16. október

Dnes - 16. októbra - sa modlíme za Kolumbiu

  • Vytlačiť

Hlavné mesto Kolumbie je Bogota

rozloha 1 139 825 km2

obyvateľov 45,7 mil.

kresťanov 94 %

 

 

V Kolumbii, ktorá leží v Južnej Amerike, prípady vyzerajú úplne inak ako v arabských krajinách, kde sú kresťania prenasledovaní mohamedánmi. V Kolumbii nie je snáď ani jeden mohamedán. Najviac tu je katolíkov a predsa Kolumbia je jednou z najnebezpečnejších krajín pre kňazov a biskupov. Od roku 1984 v Kolumbii zabili dvoch biskupov a 67 kňazov. Je to smutný rekord zabitých kňazov a biskupov. Ako je to možné, že v katolíckej krajine zomierajú katolícki duchovní?  Odpoveď je dosť jednoduchá. V Kolumbii už mnoho rokov je občianska vojna, ktorú vedú ľavicoví partizáni. Kňazi a biskupi sú pre nich hlavní nepriatelia, lebo bránia chudobných obyvateľov dedín a miest. Každý kňaz, ktorý z kazateľnice skritizuje partizánov, vystavuje sa veľkému nebezpečenstvu.

Okrem partizánov veľkým nebezpečenstvom sú obchodníci s narkotikami. A tých v Kolumbii nechýba. Trpia od nich nielen katolíci, ale tiež protestantskí pastori. Ako sú veľmi zlí a neľútostní, nech ukáže jeden príklad: Vo februári tohto roku partizáni zastrelili 37 ročného pastora Suareza Romera, jeho 9 ročnú dcérku Nubiu, ako aj 27 ročnú Cecíliu Guevaru. Partizáni prišli do domu pastora v obci Divino Nino, kde viedol kresťanské spoločenstvo a mal obchod. Staral sa o ženu, tri malé deti a starších rodičov. Partizáni boli zlí na pastora, lebo im nechcel dávať úplatky. Do dnešného dňa nebolo možné chytiť vrahov.

Modlime sa za biskupov a kňazov unášaných a zabíjaných v Kolumbii.


Piaty desiatok sa modlíme za seba, za našu rodinu, za posilnenie našej viery.

V Kolumbii bolo od roku 2000 zavraždených viac ako 100 pastorov a cirkevných pracovníkov.

(Bogota 14. 5. 2009) Kresťanský manželský pár bol zastrelený v Kolumbii. Dvaja muži vtrhli do domu  Emilse Maria del Carmen a José Rodrigueza v Araucau. Žena bola postrelená osemkrát a jej manžel šesťkrát. Obaja zomreli neskôr v nemocnici. Prežili po nich tri deti: ich deväť ročný syn Heydi, dvojročný Ambar a dvojmesačný Juan José. Pred rokmi mali spojenie s ľavicovými skupinami. José Rodriguez mal na starosti bojovníkov, potom sa stal kresťanom. Tiež Emilse bola aktívna pri povstalcoch a opustila skupinu až vďaka jej premene. Ich rodiny hovoria, že dôvodom ich zabitia bolo ich vedúce postavenie v kresťanskom spoločenstve.

24. septembra 2001 uniesli slovenského misionára v Kolumbii Pavla Sochuľáka:

"V Kolumbii zajali slovenského kňaza a misionára z rehole verbistov Pavla Sochuľáka. Povstalci v nedeľu zastavili autobus smerujúci od hôr k hlavnému mestu Bogota a okrem misionára uniesli aj ďalších ľudí. Za akciou zrejme stojí Národná oslobodzovacia armáda." Táto správa vzbudila v septembri na Slovensku veľký ohlas. Do povedomia slovenskej verejnosti sa začala dostávať vzdialená Kolumbia, nepoznaná tragédia občianskej vojny a v konečnom dôsledku i práca misionára. Tvrdá, nebezpečná, s nasadením života.

Z rozhovoru s Pavlom Sochuľákom:

A čo to tvoje zajatie?

V septembri sa napäté vzťahy medzi vládou a ostatnými vojenskými skupinami ešte vyostrili. Vykopali vojnovú sekeru a začali útočiť na všetko a na každého. Ja som sa prepravoval autobusom, ktorý prepadli. Zobrali troch rukojemníkov, medzi inými aj mňa. Začal som s diplomatickým odporom, ale keď na vás mieria samopalom, tak sa vyjednávať nedá.

Pomáha ti viera v Boha?

Keď som zo zajatia vyviazol živý, mnohí, ktorí ma videli, hovorili: “Teba ten Boh musí ma rád.”

V Kolumbii je vojna už vyše 40 rokov. Prednedávnom sa vojnové podmienky ešte zhoršili. Nie si deprimovaný z toho, že to nemôžeš zmeniť, nemôžeš pomôcť?

Ale ja predsa môžem pomôcť. Čo je úlohou kňaza, misionára? Kolumbijčania v nás vidia nádej, pomoc, možno i určitý druh osvety. Naša práca je postupná transformácia, vychovávať ľudí. Nejde však o generácie, iba o jednotlivcov. Generácie totiž vychováva vojenské

prostredie, ktoré je veľmi silné. Štyridsať rokov vojny je v ľuďoch tak zakorenených, akoby to bola prirodzená súčasť života a vývoja spoločnosti.  Veď mnohí by bez vojny už ani nevedeli žiť. Nevedia pracovať. Vojna vytvorila bezprávny, svojím spôsobom anarchistický

štát. Ak niečo potrebujú, tak si to ukradnú. Tak isto je to s pestovaním koky. Vláda to môže zakazovať. Lenže mnohým táto droga sprostredkúva výborný zárobok. Oni nemajú vôbec záujem o to, aby sa niečo zmenilo.

Čítaj viac: Klikni sem. Klikni sem.