Kázne pre deti

31. Cyril a Metod putovali do Ríma, aby pápež vedel, čo robia

Za Cyrilom a Metodom prišli poslovia prinášajúci vzácny list. Podľa znaku na pečati spoznali, že je od samého pápeža. „Čo od nich chce? Snáď neurobili nič zlé,“ prebehlo im mysľou. Rozlomili pečať a začali čítať: „Drahí bratia Cyril a Metod. Prosím, prijmite moje osobné pozvanie do Ríma. Teším sa, že sa tu s vami zoznámim. Už som o vás veľa počul, i o tom, ako slúžite sväté omše v staroslovienčine. Rád vás tu privítam, keď viem, že so sebou prinášate ostatky môjho dávneho predchodcu sv. Klimenta.“ Bratia vedeli, že to nie je samo od seba, ale že to zariadil nebeský Otec. Hneď mu za to poďakovali v modlitbe. Pozvanie, samozrejme, prijali. Pápež je zástupcom Pána Ježiša na zemi, a tak chceli vedieť, či nerobia chybu, keď slúžia sväté omše v staroslovienčine, a či im povolí vysvätiť za kňazov mužov, ktorí s nimi doputovali z Moravy a od kniežaťa Koceľa. Bratom záležalo na tom, aby všetko, čo robia, bolo v jednote s pápežom. Chceli ho počúvnuť za každú cenu. A tak nechali po posloch odkázať, že ich spolu s početnou skupinou mužov, môžu očakávať pri bránach Ríma. A tak sa stalo. Keď sa správa, že sa blíži skupina mužov na čele s Cyrilom a Metodom a prinášajú ostatky svätého Klimenta, doniesla až do Ríma k pápežovi, vyšla im naproti procesia spievajúcich ľudí, kňazov, biskupov so sviecami a kadidlom. Na počesť sa rozozvučali aj zvony všetkých kostolov v meste. V uliciach jasali zástupy ľudí, pretože mali radosť, že prinášajú ostatky ich obľúbeného pápeža Klimenta. Ľudia pevne verili, že sa teraz raduje v nebeskom kráľovstve a prihovára sa za nich u nebeského Otca. Niektorí chorí sa dokonca, keď prosili s vierou pri jeho ostatkoch, úplne uzdravili. Vďaka tomu, že boli ostatky Cyrilom a Metodom prinesené späť do Ríma, mohli byť konečne slávnostne uložené k odpočinku v kostole svätého Klimenta.

Dobrá správa poteší každého. I Cyrilovi a Metodovi poskočilo srdce, keď si prečítali pozvanie do mesta Ríma od samého pápeža.

Moja úloha:

Skús poslať napríklad babičke, ockovi do práce, pani učiteľke alebo vášmu kňazovi pohľadnicu, na ktorú napíšeš alebo nakreslíš niečo, čo ich poteší.