Kázne pre deti

30. Cyril pripomínal, že Pána Ježiša môžeme chváliť akoukoľvek rečou

Hurá, Benátky,“ vykrikovali mladí muži, Cyrilovi žiaci, na ktorých čakalo vysvätenie za kňazov. Skupina sa ale nedočkala vrelého privítania. Miestni obyvatelia i s kňazmi a samotným biskupom na nich číhali a keď sa objavili v meste, vrhli sa zlostne na Cyrila: „Človeče, povedz nám, ako to, že si prepísal Sväté Písmo do staroslovienčiny a aj pri sv. omši k ľuďom hovoríš touto rečou? My poznáme len tri jazyky, v ktorých sa môže hovoriť počas sv. omše, a staroslovienčina medzi nimi nie je. To si teda trúfaš! Zaslúžili by ste si obaja trest?“

Cyril ich vypočul a keď dohovorili, on odpovedal: Nepadá snáď dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo nesvieti slnko tiež na všetkých? Nedýchame všetci rovnaký vzduch? Nehanbíte sa povoliť pre preklad Biblie a texty k svätej omši len tri jazyky? Prečo by nemohla byť Biblia preložená do iných jazykov? Veď v Biblii je napísané: Nech ťa velebia všetky národy, nech ťa chváli každý národ.“ Zvážte, nepovedal nám Pán Ježiš: Iďte do celého sveta a krstite všetky národy v mene Otca, Syna i Ducha Svätého?“ Nemýlite sa práve vy? Týmito slovami ich ale nepresvedčil. I ten najlepší rečník nikoho nenapraví, ak ten druhý nepočúva a robí sa hluchým. Aj u Cyrila to tak bolo. Poslucháči ho síce počuli, ale to, čo im povedal, išlo jedným uchom dnu a druhým von.

Cyril ich ďalej nepresviedčal, vstal a kľudne od nich odišiel. Bratovi a všetkým žiakom oznámil, že tu vysvätení za kňazov nebudú. Kľakli k modlitbe a odovzdali všetko s kôverou Pánu Bohu. Verili, že Pán Boh nájde nejaké riešenie.  

Moja úloha:

Pánu Bohu záleží na každom jednom z nás. Celý týždeň sa budem modliť za všetkých mojich spolužiakov.