Púť rodičov kňazov




Nedeľa Dobrého Pastiera bola vo Višňovom opäť bohatá na duchovný zážitok. Do mariánskej  svätyne putovali rodičia kňazov, aby ďakovali za dar povolania pre ich rodinu. Prišli rodičia kňazov nielen zo Žilinskej diecézy, ale zastúpené boli aj iné diecézy Slovenska, dokonca aj Košická arcidiecéza. Program začal krížovou cestou s témou „kríž v živote kňaza“. Rodičia kňazov sa ju pomodlili veľmi sústredene rozjímajúc na krížom Pána Ježiša, ale aj nad krížom svojho syna – kňaza. Aj v kňazstve je dostatok krížov, kňazom treba pomáhať kríž niesť. Vo veľkej miere môžu pomáhať rodičia. Modlitba otca a matky letí priamo k Pánu Bohu. Nasledovali svedectvá rodičov na tému „cesta môjho syna ku kňazstvu“. Každá rodina, každé povolanie má svoj príbeh: zaujímavý, originálny, neopakovateľný. Matky aj otcovia vyrozprávali veľa zo svojho vnútra nielen pred sv. omšou, ale aj potom pri slávnostnom obede. Hovorili o atmosfére, ktorá vládla v rodine, o živote viery, o živote modlitby, o svojich synoch, ako sa postupne vyvíjalo ich povolanie, o tom, ako to všetko so synmi prežívali, o tom, ako toto rozhodnutie stať sa kňazom zasiahlo ich rodinu. Svedectvá, ktoré boli úprimne povedané, museli osloviť každého. Vyvrcholením bola slávnostná sv. omša, ktorú celebroval kancelár Biskupského úradu v Žiline, Mons. Michal Baláž. Miestny kňaz Jozef Bagin, súdny vikár, privítal rodičov kňazov s myšlienkou, že chceme ďakovať za dar kňazstva v našich rodinách, chceme si uctiť rodičov kňazov a chceme prosiť o milosti  pre kňazov.




V homílii pán kancelár začal zaujímavým príbehom ako umelec krásne zarecitoval žalm 23 o Dobrom Pastierovi. Potom to mal urobiť aj kňaz. Po prednese umelca všetci tlieskali, po prednese kňaza netlieskal nik. Vtedy umelec vyhlásil: „Ja poznám žalm, ale kňaz pozná Pastiera.“ Rozvíjal myšlienku povolania. Najskôr toho manželského. „Manželská láska je Vaším povolaním,“ povedal rodičom. Spomenul príbeh Jána XXIII. Keď dostal biskupský prsteň, prišiel sa pochváliť matke. Ona mu ukázala svoj prsteň so slovami: „bez tohto prsteňa by nebolo ani Tvojho prsteňa ....“  Kazateľ povzbudil  prítomných, aby zachovali krásu svojho povolania, aby sa posilňovali modlitbou, vzájomnými rozhovormi. Povzbudzoval k dobrej výchove. Vyjadril radosť z toho, že toľkí putovali do Višňového. „Prišli sme k Márii, neprišli sme sa zabávať, prišli sme ďakovať, povzbudiť sa vo viere.“ Pán kancelár sa zamýšľal nad poslaním kňaza. Nad krížom v kňazstve, nad službou kňaza, nad jeho obetou. Nad tým, že kňaz dáva Božie dary. Poukázal na slová v liturgii: Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu. A čo odpovedá ľud? Veľmi silné slová: Nech Pán prijme obetu z tvojich rúk – na chválu a slávu svojho mena – na úžitok nám i celej svätej Cirkvi. Po svätej omši  pri slávnostnom obede vládla rodinná atmosféra, v ktorej rodičia poodhalili ešte niečo zo svojich rodín.

Viac  fotografií  pozri  tu.