18. august 2013

Kardinál zo Sarajeva Vinko Puljić na Fatimskej slávnosti vo Višňovom

 

 

Pani starostka privítala pána kardinála. Klikni sem.

Pán dekan privítal pána kardinála. Klikni sem.

Pavol Dubovec s manželkou ďakovali pánovi kardinálovi. Klikni sem.

Pán kardinál povedal túto homíliu. Klikni sem.

Fofografie pozri tu: Klikni sem.

 

Fatimská slávnosť so vzácnou návštevou začala modlitbou sv. ruženca. Pri vonkajšom oltári sa postupne predmodlievali desiatok muži, ženy, mládež, deti a Monika, pre ktorú je jej vozík pre telesne postihnutých celoživotným sprievodcom. Následne v procesii niesli sochu Fatimskej Panny Márie za spevu fatimských piesní. Po procesii sa pomodlili modlitbu zasvätenia a litánie k Jánovi Pavlovi II. Modlitbu zakončil pán biskup Tomáš.

Vzácneho hosťa privítala pred sv. omšou starostka obce Marta Brezovská. Spomenula, že v tomto roku bude obec oslavovať 620 rokov prvej písomnej zmienky. Počas rokov bohatej histórie bol práve chrám srdcom obce. Miestny kňaz Jozef Bagin spomenul slová z listu, ktorý 12. novembra 1992 adresoval pápež Ján Pavol II. arcibiskupovi Vinkovi Puljicovi a všetkým biskupom Bosny a Hercegoviny: "Keď som položil ruky na Vás 6. januára 1991 a vysvätil som Vás za pastiera pre Cirkev v Sarajeve, nemal som tušenie, že vo veľmi krátkej dobe bude Váš kríž taký ťažký a kalich utrpenia taký horký.“ Kňaz privítal kardinála, ktorého vysvätil za biskupa dnes už blahoslavený Ján Pavol II., zvláštnym spôsobom prítomný vo Višňovom, kde uchovávajú relikviu krvi tohto veľkého pápeža. Kňaz potom oboznámil pútnikov s krátkym životopisom hosťa.

Pán kardinál slúžil sv. omšu v slovenčine. Vzhľadom k tomu, že to bolo vôbec prvý krát v jeho živote (je druhý raz na Slovenku, prvý raz bol v Nitre 5. júla 2013), slovenčina bola pekná. Vo svojej homílii, ktorú do slovenčiny tlmočil vdp. Milan Blaha, vysvetlil dôvody prečo prišiel.

Prvý dôvod bol ten, že v jeho diecéze pôsobí kňaz - rodák z Višňového. Pán kardinál chcel prejaviť svoju vďaku. Spomenul, že naše národy majú podobnú históriu najmä kvôli tomu, že sme prežívali komunizmus a bolo si treba obhájiť vieru.

Hovoril o štyroch matkách, ktoré sú dôležité v našom živote: naša matka pozemská, matka, ktorou je naša domovina, matka Cirkev a matka – Panna Mária. „Národ, ktorý má úctu k týmto štyrom matkám, ktoré som spomenul, má svoju budúcnosť. Ak zabudne mať úctu k týmto štyrom matkám, odrezáva korene tam, kde rástol,“ povedal kardinál Puljic.

Povzbudil pútnikov, aby nezabúdali, že modliť sa znamená nielen Bohu hovoriť, ale Boha aj počúvať. Vyzval prítomných, aby prinášali do Európy úctu k ženám, matkám, úctu k domovine, úctu k Matke Cirkvi a tiež úctu k Panne Márii. „Nech vás drží vaša nábožnosť k Panne Márii v tomto pútnickom mieste pevne vo viere,“ povedal v závere homílie kardinál Puljic.

 

 

 

Kázeň pána kardinála na Fatimskej slávnosti vo Višňovom, ktorú predniesol pri sv. omši 18. agusta: 

 

Drahý brat biskup, drahí kňazi, drahí bratia a sestry! Ak sa pomýlim, tak mi to odpustite, prvý krát sa modlím a slúžim sv. omšu po slovensky.

Najprv by som vám chcel povedať, prečo som prišiel.

Prvý dôvod:

Pri mne stojí kňaz, syn vašej farnosti, ktorý pastoračne pôsobí v mojej diecéze a vo farnosti pracuje aj s neokatechumenátnymi spoločenstvami.

Chcel som aj kvôli nemu prísť medzi vás, prejaviť svoju vďaku a modliť sa tu vo vašom pútnickom mieste.

Druhý dôvod je, že my sme slovanské národy a máme podobnú históriu najmä kvôli tomu, že tu bol tiež komunizmus tak, ako aj u nás. My sme skúsili, čo to znamená zachovať si vieru v čase komunizmu. Tak isto máme spoločnú nábožnosť k Panne Márii. Ja som práve v týchto dňoch navštívil rôzne pútnické miesta Bosny a Hercegoviny, kde bolo veľmi veľa ľudí. Chcel by som vám predniesť aj moju skúsenosť, ktorú mám z vojny, ktorá bola u nás. Bol to pre mňa veľmi ťažký kríž, ale aj veľká skúsenosť, ktorú mi Boh dal. Chcel by som vám krátko povedať niektoré veci.

Počuli ste môj životopis. Ja som dvanáste dieťa mojej matky.

Prvá vec, ktorú by som chcel povedať je, že mám veľkú úctu k matkám. Keby matka nemala tú odvahu ma porodiť hneď po skončení druhej svetovej vojny, nebol by som tu. My sme všetci prišli na svet z lona matky. Ona je prvá matka, ktorá nás chránila, dávala nám jesť, učila nás. Prečo máme mať špeciálnu úctu k matkám? Lebo Boh cez ne nám dáva život. Ten národ, ktorý stratí úctu k matkám, zabíja seba a stráca seba.

Naša pozemská matka však zomiera. Máme ešte jednu matku na zemi. My charakterizujeme naše matky, že nám dávajú život, jedlo, dávajú nám všetko. Preto zem, kde žijeme, tiež voláme matkou. Z miesta, kde žijeme, prijímame kultúru, jazyk. Aj domovina je matka, ktorá nám dáva život. Sme pripravení dať za domovinu život. Ja som to videl vo vojne, ktorá bola v Bosne, ako ľudia za domovinu dávajú život. A život sa nepoloží za hocičo. Život sa položí za niečo, čo je sväté. Je dôležité, aby sme zachovali lásku aj k tejto matke – k domovine.

Tretia matka – to je naša nebeská matka – matka Cirkev. Ona nás zrodila ako Božie deti. My sme sa stali členmi Cirkvi cez krst. Je veľmi dôležité, aby sme si boli vedomí, že sme deťmi Matky – Matky Cirkvi. Preto je Matka Cirkev symbolom našej identity, miesta, kde žijeme.

Keď bola vojna, veľa kostolov bolo zničených, zbombardovaných. Chceli zničiť identitu, totožnosť nášho národa. Keď skončila vojna, prvé, čo chceli veriaci bolo, aby sme postavili tieto kostoly. Ony sú symbolom našej identity. Nechceli, aby mali len miesto, kde sa stretávajú, ale chceli aj vežu, aby bolo vidieť kostol. To je znak, že patríme do jednej cirkvi. Ja som včera a dnes počúval, ako ste vy hrdí na tento váš kostol, aký vám je drahý. Tu ste doma, tu ste všetci bratmi a sestrami.

My máme ešte jednu matku: matku, ktorú nám dal Ježiš z kríža za matku, keď povedal Jánovi: Hľa, tvoja matka. A my sme dnes k nej prišli. Ona sa zjavila vo Fatime, aby nám povedala, kde patríme. Pozýva nás k modlitbe, aj k pokániu. Dnes oslavujete Fatimskú Matku, našu Matku. Akú má ona úlohu? Zvláštnu, špeciálnu. Ona hovorí to isté, čo povedala v Káne Galilejskej: Urobte všetko, čo vám povie! Vedie nás k Ježišovi Kristovi. My prichádzame k Panne Márii nielen preto, aby sme sa k nej modlili, ale aby sme sa od nej učili. Napríklad učíme sa, ako počúvať Božie slovo. Počuli sme v evanjeliu, ako hovorí Alžbeta Márii: Blahoslavená si, lebo si uverila! Dôležité je uveriť v Božie slovo. Ale my, keď sa modlíme, vždy hovoríme Bohu. Zabudli sme, že modliť sa znamená aj počúvať Boha. Treba počuť Boha. Nielen ušami, ale hlavne srdcom. Božie slovo, ktoré vchádza do srdca, nám dáva silu, aby sme žili kresťanstvo. Prežívame Rok viery. Dať úctu Panne Márii, to znamená rásť vo viere.

Národ, ktorý má úctu k týmto štyrom matkám, ktoré som spomenul, má svoju budúcnosť. Ak zabudne mať úctu k týmto štyrom matkám, odrezáva korene tam, kde rástol. Je dôležité, aby nám naša nábožnosť pomáhala rásť vo viere. Verím, že aj vy, ktorí ste prežili rôzne utrpenia vo svojom živote, zachovali ste vieru, zachovali ste svoj jazyk, zachovali ste si svoju kultúru. Je dobré , že živíte v sebe úctu k Márii. To je to, čo nás spája: Mária. Matka vaša, Mária, matka naša, ktorí žijeme v Bosne a Hercegovine. My sme bratia a sestry v Ježišovi Kristovi. Jedna Cirkev. Matka Cirkev. Je na nás, aby sme tieto hodnoty priniesli do Európy. Nedovoľme, aby duch Európy, sekularizácia, zničil tieto naše hodnoty. My tieto hodnoty musíme vniesť do Európy! Priniesť do Európy úctu k ženám, matkám, úctu k domovine, úctu k Matke Cirkvi a tiež úctu k Panne Márii. Nech vás drží vaša nábožnosť k Panne Márii v tomto pútnickom mieste pevne vo viere.

Som rád, že som tu mohol byť s vami, modliť sa s vami a považovať vás za bratov a sestry. Chcem pozvať vášho otca biskupa, ak bude mať možnosť, aby prišiel ku mne. Aj kňazov, aj vás, ak máte možnosť, budete vítaní u nás v Bosne a Hercegovine.

Každý deň skladáme v Bosne a Hercegovine skúšky viery: s moslimami, pravoslávnymi, s pohanmi, ateistami. Odvážne vyznávajte svoju vieru! A pre mňa je dôležité, aby som ja ako pastier viedol národ.

Blahoslavený Ján Pavol II., ktorý ma vysvätil za biskupa a nás zvláštnym spôsobom spája, nech nás požehnáva. Prajem vám, aby vás Panna Mária sprevádzala, pomáhala vám a viedla vás k viere. Amen. 

 

Životopis pána kardinála 

 

Narodil sa 8. septembra 1945 v Priečanoch neďaleko Banje Luke. Po základnej a strednej škole študoval teológiu v Djakove, kde bol 29. júna 1970 vysvätený za kňaza diecézy Banja Luka. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Banja Luke, potom bol farárom vo farnostiach Sasin a Ravska. V 1978 bol menovaný za špirituála seminára v Zadare. Od roku 1987 bol farárom v Bosanskej Gradiške, odkiaľ sa v roku 1990 presťahoval do Sarajeva, kde sa stal vicerektorom Katolíckej bohosloveckého seminára. V tom istom roku 7. decembra bol vymenovany za arcibiskupa Sarajevskej diecézy. Na jeho osobné želanie ho za biskupa vysvätil pápež Ján Pavol II. v Ríme, 6. januára 1991. 19. januára sa stal arcibiskupom Sarajevskej diecézy.

V čase vojny, keď bolo Sarajevo obkľúčené srbskými vojakmi, 30. 10. 1994 oznámili vo Vatikáne, že je menovaný kardinálom a pápež Ján Pavol II. povýšil arcibiskupa Puljiča do kolégia kardinálov svätej rímskej Cirkvi 26. novembra toho istého roku.

V apríli 1997 kardinál Puljić víta Jána Pavla II. v Sarajeve počas pastoračnej návštevy Svätého Otca. Malo sa tak stať už v septembri 1994, ale nemohol kvôli vojne.

Získal niekoľko medzinárodných ocenení: Už v novembri 1994 bol arcibiskup Puljič zvolený čestným predsedom Svetovej konferencie náboženstiev za mier (WCRP), so sídlom v New Yorku. Od roku 1995 do roku 2002 bol predsedom biskupskej konferencie Bosny a Hercegoviny. V marci roku 2005 bol znovu zvolený do tejto funkcie. Od apríla 2012 je predseda medzináboženskej rady Bosny a Hercegoviny (MRV), je členom kongregácie pre evanjelizáciu národov a pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

Pre trpezlivú a vernú pastoračnú službu, ako ochranca dôstojnosti a práva všetkých v Bosne a Hercegovine a pre presadzovanie mieru a spolupráce medzi národmi v Bosne počas vojny a po nej, kardinál dostal dva čestné doktoráty: 29 3. 1995 od Grand State University v Spojených štátoch a 15. 3. 2001 od Katolíckej univerzity v St. Mary Arequipa v Peru v Južnej Amerike. Kardinál získal v r. 2002 aj prestížnu taliansku cenu za mier. Len pre zaujímavosť, tú istú cenu rok predtým získal pápež Ján Pavol II. Vďaka kardinálovi začal na jeseň 2002 roku vychádzať opäť katolícky týždenník: 'katolički tjednik', ktorý bol v r. 1945 zakázaný.

Vydal okrem iného nasledovné knihy: Utrpenie s nádejou I. (1994), Utrpenie s nádejou II. (1997), preložené aj do taliančiny (1999), Moje prvé konkláve (2005), Listy Márie a Listy Pavla (2009), Christiano a Sarajevo (Kresťania v Sarajeve – 2010), Kňaz v tejto dobe (2011)

V Bosne a Hercegovine pôsobí kňaz Milan Blaha, rodák z Višňového.