Rady Jána M. Vianneyho (2015)

Dvadsiata detská sv. omša. Posledné roky sv. Jána Vianneyho

  • Vytlačiť

Dvadsiata detská sv. omša

Piatok 15. januára 2016

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Posledné roky sv. Jána Mária Vianneyho.

Túžba po nebi a snaha získať duše

Kňaz:

Dnes končíme naše stretnutia so sv. Jánom M. Vianneym. Končíme aj životopis sv. Jána Mária Vianneyho. Dnes si posledný krát povieme niečo z jeho života. Je mi to veľmi ľúto, lebo od svätého farára z Arsu som sa veľa naučil aj ja. A myslím, že aj Vy.

Otázka deťom:

- Čo sv. Ján Vianney ukazoval ľuďom celý svoj život?

(Cestu do neba)

Kňaz:

Svätý Ján Mária Vianney celý svoj život ukazoval ľuďom cestu do neba. To je úloha každého kňaza, aj moja. Pripomeňte mi to ešte raz.

Kňaz:

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

 

Kňaz:

Každý kňaz, aj ja tiež potrebujeme túto pripomienku, aby sme nikdy nato nezabudli. A takisto potrebujeme veľa vašich modlitieb. Aby sme boli svätí ako svätý farár z Arsu. Dúfam, že ste pripravení odovzdať duchovnú kyticu - modlitbové záväzky za kňazov.

Najprv posledné slová o našom tohtoročnom hrdinovi o sv. Jánovi Mária Vianneym. Zámerne som použil slovo hrdina. Dokonca svojho života, do posledného dňa sa zachoval ako hrdina. Minulý piatok som vám hovoril, že po 35 rokoch práce v Arse, chcel z farnosti utiecť. Tak veľmi bol unavený, tak veľmi túžil po pokoji a tichu. Ako viete odišiel z farnosti a po niekoľkých dňoch sa vrátil a sľuboval farníkom, že zostane s nimi až dokonca.

Otázka deťom:

- Koľko dní Ján Vianney nebol v Arse?

(Osem dní)

 

Kňaz:

Vrátil sa po ôsmich dňoch a ako sľúbil tak aj urobil. So svojimi farníkmi zostal v Arse až dokonca. V službe sa ani trochu nešetril. Pritom každým rokom mu ubúdalo síl a pútnikov – opačne – stále pribúdalo. V poslednom roku života cez kostol v Arse prešlo najmenej stotisíc pútnikov. Tak veľa ľudí pribúdalo, že tí, ktorí sa konečne chceli dostať k svätcovi, museli čakať šesť dní. Svätý Ján Vianney napriek tomu, že bol veľmi slabý, predlžoval službu spoveďou do neskorých nočných hodín. Noci trávil na tenkom a tvrdom lôžku, kde celý obliaty potom sa dlho prevracal z boka na bok kým zaspal. Každé ráno vybojoval hrdinskú bitku, aby donútil svoje vyčerpané telo do práce.

Každý deň o jednej v noci, ako vždy, bol v kostole. Nepočúval rady priateľov, ktorí ho prosili, aby sa šetril. Vtedy odpovedal, že vždy treba znova začínať. Raz povedal: „Chcelo sa mi spať dnes ráno. Ale čo robiť?! Spása duší to je dôležitejšia vec.“ A vstával. Istého dňa cestou do kostola padol 4x, ale nevzdal sa. Dostal sa k spovednici a spovedal. Až dokonca ukazoval ľuďom cestu do neba. Svojmu priateľovi kňazovi dal takéto rady. Počúvajte:

 

Príbeh

V posledných rokoch svojho života bol svätý Ján Vianney veľmi unavený. Stávalo sa, že pri počúvaní spovede zaspával v spovednici. Ale nedovolil si odpočinok.

- Dnes zrána sa mi chcelo spať – hovoril. Ale čo robiť?! Spása duší to je vážna vec. Keď to počul kňaz Toccanier, farárov priateľ, spýtal sa ho:

- Keby Vám pán farár dal Pán Boh na výber: ísť hneď do neba, alebo ďalšia práca na obrátení hriešnikov, čo by ste si vybrali?

- Ostal by som na zemi.

- Ale svätí v nebi sú tak šťastní. Nie je tam utrpenie, ani pokušenie...

- Máš pravdu - povedal Ján Vianney. Svätí sú veľmi šťastní, lebo predtým odvážne pracovali. Ale my ešte máme možnosť a potom aj povinnosť ďalšou prácou a utrpením dobíjať duše pre Boha...

- A keby Vás Pán Boh nechal na zemi až do konca sveta – pýtal sa ďalej kňaz Toccanier, - mali by ste viac času pán farár, aj vtedy by ste vstávali tak zavčasu ako teraz?

- Vždy, môj drahý, aj tak by som rovnako vstával o polnoci.

Kňaz:

Poslednýkrát šiel do kostola – a ako ináč o jednej v noci – 29. júla v roku 1859. Spovedal celý deň. Zhrbený, sklonený a vlastne skoro zohnutý vo dvoje sa večer vrátil na faru. Zomrel o niekoľko dní neskôr. Presne o druhej po polnoci vo štvrtok 4. augusta roku 1859. Mal 73 rokov 2 mesiace a 22 dní . Farárom v Arse bol 41 rokov, 5 mesiacov a 23 dní.

Keď umieral, mladý kňaz recitoval pekný hymnus:

„Do raja večného nech Ťa sprevádzajú anjeli

nech Ťa tam prímu mučeníci

a privedú do nebeskej vlasti.“

 

Každý kňaz by chcel žiť tak ako sv. Ján Mária Vianney. A každý kňaz by chcel umrieť ako svätý Ján Mária Vianney. Vyčerpaný prácou pre záchranu ľudských duší. K tomu my kňazi potrebujeme vašu modlitbu, o ktorú vás ešte raz veľmi prosím. Z celého srdca vám za ňu ďakujem. Ďakujem vám deti, ale aj vám dospelým, všetkým, ktorí ste ma zaradili do svojich modlitieb. Ďakujem vašim rodičom a starým rodičom. Vaša modlitba za mňa a za ostatných kňazov je pre mňa tým najkrajším darom, aký som kedy dostal. Všetky rady, ktoré sme dostali od svätého Jána Mária Vianneyho určite pomôžu aj vám pekne žiť – aby sme mali Vianoce stále. Celý rok sme poznávali svätého farára z Arsu a každým dňom sa približujeme k nebu. Dúfam, že rady svätého farára z Arsu si nadlho zapamätáte, bolo by dobré aj na celý život, lebo predsa celý náš život je cestou, ktorá nás vedie na opravdivé stretnutie s Pánom Ježišom.

 

Otázky:

1. Kedy slávime spomienku svätého Jána Mária Vianneyho?

2. Koľko rokov, mesiacov a dní bol svätý Ján Mária Vianney farárom v Arse.

3. Ako dostali štyria priatelia ochrnutého pred Pána Ježiša?

 

Úloha:

1. Modli sa za kňaza, ktorého si si vybral/a celý život.

 

Obrázok:

Svätý Ján Mária Vianney zomiera.