Prvý kríž - Smrť najbližších

Prvý kríž: Smrť najbližších

Bol apríl. Lolek - tak volali malého Karola Wojtylu - končil tretiu triedu základnej školy. Nemal ešte ani 9 rokov. Jedného dňa sa vracal zo školy. Pri bráne ich domu za kostolom vo Wadoviciach, pri wadovickom trhu, čakala suseda. Tvoja mama zomrela - povedala priamo.

Tri roky neskôr prišla druhá smrť. Zomrel jeho starší brat Edmund, ktorý bol lekár. V nemocnici sa nakazil na vtedy nevyliečiteľný šarlach. Dvanásťročný Lolek zostal len s otcom. Po maturite sa presťahovali do Krakowa. Ten čas prežívali spoločne. O deväť rokov neskôr zomrel Karolovi aj otec. Posledný z nabližšej rodiny. Karol mal vtedy 21 rokov.

 

 


Blahoslavený Ján Pavol, oroduj za deti, ktoré nemajú rodičov. Oroduj za naše rodiny!


Vo Višňovom v sanktuáriu vo výške nad bohostánkom je obrovský obraz pápeža Jána Pavla II. Veľkého. Asi tak ako vo Vatikáne, keď vyhlásia niekoho za blahoslaveného či svätého a potom sa na bazilike sv. Petra objaví mohutná fotografia nového kanonizovaného.  Krásny portrét tohto veľkého pápeža je predzvesťou udalosti, ktorá nas čaká 1. mája. Pán dekan nám ponúkol pohľad na prvý kríž Karola Wojtylu. Počas pôstneho obdobia chce svojich faníkov pripravovať na beatifikáciu. Prvý kríž tohto verného syna Panny Márie s heslom Totus Tuus, bola smrť najbližších. Keď mal 9 rokov zomrela mu mama, o tri roky nato zomrel brat Edmund, lekar, ktorý sa nakazil vtedy nevyliečiteľným šarlachom v nemocnici od pacienta. Pre mladého Karola to boli bolestivé roky. V podstate mu zostal len otec. Toho stratil, keď mal 21 rokov. O sestre sa dozvedel, že mu zomrela 6 rokov pred jeho narodením.

Mama sa veľmi tešila na Karolovo prvé sv. prijímanie. Nedožila sa ho. Zomrela na srdcovú vadu. Neskôr pápež v rozhovore s André Frossardom povie: Mladí chlapci, ktorí prichádzali so svojimi snúbenkami na náuku, často hľadali vo svojej snúbenici obraz matky. Aj Karolovi matka veľmi chýbala. „Prichádza chvíľa – povedal pápež Frossardovi – keď mládenci vychovaní otcom ( čo ako dobre a nežne ) bolestne skusujú, že boli pozbavení matky.“ Karolov otec bol veľmi hlboko duchovný človek. Vojak, ktorý bol prísny na seba. „Jednoduchá skutočnosť, ako som ho videl pokľaknúť – spomína pápež na svojho otca –  mala rozhodujúci vplyv na moje mladé roky.“ Otec spomínal synovi udalosť, ktorá sa odohrala na rieke Vistole v roku 1920 ( Karol sa narodil práve v roku 1920, 18. mája ), keď Poliaci pod vedením maršála Pilsudského  a za pomoci Panny Márie, Kráľovnej Poľska, navzdory všetkým predpokladom Ruskú armádu porazili. Karolov otec bol pri tom a aj synovi všetepoval úctu k Božej Matke predovšetkým svojím príkladným životom viery. Otec mal vojenský zmysel pre zodpovednosť. Lolek – ako volali malého Karola Wojtylu – často rozprával, ako silno sa mu vryl do pamäti obraz otca, ako kráčal za Edmundovou rakvou a opakoval: „Buď vôľa tvoja! Buď vôľa tvoja! “ Lolek si od detstva budoval priateľstvo so židovským chlapcom Jurkom Klugerom. Neskôr s veľkou úctou nazve Židov v židovskej synagóge v Ríme „ staršími bratmi vo viere.“ V škole bol veľmi poctivý, čestný, mal zmysel pre morálku. Neodpisoval, ani nedal odpísať.

Aké sú naše vzťahy v rodine? Nerozprávam sa s bratom už 15 rokov ???? Čo poviem Bohu pri poslenom súde? Prečo som tak žil? Aký mám vzťah k mame? Vážim si otca? Vychovávam deti tak, aby bol Boh spokojný? Žime tak, aby sme boli jeden druhému darom!