Fatimská slávnosť v novembri

Na novembrovej Fatimskej slávnosti sa zúčastnilo opäť veľké množstvo pútnikov. Uvažovali sme o posledných slovách Máriinho Magnificat: ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. Pán dekan znova hovoril do duše. Prežívame "dušičkový" mesiac. Niekto sa ho pýtal: Ako by ste zareagovali na to, keby vám povedali: Máte rakovinu. Pán dekan nám dal krásnu odpoveď plnú viery. Potom nám ponúkol pohľad na Máriu a Abraháma.

Mária hovorí o otcoch, o Abrahámovi a jeho potomstve: Boh sľúbil a to, čo Boh sľúbil, bude aj dodržané. O čo ide? Vieme všetci. Archanjel rozprával s Máriou. To akoby bol tajomný spis medzi Nebom a Zemou. Boh to vie, archanjel to vie, Mária to vie, dozvie sa to v krátkej dobe Alžbeta a Jozef. Až keď sa Ježiš narodí v Betleheme, anjeli ohlásia svetu veľkú novinu. Či ten zázrak narodenia bol počiatkom nášho vykúpenia? Nie. Od hriechu prvých rodičov – povedzme lepšie: od vekov vedel Boh o betlehemskom zázraku. Najskôr treba vybrať jeden národ a vychovať ho, aby z lona toho národa mohla byť matka hodná porodiť Spasiteľa. Mária vidí Božie plány a je si vedomá, že dávno pred ňou Boh plnil svoje prísľuby. Pozerá 2000 rokov späť. Abrahám je to prvé ohnivko v retiazke a Mária to ostané. Boh si vybral Abraháma, aby sa stal otcom toho veľkého národa. Boh ho nepotreboval hľadať. Boh vie, kde sa nachádza. Ur chaldejský ponúka človeka, ktorého vidí Boh. Abram. Muž nesmierne hlbokej viery. Muž, ktorý snáď celý život ide proti ľudskej nádeji, ale kráča s Bohom a to je rozhodujúce. Boh do skúša. Najskôr so synom, ktorého nemá a potom so synom, ktorého má obetovať. Boh však zadrží ruku, ktorou by obetoval otec syna.    

Nie je možné porovnávať Máriu a Abraháma. Predsa však majú veľké pokrvné príbuzenstvo: Boh povoláva Abraháma, lebo mu zveruje veľkú misiu. Boh povoláva Máriu, aby zrealizovala misiu, ktorú začal Abrahám. Abrahám je nazvaný otcom všetkých veriacich. Mária je prvá, ktorá uverila všetkému veľkému, čo jej zvestoval archanjel. Abrahám má obetovať syna. Mária skutočne aj obetovala Syna. Tam Boh zadržal ruku Abrahámovi. Tu Boh ruku katom nezadržal. Biedni by sme boli, keby to bol urobil... Nebo, spasenie, večnosť nazývame aj „lono Abrahámovo“. Avšak Abrahám ešte nie je s osláveným telom v nebi. Jeho telo musí ešte čakať na vzkriesenie. Je tam však Mária s telom i dušou. Nikto väčší ako Mária na zemi nebol. Boh Abrahámovi sľúbil veľké dobrá. Dal nám ich cez Máriu v Ježišovi. Sľúbil to Abrahámovi a jeho potomstvu. On mal nesmiernu dôveru a vieru v svojho Boha. Takú vieru ako mal Abrahám chce Boh aj odo mňa. Ak mám vieru, viem si upratať hierarchiu. Viem, že najskôr je večnosť, potom časné zábavky. Viem, že najskôr je sv. omša, potom výlet. Najskôr povinnosť, potom zábava. Ak čosi opustíš kvôli Ježišovi, stokrát ti to vráti. Viera. Boh ju chce. Máš ju? Aká je tvoja viera? Vieš Bohu obetovať najlepšie veci, hodnoty?