Roráty každý deň

16. december - 15. deň

Tretí adventný týždeň – štvrtok

16. december 2010

Vrchy sa otrasú, ale milosť Boha sa neotrasie

KŇAZ:

Vítam vás  vo  štvrtok tretieho adventného týždňa. Viete o čom budeme dnes hovoriť? O zabúdaní! Najprv sa presvedčíme, či ste nezabudli heslo našich rorát.

KŇAZ:

- Čítaj Sväté písmo...

DETI:

... každý deň!

KŇAZ:

Hurá! Nezabudli ste heslo tohtoročných rorát. Teraz sa presvedčíme, či ste nezabudli včerajší úryvok z Knihy proroka Izaiáša.

Dieťa recituje úryvok zo stredy

Ku mne sa obráťte, spasené budete všetky končiny zeme,

veď ja som Boh a iného niet. (Iz 45,22)

KŇAZ:

Tieto dve vety si zapamätajte veľmi dobre! Keby som sa vás opýtal, v ktorom roku kráľ Nabuchodonozor  II. odviedol Židov do zajatia? Pamätá si niekto? Naša pamäť bohužiaľ nás môže sklamať. Niektorí majú lepšiu pamäť, niektorí horšiu, ale nikto z ľudí sa nedokáže všetko naučiť. Jeden deň sa niečo naučíme a druhý zabudneme.

Otázka deťom:

- Čo ľudia zabúdajú?

(Kľúče od bytu, číslo PIN kódu, verše, násobilku atď.)

KŇAZ:

Zabúdame tisícky iných vecí. Môžeme ich vymenovávať bez konca.  Zo zabúdania vzniká veľa problémov. Ak zabudneme kľúče od auta, alebo čo je horšie, stratíme ich, to už je poriadna starosť. Musíme alebo vyrobiť kľúč, alebo vymeniť celý zámok a to všetko potrebuje čas, stojí peniaze  a veľa nervov. Ale tieto problémy, hoci veľké, sú ničím v porovnaní s problémami, ktoré vyplývajú z najväčšieho, najzávažnejšieho zabúdania.

Otázka deťom:

- Na koho a načo môžu ľudia zabudnúť?

(Na to, že Pán Boh ich miluje)

KŇAZ:

Áno, ľudia zabúdajú na Pána Boha a presnejšie – zabúdajú na to, že ich Pán Boh miluje.  Že ich nikdy nesklame, že ich zachráni v každom nebezpečenstve. Že na nich nikdy nezabudne.

Človek zabúda na Pána Boha. Boh na človeka nikdy! Boh vždy dodrží dané slovo.

Keď sa Židia dostali do rúk Nabuchodonozora a do babylonského zajatia, niektorí z nich stratili všetku nádej. Neverili, že ich Pán Boh zachráni. Mysleli si, že Pán Boh na nich zabudol. Pán Boh im posielal prorokov, ktorí ich presviedčali o vernosti Boha.  Oni stále svoje – sme stratení, nik nás nezachráni. Všetci na nás zabudli. Proroci mohli hovoriť najkrajšími slovami, ale nedokázali Židov presvedčiť. Boli tvrdohlaví ako niektoré deti. Výnimočne krásne slová o vernosti Pána Boha o tom, že Boh nezabúda na človeka sme dnes počuli v prvom čítaní.

Dieťa prevracia list a nahlas číta:

Nech vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: Moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie.  (Iz 54,10)

KŇAZ:

Tieto slová sú tak krásne, dovoľte, aby som ich zopakoval. Nech vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: Moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie.  (Iz 54,10)

Tento úryvok sa nutne musíte naučiť naspamäť. Nikdy ho nemôžete zabudnúť.

Môžete zabudnúť desiatu do školy, ale nie tieto slová.  Prorok presviedča, že skôr sa hory znížia ako láska Pána Boha. Inými slovami povedané: skôr sa Tatry premenia na more, než Pán Boh zabudne na človeka.

Pamätal aj na Židov v babylonskom zajatí. Presvedčili sme sa o tom včera. Pripomeniem, že po 48 rokoch v zajatí  sa mohli Izraeliti vrátiť do Jeruzalema.  Vieme, že ich pustil perzský kráľ Kýros. Myslíte si, že po tejto neobyčajnej udalosti Židia už nikdy nezabudli na lásku Pána Boha? Predsa sa presvedčili na vlastnej koži  o vernosti, sile a láske Pána Boha. Vôbec sa tak nestalo. Niektorí znova zabudli odkiaľ prišla spása alebo nedokázali spozorovať Pána Boha, ktorý bol medzi nimi, zachraňoval ich, viedol za ruku. Istý problém s tým mal dokonca aj Ján Krstiteľ.  Áno, nepomýlil som sa. Ján Krstiteľ, posledný prorok, ktorý bezprostredne predpovedal príchod Spasiteľa na zem v určitom okamihu dostal pochybnosti, či je ním Pán Ježiš. Položil si otázku, či Ježiš skutočne je od Boha poslaným Spasiteľom. Hovorilo o tom včerajšie Evanjelium. Pripomeňme si ho:

PRÍBEH – čítané pomaly a výrazne

Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«“  Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ (Por. Lk 7,18b-23)

KŇAZ:

Aby sa Ján Krstiteľ presvedčil, kým skutočne je Pán Ježiš, poslal za ním svojich učeníkov, aby sa ho nato priamo opýtali.

Otázka deťom:

- Ako presvedčil Pán Ježiš učeníkov Jána Krstiteľa, že je očakávaným Spasiteľom?

(Poukázal na to, že vďaka nemu slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium)

KŇAZ:

Po takejto odpovedi sa Ján Krstiteľ zbavil všetkých pochybností. Počul o vzkriesení naimského mládenca, o uzdravení stotníkovho sluhu. Správy sa bleskovo šírili po celej Palestíne, došli aj k rieke Jordán k Jánovi Krstiteľovi. Áno, Ježiš je tisícky rokov prisľúbený Mesiáš. Boh na ľudí nezabudol. Len ľudia zabúdajú na Boha a jeho lásku.

Otázky:

1. Koho vzkriesil Kristus? (Naimského mládenca, Lazára z Betánie, Jairovu dcéru)

2. Akým spôsobom presvedčil Ježiš Kristus  žiakov Jána Krstiteľa že je očakávaným Spasiteľom? (Poukázal na to, že vďaka nemu slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium)

Úlohy:

1. V rodinnom kruhu prečítať: (Lk 7,18-24)

2. Naučiť sa naspamäť:

Nech vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: Moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie.  (Iz 54,10)

3. Spýtať sa rodičov načo najčastejšie zabúdajú, či nezabúdajú  na lásku Pána Boha.

Obrázok:

Nech vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: Moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie.  (Iz 54,10)