ani najmenšie deti – nehovorili o tom nahlas. Pred súmrakom celá rodina ukradomky odišla z domu tak, aby to nikto nezbadal. Rýchlo sa stmievalo a oni v mlčaní šli smerom na Lyon. Na predmestí v dohodnutej stodole čakal kňaz. Janko hoci bol ešte veľmi malý kráčal odvážne a bez šomrania. Tak veľmi mu chýbala sv. omša v ich farskom kostole.

Keď došli na dohovorené miesto, všetkých zaviedli do tmavej stodoly. Pri neveľkom stolíku modlil sa akýsi človek. Bol to kňaz. Srdečne privítal prichádzajúcich a potom v najvzdialenejšom kúte spovedal a požehnával nové manželstvá. Nakoniec sa začala sv. omša. Kňaz rozložil na stole kalich a hostie. Obliekol sa do pokrčeného a vyblednutého omšového rúcha a začal modlitbu. Stíšeným hlasom, vo všetkej sústredenosti, sotva šepkal. Všetci boli dojatí, niektorí ticho poplakávali. Aj Janko poplakával. Kľačal medzi mamou a sestrou a vrúcne sa modlil. Mal nie viac ako sedem rokov. Možno na týchto nočných stretnutiach pocítil povolanie do kňazstva ...

Kňaz

Ktovie, možno skutočne po prvý krát Janka napadlo stať sa kňazom na niektorej zo sv. omší v tmavej stodole? Svojím spôsobom musel byť veľmi odvážny. Nikde nie je ani jediná zmienka o tom, žeby Janko plakal zo strachu alebo únavy. V tom čase bol skutočne malým chlapcom, mal ako ste počuli najviac sedem rokov. Stávalo sa, že jeho bratia a sestry šomrali, na to že cesta je príliš dlhá, ale Janko nikdy. Možno už vtedy poznal tajomstvo, že najdôležitejšia je tá cesta, ktorá vedie do neba. Pripomeňte mi to ešte raz, lebo je to aj pre mňa najdôležitejšia úloha.

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž na cestu do neba!

Kňaz

Veľmi vám ďakujem, že ste mi to pripomenuli. Sľubujem, že vždy vám budem chcieť ukazovať cestu do neba. Hneď to aj urobím. Príďte budúci piatok opäť na detskú sv. omšu. Keby sa vám nechcelo, spomeňte si na malého Janka. Na sv. omšu chodil nocou niekoľko hodín. Nesťažoval si, nešomral, neplakal. Bol odvážny. Odvaha – to môže byť prvé usmernenie sv. Jána Mária Vianeyho. Radu umiestnime na náš veľký plagát v kostole. To je prvý stupienok našej cesty do neba. Prilepte si obrázok do vášho zošita doma. Na obrázku vidíme dom, z ktorého malý Ján Vianney chodil do kostola v Dardilly.

 

Otázky:

1. V ktorom štáte a kedy sa narodil sv. Ján Mária Vinnaey?

2. Prečo bol zavretý kostol v rodnej dedinke sv. Jána Mária Vianneyho?

3. Kde slúžili sv. omšu kňazi, ktorí sa skrývali?

 

Úlohy:

1. Na mape Francúzska nájdite mesto Lyon, neďaleko ktorého ležia Dardilly, miesto narodenia sv. Jána Mária Viannea.

2. Obrázok rodinného domu sv. Jána Mária Vianneyho si prilepte do zošita, ktorý ste dostali na Jasličkovej slávnosti.

3. Napíšte si k obrázku, čo ste si zapamätali z kostola o sv. Jánovi Vianneym.

 

Obrázok:

Rodný dom sv. Jána Mária Vianneyho v Dardilly.