Názory po ...

Názory po referende

Politológ Baránek: Adopcie homosexuálnymi pármi porušujú právo dieťaťa na matku a otca

Ak má dieťa právo na matku a otca, nemôže mať homosexuálny pár právo na adopciu detí. Jedno vylučuje druhé, tvrdí politický analytik Ján Baránek.

Politický analytik Ján Baránek, ktorý sa už piaty rok po sebe stal najcitovanejším analytikom v médiách, odmieta adopcie detí homosexuálnymi pármi. Dôvodom je právo dieťaťa na matku a otca. „Nie som natoľko tolerantný, aby som dieťaťu uprel právo na matku a otca. Takú toleranciu nikdy nemôžem prejaviť,“ povedal Baránek v pondelkovej diskusnej relácii TV LUX V Samárii pri studni. „Aj ten najväčší zástanca práv na adopciu pre homosexuálov musel mať matku a otca,“ dodal politický analytik.

V relácii, ktorá sa venovala zhodnoteniu referenda o ochrane rodiny, diskutovala aj Anna Verešová z Aliancie za rodinu, Jozef Majchrák z týždenníka .týždeň a výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský

„Referendom sme dokázali osloviť tých katolíkov, ktorí bohoslužby navštevujú pravidelne. Nepodarilo sa osloviť tzv. kultúrnych katolíkov, ktorí sú síce na našej strane, ale bohoslužby nenavštevujú pravidelne,“ povedal Ziolkovský. „Prorodinné témy, resp. téma naplnenia požiadaviek homosexuálne orientovaných ľudí nie je trendy,“ pripustila aj Verešová.

 

 

V Katolíckej cirkvi bude podľa Ziolkovského prebiehať vnútorná diskusia o výsledku referenda. „Toto referendum nám nastavilo zrkadlo. Čo sme v ňom uvideli, to ešte budeme analyzovať,“ dodal Ziolkovský.

Podľa novinára Majchráka bola kampaň Aliancie za rodinu pozitívna. „Bola to klasická predreferendová kampaň so všetkým, čo k tomu patrí, na ktorú netreba mať vysoké estetické nároky,“ povedal Majchrák, podľa ktorého sa počas kampane spoločenské elity chytili do pasce. „Na jednej strane obhajovali občiansky aktivizmus ako hodnotu, ale keď predmetom občianskeho aktivizmu sa stali otázky, s ktorými nesúhlasili, tak ho spochybňovali,“ dodal Majchrák.

Postoy, 11. 2. 2015

 

Aktívni katolíci tvoria menšinu, ukázalo neúspešné referendum

Z neúspešného referenda vyplývajú pre Katolícku cirkev dva jednoduché závery. Jeden poteší, druhý znepokojí.

Aliancia za rodinu a Konferencia biskupov Slovenska (KBS) počas referendovej kampane zdôrazňovali, že nejde o náboženskú, ale občiansku iniciatívu. Neúspešne. Tvrdenie, že sa ho zúčastnili najmä veriaci ľudia, síce nemožno oprieť o tvrdé dáta, ale asi nebude ďaleko od pravdy.

Znepokojujúci záver: Väčšina katolíkov ignorovala výzvu biskupov

Pohľad na výsledky referenda podľa krajov napovie veľa. Najvyššia účasť, ktorá pritom činila len 32,31 %, bola v Prešovskom kraji. Teda v regióne s vysokým podielom gréckokatolíckych veriacich. Práve prešovský arcibiskup Ján Babjak sa zo slovenských biskupov najvýraznejšie angažoval v predreferendovej kampani. Druhú najvyššiu účasť (29,87 %) zaznamenal Žilinský kraj s tradičnými katolíckymi regiónmi Orava a Kysuce.

Katolícka cirkev sa úplne prirodzene usilovala, aby referendum bolo úspešné. Nejde len o pastiersky list KBS vyzývajúci k účasti a hlasovaniu 3x áno. Ten bol len špičkou ľadovca. Obrovské množstvo iniciatív sa odohrávalo na farskej úrovni: novény, adorácie, diskusie...

Napriek týmto snaženiam k referendovým urnám pristúpilo necelých 950 000 voličov. Nie je to málo, ale prezentovať takúto účasť za úspech, znamená zakrývať si oči pred pravdou.

"Aj keď 950 000 ľudí, ktorí merali cestu do referendových miestností nie je málo, tváriť sa, že je to úspech, znamená zakrývať si oči pred pravdou."

Koľko katolíkov vypočulo hlas svojich biskupov hlasovať 3x áno? Z 3 554 148 veriacich, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 prihlásili k rímskokatolíckemu alebo gréckokatolíckemu vierovyznaniu, prišlo hlasovať možno okolo 850 000 ľudí. Od celkového počtu hlasujúcich je totiž potrebné odpočítať tých, ktorí síce prišli, ale hlasovali „nie“ alebo vhodili neplatné lístky (od 50 000 do 90 000 ľudí pri jednotlivých otázkach). Odpočítať je potrebné aj ťažko spočítateľnú skupinu, ktorá síce hlasovala 3x áno, ale nehlási sa ku katolíckej viere.      

„Referendum o cirkvi“, ako niektorí označovali referendum o ochrane rodiny, bolo neúspešné. Je čas na analýzu a zamyslenie, čo vo svojom vyhlásení konštatuje aj KBS.

 

Pozitívny záver: Je na kom stavať

Referendum možno interpretovať aj ako sčítanie aktívnych katolíkov. Ukázalo sa, že na Slovensku tvoria výraznú menšinu. Nie je to šokujúce zistenie. Len potvrdenie toho, že sa postupne približujeme situácii na Západe.

Aj u nás došlo na slová kardinála Josepha Ratzingera z roku 1996: „Asi by sme mali opustiť predstavu o všeľudovej cirkvi. Možno stojí pred nami inak usporiadaná nová epocha cirkevných dejín, v ktorej bude stáť kresťanstvo opäť v znamení horčičného zrnka, v zdanlivo bezvýznamných malých skupinách, ktoré však budú intenzívne vystupovať proti zlu a do života vnášať dobro; uvádzať doň Boha“ (Soľ zeme, SSV 1997, s. 15).

Pozitívny poznatok z neúspešného referenda hovorí, že praktizujúci katolík nerovná sa starý človek. Angažovanie sa tisícok mladých ľudí a rodín ukazuje, že slovenský katolicizmus má aj svoju vitálnu – doteraz možno nepoznanú – tvár.

Byť horčičným zrnkom nie je zlé. Naopak, je to evanjeliové. Lebo zo zrnka môže vyrásť nový strom.

 

Imrich Gazda, 9. 2. 2015

 

 

 

Doc. Dr. František Trstenský: Referendum - pohľad dovnútra

 V 50-tých až 70-tych rokoch minulého storočia bol americký arcibiskup Fulton Sheen známy svojimi rozhlasovými a televíznymi reláciami. V jednej zo svojich relácii uviedol: „Jestvujú len desiatky Američanov, ktorí nenávidia Cirkev, ale jestvujú desaťtisíce, ktorí nenávidia to, o čom sa mylne domnievajú, že učí Cirkev.“ Arcibiskupove slová sa ukázali pravdivé aj v slovenských podmienkach. Odporcovia referenda sa stali odborníkmi na Bibliu, Krista, pápeža a náuku Katolíckej cirkvi, ktorej neraz vkladali do úst to, čo neučí. Žiaľ, do vlastných radov musíme povedať, že samotní členovia Katolíckej cirkvi nepoznajú jej náuku, čo sa prejavilo vo váhavosti kresťanov k referendu.

Z úst viacerých politikov a sociológov zaznela kritika na témy referenda, lebo polarizujú spoločnosť. Diskusia k referendovým otázkam však priniesla aj pozitívne stránky. Ukázala skutočné zmýšľanie mnohých ľudí. O niektorých, o ktorých by sme to čakali, ukázala, že kresťanské zmýšľanie nemajú. Iní, o ktorých by sme to nikdy nepovedali, sa ku kresťanským hodnotám verejne prihlásili. Prínos diskusie bol aj v tom, že viacerí z nás si museli sami v sebe vyargumentovať, k akým hodnotám v živote sa vlastne hlásia.

Referendum o rodine prinieslo veľkú mobilizáciu laických veriacich vnútri Cirkvi a doteraz nevídané zjednotenie na spoločnom cieli. Toto je pozitívny odkaz a dôležité zistenie pre cirkevnú hierarchiu. Slovenská Katolícka cirkev potrebuje zaangažovaných veriacich, ktorí prinesú svedectvo viery aj do verejného života. V období komunizmu boli iniciátormi kresťanského života na Slovensku vo veľkej väčšine kňazi a platilo to aj pre prvé roky po novembri 1989. S odstupom 25-tich rokov po Nežnej revolúcii sme svedkami prebudenia laických veriacich cez občiansky princíp spoločnosti. To je nádej pre ďalší charakter kresťanstva na Slovensku, aby bolo argumentačne erudované a vierou hlboko zakotvené.

Obdobie pred referendom prinieslo prekvapujúce zistenie o stave resp. o prístupe mediálnej scény k hodnotovým otázkam. Prvé obdobie sa nieslo v znamení odignorovať referendu, lebo o čom sa nehovorí, to akoby nejestvovalo. To boli prípady odmietnutia reklamných spotov Aliancie za rodinu, či snaha cenzurovať kázne kňaza na túto tému. Druhé obdobie pred referendom prinieslo reláciu za reláciou, diskusiu za diskusiou s cieľom diváka/poslucháča alebo totálne znechutiť a unaviť alebo vyvolať u neho zdanie, že vlastne každý má tú svoju pravdu, a preto je lepšie neisť hlasovať. Odradiť od referenda a pomýliť mali aj palcové titulky, ktoré pravidelne oznamovali, že nejaký bývalý kňaz nevidí zmysel referenda, alebo že teológ sa nezúčastní hlasovania a pod. Krok po kroku budeme, vlastne už sme, svedkami demontáže a postupného marginalizovania všetkého, čo je kresťanské z najsledovanejších médií.

Ak som hovoril o prebudení a angažovanosti, laickí veriaci by sa mali prejaviť aj v mediálnej oblasti. Referendum znova ukázalo, že nechýbajú blogy, sociálne siete, internetové portály a pod., v ktorých sa objavujú kvalitné články a prezentujú fundované názory. Avšak zatiaľ sú ich autori príliš rozptýlení. Skôr ide o jednorazové vyjadrenia jednotlivcov, než systematickú novinársku prácu, ktorá by sústreďovala sily a kvalitu. Na Slovensku máme katolícke rádio a televíziu. Je potrebné, aby sa v nich tento potenciál výrazne prejavil. Je najvyšší čas, aby sa na slovenskej scéne objavilo printové médium v podobe denníka alebo aspoň týždenníka. Referendum ukázalo, že kapacity a schopných ľudí je dostatok.

Doc. František Trstenský, prorektor KU, 9. 2. 2015

 

 

 

REFERENDUM o rodine NEBOLO ZBYTOČNÉ...

 

 

Vďaka všetkým, ktorí sa na chvíľu zastavili…

 

Je nádherné vedieť, že na Slovensku je takmer milión ľudí, ktorým nie je ľahostajná hodnota manželstva a rodiny. Žiadnemu politikovi na Slovensku nemôže byť jedno, či by získal alebo stratil milión voličov. Ale verím, že nie o to išlo v tomto referende za rodinu.

 

V každom prípade je dobre, že lepšie poznáme reálny stav v našej spoločnosti. Ak sú štyri pätiny občanov pasívne, nie je to dobrý znak. Keď sa zástancovia liberálneho smerovania v našej krajine musia uchýliť ku vyhláseniu, že Aliancia za rodinu sa teraz bude “ohánať” silou takmer milión hlasov, znamená to, že počítajú s pasivitou občanov. A to nemá nič spoločné s reálnou demokraciou. Iste je lepšie vedieť, že za nejakou hodnotou stojí milión aktívnych ľudí, ako sa spoliehať na pasivitu zvyšných troch miliónov. Takmer milión hlasov aktívnych ľudí totiž sila je, bez ohľadu na to, či sa ňou niekto oháňa alebo nie. A ak by sa tento milión hlasujúcich mal chápať ako menšina a chcelo by sa naň hľadieť obviňujúco, tak potom sa v pohľade na práva menšín v západnej demokracii naozaj niečo dramaticky zmenilo. Ale ani to nepovažujem pre hodnotenie referenda za rozhodujúce.

 

Ako najdôležitejšie vnímam, čo teraz urobí každý z nás, ktorí sme povedali ÁNO manželstvu a rodine v takej forme, ako po nej túži väčšina ľudí v našej krajine. Jedna vec je totiž deklarovať svoj postoj k hodnote a druhá vec je túto hodnotu aj reálne žiť. A v tomto bode môžu mať mnohí kritici referenda pravdu. Ak naše aktívne priznanie sa k hodnote rodiny nebude pre nás znamenať nový zápal v prospech rodín na Slovensku, referendum by znamenalo pramálo. Nemyslím v prvom rade na politické aktivity, tie by mali byť až na vrchole iných snáh. Ide hlavne o prežívanie manželstva ako veľkého poslania, do ktorého sa oplatí investovať.

 

Ak si mnohí myslia, že toto referendum bolo referendum kresťanov, mali by sme byť na to hrdí. Mali by sme ale tiež priznať, že je zle, ak mnohí odmietali mať s ním niečo spoločné iba preto, že bolo “kresťanské”. Prvoradá úloha nás kresťanov je počúvať Božie Slovo a žiť tak, aby sme prinášali dobré ovocie. A v tom iste mnohí veľmi zaostávame. Som si istý, že Božie Slovo má čo povedať aj súčasnému západnému svetu a som si rovnako istý, že ten svet čaká na naše svedectvo opravdivého života podľa Evanjelia. Evanjelium je tak silné a radostné, že jeden človek žijúci podľa neho iste dokáže postupne nadchnúť aspoň štyroch ľudí vo svojom okolí. A aj to je o dvadsiatich percentách...

 

Kristus nás pozýva, aby sme boli kvasom. Potrebujeme sa nanovo dobre zahľadieť na Neho, aby sme pochopili hĺbku a zmysel lásky, ku ktorej nás pozýva. To si vyžaduje čas a otvorené srdce a tiež zriekanie sa balastu, ktorým je často náš život preplnený. Ak tú lásku pochopíme, nanovo objavíme hodnotu manželstva aj hodnotu zasvätenia.

 

Možno sa už potom ani nebudeme musieť dožadovať zákonnej ochrany manželstva muža a ženy, lebo sa stane samé o sebe príťažlivým…

 

Buďte požehnaní za každú aktivitu, ktorú ste urobili v prospech referenda. Nech nás dobrý Boh hojne žehná v každom ďalšom úsilí o dobro rodiny. Čaká nás ešte dlhá spoločná cesta. Vďaka Bohu!

 

V modlitbe spojený

 

Roman Seko,

 

Sekcia pre rodinu Žiliinskej diecézy