Pôst 2014 so sv. Otcom Františkom

Štyridsiate deviate zamyslenie - 21. apríla - Veľkonočný pondelok

Krst, ktorým sme Božími deťmi, a Eucharistia, ktorá nás zjednocuje s Kristom, sa musia premietnuť do života. Uživotniť v postojoch, správaní, gestách a životných voľbách. Milosť obsiahnutá vo veľkonočných sviatostiach predstavuje nesmierny potenciál osobnej bytostnej obnovy aj obnovy života rodín a spoločenských vzťahov. Ale všetko prechádza ľudským srdcom: ak sa otvorím pre dotyk milosti vzkrieseného Krista  a ak mu dovolím zmeniť nejakú moju nedobrú vlastnosť, škodlivú pre mňa i pre druhých - vtedy umožňujem Kristovmu víťazstvu zakoreniť sa v mojom živote so stále blahodarnejším ovocím. Toto je moc milosti. Bez nej nezmôžeme nič.

(Raduj sa nebies Kráľovná, 1. 4. 2013)

 Klikni sem

 

 

 

 

Štyridsiate ôsme zamyslenie - 20. apríla - Veľkonočná nedeľa

 

Zmŕtvychvstanie. Aký zmysel má pre nás táto udalosť? Znamená, že Božia láska je mocnejšia ako zlo i ako samotná smrť; že Božia láska môže premeniť náš život a dať zakvitnúť púšti v našom srdci. Boh túži rozšíriť túto dobrú správu: „Ježišovým zmŕtvychvstaním ti svitla nádej. Už nie si pod vládou hriechu a zla. Zvíťazila láska, zvíťazilo milosrdenstvo!“

(Urbi et Orbi 31. 3. 2013)

 

Štyridsiate siedme zamyslenie - 19. apríla - Biela sobota

Fiodor Michajlovič Dostojevskij vo svojom diele Idiot dáva svojmu hlavnému hrdinovi kniežaťu Myškinovi, stojacemu pred obrazom Krista v hrobe od Hansa Holbeina mladšieho, tieto slová: „Ten obraz by mohol niekoho obrať o vieru.“ Obraz totiž veľmi naturalisticky vykresľuje deštruktívne účinky smrti na Kristovom tele. A predsa práve rozjímaním o Ježišovej smrti sa viera posilňuje a dostáva prenikavé svetlo, keď sa javí ako viera v jeho nezlomnú lásku k nám, schopnú podstúpiť smrť, aby nás spasila. V túto lásku, ktorá necúvla pred smrťou, aby prejavila ako veľmi ma miluje, je možné veriť. Jej totálnosť víťazí nad každým podozrením a umožňuje nám plne sa zveriť Kristovi.

(Encyklika Lumen Fidei, 16)

 

Štyridsiate šieste zamyslenie - 18. apríla - Veľký piatok

Kríž nie je o porážke a zlyhaní. Paradoxne vypovedá práve o tej smrti, ktorá znamená život a ktorá plodí život. Pretože vypovedá o láske vteleného Boha – a láska nielenže nezomiera, ale premáha zlo i smrť. Kto dovolí, aby sa naňho zahľadel ukrižovaný Ježiš, bude obnovený ako nové stvorenie. Tu teda začína všetko, v skúsenosti premieňajúcej milosti a nezaslúženej lásky, darovanej nám napriek všetkej našej hriešnosti.

(Homília 4. 10. 2013)    

 

Štyridsiate piate zamyslenie - 17. apríla - Zelený štvrtok

Je tu Pánov príklad: on, zo všetkých najvýznamnejší a najdôležitejší, umýva druhému nohy, pretože ten medzi nami, čo stojí najvyššie, musí byť v službe ostatným. Nie je toto znamenie veľmi symbolické? Lebo umytie nôh znamená: som ti k službám. Nejde o konkrétny každodenný úkon umývania nôh, ale symbol vzájomnej pomoci jedného druhému, pomoci vykonanej zo srdca, v duchu radostne prijatej povinnosti. Aj ako kňaz a ako biskup musím byť pripravený, aby som vám slúžil.

(Homília 28. 3. 2013)

 

Štyridsiate štvrté zamyslenie - 16. apríla

Čo dnes znamená pre nás i pre Cirkev, že sme učeníkmi Ježiša - Božieho baránka?  Znamená to veľkú námahu. Vymeniť zlobu za nevinnosť, silu za lásku, pýchu za pokoru, prestíž za službu. Byť učeníkmi znamená nežiť ako v obliehanej pevnosti, ale ako v otvorenom, pohostinnom a solidárnom meste, postavenom hore na kopci. Znamená to nezaujímať uzavreté postoje, ale ponúkať evanjelium všetkým, dosvedčujúc, že život nasledovania Krista nás činí slobodnejšími a  radostnejšími.

(Anjel Pána 19. 1. 2014)

 

Štyridsiate tretie zamyslenie - 15. apríla

Osoba, o ktorej klebetíme, sa stáva tovarom. Ako ľahko upadáme do toho! Neviem prečo, ale klebetenie obsahuje akési temné potešenie. Je to to isté, čo robil Judáš. Vždy, keď sťahujeme z kože druhého človeka, vždy keď klebetíme, konáme rovnako ako on. Keď Judáš zrádzal Ježiša, mal srdce uzavreté, nechápavé, neláskavé, bez postoja priateľstva. Nikdy nehovorme zle o druhých osobách. Lebo keď aj my klebetíme a ohovárame, niet v nás priateľského postoja, všetko sa mení na tovar a my predávame našich priateľov a príbuzných. Prosme vtedy o odpustenie, lebo to robíme im aj samému Ježišovi, pretože on je v tom priateľovi. Prosme o milosť neohovárať nikoho, neklebetiť o nikom. A keď si na niekom všimneme nedostatky, nesnažme sa dosiahnuť spravodlivosť naším jazykom, ale prosme Pána: „ Pomôž mu!“

(Homília 27. 3. 2013)      

 

Štyridsiate druhé zamyslenie - 14. apríla

Judášov egoistický postoj izolovaný vo vlastnej osamelosti prerástol až do zradenia Ježiša. Kto miluje, dáva život ako dar. No osihotený a stále väčší egoista, ustráchaný o vlastný život, končí ako naďalej osamelý zradca. Nikdy však nie je sám ten, kto svoj život daruje z lásky: vždy zostáva súčasťou komunity, rodiny. Ten, kto svoje svedomie uzavrie do vlastného egoizmu, ho napokon celkom stratí. Tak dopadol Judáš, modloslužobník pripútaný k peniazom. Aj kresťan, ktorý sa začne vyčleňovať, odčleňuje aj svoje svedomie od vnímania spoločenstva, od vnímania Cirkvi, od lásky, ktorú daroval Ježiš. No ako hovorí Ježiš, kresťan, ktorý obetuje svoj život a stratí ho, nájde ho a nájde ho vždy odznova, nájde ho v plnosti. Bol to diabol, kto vtedy opanoval Judášovo srdce. Musíme to vysloviť: „ satan je zlý platca! Vždy nás podvedie. VŽDY!“

(Homília 14. 5. 2013)

 

Štyridsiate prvé zamyslenie - 13. apríla

Ježiš nepovedal Judášovi: „Si obyčajný zlodej!“. Trpezlivo a s láskou sa ho snažil pritiahnuť k sebe. Veľký týždeň je príležitosťou myslieť na Božiu trpezlivosť, menovite na Pánovu trpezlivosť s našimi slabosťami a hriechmi. Potvrdením nekonečnej Božej trpezlivosti voči človeku je Ježišova nekonečná trpezlivosť voči Judášovi. Teraz myslime iba na toto: na osobný vzťah k Ježišovi, na jeho trpezlivosť so mnou na ceste môjho života. Potom zo srdca vyjadríme jediné slovo: Vďaka! Vďaka, Pane, za tvoju trpezlivosť!

(Homília 25. 3. 2013)

 

Štyridsiate zamyslenie - 12. apríla

Skúsenosťou svätého Pavla bolo nesenie pokladu viery v hlinenej nádobe. O túto skúsenosť sa delí s nami všetkými, ponúka tento svoj pohľad aj nám ostatným. Neľaká sa pohľadu na hlinenú nádobu, veď poklad nesený v nej spočíva na Ježišovi Kristovi: od Neho prichádza odvaha, smelosť a apoštolská horlivosť.

(Posolstvo 25. 2. 2004)

 

 

Tridsiate deviate zamyslenie - 11. apríla

Roztrhnite si srdcia a nie šaty. Vráťte sa k svojmu Bohu a Pánovi s otvoreným srdcom. Toto silné a podnetné pozvanie platí pre všetkých bez výnimky. Roztrhni si srdce a nie šaty formálneho, farizejského, neplodného pokánia. Roztrhni si srdce a nie šaty formálnej úcty a pôstu, ktorý ťa napokon dokonca uspokojuje. Roztrhni si srdce a nie šaty povrchnej modlitby sústredenej na seba, ktorá nedosahuje najhlbšie vnútro tvojho života, nedotknutého a uzatvoreného pred Božím impulzom.

(Homília 13. 2. 2013)

 

Tridsiate ôsme zamyslenie - 10. apríla

Aj my sme ten zástup z Evanjelia, Pán aj nám ticho vysvetľuje tajomstvo Eucharistie. A vždy znovu nám opakuje, že nasledovať ho znamená vyjsť zo seba a zmeniť ponímanie svojho života nie ako vlastníctva, ale ako života darovaného Bohu a ľuďom. Eucharistia nás vedie od bytia masy k bytiu spoločenstva, od anonymity k osobnému zdieľaniu. Eucharistia je sviatosťou zdieľania, ktorá nás vyvádza z individualizmu do putujúceho spoločenstva.

(Homília 30. 5. 2013)

 


Tridsiate siedme zamyslenie - 9. apríla

Boh Zmluvy neodvoláva to, čo raz prisľúbil: vo veci dobra svojich detí je neodbytný. Keď už my strácame trpezlivosť, on začína čakať a necháva v nás jemnocitne znieť svoje milujúce otcovské slovo.

(Pôstne posolstvo 21. 2. 2007)

 

Tridsiate šieste zamyslenie - 8. apríla

Nebuďte smutní, kresťan nesmie byť taký! Nenechajte sa nikdy odradiť! Veď naša radosť nepochádza z vlastnenia množstva vecí, ale zo stretnutia s osobou – Ježišom medzi nami. Naša radosť sa rodí z vedomia, že s ním nikdy nie sme opustení, ani v ťažkých chvíľach, ani vtedy, keď nás na ceste životom stretáva veru nemálo zdanlivo neprekonateľných problémov a prekážok! V takýchto chvíľach sa zvykne so svojimi zákernými slovami prikrádať diabol maskovaný za anjela. Nepočúvajte ho! Nasledujme Ježiša! My nasledujeme a sprevádzame Ježiša vediac, že to on nás sprevádza, nesúc nás na svojich pleciach: v tom spočíva naša radosť a nádej, ktorú máme ponúknuť tomuto nášmu svetu. Prosím vás, nedajte si zobrať nádej, je to dar od Ježiša!

(Homília 24. 3. 2013)

 

Tridsiate piate zamyslenie - 7. apríla

Evanjelium nám predstavuje epizódu s cudzoložnou ženou, ktorú Ježiš zachránil pred rozsudkom smrti. Oslovuje nás Ježišov postoj. Nepočujeme slová opovrhnutia, ani odsúdenia, iba slová milosrdnej lásky a pozvania k obráteniu: „ Ani ja ťa neodsudzujem, teraz choď a viac nehreš.“ Nuž, bratia a sestry, tvár Boha je tvárou milosrdného otca. Pomysleli ste niekedy na trpezlivosť Boha voči každému z nás? Na jeho milosrdenstvo, že vždy má trpezlivosť s nami, že nám rozumie a vytrvalo čaká? Čaká neúnavný vo svojom odpúšťaní, ak sa k nemu dokážeme vrátiť s kajúcim srdcom.

(Anjel Pána 17. 3. 2013)

 

Tridsiate štvrté zamyslenie - 6. apríla

Predstavujem si Ježiša, ako plače pred hrobom priateľa Lazára. Alebo trpký vzlykot Petra, čo po zapretí Ježiša stretáva jeho milosrdný a láskyplný pohľad. Alebo otca očakávajúceho márnotratného syna, ktorému hneď po jeho zahliadnutí beží ďaleko v ústrety. Predstavujem si aj Pannu Máriu, sprevádzajúcu Ježiša až pod kríž. Sme aj my schopní takejto pozornej a starostlivej lásky? Veríme v lásku voči Bohu a ostatným ľuďom? Alebo sme v tomto smere nominalisti, neveriaci v reálny obsah ušľachtilých pojmov? Nech naše slová nie sú abstrakciou v zmysle iba vec pre vec, lebo veď stretávame hneď vedľa seba konkrétneho brata a sestru! Dokáže nás znepokojiť jeho núdza? Alebo zostávame uzatvorení sami do seba, do našich komunít, často skôr komótnych ako ozaj komunitných? Nežijeme niekedy v panelákoch či komunitách bez poznania ľudí ako našich blížnych hneď vedľa nás? S bolesťou myslím na staromládenecké maniere zasvätených osôb bez duchovnej plodnosti. Ale starostlivá a pozorná láska nás pobáda vykročiť smerom k druhému človeku nečakajúc, kedy on sám poprosí o pomoc. Láskyplná starostlivosť nám získa pastoračnú účinnosť. O nej si sami sebe položme otázku: aké je ovocie mojej duchovnosti, ovocie mojej pastorácie?

(Homília 28. 8. 2013)

 

Tridsiate tretie  zamyslenie - 5. apríla

Prosíme Pána, aby nás naplnil mocou svojho zmŕtvychvstania a ukázal svetu plnosť nového života. Lebo po Ježišovom zmŕtvychvstaní začína nový život - práve o ňom sa Ježiš rozprával s Nikodémom. Mal sa narodiť zhora, začať odznovu. Učený Nikodém sa pýtal, ako sa človek môže narodiť znova; po návrate do lona matky? Ježiš však hovoril o inej dimenzii, o narodení zhora, čiže narodení z Ducha. Ide o nový život prijatý v krste, aby sa potom ďalej rozvíjal.

(Homília 9. 4. 2013)

 

Tridsiate druhé  zamyslenie - 4. apríla

Boží Syn prišiel medzi nás v našom ľudskom tele a zdieľal s nami radosti a bolesti, víťazstvá i prehry nášho jestvovania. Až po výkrik kríža, keď to všetko prežíval cez vernú lásku k Otcovi oslovovanému: „ Abba, Otecko.“ To svedčí o neuveriteľnej láske Boha voči každému človeku, ktorému priznáva neoceniteľnú hodnotu. Preto je každý z nás pozvaný osvojiť si Ježišov milujúci pohľad a jeho rozhodnutie pre lásku, prijať jeho spôsob bytia, myslenia, konania.

(List Scalfarimu 4. 9. 2013)

 

Tridsiate prvé  zamyslenie - 3. apríla

Spoveď nie je ani sedenie u psychiatra, ani pobyt v mučiarni. Ale priznanie pred Bohom: som hriešnik. Nech je pre nás vzorom múdrosť detí, ktorá niekedy ďaleko presahuje získanú múdrosť dospelých. Deti nikdy nehovoria všeobecne, vedia veru byť veľmi konkrétne vo svojej jednoduchej pravdivosti. My dospelí však hľadáme všemožné úniky v snahe zakrývať naše úbohosti. No prežiť zahanbenie pred Bohom - to je veľká milosť. Veď schopnosť povedať v rámci sviatosti zmierenia: „Hanbím sa,“ to skutočne otvára naše srdce Pánovmu odpusteniu.

(Homília 25. 10. 2013)

 

Tridsiate zamyslenie - 2. apríla

"Nech nám Pán Ježiš, ktorý posvätil svojimi štyridsiatimi dňami na púšti naše pôstne putovanie, pomôže živiť sa ako On každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst. Nech nás Panna Mária ochraňuje a sprevádza v tejto príprave na Veľkú noc."

(List kňazom a zasväteným osobám 15. 2. 2006)

 

Dvadsiate deviate zamyslenie - 1. apríla

"Ježiš káže ako ten, ktorý má autoritu a moc. Uzdravuje, povoláva učeníkov nasledovať ho, odpúšťa. Toto všetko mohol v Starom Zákone len a len Boh. Viac ráz opakovaná otázka o Ježišovej identite v Evanjeliu svätého Marka : " Kto je tento?", vyplýva z autority a moci odlišnej od autority a moci tohto sveta. Lebo sa nezameriava na nadvládu nad ostatnými ľuďmi, ale na službu druhým, obdarovaným takto slobodou a plnosťou života."

(List Scalfarimu 4. 9. 2013)

 

Dvadsiate ôsme zamyslenie - 31. marca

"Pasca, ktorá nás paralyzuje, spočíva v presvedčení o nemožnosti zlepšiť určité situácie. To je ťažké pokušenie! Pokušenie zdĺhavo rozvažovať, či vôbec má zmysel snažiť sa o zmenu toho všetkého. Môžeme vykonať čosi v záujme tejto situácie? Oplatí sa pokúsiť sa o to vo svete, ktorý aj tak pokračuje v maškaráde plnej ignorancie a výhovoriek? Keď napokon vidíme skutočnosť jasne a snažíme sa konať, ohlási sa hriech, zraňujúci so všetkou svojou ničivou silou našej telesnosti..."

(Homília 13. 2. 2013)

 

Dvadsiate siedme zamyslenie - 30. marca

"Ježišovo pomazanie, ktoré na nás spočinulo spolu s jeho spásonosnou účinnou mocou, máme prežívať vnútorne. Lebo na perifériách života je toľko utrpenia, preliatej krvi, zaslepenosti túžiacej po uzdravení, otrokov toľkých zlých pánov... Nie, skúmanie seba a opakované analýzy seba nie sú tou pravou cestou k Pánovi: kurzy svojpomoci môžu byť v živote užitočné, no prežívanie nášho kňazského života od jedného kurzu k druhému a od jednej metodiky k druhej vedie k pelagianizmu, ktorý podceňuje pôsobenie Božej milosti. Tá sa totiž aktivizuje a umocňuje priamo úmerne viere, s akou vychádzame zo seba, darujúc druhým seba i Ježišovo evanjelium."

(Homília 28. 3. 2013)

 

Dvadsiate šieste zamyslenie - 29. marca

Evanjelium predkladá dva typy modlitby: farizejovu falošnú a mýtnikovu autentickú. Farizej stelesňuje postoj, zameraný namiesto vďačnosti za dobrodenia milosrdného Boha predovšetkým na vlastné uspokojenie. Farizej pokladá sám seba za poriadneho a spravodlivého, na čo je aj patrične hrdý, súdiac z vysokého piedestálu všetkých ostatných. Na rozdiel od neho mýtnik neznásobuje slová, lebo jeho striedma a pokorná modlitba je preniknutá vedomím vlastnej nehodnosti a mizérie. Toto je ten človek, ktorý naozaj uznáva potrebu odpustenia od milosrdného Boha. Kým sa teda mýtnikova modlitba - ako modlitba chudobného - páči Bohu a dosahuje nebesá, modlitbu farizeja ťaží balast márnivosti.

(Homília 27. 10. 2013)

 

Dvadsiate piate zamyslenie - 28. marca

Ježiš je Synom Boha, ktorý je láska. A ktorý celou svojou osobnosťou chce, aby sa skutočne každý človek sám objavil ako jeho ozajstné dieťa, a žil tak. Pre kresťanskú vieru to nachádza svoje potvrdenie v tom, že Ježiš vstal z mŕtvych. Nie pre zdôraznenie triumfu nad odmietajúcimi, ale na dôkaz Božej lásky mocnejšej ako smrť. Sila Božieho odpustenia premáha každý hriech, preto sa oplatí obetovať vlastný život až do konca ako svedectvo o nesmiernosti tohto daru.

(List Scalfarimu 4. 9. 2013)

 

Dvadsiate štvrté zamyslenie - 27. marca

Ako teda máme po kresťansky kráčať cestou, na ktorej nás stretajú pokušenia? Keď sa na nám do cesty postaví diabol, aby nás znepokojoval? Na Ježišovom víťazstve nad zlom a diablom nemožno mať iba polovičatú účasť. On sám hovorí: buď si so mnou, alebo proti mne; kto nie je so mnou, ten je proti mne. A kto nezhromažďuje, ten rozhadzuje. Ježiš prišiel pre celé ľudstvo, aby zničil diablovo dielo a aby nás oslobodil z jeho otroctva.

(Homília 11. 10. 2013)

 

Dvadsiate tretie zamyslenie - 26. marca

Niektorí vravia: „ Ja sa predsa spovedám priamo Bohu.“ Nuž, ozaj pohodlné riešenie, čosi ako spoveď cez e-mail, však? Ďalekému Bohu niečo iba oznámim. Žiaden rozhovor medzi štyrmi očami, žiadne stretnutie z tváre do tváre. Ďalšia skupina kresťanov sa zasa spovedá len tak abstraktne a nekonkrétne. Čiže vôbec.

(Homília 25. 10. 2013)

 

Dvadsiate druhé zamyslenie - 25. marca

"Mária vie počúvať Boha. No pozor: to nie je obyčajné povrchné vypočutie, ale pozorná, ochotná a prijímajúca otvorenosť voči Bohu. Nie ako naša občasná rozptýlenosť pred Pánom alebo ľuďmi: počujeme síce slová, ale nepočúvame ich ozajstne. No Mária je pozorná, sústredene načúva Bohu. Načúva aj realite, okolnostiam svojho života, konkrétnym skutočnostiam, idúc do hĺbky k ich pravému zmyslu. To platí aj pre náš život: treba načúvať znejúcemu Božiemu hlasu v každodenných skutočnostiach s pozornosťou voči ľuďom a udalostiam. Pretože Pán, stojac vo dverách nášho života, klope mnohými spôsobmi, nastavuje nám do našej cesty znamenia a dáva nám schopnosť všimnúť si ich. Mária je matkou pozorného načúvania Bohu a rovnako pozorného vnímania životných udalostí."

(Príhovor 31. 5. 2013)

 

Dvadsiate prvé zamyslenie - 24. marca

"Sme ako apoštoli v Evanjeliu: často upätí na svoje istoty, ustrnutí v spomienkach nad hrobmi zosnulých, čo akoby len prežívali v historickej pamäti na spôsob významných osobností. My sa však bojíme Božích prekvapení v našom živote! On nás však prekvapuje vždy, už je raz taký. Neuzatvárajme sa pred všetkým tým novým, čím chce Boh obohatiť náš život. Často sme zmorení, smutní, preťažení ťarchou vlastných hriechov, už-už sa vzdávame. Neuzatvárajme sa do seba, nestrácajme dôveru, nikdy nerezignujme: niet situácií, ktoré by Boh nemohol zmeniť; niet hriechu, ktorý by nemohol odpustiť, ak sa mu otvoríme."

(Homília 30. 3. 2013)

 

Dvadsiate zamyslenie - 23. marca

Nová evanjelizácia vyzýva k odvahe kráčať proti prúdu, obrátiť sa od modiel k jedinému pravému Bohu. Nemôže súčasne používať iný jazyk ako jazyk milosrdenstva, najprv činmi i postojmi, a potom slovami. Každý pokrstený je Christoforus – nositeľ Krista, ako hovorievali starokresťanskí svätí otcovia. Kto stretol Krista, ako tá Samaritánka pri studni, nemôže si podržať túto skúsenosť len pre seba. Pýtajme sa všetci: „Cíti ten, kto nás stretáva, vrúcnosť viery z nášho života? Vidí na našej tvári radosť zo stretnutia s Kristom?“

(Príhovor 14. 10. 2013)

 

Devätnáste zamyslenie - 22. marca

Zaujímavé - Boh je plný radosti! Akej radosti? Potešením Boha je odpúšťať! Je to radosť pastiera nachádzajúceho svoju ovečku; radosť ženy nachádzajúcej stratený peniaz; radosť otca prijímajúceho strateného syna, ktorý zomrel a vrátil sa živý do Otcovho domu. V tom je celé, naozaj CELÉ evanjelium, celé kresťanstvo! Všimnite si však: to nie je iba sentimentalita a akési konformné dobráctvo! Naopak, iba milosrdenstvo má skutočne silu zachrániť človeka i svet pred rakovinou hriechu, morálneho i duchovného zla. Iba láska vie vyplniť v srdci človeka tú priepastnú prázdnotu zla, ktorú v ňom a dejinách sveta otvára samo zlo.

(Anjel Pána 15. 9. 2013)

 

Osemnáste zamyslenie - 21. marca

Pane, daj nám všetkým svoju milosť a silu, aby sme boli hlboko zjednotení s Kristom, ktorý je uholným kameňom, pilierom a oporou nášho života i života celej Cirkvi. Aby sme boli jej živými kameňmi, o to sa modlíme vedení Kristovým Duchom.

(Katechéza, 26. 6. 2013)

 

Sedemnáste zamyslenie - 20. marca

„Je to Boží plán, aby sme sa všetci dokázali podeliť o dobrá zeme; aby nikto nemusel čeliť neľudským životným podmienkam, aby nezostal bez jedla, aby nezomrel pre nemožnosť dostať sa k lekárovi. Žiaľ, je to práve osobný a spoločenský hriech, čo dnes bráni Božiemu snu stať sa realitou.“

(Pôstne posolstvo, 6. 2. 2008)

 

Šestnáste zamyslenie - 19. marca

Ľudí, ktorí počuli dvanásťročného Ježiša v chráme odpovedať na otázky učiteľov, zachvátil úžas. S nimi aj Jozefa a Máriu po trojdňovom hľadaní Ježiša. Prvým ovocím vypočutého Božieho slova je teda úžas, spôsobený dotykom toho Božského. Ide o prekvapenie prinášajúce radosť, ba viac ako radosť: veď práve vtedy sa do nášho srdca zasieva Božie slovo.

(Homília 8. 6. 2013)

 

Pätnáste zamyslenie - 18. marca

„Pre mňa sa viera zrodila zo stretnutia s Ježišom. Osobné stretnutie, ktoré sa dotklo môjho srdca a dalo môjmu životu smer a nový zmysel. A toto stretnutie umožnil zároveň život v spoločenstve viery, v ktorom som žil a vďaka ktorému som našiel prístup k pochopeniu Svätého písma a k novému životu, prýštiacemu z Ježiša prostredníctvom sviatostí. Prístup k bratskému spoločenstvu so všetkými ľuďmi, tiež k službe chudobným, ktorí sú ozajstným obrazom Pána. Bez Cirkvi by som nemohol stretnúť Ježiša, hoci si uvedomujem, že nesmierny poklad viery sa uchováva v krehkých hlinených nádobách nášho človečenstva.“

 (List Scalfarimu 4. 9. 2013)


Štrnáste zamyslenie - 17. marca

„Nie je jednoduché odovzdať sa tajomným hlbinám Božieho milosrdenstva, ale aj tak to musíme urobiť! Niekto povie: "Otče, keby ste poznali môj život, nehovorili by ste tak, urobil som hrozné veci!" Tým skôr! Tým skôr poteš Ježiša, že mu všetko vyrozprávaš! On zabudne, má naozaj zvláštnu schopnosť zabúdať. Zabudne, pobozká ťa, objíme a len povie: "Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš." Boh sa NIKDY neunaví odpúšťať, to skôr my sa unavíme prosiť o odpustenie. Prosme o milosť, aby sme neustali v týchto prosbách o odpustenie.“

(Homília 17. 3. 2013)

 

Trináste zamyslenie - 16. marca

Aj medzi nami sa prejavuje nepoddajnosť Duchu Svätému. Ba povedzme to na rovinu: Duch Svätý je pre nás nepríjemný. Pretože nás pohýna, aby sme sa rozhýbali a vykročili, pohýna Cirkev, aby kráčala dopredu. Ale my sme ako Peter pri Premenení Pána: "Ach, Pane, dobre je nám tu takto pospolu!" To je hlavné, mať sa príjemne, mať Ducha Svätého takého skroteného, upokojujúceho. To však nejde, veď on je onen prichádzajúci a odchádzajúci vánok, o ktorom nevieme, odkiaľ a kam ide. To je Božia sila, ktorá nás utešuje a je zdrojom sily na to, aby sme kráčali ďalej. Kráčať ďalej vpred!“

(Homília, 16. 4. 2013)

 

Dvanáste zamyslenie - 15. marca

„Aj my sa koľkokrát stávame nepriateľmi druhých, keď si neprajeme ich dobro. No Ježiš nás vyzýva milovať nepriateľov - čo vôbec nie je ľahké! Neraz si myslíme, že Ježiš žiada priveľa; že toto treba prenechať posväteným sestrám v klauzúre, či iným posväteným osobám, a že v normálnom živote je to nemožné. Ale predsa len to musí byť možné! Sám Ježiš hovorí: "Konajte takto, lebo inak nie ste kresťanmi, ale mýtnikmi a pohanmi.“

(Homília, 18. 6. 2013)

 

Jedenáste zamyslenie - 14. marca

Je nebezpečné pokladať seba za spravodlivých, ale ostatných súdiť. Súdime aj Boha v domnení, že by namiesto odpustenia mal trestať hriešnikov a súdiť na smrť. Tým riskujeme, že zostaneme vymknutí z Otcovho domu! Podobne ako ten starší brat z podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý sa namiesto radosti z návratu brata hneval na otca, že ho prijal a vystrojil mu oslavu. Ak v našom srdci niet milosrdenstva a radosti z odpúšťania, nemáme spoločenstvo s Bohom, hoci by sme aj dodržiavali všetky prikázania. Je to predovšetkým láska, čo prináša spásu, nie iba plnenie povinností.

(Anjel Pána, 15. 9. 2013)

 

Desiate zamyslenie - 13. marca

Spoveď nie je posedenie u psychiatra, ale vyznanie Pánovi: " Som hriešnik." Vyspovedať sa značí kráčať v ústrety láske Ježiša Krista, s úprimným srdcom a s priezračnosťou dieťaťa. Vyspovedať sa je počin odvahy zahanbiť sa. A potom prijať zmierenie ako Boží dar. Treba mať odvahu neskrývať hriechy, pomenovať ich pravým menom.

(Homília, 25. 10. 2013)
 

Deviate zamyslenie - 12. marca

Ako často prahneme po slovách Toho, ktorý je Láska: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?" Problémy a každodenné starosti nás chcú uväzniť do nás samých, do smútku a zatrpknutosti - a to je smrť. Tam nehľadajme Toho, kto je živý! Preto dovoľ Ježišovi vstúpiť do tvojho života, prijmi ho ako dôverného priateľa. On je život! Ak si bol doteraz od neho ďaleko, urob aspoň krôčik - a on ťa prijme s otvorenou náručou. Ak si ľahostajný, odváž sa riskovať - nesklameš sa! Ak sa ti zdá ťažké nasledovať ho, neboj sa mu odovzdať! Môžeš si byť istý, že chce stáť stále bližšie pri tebe a že ti chce darovať pokoj, ktorý hľadáš. Obdaruje ťa silou žiť, žiť podľa jeho vôle.

(Homília, 30. 3. 2013)

 

Ôsme zamyslenie - 11. marca

Aj my patríme k tomu ľudu, ktorý na jednej strane túži počúvať Ježiša, a na druhej strane sa zavše kochá v ubližovaní druhým a v ich odsudzovaní. No Ježišov odkaz znie: "Milosrdenstvo!" Práve toto Pánovo posolstvo je pre mňa najmocnejšie: "Milosrdenstvo!" On sám to predsa povedal: " Neprišiel som za spravodlivými; spravodliví sa ospravedlnia sami. Ja som prišiel ku hriešnikom."

(Homília, 17. 3. 2013)

 

 

Siedme zamyslenie - 10. marca

Naším sebectvom, nepoctivosťou a ľahostajnosťou môžeme mnohých odsúdiť na celoročné živorenie v nedobrovoľnom pôste, na nútené sebazapieranie. Buďme si však istí: toto nie je Boží plán pre Božie deti. Otec Ježiša Krista nechce bolesť. Nechce utrpenie ani smrť toľkých ľudí od hladu alebo z opustenosti. Božím snom je, aby sme všetci žili v spoločenstve a solidarite.

(Pôstne posolstvo, 6. 2. 2008)

 

Šieste zamyslenie - 9. marca

Spomeňme si na pokúšanie Ježiša na púšti. Tri démonické návrhy ho mali zviesť z pravej cesty spočívajúcej v službe, poníženosti, láske. Láske uskutočňovanej vlastným životom. Na tri pokušenia odpovedá Ježiš: Nie, toto nie je moja cesta. Lebo cesta Ježiša Krista vedie cez poníženosť, skromnosť a pokoru. Ak ťa tvoje myšlienky a túžby vedú takouto cestou služby druhým, je to Ježišova cesta. No ak by si mal kráčať v sebauspokojení, márnivosti, pýche a teoretizovaní, to veru nie je Ježišova cesta.

(Homília, 7. 1. 2014)

 

Piate zamyslenie - 8. marca

 "Pomyslite na to osočenie Ježiša po Matúšovom povolaní: "Tento chodí s hriešnikmi!" Ale veď on k nám prichádza práve vtedy, keď uznávame svoju hriešnosť. No nepoznáme Pánovo srdce a nikdy nespoznáme radosť z dotyku jeho milosrdenstva, pokým sme ako onen chválenkársky farizej pred oltárom, čo ďakoval za svoju bezúhonnú odlišnosť od ostatných. A pokým nebudeme ako ten mýtnik vzadu pri dverách."

(Homília, 17. 3. 2013)

 

Štvrté zamyslenie - 7. marca

"Pôst je privilegovaným časom. Je šancou otvoriť našu krehkosť vplyvu Božej milosti. Šancou zakúsiť nehu Boha Otca. Je to čas učeníkov, pretváraných prejavmi Otcovej blízkosti k nám. Takto nás Pán usmerňuje, aby sme sa znovu stretli s našimi bratmi a sestrami, najmä tými najmenšími, opustenými."

(List kňazom a rehoľníkom,13. 2. 2013)

 

Tretie zamyslenie - 6. marca

"Veľký pôst nás pozýva plakať a zhodiť všetky masky, nech sa ukáže holá pravda. Pozýva nás prehĺbiť si svoju nádej a vysloviť áno. Pozýva nás nasadiť sa - aj za cenu obetí - za zveľadenie spoločnosti. Pozýva zrieknuť sa falošných úsmevov, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku." (Homília, 6. 2. 2004)

 

Druhé zamyslenie - Popolcová streda 5. marca

Poznačenie znakom popola nám pripomína, kto vlastne sme. Všetci - starší či mladší bez rozdielu - skončíme rovnako, ako popol. Napriek tomu nám všetkým vnútorný hlas pripomína: „Narodil si sa pre niečo iné a väčšie ako sa premeniť na popol. Narodil si sa pre jedno stretnutie, pre naplnenie srdca pri stretnutí s Ježišom Kristom." Naozaj, prijatím popola sa každý z nás pýta: Čo hľadám v živote ja? Nehľadám iba kdesi na povrchu? Hľadám stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré vedie k plnosti, alebo sa len tak nezmyselne potulujem? Čo je to jediné šťastie, ktoré nemôžem stratiť? Niekto namietne: „Otče, ale všetci v spoločnosti sa predsa takto správajú, človek nemôže ísť proti prúdu..." Odpovedám: „Je to pravda, niekedy ťa okolité prostredie ťahá dole. Chceš však vzlietnuť za posolstvom Ježiša Krista a už teraz žiť v plnosti? Alebo chceš žiť len tak na povrchu pre obyčajné hlúposti?"            

Homília 6. 2. 2004

 

Prvé zamylsenie - 4. marca

Niektorí sa postia, aby schudli a boli vo forme. Iní preto, že ani nemajú inú možnosť, ako sa postiť nepretržite. Pôst ako prorocké gesto pripomína, že hmotné dobrá nemôžu byť jediným cieľom kresťana. Bohu sa páči pôst vedúci k hlbšiemu záväzku voči hodnotám Božieho kráľovstva: spravodlivosti, láske, mieru a solidarite. Pokánie je okrem zadosťučinenia za naše hriechy zároveň konkrétnym vyjadrením solidarity s trpiacimi. Zrieknutie sa pozemského chleba na niekoľko hodín a znášanie pocitu hladu nám pripomína, že skutočným Chlebom je Kristus a jeho Slovo. Učí nás precítiť slabosti tých, ktorí sú nútení postiť sa celoročne. Pôstom sa máme stať vnímavejšími a milosrdnejšími voči bolestiam druhých, ochotnejšími zaviazať sa, že im budeme pomáhať.

Pôstne posolstvo 6. 2. 208

 

 

4. marca

 

 

 

 

Aj my sme ten zástup z Evanjelia, Pán aj nám ticho vysvetľuje tajomstvo Eucharistie. A vždy znovu nám opakuje, že nasledovať ho znamená vyjsť zo seba a zmeniť ponímanie svojho života nie ako vlastníctva, ale ako života darovaného Bohu a ľuďom. Eucharistia nás vedie od bytia masy k bytiu spoločenstva, od anonymity k osobnému zdieľaniu. Eucharistia je sviatosťou zdieľania, ktorá nás vyvádza z individualizmu do putujúceho spoločenstva.

(Homília 30. 5. 2013)

 

 

 

Boh Zmluvy neodvoláva to, čo raz prisľúbil: vo veci dobra svojich detí je neodbytný. Keď už my strácame trpezlivosť, on začína čakať a necháva v nás jemnocitne znieť svoje milujúce otcovské slovo. (Pôstne posolstvo 21. 2. 2007)