FaraTour 2014

FaraTour 2014 - Muži zákona

V pondelok 4. augusta začal FaraTour 2014. Detský tábor na tému: Muži zákona. 60 detí spoznávalo veľkých mužov viery.

 

Piatok - DÁVID: MÁ KRÁSNE VNÚTRO, BOH NEPOZERÁ NA ZOVŇAJŠOK

 

Samuel pomazal za kráľa najmladšieho. Najstarší bol silný zdatný muž, pekného výzoru. Boh ale nepozerá na zovňajšok, on pozerá dovnútra. Dôležité je, aby bolo moje vnútro pred Pánom dobré, čisté krásne, nie zovňajšok.

Kráľ Dávid predstavuje azda najpopulárnejšiu postavu Starého zákona a židovských dejín: sympatický pastierik a mocný kráľ, dvorný spevák a vodca zbojníkov, kajúci ctiteľ Jahveho.

Kráľ Dávid zjednotil všetky kmene Izraela, odrazil jeho nepriateľov a zväčšil teritórium štátu. Staral sa o poddaných, dbal, aby vždy víťazila spravodlivosť a dobrota. Bol múdry, zbožný a štedrý, hoci aj on občas robil chyby, ku ktorým sa však dokázal priznať. Zapísal sa do pamäti svojho národa ako dokonalý vojvoda a spravodlivý sudca a tiež mysliteľ a básnik, a predovšetkým ako veľký Pánov spevák. To jemu sa pripisuje autorstvo Piesne piesní, knihy Kazateľ, knihy Prísloví a najmenej 73 žalmov, ktoré sú obsiahnuté v knihe Žalmov. Postava Dávida je veľmi zaujímavá a poučujúca zároveň. Dávid bol človekom veľmi citlivým na Pána Boha a prostým v spôsobe bytia. Nenariekal na svoj osud, hoci doma vykonával najjednoduchšie služby. Pochopil totiž, že veľkosť človeka nespočíva v postavení, ktoré zaujíma, ale v tom, ako plní svoje povinnosti. Dobre vedel, že nie je dôležité to, čo robí, ale ako to robí a pre koho to robí. Preto tiež vykonával dobre a zo srdca aj najjednoduchšie veci, ktorými bol poverený. Dávid nám svojím postojom ukazuje, že ak je srdce verné v malom, rastie a je schopné byť verné i vo veľkých veciach.

Takto Boh videl Dávida, preto ho vyhľadal uprostred pastvín a urobil ho kráľom. Boh sa totiž nepozerá na vonkajšok, Pán Boh vidí do ľudského srdca, ktoré sa pred ním nemôže ukryť. „Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.“ Boh dokáže postrehnúť všetko. Boh teda v Dávidovom srdci uvidel veľkú dobrotu, ušľachtilosť a spravodlivosť a zatúžil, aby mu slúžil inými svojimi talentami a schopnosťami. Boh ho postavil nad svojím ľudom, aby spolu s ním prežíval svoj život a pomáhal mu nachádzať Boha - Pána vo svojej každodennosti. A ako vieme, Dávid splnil svoju úlohu dokonale, lebo slovom, múdrosťou i príkladom života pomáhal ľuďom smerovať priamou cestou do neba. Smelo môžeme povedať, že Dávid bol človekom Božím.

 

1 Pán povedal Samuelovi: „Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa.“ 2 Samuel odpovedal: „Akože pôjdem? Keď to počuje Šaul, zabije ma.“ Pán povedal: „Vezmi si jalovicu zo stáda a povedz: »Prišiel som obetovať Pánovi.« 3 Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: pomažeš mi toho, ktorého ti označím.“ 4 Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán, a išiel do Betlehema, kde mu starší mesta s obavami išli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod pokojný?“ 5 Odpovedal: „Pokojný! Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so mnou na obetu!“ Potom posvätil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu. 6 Keď vkročil, videl Eliába a povedal si: „Isteže stojí pred Pánom jeho pomazaný.“ 7 Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.“ 8 Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: „Ani tohto si nevyvolil Pán.“ 9 Izai priviedol Samu, ale povedal: „Ani tohto si nevyvolil Pán.“ 10 Potom Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: „Pán si nevyvolil z týchto.“ 11 Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“ 12 Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý, mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“ 13 Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy. 14 Od Šaula však Pánov duch odstúpil a trápil ho zlý duch od Pána. 15 Vtedy vraveli Šaulovi jeho sluhovia: „Hľa, trápi ťa zlý duch od Pána. 16 Nech rozkáže náš pán a sluhovia, ktorí sú pred tebou, vyhľadajú ti muža, ktorý vie hrať na citare. Keď bude na tebe zlý duch od Pána, bude jeho ruka vyhrávať a uľaví sa ti.“ 17 Šaul povedal svojim sluhom: „Vyhliadnite mi muža, ktorý vie dobre hrať, a priveďte ho ku mne!“ 18 Ktorýsi zo sluhov povedal: „Poznám jedného zo synov Betlehemčana Izaiho, ktorý vie hrať. Je to mocný hrdina, bojovník, vyzná sa v reči, má postavu a Pán je s ním.“ 19 I poslal Šaul k Izaimu poslov s odkazom: „Pošli ku mne svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach!“ 20 On naložil na osla chlieb, mech vína, jedno kozliatko a po svojom synovi Dávidovi to poslal Šaulovi. 21 Tak prišiel Dávid k Šaulovi a stal sa jeho sluhom. On si ho veľmi obľúbil a stal sa mu zbrojnošom. 22 A Šaul poslal Izaimu odkaz: „Nech ostane Dávid v mojej službe, lebo našiel milosť v mojich očiach!“ 23 A keď prišiel na Šaula duch od Pána, vzal Dávid do ruky citaru a hral. Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil.

Dávid si vzal do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru. A Filištínec hovoril Dávidovi: "Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?" A preklínal Dávida svojimi bohmi. Potom povedal Filištínec Dávidovi: "Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!" Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: "Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil. Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha. A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!" Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi. Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem. Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč. Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli. Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron. Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor. Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane. Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: "Abner, čí syn je tento chlapec?" Abner odpovedal: "Ako žiješ, kráľ, neviem!" Kráľ povedal: "Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!" A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke. A Šaul sa ho opýtal: "Čí syn si, chlapče?" Dávid odpovedal: "Syn tvojho sluhu, Betlehemčana Izaiho."

 

 

Štvrtok - MOJŽIŠ: PROSTREDNÍK MEDZI BOHOM A ČLOVEKOM

 

 Mojžiš stojí ako reprezentant ľudu pred Bohom a zase ako posol, ktorého posiela Boh k ľudu. Mojžiš je typický vodca ľudu a prostredník medzi Bohom a ľudom. Je akoby na moste. Božiemu ľudu prináša posolstvo od Boha a Bohu prednáša potreby ľudu.

V rodine sú tými „vodcami“ otcovia a matky, starí rodičia, ďalej v tých väčších spoločenstvách sú to učitelia, predstavení, vo farnostiach kňazi. Vždy je potrebný niekto, kto sa za ľud prihovára. Otcovia a matky, predstavení, kňazi sa môžu veľmi povzbudiť na viere Mojžiša, ktorá to nevzdáva, ale znova a znova sa chopí možnosti ako získať Božiu priazeň. Mojžiš sa prihovára za ľud u Boha. Ľudu vysvetľuje ako má žiť s Bohom.

Nás majú viseť k Bohu naši rodičia, starí rodičia. Oni sú tí sprostredkovatelia. Oni sú na moste. Predkladajú naše veci Bohu a Božie majú predkladať nám. Niektorí sa ale nevieme správať v kostole, lebo do kostola nechodíme. Naši rodičia musia byť pre nás lepšími prostredníkmi. Čo keby sme to skúsili aj z iného konca: prostredníkom k Bohu pre mojich rodičov môžem byť aj ja. Budem sa za nich viac modliť. Ja budem ten, kto je na moste a budem predkladať veci mojich rodičov Pánu Bohu. A tie Božie veci budem predkladať rodičom. Budem prosiť Pána Boha za mojich rodičov tak, ako prosil Mojžiš za židovský ľud.

Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: »Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!« Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť. Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici. Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!“ A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.


 

Streda - NOE: ROZPRÁVAL SA S BOHOM (MODLITBA) a POČÚVAL POZORNE BOHA

 

Noe tak, ako aj Abrahám či Daniel, sa rozprával s Pánom Bohom. Boh sa o ňom  vyjadril, že je jediný spravodlivý v tomto pokolení. Čo bolo dôležité v živote tohto veľkého muža: Noe Boha pozorne počúval. Ľudia sa však tomuto mužovi smiali, keď ich napomínal, aby prestali hrešiť. Boh hovorí aj dnes, Cirkev aj dnes napomína, ale ľudia nepočúvajú a smejú sa z nej! Potopa už nepríde, Boh to sľúbil. Ale čo príde??? 

Aj my sme dnes zažili veľký dážď na Štrbskom Plese. Ale aké to muselo byť hrozné pri potope sveta.... Budem sa pravidelne modliť a Boha počúvať.

Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: „Môj Duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“ V tom čase boli na zemi obri - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: „Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“ Iba Noe našiel milosť u Pána. Toto je Noemova história: Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi. Noe viedol bohumilý život. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: „Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a znútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm.“ A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh. Potom Pán povedal Noemovi: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. .... Lebo už len sedem dní - a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ A Noe urobil všetko tak, ako mu rozkázal Pán. ... Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy. ... A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. ... I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. ... Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.

 

Utorok - DANIEL: KLAŇAL SA JEDINE PRAVÉMU BOHU, NIE MODLÁM

Daniel sa nikdy nepoklonil žiadnej modle, žiadnemu falošného bohu. Ani vtedy, keď mu hrozila smrť! Vždy vzýval pravého Boha a ten sa mu odvďačil!

Daniel bol kráľovým hosťom a váženejším než ostatní jeho priatelia. Babylonci mali modlu, ktorá so volala Bél; každý deň jej venovali dvanásť meríc múky, štyridsať oviec a šesť krčahov vína. Aj kráľ si ju uctieval a chodil sa jej každý deň klaňať. Ale Daniel sa klaňal svojmu Bohu. Kráľ sa ho pýtal: „Prečo sa neklaniaš Bélovi?“ On mu odpovedal: „Preto, že si nectím rukou robené modly, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem a má vládu nad každým telom.“ Kráľ mu povedal: „Nezdá sa ti, že Bél je živý boh? Či nevidíš, koľko zje a vypije každý deň?“ Daniel odpovedal so smiechom: „Nemýľ sa, kráľu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a ešte nikdy nejedol.“ Kráľ s hnevom zavolal jeho kňazov a povedal: „Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje, zomriete, ale ak dokážete, že to poje Bél, zomrie Daniel, pretože sa rúhal Bélovi.“ Daniel vravel kráľovi: „Nech sa stane podľa tvojho slova!“ Bélových kňazov bolo sedemdesiat, okrem žien a detí. Potom prišiel kráľ s Danielom do chrámu a Bélovi kňazi povedali: „Pozri, my vyjdeme von, ty však, kráľu, predlož pokrmy, namiešaj a polož vína, zamkni dvere a zapečať ich svojím prsteňom. A keď ráno prídeš a nezistíš, že Bél všetko pojedol, nech podstúpime smrť; alebo Daniel, ktorý na nás luhal.“ Nerobili si starosti, pretože pod stolom urobili tajný vchod, pravidelne cezeň vchádzali a veci poodnášali. Keď však oni odišli a kráľ predložil Bélovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali celý chrám pred samým kráľom. Potom vyšli, zamkli dvere, zapečatili kráľovým prsteňom a odišli. V noci však, ako obyčajne, prišli kňazi aj ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. Kráľ vstal za svitania a Daniel s ním. I pýtal sa: „Sú pečate porušené, Daniel?“ On odpovedal: „Neporušené, kráľu!“ A keď potom kráľ otvoril dvere a pozrel na stôl, veľkým hlasom zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu!“ Ale Daniel sa smial, zachytil kráľa, aby nevkročil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a všimni si, čie sú to stopy.“ Kráľ vravel: „Vidím stopy mužov, žien a detí.“ Nato dal rozhnevaný kráľ pochytať kňazov aj ich ženy a deti; i ukázali mu tajné dvere, ktorými vchádzali a strovili veci, ktoré boli na stole. Kráľ ich pozabíjal a Béla vydal Danielovi na ľubovôľu. A on ho zrútil spolu i s chrámom. (Kniha Danielova, 14. kapitola)

      

Babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol do zajatia obyvateľov Judska a Jeruzalema. Medzi zajatcami bol aj mladík Daniel. Spolu s tromi izraelskými mládencami Ananiášom, Mízaelom a Azariášom sa ocitol na kráľovskom dvore. Vybrali ich spomedzi ostatných, aby posluhovali kráľovi. Ale najprv ich vychovávali spolu s babylonskými mladíkmi. Pokrmy dostávali z kráľovského stola. Boli to aj také jedlá, ktoré Mojžišov zákon nedovoľoval jesť. Daniel a jeho izraelskí priatelia zostali verní svojmu náboženstvu a nečisté pokrmy odmietli. Prosili dozorcu, aby im dával také jedlá, ktoré im Mojžišov zákon dovoľuje.

Vychovávateľ im teda desať dní dával jedlá, ktoré im viac prospievali. Daniel a jeho spoločníci boli tučnejší a zdravší ako babylonskí chlapci. Potom im už dávali len také jedlá. Izraelskí chlapci ani v pohanskom prostredí nezanechali svoje presvedčenie a zostali verní svojmu náboženstvu. Podrobne sa o tom píše v prorockom spise Daniela:

V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžili za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago.

Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: „Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu.“ Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: „Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť. Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. MaIasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny.

Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra. (Dan 1, 1 – 21)

Kráľ Nabuchodonozor mal podivný sen o veľkej soche. Daniel mu ho vyložil. Kráľ ho za to chcel urobiť správcom babylonskej provincie. Ale Daniel prosil kráľa, aby spravovaním provincie poveril Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Tak sa po babylonsky volali jeho traja priatelia. Daniel zostal naďalej na kráľovskom dvore.

Na troch izraelských mládencov čakala v provincii veľká skúška viery. Kráľ dal postaviť veľkú zlatú sochu a nariadil, aby sa jej každý klaňal. Ananiáš, Mízael a Azariáš kráľov rozkaz neposlúchli. Chaldejskí mužovia to oznámili kráľovi. Ten si ich predvolal a prikázal im pod vyhrážkami trestu smrti, aby sa klaňali soche. Izraelskí mládenci odmietli. Kráľ sa rozhneval a rozkázal ich hodiť do rozpálenej pece. Ale Boží anjel ich ochránil a oheň im vôbec neublížil. Keď to kráľ videl, stŕpol od údivu. Daroval im slobodu a ponechal ich v úrade.

Prorok Daniel si získal veľkú úctu a obdiv pre múdrosť, ktorú prejavil pri obrane nevinnej Zuzany. Dvaja sudcovia z ľudu ju falošne obžalovali z hriechu cudzoložstva. Chceli sa jej pomstiť za to, že sa s nimi nechcela pustiť do reči. Daniel odhalil ich klamstvo a dokázal im, že oni sami ju chceli zviesť na hriech. Rozhorčený ľud potom ukameňoval falošných sudcov. Je v tom pre nás veľké poučenie, že sa máme zastať ukrivdených a obrániť tých, ktorým nevinne ubližujú.

Po smrti Nabuchodonozora sa kráľom Babylonie stal jeho vnuk Baltazár. Pre svojich veľmožov usporiadal veľkú hostinu. Dal priniesť posvätné nádoby ulúpené z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili víno. Toto jeho svätokrádežné počínanie Boh potrestal. Počas hodovania sa na stene oproti kráľovi ukázala ruka a napísala tri slová: mane, tekel, fares. Kráľ sa veľmi naľakal a pozval všetkých mudrcov, aby mu toto znamenie vysvetlili. Ale nik mu nevedel vysvetliť pravý zmysel nápisu. Záhadu Baltazárovi vysvetlil prorok Daniel. Oznámil mu, že je to predpoveď trestu. Tak sa aj stalo. Ešte v tú noc napadli Peržania Babyloniu. Kráľa Baltazára zabili. Novým kráľom sa stal Darius.

Aj nový kráľ Darius si obľúbil Daniela. Pre jeho neobyčajnú múdrosť a nadanie ho chcel urobiť náčelníkom nad všetkými veľmožmi zeme. Tí mu však závideli kráľovu priazeň. Vymysleli plán proti Danielovi. Vedeli, že ho môžu pristihnúť len v náboženských veciach. Nahovorili kráľa, aby zakázal modlitby k akémukoľvek božstvu. Dovolené bolo vzývať iba kráľa. Za porušenie nariadenia bol stanovený trest.

Každého, kto neposlúchne hodia do levovej jamy. Daniel nedbal na kráľov rozkaz. Modlieval sa ako predtým. Tri razy cez deň si kľakol tvárou smerom k Jeruzalemu a modlil sa. Obžalovali ho u kráľa, že porušil jeho rozkaz. Darius ho dal hodiť do jamy medzi levy. Kráľ trúchlil za Danielom, lebo ho mal rád. Zavčas rána sa vybral k levovej jame, aby zistil, čo sa stalo s Danielom.

Vtedy na svoj úžas zistil, že Daniel je živý a zdravý, levy mu vôbec neublížili. Dal ho vytiahnuť a zveleboval Danielovho Boha, ktorý robí také zázraky. Tých, čo žalovali na Daniela, dal hodiť do levovej jamy. Ešte ani nedopadli na zem a už ich levy roztrhali.

Babylončania si uctievali ako božstvo aj akéhosi hada. Kráľ povedal Danielovi, že či aj o ňom povie, že je z hliny alebo z kovu. Daniel povedal kráľovi, aby mu dal právomoc, že hada zabije bez meča a bez palice. Kráľ mu to dovolil. Daniel vzal smolu, vlasy a loj a spolu to uvaril. Potom to dal hadovi zožrať. Keď to had prehltol, roztrhlo ho. Tak sa prorok Daniel v Babylonii pričiňoval o ničenie modiel a hlásal vieru v jediného živého Boha.

Daniel vo svojom prorockom spise spomína aj účinkovanie Michala Archanjela. Jeho meno znamená „Kto ako Boh?“ Je ochrancom proti nástrahám zlého ducha.

Prorok Daniel predpovedal, že sa jeho ľud vráti do vlasti a znovu vybuduje jeruzalemský chrám. Predpovedal aj budúce Božie kráľovstvo, ktoré príde vybudovať Mesiáš – Záchranca.

Daniel predpovedal aj čas príchodu prisľúbeného Vykupiteľa. Od znovu postavenia jeruzalemského chrámu do príchodu Vykupiteľa prejde sedemdesiat týždňov. Tieto týždne sa neskladajú z dní, ale z rokov. Po uplynutí sedemdesiatich ročných týždňov sa skutočne narodil Vykupiteľ sveta – Ježiš Kristus.

Sväté písmo nazýva proroka Daniela Božím miláčikom a mužom túžob. Daniel bol ohlasovateľom nádeje pre zajatých Izraelitov v Babylonii. Ohlasoval ľuďom nielen oslobodenie z telesného otroctva, ale hlavne Božie prisľúbenie o oslobodení duchovného otroctva hriechu, ktoré prinesie Vykupiteľ. Hlavným poslaním proroka Daniela bolo ohlasovať slávu a veľkosť pravého Boha medzi pohanmi.

  

Pondelok - ABRAHÁM: VIERA A POSLUŠNOSŤ

 

Všimnime si u Abraháma práve tieto dve dôležité čnosti a učme sa od neho. Skopírujme ich a vložme do svojho vnútra...

V knihe Genezis v Starom zákone sa píše o mužovi menom Abram, ktorý mal veľmi silnú vieru.

V meste Ur žil muž menom Táre, ktorý pochádzal z rodiny, ktorá je v Písme označovaná za modloslužobnú. Mal troch synov: Abrama, Nachora a Arana. Táre zobral svojho syna Abrama, svojho vnuka Lota a svoju nevestu Sarai a vyviedol ich z Chaldejského Uru a išli do krajiny Kanaán. Prišli až do Haranu a tam sa usadili.

Abramovi sa tam prihovoril Boh:

Tu Pán povedal Abramovi:

"Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva

a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.

Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno

a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať,

a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať!

V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!"

A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán.

Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán.

Počuli ste ako veľmi Abram Bohu veril a dôveroval. Vzal svoju rodinu a odišiel ako mu povedal Pán Boh. (Koľko iných ľudí by to neurobilo, lebo majú slabú vieru.)

Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto:

"Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!"

Abram odpovedal: "Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer."

A Abram pokračoval: "Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!"

Ale Pán mu povedal: "On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona."

Vyviedol ho von a povedal mu: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: "Také bude tvoje potomstvo!"

Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

Abramova žena Sarai mu neporodila dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar. Tá Abramovi porodila syna Izmaela.

Raz keď sa Pán opäť zjavil Abramovi povedal mu:

Ja som všemohúci Boh.Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.Budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu.

A Boh povedal Abrahámovi aj toto:

Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára (Pani, Kráľovná)bude jej meno. Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov.

A Boh povedal Abrahámovi:

Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom.

A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal. Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe. Abrahám ho nazval Izákom.

Deti vidíte, Pán Boh splnil všetko, čo prisľúbil Abrahámovi, lebo ho miloval. Najťažšia skúška však Abraháma ešte len čaká.

Boh skúšal Abraháma naďalej a povedal mu:

"Abrahám!"

On odpovedal: "Tu som."

A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem." Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto.

Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám."

Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.

Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!"

On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!"

A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?"

Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj."

A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo.

Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!"

On odpovedal: "Tu som." On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne."

Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.

To je ale silná viera, však? Abrahám, tak veľmi veril Pánu Bohu, že urobil všetko, čo mu Boh prikázal a ten ho za to odmenil:

Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.

 

Ako Pán Boh zmenil Abramovi meno? (Abrahám)

Aká bola najväčšia skúška viery Abraháma? (obetovanie syna Izáka)

Ako sa volal Abrahámov syn, ktorého mal obetovať? (Izák)

Čo znamená meno Abrahám? (praotec všetkých národov)

Čo znamená meno Sára? (Pani, Kráľovná)

Ako sa volá Abrahámov syn, ktorý sa narodil Agar (Izmael)

Koľko mal Abrahám rokov, keď začal putovať? (75)

Koľko mal Abrahám rokov, keď sa mu narodil Izmael? (86)

Koľko mal Abrahám rokov, keď sa mu narodil Izák? (100)

Koľko mal Abrahám rokov, keď zomrel? (175)

 

1. Ako sa volá praotec vo viere?

2. Aké bolo pôvodné meno Abraháma a Sáry?

3. Ako sa volala jeho manželka?

4. Meno Abrahámovho syna z otrokyne?

5. Ako sa volala táto otrokyňa?

6. V čom je nám Abrahám vzorom?

7. Zaraď postavu Abraháma do Svätého Písma.

8. Ako sa volal Abrahámov syn so Sárou? (narodil sa, keď mal Abrahám 100 rokov)

9. Akej skúške viery podrobil Boh Abraháma?

10. Aké dve mestá boli zničené sírou a ohňom?