5. nedeľa - rok B

5. nedeľa - rok B

Ježiš pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. ( Mk 1,31)

 

 

 

Každý človek je blízky Ježišovi. On uzdravuje len svojich blízkych.

 

 

 

Čítanie z Knihy Jób  7, 1-4. 6-7

 

Jób hovoril: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi? A jeho dni ako dni nádenníka? Prahne po chládku ako otrok, ako nádenník čaká na výplatu. Mojím údelom sú mesiace plné sklamania a noci plné strastí mojím podielom. Keď sa ukladám na odpočinok, hovorím: Kedy asi vstanem? A znova očakávam večer a zmietam sa v bolestiach až do súmraku. Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť. Pamätaj, že ako dych je môj život, moje oko už viac šťastie neuzrie.”

 

Počuli sme Božie slovo.

 

 

 

Ž – Chváľme Pána, on uzdravuje skľúčených srdcom

 

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, lebo je milé hlásať jeho slávu. Pán stavia Jeruzalem a zhromažďuje roztratených Izrealitov. – O.

 

Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany. On pozná počet hviezd a každú volá po mene. – O.

 

Veľký je náš Pán a veľmi mocný, jeho múdrosť je nesmierna. Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem. – O.

 

 

 

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom  9, 16-19. 22-23

 

Bratia, ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu. Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

 

Počuli sme Božie slovo.

 

 

 

O. – Aleluja. – On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

 

 

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka                 1,29-39

 

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.” On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.” A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

 

Počuli sme slovo Pánovo.