Rady Jána M. Vianneyho (2015)

Piata detská sv. omša: Dlhá cesta ku kňazstvu, prijatie

Piata detská sv. omša

Piatok 20. marca 2015

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Dlhá cesta ku kňazstvu

Štvrtá rada – prijatie (kríža, ťažkostí)

 

Kňaz

Pripomínam, že naposledy sme hovorili o veľkej Jánovej túžbe stať sa kňazom. Chcel sa stať kňazom kvôli tomu, aby mohol zachraňovať duše. Ale ako si pamätáte, jeho cesta ku kňazstvu bola veľmi ťažká. Do sedemnástich rokov mal málo príležitostí učiť sa. Ako toho málo vie, sa presvedčil, keď začal chodiť na hodiny ku kňazovi Balleymu.

 

Otázka deťom:

- S čím mal Janko najväčšie ťažkosti? (S latinským jazykom)

- Aký problém musel Ján predtým vyriešiť? (Jánov otec chcel, aby zostal doma, preto Ján musel dva roky čakať na súhlas otca)

- Aké pokušenie mal Ján? (Pokušenie znechutenia)

- Čo urobil Janko, aby prekonal pokušenie? (Šiel na púť k hrobu sv. Jána Františka Regis)

Kňaz

Ak si myslíte, že týmto sa Jankove trápenie skončilo, ste na veľkom omyle. Je pravdou, že po vykonanej púti a po prijatí sviatosti birmovania mu učenie bolo ľahšie. Pomerne pokojné boli posledné dva z piatich rokov strávených v učení u kňaza Ballea. Ale vtedy ako hrom z jasného neba prišla zlá správa. Úradník konskej polície priniesol povolávací rozkaz na vojnu. Janko mal 23 rokov. Veľký francúzsky cisár Napoleon viedol vojnu v celej Európe a potreboval stále nových vojakov, ktorí museli nahradiť padlých v boji. Medzi odvedenými bol zrazu aj Janko. Jeho otec pozbieral zvyšky peňazí, aby ho vykúpil, ale nenašiel sa nikto ochotný zastúpiť ho.. Nebolo pomoci, Janko musel nechať učenie a nastúpiť na vojnu. Za vojaka sa vôbec nehodil. Dva dni po odvedení do kasární ležal s vysokou horúčkou. Vojenský lekár rozhodol, že musí ísť do nemocnice. Tu strávil niekoľko týždňov. Nakoniec veľmi oslabený chorobou mal vyraziť so svojím oddielom do Španielska. Ale zmeškal nástup. Bol vyhlásený za dezertéra. Blúdil po poliach trasúc sa zo strachu i zimy až nakoniec trafil do malej dedinky, kde ho dobrí ľudia skryli pred žandármi. Janko napriek tomu, že bol zbehom, si veľmi rýchlo získal lásku obyvateľov dedinky. Nikdy predtým nestretli tak skromného a nábožného chlapca. Napriek tomu, že stretol veľmi dobroprajných ľudí, veľmi trpel. Po rokoch spomínal, že nikdy v živote netrpel ako vtedy. Sľúbil Pánu Bohu, že sa už nikdy nebude sťažovať. Sľub dodržal. Trpel po prvé preto, že bol dezertér. Po druhé preto, že otec a mama mali veľké ťažkosti kvôli dezertérovi. Okrem toho nevedeli, čo je s ním. Nakoniec po tretie: mesiace plynuli a on sa nemohol učiť a pripravovať na kňazstvo. Stane sa vôbec niekedy kňazom?

Otázka deťom:

Aký sľub dal Janko Pánu Bohu? (Že sa nikdy nebude sťažovať)

Kňaz

Janko trpel, ale nesťažoval sa a nenariekal. Modlil sa, pracoval a čakal. Dočkal sa slobody. Po viac ako roku skrývania sa mohol vrátiť domov. Cisár Napoleon vyhlásil amnestiu. Mama ho privítala s otvoreným náručím a slzami v očiach. Ale radosť netrvala dlho. Niekoľko týždňov po návrate Janka mama ochorela a zomrela. Bohužiaľ, nedožila sa primícií, po ktorých tak veľmi túžila. Janko na mamu do konca života nezabudol. Keď o nej hovoril, vždy plakal. Tak veľmi ju mal rád. Ako sám povedal po strate mamy sa na tomto svete už na nič nenaviazal.

Spýtate sa a čo s kňazstvom? Mal 26 rokov a teda bol už dospelým mužom. Čakala ho ešte dlhá cesta. Na príhovor a za podpory svojho veľkého priateľa kňaza Ballea, ktorý ho už predtým päť rokov učil, Ján vstúpil do seminára. Tak ako aj predtým, aj teraz sa z najväčšou horlivosťou vrhol do učenia. Jeho spolužiaci spomínali, že keď sedel pri stolíku, ani raz sa neobrátil k oknu, aby sa pozrel na pochodujúcich vojakov. Nechcel premárniť ani minútu. Bohužiaľ, nedokázal dohnať nedostatky z mladších rokov. Až nakoniec prišiel strašný okamih.

 

PRÍBEH V.

V seminári v Lyone, kde Ján nastúpil bolo niekoľko stoviek klerikov. Medzi nimi bol Janko najnábožnejším klerikom. Veľmi túžil po kňazstve. Život by bol dal za kňazstvo. Ale namiesto, aby sa mu približoval, stále sa mu vzďaľovalo. Po niekoľkých mesiacoch učenia rektor a predstavení seminára už vedeli, že Janko nikdy neurobí skúšky v latinčine. Nikdy nedosiahne vytúžený cieľ. Istého dňa ho pozvali a poradili mu, aby vystúpil zo seminára. Bola to najväčšia skúška v živote budúceho svätca. Tak veľmi túžil po kňazstve, tak veľmi sa usiloval a predsa ho vylúčili zo seminára. Smútil on a smútili aj jeho spolužiaci, ktorí ho mali radi pre jeho skromnosť a nábožnosť.

Rozhodnutie prijal s rezignáciou, ale bez šomrania. Veľmi dobre si pamätal sľub, že nikdy sa nebude sťažovať. Veľmi trpel, ale nesťažoval si.

Kňaz

Ján prijal všetko, čo sa dialo v jeho živote. Dokonca aj utrpenie. Naša nasledujúca rada, stupienok na ktorý vychádzame je PRIJATIE. Ide o prijatie Božej vôle, všetkého, čo Boh posiela do nášho života. Aj keď mu bolo veľmi ťažko, opustil seminár. Prvé kroky viedli k dobrému priateľovi, nábožnému kňazovi Balleymu. Zdôveril sa mu so všetkým a vyplakal sa. Starý farár ho nenechal v tomto nešťastí. Asi vytušil, že z Jána raz bude dobrý kňaz. Ešte raz sa rozhodli pustiť do učenia. Kňaz Balley ukazoval Jánovi cestu do neba. Aj vy mi pripomeniete moju povinnosť?

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž na cestu do neba!

 

Otázky:

1. Kto je dezertér?

2. Aký sľub urobil Pánu Bohu Janko, keď sa skrýval pred žandármi?

3. Prečo bol Janko vylúčený zo seminára?

 

Úloha:

1. Obrázok, ktorý dnes dostaneš, si opäť prilep do zošita.

2. Napíš si k obrázku, čo si si dnes zapamätal z kázne o Jankovi.

 

Obrázok:

Domáca pekáreň, v ktorej Jankova mama piekla chlieb. V tomto dome zomrela.