Jubileum rodiny – Svätý rok milosrdenstva 27. decembra 2015

Svätý Otec František si želal, aby sa tento rok na Sviatok Svätej Rodiny v každej diecéze slávilo Jubileum rodín.

Tu si stiahni text pre rodiny v .pdf: Klikni sem

Naša diecéza sa k tejto udalosti pridá slávením svätej omše, ktorú bude v celebrovať náš pán biskup v katedrále 27. decembra o 10.30 h spolu s rodinami - zástupcami rodín za každý dekanát, s ktorými slávnostne prejde aj svätou bránou milosrdenstva. Pozývame všetky rodiny, aby sa duchovne pripojili k tejto slávnosti vo svojich rodinách. Aj my v našej farnosti Višňové sa pripojíme k tejto krásnej udalosti.

Svätý Otec v tento deň bude predsedať svätej omši v Bazilike svätého Petra v Ríme o 10:00 h za účasti rímskych rodín a pútnikov. Svätá brána bude otvorená od 7:30 h. ráno a bude možné vstúpiť do baziliky v sprievode, ktorý bude vychádzať od Betlehema umiestneného v strede Svätopeterského námestia.

Ako osláviť Jubileum doma v rodine alebo vo farnosti?

Pápežská rada pre rodinu pripravila pastoračnú príručku k prechodu rodín svätou bránou. Obsahuje tri hlavné momenty, pri ktorých sú rodiny pozvané ďakovať Pánovi, prosiť Boha i jeden druhého o odpustenie, a zvoliť si konkrétny úkon milosrdenstva, ktorý viac spojí a posilní v dôvere v Boha, ktorý každého z nich prijíma a miluje. Podľa tohto spôsobu sa bude sláviť Jubileum aj v našej Žilinskej katedrále.

Pripravili sme pre vás však aj upravené texty, pomocou ktorých sa ku sláveniu Jubilea môžete pridať aj doma:

ÚVOD

Jeden z domácich môže prečítať úryvok Z buly Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

Osobitným znakom svätého roka je putovanie, pretože tento rok je obrazom cesty, ktorú každý človek uskutočňuje svojím životom. Život je putovaním a ľudská bytosť je vietor, pútnik kráčajúci cestou do vytúženého cieľa. Rovnako ak chceme dôjsť k svätej bráne v Ríme či, na ktoromkoľvek inom mieste, musíme každý podľa svojich síl vykonať istú púť. Táto púť symbolizuje, že aj milosrdenstvo je cieľom, ktorý treba dosiahnuť a ktorý si vyžaduje námahu a obetu. Púť nech je teda popudom na obrátenie: prostredníctvom svätej brány sa dáme objať Božím milosrdenstvom a zaviažeme sa, že budeme milosrdní voči druhým, ako je Otec milosrdný voči nám. (MV 14)

 

Prežehnanie sa znakom kríža

Chvíľa ticha

 

I. časť: VYZNANIE CHVÁLY

"Jeho milosrdenstvo je večné"

Ďalší z domácich môže prečítať iný úryvok z buly

Z buly Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

„Jeho milosrdenstvo je večné." Tento refrén sa opakuje za každým veršom Žalmu 136, ktorý rozpráva o dejinách Božích zjavení. Vďaka milosrdenstvu majú všetky udalosti Starého zákona hlbokú spásnu hodnotu. Milosrdenstvo robí z dejín Boha s Izraelom dejiny spásy. Neustále opakovanie refrénu – „jeho milosrdenstvo je večné" – ako je to v spomínanom žalme, akoby chcelo prelomiť kruh priestoru a času a všetko vsadiť do večného tajomstva lásky. Akoby sa tým chcelo povedať, že nielen v dejinách, ale aj vo večnosti bude človek neustále pod milosrdným pohľadom Otca. Preto nie náhodou chcel izraelský ľud vložiť tento žalm – „veľký hallel", ako ho nazývajú – do najdôležitejších liturgických sviatkov.

Ježiš sa modlil tento žalm milosrdenstva pred svojím umučením.

Poznanie, že sám Ježiš sa modlil tento žalm, robí ho pre nás kresťanov ešte dôležitejším a zaväzuje nás prijať tento refrén do našich každodenných modlitieb chvály: „Jeho milosrdenstvo je večné." (MV 7)

V tomto pre nás tak veľmi dôležitom dni sa pokúsime napísať chvály našej rodiny. Tak ako mal Izrael zoznam najdôležitejších udalostí svojich dejín a pri každej z nich opakoval refrén „jeho milosrdenstvo je večné", tak aj teraz si chceme navzájom pomôcť objaviť najkrajšie a najdôležitejšie udalosti našej rodiny. Do každého riadku napíšeme udalosť, ktorou Pán urobil niečo dôležité pre nás (prvé dva riadky sú príklady) a potom sa spoločne pomodlíme podľa textu, ktorý sme napísali.

1. Dal nám stretnúť sa a zaľúbiť sa.

.............................. .............................. .............................. .............................. .............................

Lebo jeho milosrdenstvo je večné

2. Požehnal našu rodinu.

.............................. .............................. .............................. .............................. ............................

Lebo jeho milosrdenstvo je večné

3.

.............................. .............................. .............................. .............................. ............................

Lebo jeho milosrdenstvo je večné

4.

.............................. .............................. .............................. .............................. ............................

Lebo jeho milosrdenstvo je večné

5.

.............................. .............................. .............................. .............................. ............................

Lebo jeho milosrdenstvo je večné

 

 

2. Časť: VYZNANIE ŽIVOTA

„Sedemdesiatsedem ráz"

Ďalší z domácich môže prečítať tretí úryvok z buly:

Z buly Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

V podobenstvách venovaných milosrdenstvu Ježiš odhaľuje povahu Boha ako Otca, ktorý sa nikdy nevzdáva, až kým neodstráni hriech a svojím súcitom a milosrdenstvom nezvíťazí nad odporom. Poznáme tieto podobenstvá, zvlášť tri z nich: o stratenej ovci, o stratenej drachme a o otcovi a dvoch synoch (porov. Lk 15, 1 ‒ 32). V týchto podobenstvách sa zdôrazňuje Božia radosť najmä vo chvíli, keď odpúšťa. Nachádzame v nich jadro evanjelia i našej viery, pretože milosrdenstvo sa v nich predstavuje ako sila, ktorá všetko premáha, napĺňa srdce láskou a utešuje odpustením.

V inom podobenstve nás okrem toho poúča vzhľadom na náš kresťanský životný štýl. Ježiš, vyprovokovaný Petrovou otázkou, koľkokrát treba odpustiť, odpovedá: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz" (Mt 18, 22), a rozpovie podobenstvo o „nemilosrdnom sluhovi".

Ježiš potvrdzuje, že milosrdenstvo nie je len spôsob, akým koná Otec, ale stáva sa kritériom na pochopenie, kto sú jeho skutoční synovia. Skrátka, sme povolaní žiť milosrdenstvo, pretože najprv bolo milosrdenstvo preukázané voči nám. Odpustenie urážok sa stáva tým najjasnejším prejavom milosrdnej lásky a pre nás kresťanov je imperatívom, na ktorý nesmieme zabúdať. Aké ťažké sa zdá znova a znova odpúšťať! A predsa je odpustenie nástrojom, ktorý sme dostali do svojich krehkých rúk, aby sme dosiahli pokoj srdca. Zanechať nenávisť, hnev, násilie a pomstu je nevyhnutnou podmienkou šťastného života. (MV 9)

Čo by sme si mali navzájom odpustiť?

Zostaneme chvíľu ticho a nech sa každý pýta sám seba: komu z rodiny ponúkam dnes svoje odpustenie a za čo? Koho v rodine mám prosiť o odpustenie a za čo?

V tejto chvíli v krátkom rodinnom rozhovore poprosíme jeden druhého o odpustenie a ponúkame svoje odpustenie všetkým.

Čo by nám mal Boh odpustiť? Za čo musíme prosiť o odpustenie?

Členovia rodiny sa teraz spoločne pomodlia modlitbu Otče náš. Po modlitbe sa môžu navzájom objať alebo inak si prejaviť ochotu dať aj prijať odpustenie.

Môžu si tiež spolu naplánovať, ako budú v nasledujúcom roku pristupovať k sviatosti zmierenia a nájsť spôsob, ako sa aj spoločne - napr. vzájomnou prosbou o odpustenie - budú na prijatie tejto sviatosti pripravovať.

 

 

3. Časť: VYZNANIE VIERY

„Ako nebeský Otec"

Nasleduje čítanie posledného úryvku z buly:

Z buly Misericordiae vultus, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva

Milosrdní ako Otec je „motto" tohto svätého roka. Milosrdenstvo je dôkazom toho, ako miluje Boh. On sa dáva úplne, navždy, bezpodmienečne a bez toho, že by za to niečo chcel. Prichádza nám na pomoc, keď ho vzývame. Pomoc, ktorú vzývame, je už prvým krokom Božieho milosrdenstva voči nám. On nám prichádza pomôcť v našej slabosti, v ktorej žijeme. Jeho pomoc spočíva v tom, že nám umožňuje zachytiť jeho prítomnosť a blízkosť. Deň čo deň sa aj my, dotknutí jeho súcitom, môžeme stávať súcitnými voči druhým.

V tento svätý rok môžeme otvoriť srdcia tým, ktorí žijú na tých najodľahlejších existenciálnych perifériách, ktoré často moderná doba tragickým spôsobom vytvára. Koľko nebezpečných a bolestných situácií sa dnes vyskytuje vo svete! Koľkými ranami na tele sú poznačení mnohí ľudia, čo stratili svoj hlas, pretože ich volanie zoslablo či zaniklo v dôsledku ľahostajnosti bohatých národov. Počas tohto jubilea je Cirkev ešte väčšmi povolaná liečiť tieto rany, mierniť ich olejom útechy, obväzovať ich milosrdenstvom a liečiť nevyhnutnou solidaritou a láskavou pozornosťou. Neupadnime do ponižujúcej ľahostajnosti, do zvyku uspávajúceho ducha a zabraňujúceho objavovať nové veci, do ničivého cynizmu. Otvorme oči, aby sme videli biedu sveta, rany toľkých bratov a sestier zbavených ľudskej dôstojnosti, a dajme sa vyprovokovať, aby sme vypočuli ich volanie o pomoc. Naše ruky nech chytia ich ruky, pritiahnime si ich k sebe, aby pocítili teplo našej prítomnosti, priateľstva a bratstva. Nech sa ich volanie stane aj naším volaním, aby sme spoločne prelomili bariéru ľahostajnosti, ktorá často suverénne vládne, aby skryla pokrytectvo a egoizmus. (MV 14-15)

Teraz nech sa všetci členovia rodiny na chvíľu spoločne zahľadia na kríž: je to tvár Božieho milosrdenstva, ktorá nás prijíma a objíma a prijmúc pozvanie Svätého Otca Františka, sa spoločne dohodneme na konkrétnom skutku milosrdenstva voči chudobným.

Toto je náš skutok milosrdenstva voči chudobným:

.............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. .............................. ..............................

Na záver sa rodina môže dohodnúť, kedy si spoločne vykonajú púť k niektorej zo svätých brán milosrdenstva, ktoré sú určené v našej diecéze.

Potom sa spolu pomodlia modlitbu Anjel Pána.

Potom si všetci členovia na pripomenutie sviatosti krstu môžu dať navzájom na čelo znak kríža so želaním Pánovho požehnania a sadnúť si k spoločnému obedu, alebo k malému pohosteniu, ktoré si vopred spoločne pripravili.

Jubilejné odpustky

Pápež František napísal:

„Aby veriaci mohli zažiť a dosiahnuť odpustky musia na znak hlbokej túžby po opravdivom obrátení uskutočniť krátku púť k svätej bráne, ktorá bude otvorená na každej katedrále, alebo na kostole, ktorý určí diecézny biskup, a tiež na štyroch pápežských bazilikách v Ríme. Taktiež stanovujem, že bude možné získať odpustky vo svätyniach, kde bude otvorená brána milosrdenstva a v kostoloch tradične považovaných za milostivé. Je dôležité, aby bol moment získania odpustkov spojený predovšetkým so sviatosťou zmierenia a so slávením Eucharistie, zahrňujúcim reflexiu nad milosrdenstvom. Bude nutné, aby boli tieto slávené sviatosti spojené s vyznaním viery a s modlitbou za mňa a za úmysly, ktoré nosím v srdci na dobro Cirkvi a celého sveta."

(Z Listu Svätého Otca Františka, ktorým sa udeľujú odpustky pri príležitosti mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva)