Kázne pre deti

14. Cyril vysvetlil, prečo prosíme svätých o príhovor

Zatiaľ, čo žil Metod v kláštore  možno spolu s Cyrilom, mal cisár plnú hlavu starostí. Každý cisár, rovnako ako dnes každý prezident, má mnoho úloh a povinností. Musí sa starať o svoju krajinu, aby v nej bol mier a ľuďom sa dobre žilo. Najviac ho však trápila hádka medzi kresťanmi. Jedna skupina kresťanov si myslela, že je správne modliť sa k obrazom a sochám ľudí, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých. Druhá skupina tvrdila, že sa máme modliť len k Pánu Ježišovi. Ničili krásne ikony a hádzali ich do ohňa. Cisár nevedel, čo má na to odpovedať. Pozval si teda Cyrila, aby mu poradil, pretože – ako sa hovorí – viac hláv, viac rozumu. Cyril sa nebál povedať pred všetkými nahlas, čo o tom hovorí Biblia: „My sa predsa nemodlíme k namaľovanému obrazu, k zlatému rámu, ale k tým ľuďom, ktorí sú na obrazoch namaľovaní. O nich vieme, že sú s Pánom Ježišom v nebi. Pozeráme sa na nich, aby sme si pripomenuli, ako veľmi mali radi Pána Ježiša a ako žili.“ Cyril týmito slovami poslucháčom vyrazil dych. Niektorí si však mysleli svoje.

V dnešnej dobe pokladáme za normálne, že v každom kostole nájdeme sochy, napríklad sv. Terezky Ježiškovej, sv. Mikuláša, sv. Petra a Pavla. Sv. Michala. K obrazom Panny Márie, sv. Jozefa alebo apoštolov dávame aj kvetiny alebo sviečky. Všetci svätí boli veľkí hrdinovia, niektorí sa nebáli aj umrieť ako mučeníci. Modlíme sa k nim a prosíme ich o modlitbu, píšeme o nich knihy, maľujeme obrazy a dávame si ich mená, pretože sa im chceme v láske k Bohu podobať. Na Rorátoch máme krásne postavy svätých, ktorí odvážne išli za Svetlom – za Pánom Ježišom.

Moja úloha:

1. Poznáš svätých, ktorých máte v kostole na obrazoch alebo ako sochy?  Opäť si pripomeň ich mená.