Fatimská slávnosť v júli

Prežívame veľkú prípravu na 100. výročie Fatimských zjavení, ktoré budeme oslavovať v roku 2017. Uvažujeme o slovách Panny Márie. 

Fatimská slávnosť v júli opäť priviedla do Višňového mnoho pútnikov. Uvažujúc nad slovami Panny Márie na niekoľko mesiacov sme sa zastavili v Lurdoch. V júli sme uvažovali nad jej zaujímavými slovami: „Nemôžem sľúbiť, že Vás urobím šťastnou na tomto svete, ale na druhom.“ Tieto slová adresovala Mária Bernadette 18. februára 1858 pri treťom zjavení. Čo myslíte, existuje prepojenie medzi týmto svetom a tamtým? A či stoja tieto dva svety vedľa seba ako také múmie, alebo ako dva nebotyčné štíty? Nie! Tieto dva svety si musia pomáhať, musia si niečo dať! Ako? Čo môže dať zem nebu? Napr. Dobrú vôľu. Zdalo by sa, že to je málo. Nie je to málo. Ak človek dá na zemi dobrú vôľu Pánu Bohu, Pán Boh z neba pomôže človeku vrchovatou mierou. Aj v tých najťažších chvíľach.

Pozri na Bernadettu. Vstupuje 22 ročná do kláštora, tam nesmie hovoriť o Lurdoch, má zakázané návštevy, vykašliava krv, dostane tuberkulózu kostí, na pravom kolene má nádor veľký ako detská hlava, nemôže hýbať nohami, čiastočne ohluchne, kosť na nohe jej hnije, celé jej telo je jedna jazva. Zomiera vo veku 35 rokov, telo vložia do zapečatenej truhly z olova a dreva. Po 29 rokoch komisia otvorí truhlu – Bernadetta má neporušené telo, kríž na hrudi je hrdzavý. Po 40 rokoch otvoria truhlu, telo je svieže, neporušené. Bernadetta vždy bola v Cirkvi pokorná služobnica Boha. A Cirkev je večnosť v čase – ako hovorí dominikán o. Sertillanges. Boh bol v duši Bernadetty. A keď je Boh v duši, život je krásny vždy a všade: aj vo väzení, aj s rakovinou, aj v pätnástich, aj v sedemdesiatke.