Rady Jána M. Vianneyho (2015)

Devätnásta detská sv. omša. Útek z Arsu. Poslušnosť.

Devätnásta detská sv. omša

Piatok 8. januára 2016

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Svätý Ján Vianney sa pokúša utiecť z Arsu

Dvanásta rada – poslušnosť

Kňaz:

Milé deti, milí rodičia, starí rodičia, vitajte na detských sv. omšiach aj v tomto novom roku! Roráty o Božom milosrdenstve skončili, všeličo sme sa naučili v decembri.

Otázka deťom:

Kto mi vie vymenovať všetky skutky Božieho milosrdenstva? Koľko ich je?

(7 + 7)

Kto nám povedal o Božom milosrdenstve?

(sv. Faustína, sv. Ján Pavol Veľký)

Kňaz:

Opäť sa chceme vrátiť k nášmu starému známemu. O svätom Jánovi M. Vianneym už vieme veľa. Ale – myslím si – stále nás prekvapuje a udivuje. Pamätáte si, čo som vám hovoril ešte 20. novembra minulého roka ako vyzeral obyčajný deň sv. pána farára z Arsu?

Otázka deťom:

O ktorej každý deň prichádzal svätý farár do kostola?

(O jednej po polnoci)

 

Kňaz:

Do kostola prichádzal okolo jednej po polnoci. Zvonil na Anjel Pána a modlil sa pred svätostánkom.

Otázka deťom:

Ako vyzeral jeho program dňa?

(Najprv sa pomodlil v kostole pred svätostánkom, potom spovedal ženy, ktoré naňho čakali, v zime o šiestej v lete o siedmej vyšiel zo spovedelnice a odslúžil sv. omšu, po sv. omši pred oltárom si kľakol a vykonal poďakovanie, v sakristii posvätil pripravené ružence a medailóniky, potom na 15 minút šiel na faru, aj keď to bolo 10 krokov od kostola, pretože sa všetci s ním chceli porozprávať, vrátil sa do kostola a spovedal do desiatej, v kostole sa modlil, o jedenástej mal katechézu, napoludnie si šiel zajesť, potom navštívil chorých a tých tu nikdy nechýbalo, vrátil sa do kostola, modlil sa pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou a spovedal až do pol ôsmej, následne vyšiel na kazateľnicu a odrecitoval večerné modlitby, vrátil sa na faru a tam prijímal hostí – misionárov, rehoľných bratov a kňazov. Potom sa zatvoril v izbe, kde sa pomodlil modlitby na nasledujúci deň a nakoniec vždy čítal ešte hoci len pár strán z obľúbených „Životopisov svätých“, v noci často nespal, trápil ho diabol.)

Kňaz:

Už len pohľad na program dňa by zložil aj najsilnejšieho muža. Naskakuje mi husia koža pri myšlienke, že by som musel pracovať každý deň bez oddychu od jednej v noci do desiatej večer. A to celé roky. Sv. Ján Vianney to znášal s trpezlivosťou, ale do jeho srdca sa zakrádalo pokušenie.

Otázka deťom:

Čo chcel urobiť svätý farár?

(Chcel utiecť z Arsu a zavrieť sa v samote niektorého kláštora).

 

Kňaz:

Ján Vianney chcel utiecť z Arsu a zavrieť sa v samote niektorého kláštora. Bolo to pokušenie túžby po samote. Ako sám kedysi povedal, od dieťaťa túžil žiť v samote. Namiesto samoty mal stále okolo seba tisícky ľudí. Každý deň prichádzali noví ľudia. Chceli sa s ním porozprávať, spovedať sa uňho, alebo sa ho aspoň dotknúť, či odtrhnúť mu gombík z reverendy.

 

Sťažoval sa, že Pán Boh mu dáva skoro všetko, o čo prosí, ale nie vtedy, keď prosí pre seba. Ako odpoveď počul tieto slová:

- Lebo pán farár prosí Pána Boha, aby ho zobral z Arsu. Pán Boh to ale nechce.

Áno, sv. Ján Vianney mnohokrát chcel utiecť z Arsu, aby sa ukryl niekde v malom kláštore, kvôli tomu aby mal čas na modlitbu a pokánie. Vždy, keď prišiel biskup do Arsu, pán farár ho zakaždým prosil, aby ho uvoľnil z povinnosti farára. Tak veľkou záťažou mu boli tieto povinnosti. V listoch biskupovi sa podpisoval slovami: nešťastný biedny kňaz.

Farníci z Arsu vedeli, že ich farár rozmýšľa o opustení Arsu, ale nechceli to dopustiť. Dávno sa presvedčili, aké veľké srdce má ich pán farár. Vedeli, že nikdy nemali a ani nebudú mať tak svätého farára. Veľmi ho mali radi a nechceli ho stratiť. Došlo dokonca k tomu, že v noci stavali pri fare stráže, ktoré ho mali strážiť, ak by sa rozhodol utiecť. Takýto deň bohužiaľ aj nastal. V noci z 11. na 12 novembra 1843 Ján Vianney ušiel z Arsu. Krátko po jednej hodine v noci bolo počuť, že sa niekto zakráda cez živý plot v záhrade. Bol to farár z Arsu. Pod pazuchou držal breviár a v ruke malý batôžtek. Niekoľko osôb sa ho pokúšalo zadržať, ale všetko márne. Farár pridal do kroku, zišiel k bráničke pri rieke a zmizol v tme. Farníci vyslali za ním miestneho učiteľa , ktorý ho mal strážiť.

- Pán farár, prečo nás opúšťate – spýtal sa učiteľ,

- Napísal som biskupovi, prosím ho o uvoľnenie... na jeho odpoveď budem čakať v rodnom dome – odpovedal sv. Vianney – ak biskup bude súhlasiť – splní sa moja túžba, ak bude chcieť, aby som sa vrátil – vrátim sa.

Od samého rána boli farníci šokovaní a smutní. Svojmu milovanému farárovi začali posielať úpenlivo prosebné listy, aby sa vrátil. Dokonca krčmár, ktorého Vianney kritizoval, že z obyvateľov robí alkoholikov, napísal farárovi prosbu o návrat. Rovnako ako farníci bol dezorientovaný aj sám Vianney. Nevedel, či urobil dobre, či zle. Veľa sa modlil o svetlo Ducha Svätého, aby sa správne rozhodol. Nakoniec po ôsmich dňoch mimo farnosti povedal kňazovi, s ktorým bol – vráťme sa do Arsu.

 

Príbeh XXI.

Zvesť o návrate pána farára sa vo farnosti rozniesla rýchlosťou blesku – pán farár sa vracia – volali. Bude tu za hodinu. Okamžite zvonili zvony ako na veľký sviatok. Ľudia zanechávali svoju prácu a v pracovnom oblečení bežali do kostola.

Svätý farár prišiel na námestie opierajúc sa o paličku. Tu čakala naňho celá farnosť. – Všetko už bolo stratené – povedal, ale všetko sa vrátilo. Už vás neopustím, deti moje ... Už vás neopustím ...

Viac hovoriť už nemohol, lebo dojatie mu stislo hrdlo. Plakal, ale boli to slzy radosti. Tak veľmi mal rád svojich farníkov... Podopieraný, niekoľkokrát obišiel námestie dookola, aby požehnal svojich farníkov.

Kňaz:

Od začiatku minuloročných detských sv. omší vás prosím o modlitbu za kňazov. Pred chvíľou ste sa mohli presvedčiť, že dokonca aj tak svätý kňaz ako sv. farár z Arsu podľahol pokušeniu a utiekol z farnosti. Vďaka Bohu, po ôsmich dňoch sa vrátil. Vrátil sa z časti vďaka nahováraniu svojich milovaných farníkov, ale hlavne vďaka ich modlitbe. Vidíte: dokonca sv. Ján Vianney potreboval veľa modlitieb, aby bol verný Bohu, aby bol poslušný Božej vôli, o čo viac ju potrebuje každý kňaz. Dúfam, že ste už pripravení na modlitbu za vybraného kňaza. Dnes na našom plagáte zavesíme poslednú radu: POSLUŠNOSŤ.

Kto vie, ako reagovala sv. Faustína na túto vlastnosť?

(vždy poslúchla)

Čo od nej chcel Pán Ježiš?

(aby namaľovala obraz)

Kňaz:

Občas radi robíme veci podľa svojich predstáv, preto priznajme, že poslušnosť je ťažká. Znova sa presviedčame, ako sme si navzájom veľmi potrební, aby sme si navzájom pomáhali modlitbami k poslušnosti voči Pánu Bohu, aby sme pomocou nej vytrvalo šli každý na svojej ceste do neba.

 

Otázky:

1. Prečo chcel sv. Ján Vianney ujsť z Arsu?

2. Koľko dní nebol v Arse?

3. Koľko chlebov a koľko rýb mali apoštoli, keď sa ich pýtal Pán Ježiš?

4. Koľko mužov bolo nasýtených pri zázraku rozmnoženia chlebov a rýb?

 

Úlohy:

1. Pomodli sa večer za tých kňazov, ktorí prežívajú nejaké ťažkosti.

2. Porozmýšľaj, aký skutok milosrdenstva môžeš urobiť v najbližších dňoch.

3. Obrázok si nalep do zošita, k nemu napíš odpovede.

 

Obrázok:

Svätý Ján Vianney pri kríži na rázcestí, keď chcel odísť z Arsu