Rady Jána M. Vianneyho (2015)

Jedenásta detská sv. omša: Nedostatok vedomostí z náboženstva, katechézy

  • Vytlačiť

Jedenásta detská sv. omša

Piatok 12. júna 2015

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Nedostatok základných vedomostí z náboženstva

Katechéza detí a kázne pre dospelých

 

 Kňaz:

Srdečne vás vítam na našej ďalšej detskej sv. omši. Tá dnešná je iná. Prečo lebo sme už po Prvom sv. prijímaní a dnes prijmeme Pána Ježiša už šiesty raz do svojho srdiečka. Som zvedavý či sa vám podarilo splniť úlohu z poslednej detskej sv. omše. Prosil som vás, aby ste porozprávali niekomu o našich detských sv. omšiach. Možno niekto z vás našiel niekoho, kto ho nechcel počúvať. Možno vám povedal, že je to nudné a že nemá čas, ani chuť to počúvať. Je to nepríjemné, ale netreba sa kvôli tomu trápiť. Pamätáte si ako dlho sa pán farár Vianney snažil, aby ľudia začali chodiť do kostola?

 

 

Otázka deťom:

- Ako dlho sv. Vianney bojoval o svätenie nedele?

(Osem rokov)

Kňaz:

Osem dlhých rokov zabralo Jánovi Vianneymu, aby ľudia namiesto práce v nedeľu prišli na sv. omšu.

Prv než vám dnes poviem o nasledujúcom kroku, ktorý urobili Vianneyho farníci smerom k nebu, chcel by som ešte pripomenúť, čo som vám už raz navrhol.

Otázka deťom:

- O čo som vás prosil ?

(O modlitbu za kňazov)

Kňaz:

Viem, že medzi vami už sú modlitbové skupiny za kňazov, zložené zo siedmych osôb, ktorí sa od nedele do soboty modlia za kňazov. Prezradím vám tajomstvo, že za mňa i za mnohých kňazov sa deti a dospelí už modlia. Ak sa ešte niekto nezapojil do tejto modlitby, vrelo to odporúčam. Možno nám modlitbové úsilie vydrží počas celého roka. Je to veľmi dôležité, lebo bez modlitby, bez pomoci Božej nič dobrého sa nedá urobiť. Pripomeňte mi:

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti

Jozef! Ukáž nám cestu do neba!

Kňaz:

Ďakujem, aby som vám ukázal cestu do neba, potrebujem pomoc od samotného Pána Boha. Sv. farár Ján Vianney ukázal, že niet kresťanského života bez nedeľnej sv. omše, ale všimol si nasledujúci krok, aký treba urobiť obyvateľom Arsu. Tým krokom bola náuka katechizmu. Dnes by sme povedali náboženská výchova. Ukázalo sa, že ľudia v Arse nevedia dokonca poriadne Vierovyznanie – „Verím v Boha“. Vtedy málokto vedel čítať.

Od koho začal? Samozrejme od detí. V Arse už malé deti robili na poli. Ale ak čo len trochu chceli, mohli prichádzať na faru na náboženskú výchovu a príležitostne sa naučiť trochu čítať a písať. Ale obyčajne nechceli alebo nemohli. Zjavili sa jedine vtedy, keď vonku bola zima alebo pršalo. Z takého učenia nebol úžitok, lebo po niekoľkých týždňoch, keď znova prišli, už si nič nepamätali, čo sa predtým naučili. Okrem pána farára vôbec nikoho nezaujímalo, či dieťa niečo vie alebo nie.

Dokonca ani Prvé sväté prijímanie nikoho zvlášť nedojímalo. Pre deti to bola obyčajná udalosť a nie stretnutie so živým Pánom Ježišom. Čo urobil pán farár?

Rozhodol, že od sviatku Všetkých svätých, čiže od novembra do dňa Prvého svätého prijímania, sám zvonením bude zvolávať deti na náboženstvo. Vypočujte si, čo o tom hovorili dospelí.

 

Príbeh XIII.

(František Pertinand, majiteľ krčiem a drožkár):

Keď som bol ešte dieťa, pán farár Vianney nás povzbudzoval rôznymi spôsobmi, aby sme prišli na náboženstvo. Občas hovoril: „Dieťa, ktoré prvé príde do kostola, dostane odo mňa obrázok.“ Viete si to predstaviť? Každý chcel byť prvý. Stávalo sa, že niektorí z nás, aby dostal obrázok, pribehol do kostola veľmi zavčasu ráno.

(Starček Dremieux)

Keď sme chodili na náboženstvo, pán farár čakal, kým sa zídeme, kráčal k lavici a modlil sa. Z času na čas zdvihol oči k nebu a jemne sa usmial. Zdá sa mi, že tam NIEKOHO videl...

Kňaz:

Ján Vianney veľmi dbal, aby deti pozorne počúvali a keď bolo treba napomínal. Ale on aj keď napomínal, bol veľmi jemný a deti najlepšie vycítili jeho veľkú lásku k nim a jeho starostlivosť.

Vyžadoval, aby mali deti vždy pri sebe ruženec a ak sa stalo, že ho niekto nemal, alebo ho stratil, vytiahol ružence z vrecka a rozdával. Pri tejto príležitosti, kto má pri sebe ruženec?

Všetko úsilie nebolo márne, lebo po rokoch sa ukázalo, že deti z Arsu v celom okolí vedeli katechizmus najlepšie. Takto ocenil ich vedomosti biskup, ktorý udeľoval sviatosť birmovania.

Otázka deťom:

- Čo robil pán farár Vianney kým prišli deti na náboženstvo?

(Modlil sa)

Kňaz:

Oveľa viac času potreboval Ján Vianney na pripravu, na kázeň, čiže na náboženstvo dospelých. Najčastejšie prišiel do sakristie, lebo odtiaľ mohol vyjsť pred oltár a prosiť Ducha Svätého o myšlienky a slová, ktoré by obyvatelia Arsu pochopili. Až potom začal písať. Nie na počítači, samozrejme, ale perom. Písal, písal, písal tak dlho, až zapísal niekoľko desiatok strán. Potom sa to všetko musel naučiť naspamäť. A tu začal problém, lebo v tom nebol nikdy dobrý. Najčastejšie v noci zo soboty na nedeľu chodil po sakristii a nahlas si opakoval kázeň. Stávalo sa, že ľudia, ktorí sa vracali domov popri cintoríne, počuli ako sa pán farár učí kázeň. V nedeľu unavený občas stratil dejovú niť a zabudol, čo mal povedať. Učiteľ z Arsu pán Pertinand rozprával, že pán farár potom zišiel z kazateľnice bez dokončenia kázne, občas mal dokonca slzy v očiach, zvlášť vtedy, keď nedokázal ľuďom povedať ako veľmi ich Pán Boh miluje.

Viete, čo urobil po takomto niečom?

Ešte viac sa modlil a druhých prosil o modlitby.

A preto aj ja vás o to prosím, aby ste nezabúdali na modlitbu za nás kňazov. To je pre nás najdôležitejšia a najpotrebnejšia vzpruha.

 

Otázky:

1. Aký ďalší krok smerom k nebu urobili obyvatelia Arsu?

2. Čo robil sv. Ján Mária Vianney pred každou katechézou?

3. Kedy pán farár Vianney začal prípravu detí na prvé sväté prijímanie?

 

Úlohy:

1. Pomodli sa večer za toho, kto ťa učí náboženstvo.

2. Opýtaj sa mamy, ako sa volal tvoj prvý učiteľ náboženstva.

3. Ak si to ešte neurobil, konečne nájdi ochotných modliť sa za vybraného kňaza.

 

Obrázok:

Pulpit v kostole v Arse z ktorého Ján Vianney učil deti katechizmus.