Každý človek je na ceste. CESTA - kľúčové slovo nášho piatkového stretnutia. Po vianočných sviatkoch sme sa opäť stretli. Program si pre nás pripravil Ľuboš, ktorému sa zaň chceme veľmi pekne poďakovať. Najskôr sme sa zišli na svätej omši, ako už tradične za svetla sviečok a melódie mládežníckych piesní. V katechéze a krátkej prezentácii sme hovorili o emauzských učenníkoch a ich stretnutí s Ježišom, o pocite prázdnoty, ktorý možno paralelne s nimi môžeme nachádzať aj v našich vlastných životoch. Až po osobnom stretnutí Ježiša a prijatí Sviatostí môžeme pochopiť zmysel. Veď aj im sa otvorili oči a spoznali ho pri lámaní chleba. Pán dekan povzbudil zvlášť birmovancov, aby sa týchto svätých omší zúčastňovali a postavili sa úprimne a zodpovedne k príprave na birmovku. Nasledovalo stretnutie na fare a tí, ktorí prijali pozvanie a zúčastnili sa ho, určite neľutovali. Pripravili sme si zvláštny kvitnúci čaj, ktorý nevyzerá na prvý pohľad vábne - škaredá hnedá uschnutá hrča bylín. Avšak po zaliatí horúcou vodou rozkvitne v džbáne nádherný kvet. Nesúďme veci zvonka, možno to krásne objavíme až neskôr. Zhodnotili sme každý pre seba svoje kroky, úspechy a neúspechy na ceste života i viery. Pozreli sme si tri videoklipy, ktoré boli reálnou ukážkou, ako sa dvaja ľudia obchádzali a potom stretli. Takto niekedy naschvál obchádzame aj Ježiša, vedome ho vylúčime zo života. Niektoré povzbudenia a stretnutia nás však môžu opätovne naštartovať na dobrú cestu viery. Po nakŕmení duše sme nakŕmili i telo. Ďakujeme dievčatám, ktoré nám pripravili vynikajúce občerstvenie. Večer sme ukončili filmom Cirkus motýľ, inšpiráciou na nastávajúci čas, aby vzdávanie sa a zahadzovanie príležitostí vymizli z našich životov. A tak sme sa pobrali na cestu zasneženým Višňovým a Turím smerom domov, aby sme teóriu získanú v kostole a na fare mohli reálne uskutočňovať a premieňať na prax aj v bežných dňoch a stretnutiach.. :)

Každý človek je na ceste

Hovorí sa „život je cestou“. Každý človek tým, že sa narodí, nastúpi na cestu života. Skúsenosti hovoria, že pre niekoho je to cesta dlhá, pre iného kratšia. Pre niekoho je to cesta zmysluplná, pre iného spojená s blúdením, môže byť bohatá na rôzne prejavy života, ale aj chudobná v mnohých smeroch.

Dnes sa chceme zamyslieť nad cestou života viery. Aj táto cesta môže mať charakter, o ktorom sme pred chvíľou hovorili. Môže byť krátka, dlhá, bohatá, ale aj chudobná. Aj táto cesta, teda cesta viery, môže byť poznačená prázdnotou, sklamaním, ľahostajnosťou, blúdením. Aký veľký dar, keď takúto cestu skríži niekto, Niekto s veľkým „N“, kto mu dá novú, plnšiu hodnotu a iný rozmer.

Vychádzajúc z Lukášovho evanjelia Lk 24, 13 – 35 sa zamyslime nad štyrmi etapami, ktoré môžu byť etapami našej cesty života viery.

1. Prvou etapou je počiatočný stav nadšenia a následne veľkého sklamania, vnútornej prázdnoty.

Učeníci žili svoj bežný život a zrazu do ich života vstúpil Niekto, v kom videli nádej, a tým aj plnší život. Všetko sa sľubne vyvíjalo až do chvíle, kedy Ježiša, svoj vzor a ideál, videli nastúpiť na cestu utrpenia a smrti. V tú chvíľu sa ich sny, predstavy o Mesiášovi úplne zrútili a oni sklamaní sa vracajú späť, k starému spôsobu života.

Na našej ceste života a viery sme spoznali Ježiša Krista a väčšina z nás sa aj preňho nadchla /prvé sväté prijímanie, rorátne omše, detské tábory, výlety atď./. Neprišiel aj v našom živote „Veľký piatok“ našej viery, sklamania, nezáujmu, ľahostajnosti, kritiky, vzbury, odmietania a možno tento stav - stav prázdnoty prežívame práve teraz?

2. Druhou etapou je etapa stretnutia s Niekým, kto prináša východisko z vnútornej prázdnoty.

Učeníci kráčali a ich cestu nečakane skrížil sám Ježiš, ktorého nepoznali. Nechal ich vyrozprávať smútok, beznádej a vypovedať pre nich existenčné otázky, aby postupne dal odpovede a vysvetlil zmysel všetkého, čo videli a prežívali na Veľký piatok. Odkiaľ Ježiš čerpal odpovede na tieto ich nie hocijaké otázky? Východiskom k odpovediam bolo Božie slovo.

Je to práve dospievanie, kedy sa objavujú následkom vážnych udalostí a sklamaní /neúspech v škole, rozpad rodiny, manželstva rodičov, zrada kamarátov, kamarátky alebo túžba viac rozumieť životu/ existenčné otázky, na ktoré človek hľadá odpovede. Prečo som tu? Odkiaľ som prišiel?Kam smerujem? a iné. Na tieto otázky môže dať odpoveď len Boh a On dáva – máme úžasný zdroj Božieho slova Sväté Písmo.

3. Treťou etapou je etapa slávenia, etapa sviatosti

Dvaja učeníci sa rozprávajú s Ježišom, uvažujú o Božom slove, vedia už o ňom, ale stále to nie je ono, stále ho nepoznajú. Písmo hovorí: „Spoznali ho až pri lámaní chleba.“ Čo chcú tieto slová povedať?

Skutočne spoznať Ježiša možno až vtedy, keď mu dáme šancu darovať sa nám a následne opätujeme toto dávanie. A toto sa deje mimoriadnym spôsobom, ničím nenahraditeľným práve v Eucharistii. Ľudská skúsenosť nám potvrdzuje túto pravdu: Lekár môže o tvojej mame čo to vedieť, najmä, keď ide o jej zdravotný stav, ale tvoj otec nielen o nej vie, ale ju aj pozná tak, ako nikto a to na základe vzájomného darovania sa. Keď darujú jeden druhému čas, talenty, ochotu počúvať a tak ďalej ...

4. Štvrtou etapou je radostné svedectvo odovzdávané iným.

Písmo nám hovorí, že po stretnutí s Ježišom a po prijatí Ježiša, učeníci ešte v tú istú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema, aby svedčili, že Ježiš žije, že v každom utrpení je nádej, každá prázdnota má východisko. Išli do Jeruzalema, lebo tam bolo veľa tých, ktorí prežívali to isté, čo oni, keď z tohto mesta odchádzali.

Ak človek prežije niečo úžasné, nie je možné, aby si to nechal pre seba. Keď je tu Cirkev, keď k nám hovorí, robí to preto, že pozná cenu stretnutia. +! Ľuboš

„Bolo to vynikajúce, mne osobne sa to páčilo, aj s tými obrázkami si to fajn vymyslel, aj s tými prázdnymi pohármi a taniermi...úplne super, a čo som sa aj báb pýtala,či sa im to páčilo...aj ony hovorili,že hej,že dobre to bolo... a že si aj pekne rozprával...aj tie videá na fare....všetko...“ -J-

„Dnes mi mama povedala, že tvoje "svedectvo " bolo pre jej situáciu ako vyšité... Uvedomila si mnoho vecí... Veľmi sa jej to páčilo... A nielen jej, ale aj pre mňa to bolo niečo na zamyslenie...“ -A-

„Podľa mňa bola super. Skvelá téma, naozaj. Páčila sa mi aj tá prednáška v kostole, dobre sa to počúvalo a najviac sa mi páčili videá na fare. Bolo to naozaj pekné...“ -E-

„No tak ako začať... ja si myslím, že to bolo fajn,aj to vaše – nie svedectvo – ale taká menšia kázeň ma zaujala a nečakala som, že budete dnes rozprávať vy a na fare sa mi veľmi páčili tie krátke filmy aj o tom chlapcovi, čo nemal nohy, ruky, bol to fakt dosť ťažký a silný príbeh, ale aj napriek toľkým prekážkam to zvládol a radoval sa a beriem si z toho aj taký príklad, že sa naozaj treba tešiť z maličkostí a ďakovať Bohu zato, že sme zdraví :)) -A-

„Dobrý večer, bolo super :)“ -P-

• Predch.