Kardinál Amato v Bratislave vyhlásil dona Titusa Zemana za blahoslaveného

  • Vytlačiť

Vatikán/Slovensko 30. septembra – Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angelo Amato dnes v bratislavskej Petržalke vyhlásil za blahoslaveného saleziánskeho kňaza, mučeníka Titusa Zemana. Dňom liturgickej spomienky bl. Titusa Zemana ako patróna duchovných povolaní bude 8. január, deň, keď sa „narodil pre nebo“.

 

Rodák z Vajnor na začiatku komunistickej totality tajne previedol do Talianska dve skupiny bohoslovcov a kňazov, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode ho zatkli a po vykonštruovanom procese odsúdili na 25 rokov väzenia. Počas vyšetrovania i vo väzení bol mučený. Po prepustení s podlomeným zdravím zomrel 8. januára 1968 vo veku 53 rokov.

 

Okrem domáceho bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského pri slávnosti koncelebrovali kardinál Jozef Tomko, apoštolský nuncius Mons. Giacomo Guido Ottonello, hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime, celý slovenský biskupský zbor a stovky kňazov. Medzi 25-tisíc veriacimi prítomnými na priestranstve pred Kostolom Svätej rodiny bola aj rodná sestra dona Titusa a ďalší členovia jeho rodiny.

 

Po tom, ako vicepostulátor don Jozef Slivoň predstavil životné osudy a mučeníctvo Titusa Zemana, pápežský legát kardinál Amato prečítal list pápeža Františka, ktorým ho vyhlásil za blahoslaveného. List, v ktorom Svätý Otec určil za deň liturgickej spomienky bl. Titusa Zemana 8. január, pretlmočil provinciál slovenských saleziánov don Jozef Ižold. Prvým prejavom verejnej úcty k blahoslavenému Titusovi Zemanovi bolo odhalenie jeho obrazu a vystavenie bronzového relikviáru s jeho pozostatkami vedľa oltára.

 

Kardinál Angelo Amato v homílii predstavil bl. Titusa Zemana ako apoštola duchovných povolaní a mučeníka, ktorý stelesnil Kristov príklad lásky k nepriateľom. Pripomenul saleziánsku rehoľnú charizmu, v ktorej má pevné miesto aj mučeníctvo.

 

„Citujúc Písmo, jeden zo svedkov prehlásil: «Nikto nemá väčšiu lásku k Bohu ako ten, čo pri plnom vedomí a neustále dáva svoj vlastný život do služby druhým. Jeho vernosť Cirkvi sa prejavila v príprave budúcej apoštolskej generácie pre mladých.» Jeho láska bola autenticky evanjeliová a tá neberie ohľad na utrpené zlo. Všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša. Je to láska schopná nikdy nevyzradiť mená informátorov, neuviesť do ťažkosti špiónov, ktorí sa dokonca Titusovi, z úcty k nemu, priznali k vlastným aktivitám, ktorými mu ubližovali. Je to láska schopná zo srdca odpustiť prenasledovateľom. Don Titus zvykol hovoriť: «Lepšie je odpustiť a zabudnúť.» Jeden zo svedkov v procese zdôrazňuje: «Skutočnosť, že don Titus odpustil svojim prenasledovateľom, ktorí ho veľmi urážali svedčí o jeho morálnej sile. On je teda svedok tej väčšej lásky, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.»

 

Jednu úvahu venujeme saleziánskemu zafarbeniu Titusovho mučeníctva. Ide o aspekt často opomenutý, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých. Don Bosco často opakoval, že keď salezián zomrie v práci pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mladých hovoril nielen o tom únavnom každodennom mučeníctve, ktorým je pastoračná láska k mladým, ale aj o krvavom mučeníctve. «Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti ráčil pripustiť, hovoril svätec, že niektorí z nás majú podstúpiť mučeníctvo, azda by sme sa preto mali zľaknúť?»

 

A proroctvo dona Bosca sa naplnilo. Mučenícka svätosť je ako doma v mladej saleziánskej kongregácii, ktorá už počíta asi stovku mučeníkov. Okrem kanonizácie z 1. októbra 2000 mučeníkov Mons. Luigiho Versigliu a dona Callista Caravariu, misionárov v Číne, bolo tiež blahorečenie, v roku 1999, dona Józefa Kowalského spolu s piatimi mladými zo saleziánskeho oratória v poľskej Poznani, aj oni boli obeťami protikresťanských diktatúr minulého storočia.

 

V roku 2011 boli blahorečení španielsky salezián José Calasanz Marqués a 31 spoločníkov, mučeníkov, medzi ktorými je 16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 bohoslovcov, dve dcéry Márie Pomocnice a jeden laický spolupracovník. Všetci boli umučení počas španielskeho prenasledovania na konci tridsiatych rokov minulého storočia. Ešte v roku 2007 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Enrique Sáiza Aparicia a 62 spoločníkov, mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 bohoslovcov, 3 ašpiranti, 3 saleziáni spolupracovníci a jeden laický spolupracovník). Aj oni boli zabití z nenávisti voči viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol v neďalekom Maďarsku blahorečený saleziánsky koadjútor István Sándor, aj on umučený počas komunistickej diktatúry.

 

Sú tu ešte ďalšie dva aspekty, ktoré robia mučeníctvo saleziánov originálnym. Predovšetkým je to pastoračná láska, ktorá vedie synov Don Bosca dať život, aby uchránili mladých od zla každej skazenej ideológie. Za druhé, modlitba «da mihi animas» (daj mi duše) spolu s «cetera tolle» (ostatné si vezmi) znamená pre dona Bosca, ako aj pre dona Titusa, záchranu mladých za cenu slobody a života.

 

Zomrieť pre povolania a mučeník za povolania – takto teda možno definovať blahoslaveného Titusa Zemana. On miloval svoje povolanie saleziána a kňaza a túžil po tom, aby aj iní mladí mohli v slobode prežívať svoj sen zasvätenia sa Pánovi. Naším dnešným prianím je, aby znovuvydobytá sloboda, často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a prekračovania zákazov, neumŕtvila a neuhasila ideály tých, ktorí chcú naplno prežívať svoje rozhodnutie nasledovať Krista. Svätí a mučeníci sú najkrajším bohatstvom národa.  

 

Opakujme spoločne: Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás.“

 

Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský sa v závere eucharistickej slávnosti poďakoval Bohu a prostredníctvom kardinála Angela Amata Svätému Otcovi Františkovi za vyhlásenie nového blahoslaveného. Výzvu ku svätosti ako odkaz Titusovho života pre dnešok zhrnul do štyroch slov: vyjsť zo seba, byť chápavým, odvážne zobrať na seba náročné úlohy, byť verným. Poukázal aj na symboliku miesta, na ktorom sv. Ján Pavol II. vyhlásil v roku 2003 bl. Zdenku Schelingovú a bl. Vasiľa Hopka.

 

Hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime, ktorý sa prihovoril v mene saleziánskej rodiny, okrem slov poďakovania vyzval mladých, aby sa nebáli odvážne odpovedať Bohu, keď pocítia jeho dotyk vo vlastnom srdci.

 

„V mene saleziánov dona Bosca a celej saleziánskej rodiny, ďakujeme za dar života nášho spolubrata, blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý bezpochyby je veľkým darom pre celú Cirkev. Ako to vyhlásil pápež František, je to veľký apoštol pre kňazov, zasvätených a povolania. Aj toto bol naozaj skutočný učeník dona Bosca, lebo sa staral o povolania saleziánov, ale i ďalších. Blahoslavený Titus Zeman konal podobne ako don Bosco, ktorý sa staral a vychoval viac ako 2300 mladých pre semináre v Taliansku.

 

Ako to aj čítame tu na prítomnej urne, dostali sme život, aby sme ho darovali. A toto bol aj životný program nášho spolubrata saleziána. Myslím si, že to nás vyzýva, nás zasvätených, zasvätené a kňazov, aby sme žili a darovali svoj život pre povolania. A je to výzva pre všetkých nás kresťanov, ktorí máme žiť svoj život ako dar a darovať svoj život pre druhých, pre dobro druhých.

 

A kým ďakujeme Pánu Bohu za toto všetko, prosíme ho, aby sme vedeli darovať svoj život v našich rodinách pre všetkých, pre druhých. A pozývam všetkých mladých, aby sa nezľakli, keď pocítia, že Boh sa dotýka vášho srdca. Tak ako veril Titus Zeman, že toto je záruka šťastia. Eminencia, prostredníctvom Vás chceme vyjadriť hlbokú vďačnosť pápežovi Františkovi. Hlboké ďakujem aj miestnej Cirkvi, ktorá nás tu obklopuje a dala život Titusovi Zemanovi. Boh nech nás žehná a modlime sa za seba navzájom.“

 

Kardinál Amato pred záverečným požehnaním pripomenul, že blahorečenie je len prvý krok, po ktorom má nasledovať ďalší. Keďže k svätorečeniu je potrebný zázrak, vyzval veriacich, aby ho vymodlili na príhovor bl. Titusa Zemana:

 

„Chcem poďakovať Jeho Excelencii arcibiskupovi, pánu nunciovi a všetkým otcom biskupom aj prítomným kňazom a zvlášť všetkým vám drahí veriaci, ktorí ste urobili túto slávnosť takou radostnou. Ale dnes to nekončí, dnes je začiatok. Blahorečenie je prvý krok pre svätorečenie. A preto, aby sme dospeli k svätorečeniu treba zázrak. Zázrak sa dosiahne cez modlitbu a preto pozývam všetkých vás, aj mojich bratov saleziánov, zosobnených v hlavnom predstavenom, modliť sa veľmi k Titusovi Zemanovi, aby sme dosiahli zázrak.“

 

Proces blahorečenia dona Titusa Zemana sa začal v roku 2010 a 27. februára tohto roku pápež František schválil rozhodujúci dekrét, ktorý otvoril cestu k dnešnej beatifikačnej slávnosti v Bratislave, ktorú v priamom prenose prenášali slovenské katolícke aj verejnoprávne médiá.

 

 

Celá homília kardinála Angela Amata pri slávnosti blahorečenia Titusa Zemana

 

Bratislava, 30. septembra 2017. - Slová, ktorými sa pri pontifikálnej sv. omši prihovoril veriacim pápežský legát kardinál Angelo Amato SDB.

 

Blahoslavený Titus Zeman SDB (1915 – 1969)

 

1. Pápež František nedávno povedal, že „najkrajšie bohatstvo, aké môže mať národ, je bohatstvo svätých“. A Slovensko sa môže pochváliť nádhernou korunou svätých a mučeníkov, ktorí sú v dejinách odvážnymi svedkami Krista.

Nešťastná komunistická diktatúra v minulom storočí premenila vašu vlasť na smutný väzenský tábor. Nenávisť bola obrátená predovšetkým na Cirkev, ktorá udržiavala živú identitu slovenského národa a chránila jeho slobodu a dôstojnosť. Boli zrušené katolícke školy a bol skonfiškovaný ich majetok. Biskupi, kňazi a laici boli zatknutí a odsúdení. Kresťania v tejto atmosfére skutočného prenasledovania ukázali, že láska je silnejšia ako nenávisť a že pravda nakoniec zvíťazí nad klamstvom.

Bola to skúška, ktorú komunita kresťanov zvládla s odvahou a rozhodnosťou, pričom sa jej viera posilnila aj vďaka svedectvu a krvi mnohých veriacich.

Veď po návrate slobody Cirkev na Slovensku slávila v roku 1995 svätorečenie troch košických mučeníkov, v roku 2001 blahorečenie redemptoristu Metoda Dominika Trčku a benediktína Pavla Petra Gojdiča, a v roku 2003 blahorečenie biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej. K tomuto oslávenému sprievodu mučeníkov minulosti i súčasnosti sa pripája salezián Titus Zeman, obeť komunistickej tyranie minulého storočia.

 

2. Mučeníctvo je najvyšší prejav lásky ku Kristovi a k Cirkvi. Krv mučeníkov spája našu dobu s prvými kresťanskými storočiami, keď pokrstení spečaťovali svoje svedectvo viery a vernosti evanjeliu obetou vlastného života. Bol to obdivuhodný prejav odvahy. Mučeníci dokázali svedčiť o bezhraničnej láske, ktorú do ich sŕdc vlial Boh, nekonečná Láska.

Ježiš, prvý mučeník, nás povzbudzuje, aby sme nemali strach z tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemajú moc zabiť dušu (porov. Mt 10, 28). Apoštol Ján podnecoval prvých kresťanov, aby milovali blížneho a neprechovávali nenávisť voči nikomu, aby neboli ako synovia tmy: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1Jn 3, 15 – 16).

 

3. Darovať život za bratov bol ideál blahoslaveného Titusa Zemana. Bol uväznený, lebo pomáhal bohoslovcom a kňazom ujsť z vlasti, aby mohli žiť svoj apoštolský ideál. Bol teda za velezradu odsúdený na nútené práce. Okrem iného bol vystavený hrôze takzvanej Veže smrti. Tu bol nútený manuálne pracovať so smolincom (uraninitom), z ktorého sa ťaží urán, a to – ako vieme – je vysoko toxický a rádioaktívny kov. Pri jednom lekárskom vyšetrení mu merali rádioaktivitu tela a bola veľmi vysoká. Z dona Zemana sa teda stal „mukl“, čiže muž určený k (fyzickej) likvidácii. Silné ožiarenia, zima, vyčerpanosť a vedomie, že ste človekom určeným na odstránenie ako nejaký hmyz, robili z takzvaného pracovného tábora skutočný vyhladzovací tábor.

 

4. On sa však vedel postaviť hrôzam väzenia s vierou, odvahou a s nádejou, že jedného dňa pravda zvíťazí nad klamstvom. Ochrana Panny Márie Pomocnice mu pomáhala vytrvať v dobre. No bola to predovšetkým láska, ktorá ho podnecovala hrdinsky žiť každodenné mučeníctvo. Svoje väzenie premenil na obetu vykúpenia za iných. Jeden zo svedkov v procese, odvolávajúc sa na Sväté písmo, hovorí: „Nik nemá väčšej lásky k Bohu ako ten, kto pri plnom vedomí a neprestajne dáva svoj život do služby druhým. Jeho vernosť Cirkvi sa ukázala v príprave budúcej generácie apoštolov pre mladých.“

Jeho láska bola autenticky evanjeliová, a tá neberie ohľad na utrpené zlo, všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša. Je to láska schopná nikdy nevyzradiť mená informátorov; neuviesť do ťažkostí špiónov, ktorí sa dokonca Titusovi – z úcty k nemu – priznali k vlastným aktivitám, ktorými mu ubližovali. Je to láska schopná zo srdca odpustiť prenasledovateľom.

Don Titus zvykol hovoriť: „Lepšie je odpustiť a zabudnúť.“ Jeden zo svedkov v procese zdôrazňuje: „Skutočnosť, že (don Titus) odpustil svojim prenasledovateľom, ktorí ho veľmi urážali, svedčí o jeho morálnej sile.“

On je teda svedok tej väčšej lásky, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33, 11).

 

5. Jednu úvahu venujeme saleziánskemu zafarbeniu Titusovho mučeníctva. Ide o aspekt často zanedbaný, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých.

Don Bosco často opakoval, že keď salezián zomrie v práci pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mládeže hovoril nielen o vyčerpávajúcom mučeníctve každodennosti, ktorým je pastoračná láska k mladým, ale aj o krvavom mučeníctve: „Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti chcel rozhodnúť,“ hovoril svätec, „že niektorí z nás majú podstúpiť mučeníctvo, azda by sme sa preto mali zľaknúť?“

A proroctvo sa naplnilo. Mučenícka svätosť je ako doma v mladej saleziánskej rodine, ktorá má už približne stovku mučeníkov. Okrem svätorečenia mučeníkov, misionárov v Číne, monsignora Alojza Versigliu a dona Kalixta Caravariu 1. októbra 2000, sa v roku 1999 uskutočnilo blahorečenie dona Jozefa Kowalského a piatich mladých mužov zo saleziánskeho oratória v Poznani. Aj oni sú obete protikresťanských diktatúr minulého storočia. V roku 2011 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Jozefa Calasanz Marquésa a 31 spoločníkov mučeníkov (16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 bohoslovcov; 2 dcéry Márie Pomocnice; 1 laický spolupracovník). Všetci boli umučení počas prenasledovania v Španielsku koncom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 2007 bolo ešte blahorečenie španielskeho saleziána Enrica Saiz Aparicia a 62 spoločníkov mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 bohoslovcov, 3 ašpirantov, 3 saleziánov spolupracovníkov a 1 laický spolupracovník), ktorí boli tiež zabití z nenávisti k viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol blahorečený salezián koadjútor Štefan Šándor, ktorý bol umučený počas komunistickej diktatúry v Maďarsku.

Sú tu ešte ďalšie dva aspekty, ktoré robia mučeníctvo saleziánov originálnym. Je to predovšetkým pastoračná láska, ktorá vedie synov dona Bosca dať svoj život, aby mladí boli uchránení od zla každej zvrátenej ideológie. Na druhom mieste je to modlitba „daj mi duše“ spojená s „ostatné si vezmi“, ktorá pre dona Bosca aj pre dona Titusa znamenala spásu mladých za cenu vlastnej slobody a vlastného života.

Blahoslavený Titus Zeman sa môže definovať ako mučeník pre povolania. On miloval svoje saleziánske a kňazské povolanie a túžil, aby aj iní mladí prežívali v slobode sen svojho zasvätenia sa Pánovi.

Je to posolstvo pre nás všetkých dnes. Znovunadobudnutá sloboda často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a porušovania pravidiel nech neuhasí ideály toho, kto chce žiť v plnosti rozhodnutie sa pre dobro. Svätí a mučeníci sú najkrajším bohatstvom národa.

Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!

 

  

Brífing po blahorečení:

 

Kardinál Amato: Slovenskí svätí mučeníci sú v dejinách odvážnymi svedkami Krista

 

Bratislava 30. septembra 2017. Kardinál Amato upozornil, že blahorečenie je prvým krokom pre svätorečenie a k tomu treba zázrak, ktorý možno dosiahnuť aj cez modlitby

 

Slovensko sa môže pochváliť nádhernou korunou svätých mučeníkov, v dejinách sú odvážnymi svedkami Krista. Tvrdí to legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Ten dnes vyhlásil slovenského saleziána Titusa Zemana za blahoslaveného.

Na snímke legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých počas brífingu s novinármi po slávnostnom blahorečení Titusa Zemana

 

“Dneškom to však nekončí, blahorečenie je prvým krokom pre svätorečenie a k tomu treba zázrak, ktorý možno dosiahnuť aj cez modlitby,” vyzval veriacich Amato. Titusa Zemana definoval ako mučeníka pre povolania. “Miloval svoje saleziánske povolanie a túžil, aby aj iní mladí prežívali v slobode sen svojho zasvätenia Pánovi,” uviedol. Má to byť podľa neho “posolstvom pre nás všetkých”.

 

Svätých mučeníkov označil Amato za najkrajšie bohatstvo národa. “Znovunadobudnutá sloboda často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a porušovania pravidiel nech neuhasí ideály toho, kto chce žiť v dobrote,” vyzval Amato.

 

“Titusa Zemana charakterizujú trvalé duchovné postoje… Hlboko porozumel svoju dobu a postavenie veriacich v spoločnosti,” vysvetlil Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Tento salezián vzal podľa neho na seba vážne úlohy, čo ho stálo veľa duchovnej aj telesnej energie. “No napriek tomu bol aj vo veľkých utrpeniach mučenia a väznenia verný Bohu až do konca svojho pozemského života,” povedal Zvolenský s tým, že ho treba vnímať ako vzor správneho a verného života.

 

Titus Zeman je bezpochyby vzorom pre celú cirkev, myslí si hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime. Pre mladých môže byť podľa neho veľkým ideálom, pretože predstavoval odvahu a pomáhal ľuďom v ťažkostiach. “Dostali sme život, aby sme ho darovali. Toto bol aj program života nášho spolubrata saleziána. Toto nás núti a vyzýva nás, zasvätených kňazov, aby sme žili a darovali svoj život pre povolania,” dodal.

 

 

Michal Titus Radošinský: Titus Zeman učil druhých ľudskosti, preto ju šírme ďalej

 

Titus Zeman dal každému človeku pocítiť, že je dôležitý. Povedal to novinárom jeho synovec Michal Titus Radošinský, ktorý inicioval proces blahorečenia.

 

“Práca okolo toho bola náročná, v archívoch som presedel veľa času, často po pracovnej dobe. Dokonca som pred rokmi odišiel z práce, aby som sa mohol venovať iba jeho osobe,” priznal Titus Radošinský. Tých, čo by dosvedčili saleziánovu činnosť, hľadal nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.

 

“Chcel som, aby jeho odkaz medzi ľuďmi stále žil. Učil, aby sme k sebe boli ľudskí, to je správny prístup k životu a veľký odkaz pre nás,” povedal Titus Radošinský. Don Zeman bol jeho birmovným otcom.

 

 

 

 

Saleziána Titusa Zemana vyhlásili za blahoslaveného, prišlo 25.000 veriacich

Bratislava 30. septembra 2017

 

Súčasťou hlavnej slávnosti, ktorá sa uskutoční dnes o 10.30 h, bude pontifikálna svätá omša, v rámci ktorej bude osobitný obrad blahorečenia

 

Slovensko bude mať od dnešného dňa nového blahoslaveného. Stane sa ním slovenský salezián kňaz Titus Zeman, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969.

 

Súčasťou hlavnej slávnosti, ktorá sa uskutoční dnes o 10.30 h, bude pontifikálna svätá omša, v rámci ktorej bude osobitný obrad blahorečenia. Ide o akt, ktorým pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval od tej chvíle verejný cirkevný kult.

 

“Slávnostný úkon blahorečenia vykoná na priestranstve Kostola Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke legát pápeža Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých,” spresnil hovorca Saleziánov dona Bosca Rastislav Hamráček.

 

Omše sa okrem kardinála zúčastní aj hlavný predstavený rehole Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime, slovenský kardinál Jozef Tomko a mnohí slovenskí a zahraniční biskupi. Medzi vyše 500 kňazmi budú aj saleziánski predstavení z okolitých krajín. Do služby je zapojených približne 170 dobrovoľníkov. Na celý víkend pricestuje do Bratislavy aj približne 500 mladých zo saleziánskych stredísk z celého Slovenska.

 

Relikvie nového blahoslaveného budú hneď po skončení svätej omše blahorečenia vystavené pre veriacich na úctu do 14.00 h.

 

Po dopoludňajšej hlavnej udalosti bude podvečer patriť slávnostnému ceremoniálu v HANT aréne. Nedeľná ďakovná svätá omša sa uskutoční v rodisku Titusa Zemana vo Vajnoroch, slúžiť ju bude predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Popoludní o 16.00 h bude vo farskom kostole vo Vajnoroch relikviár, kde bude jeho stabilné miesto.

 

Slovensko bude mať nového blahoslaveného po rokoch. Titus Zeman na začiatku komunistickej totality tajne previedol dve skupiny bohoslovcov a kňazov do Talianska, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode bol spolu s ďalšími zatknutý a po vykonštruovanom procese odsúdený na 25 rokov väzenia.

 

Naposledy boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na rovnakom mieste v Petržalke. Organizátormi podujatia sú Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza.

 

 

 

Titus Zeman je blahoslavený

 

Slovensko má blahoslaveného. Obrad blahorečenia dnes vykonal legát kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Spomínaným aktom pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval od tejto chvíle verejný cirkevný kult. Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január.

 

Na obrad blahorečenia prišlo okolo 25.000 veriacich. “Mučeníctvo je najvyšší prejav lásky ku Kristovi a cirkvi. Krv mučeníkov spája našu dobu s prvými kresťanskými storočiami, keď pokrstení spečaťovali svoje svedectvo viery a vernosti evanjeliu obetou vlastného života. Bol to obdivuhodný prejav odvahy. Mučeníci dokázali svedčiť o bezhraničnej láske, ktorú do ich sŕdc vlial Boh,” povedal počas omše kardinál Amato.